Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Začínala v regionálnych médiách a do týždenníka PLUS 7 DNÍ nastúpila v roku 2006 s nádejou, že snáď nikdy neskrachuje. Raz v živote sa prihlásila do novinárskej súťaže, ale jej nadšenie porota nezdieľala. Novinárčinu berie ako životný štýl, miluje historický bulvár a má obavu, že pozná slovenský národ.

Kristína Dugovičová

Keď si v kaviarni prezeráte na mobile ich fóry, môže sa stať, že sedia vedľa vás. Mladí Slováci, ktorí to natreli veľkým firmám. Kým iní vynakladajú na podobné projekty obrovské investície, oni to dokázali zadarmo. Na kolene zbúchali satirickú internetovú stránku ZOMRI, z ktorej sa stal fenomén. Nič im nebolo ani nie je sväté. Chrlia jeden obrázkový vtip za druhým a dnes majú dokázateľný dosah na 1,35 milióna Slovákov v tejto krajine aj mimo nej. Nikto však nevie, ako sa volajú, vyzerajú, odkiaľ sú, o čo im ide.

My sme sa s nimi stretli v pivárni s výhľadom na ministerstvo vnútra v čase, keď mu šéfoval Tomáš Drucker. Politik, na ktorého účet sa vtedy zabávali asi najviac. Podľa ležérneho oblečenia mohli byť traja tridsiatnici vrátnici, ale pokojne aj milionári. Žiadne náznaky ničoho. Predstavili sa ako Jeden, Dva a Tri. Po celý čas si dávali pozor, aby jeden druhého neoslovili skutočným menom. Pri otázke o ich civilnom povolaní sa pousmiali. „Ale ítečkári nie sme,“ podotkol Jeden - nebyť jeho triezvych názorov pôsobil by ako bežný bratislavský intelektuál. Z kolegu Dva bola cítiť živelná, podľa prízvuku stredoslovenská povaha. Všetci hovorili priamo, bez okrás, kritizovali iných aj samých seba.

S anonymnými tvorcami stránky Zomri sa zhovárala KRISTÍNA DUGOVIČOVÁ.

Teraz, keď tu všetci sedíte, kto spravuje vašu stránku?

Dva: Najlepšie sa to robí mobilom. Keď sa niečo deje, dá sa najaktuálnejšie reagovať. Stačí jeden meme generátor a pagemanager.

Tri: Na náročnejšiu vec štartujeme Photoshop. Už sa potvrdilo, že keď mám pocit, že nič lepšie mi nemohlo v živote napadnúť, otvorím Photoshop a hrám sa s tým dve a pol hodiny, tak... Nič. Potom dáme niečo narýchlo a je to „strašná šupa“.

Jeden: Ono sa to už stáva pravidlom. Dnes som spravil vtip, ktorý ni­kto nepochopil. Poraziť ma z toho ide! Poraziť!

Jeden: Mne sa napríklad ťažko odhaduje, či už nejakú spojitosť verejnosť chápe. Zaujíma ma téma Dru­cker, s tým spojená strecha, pes, oči, ale neviem, či to dostatočne preniklo do povedomia verejnosti. Či si ľudia spoja s Druckerom, keď dáme na obrázok psa a k tomu napíšeme, že Tomáš kúpil pozemok.

Tri: Minule sme sa smiali, že sme sa už dostali do fázy ako dobrá kapela, ktorá si môže dovoliť robiť veci, pri ktorých nejde o lajky. Čím ďalej som v tom, tým menej ma baví riešiť čísla. Tie potešia, ale viem zverejniť aj vec, ktorá nezaberie na nikoho, ale ja sa z toho teším.

Tri: Niekedy som v štádiu, keď sa už nesmejem.

Jeden: Veľakrát sa mi nevydaria „joky“, ale potom som z toho trochu nešťastný. Zdá sa mi to ako Živé kvety - my si myslíme, že robíme dobrú hudbu, a vy ste tí, ktorí nevedia, čo je to kvalita! To je tá kapela so speváčkou, ktorá bola minulý týždeň na pochode, čo všetci potom utekali...

Tri: To je pokus - omyl. Náhoda.

Dva: Zafunguje to, čo je aktuálne. Bugár oznámil, že nebudú predčasné voľby, tak som urobil jednu vetu, dal rýchlo post a za minútu mal sto lajkov. Bugárovi to ešte vešali na poslanecké dvere v parlamente. Treba reagovať čo najskôr. Ľudia majú radi, keď je to stručné, jasné a hneď. Dlhé, komplikované nečítajú.

Standupisti velebia Andera z Košíc, lebo bol prvý. Máte aj vy niečo také?

Dva: Ja mám rád všetko. Aj britský humor, aj ten perverzný, ako „hovno padne za policu“. Nevýhoda Zomri je, že niekedy som voči humoru otupený. Viem ho tvoriť, ale veľakrát sa nezasmejem už na ničom. Naposledy sa mi zdalo vtipné, keď prišiel Bugár a povedal, že nebudú voľby.

Tri: Neživí nás to, tak nikdy som to nebral ako standupisti. Ale koho si vážim, je Shooty - ideologicky je niekde inde, ale vie vymyslieť pointu. Rado Ondrejíček je pre mňa stále najlepší.

Dva: Kto?! Ale prestaň... Pod toto sa nepodpíšem.

Jeden: Podľa mňa je tiež perfektný. Pred iks rokmi, keď som prišiel ráno do kancelárie, ako prvé som si otvoril Cynickú obludu. Vždy. Ani náhodou by som nepovedal, že by som mu raz mohol kafrať do remesla. Čo je pre mňa doteraz absolútne nepochopiteľné. Aj teraz, keď vidím, čo zavesil Shooty alebo Ondrejíček na internet, som hotový, žiarlim na nich, naštvaný som, že to nenapadlo mne.

Dva: Je pravda, že občas mi na Facebooku vyskočia spomienky, že som kedysi lajkol Cynickú obludu. Ani by mi nenapadlo, že tu teraz takto budeme sedieť a takéto veci riešiť. To je už dakedy rutina. Veľmi by som chcel vidieť, ako to fanúšik vníma z druhej strany.

Občas ste dosť vulgárni, podľa niektorých to preháňate.

Tri: Áno, celé to je preexponované nielen vulgarizmami, ale aj ideami. Niečo sa udeje a tá najhoršia reakcia, akú dokážete prijať, je náš nápad. Čiže je to hnusné, cynické, hlúpe... Každý má v sebe zviera a my na to udierame. Nejde len o to, že teraz prídeme a niekomu naložíme. Cítiť tam aj nejaké hodnotové záležitosti.

Časopis Zem a vek o vás napísal, že ste morbídno-nihilistická stránka. To bolo pre vás zatiaľ najväčšie ocenenie?

Dva: Oni si robia na nás reklamu, v tom je to kúzlo. Dali to na web, my sme im to zdieľali a padla im stránka. Vyhovárali sa, že majú slabý server.

Tri: Ak sa teraz podpíšete pod tento článok, počítajte s tým, že vás budú spájať s konšpiráciami.

Tri: Naša stránka je naozaj chyba, omyl v systéme. Veľmi sa smejem. To, čo robíme, je v porovnaní so Shootym a Radom Ondrejíčkom intelektuálne bahno. Pre mňa je to fascinujúce, vyventilujem svoje najhoršie pudy a žasnem, aký to má ohlas.

Dva: My sme sa vyskytli. Aj to, ako sme sa spoznali, je úplná náhoda.

Dva: Náhodne cez internet.

Tri: Asi v roku 2009 sme riešili prvé stránky Martin Jakubec. Nezávisle od seba a medzi sebou sme si to „strašne“ dávali. Do toho vstúpil tretí - cez nejaké statusy zo života, ktoré sa mi páčili. Vedel som, že to je presne tá „sedlačina“, ktorú ľudia potrebujú. Raz za čas nám stránku zablokovali, tak sme urobili Jakuba Martinca.

Dva: Vtedy sme ešte nepoznali hranice, ale poučili sme sa z toho.

Dva: Kedysi som robil kadejaké polostandupy, človek si musel zvyknúť vystúpiť pred ľudí a rozprávať. Ale vtipný som, nie? (Smiech.) Ak nie, tak sa vyzlečiem.

Jeden: To bol taký „hejterský od.b“, ktorý sme dávali, keď niekto niečo veľmi riešil a videli sme, že mu nie je rady ani pomoci. Tak čo mu odpíšeš, už len: „Zomri.“

Dva: To slovo buď každého zhnusí, alebo inak zaujme, ale zaujme. Nič medzi tým nie je.

Tri: Pár ľudí mi hovorilo, že slovo zomri sa už sprofanovalo, už nejde o vážnosť. Má to rozmer odľahčenia ťažkej témy.

Jeden: To je už aká filozofia.

Prečo tajíte identitu? Nechcete riskovať ako Charlie Hebdo?

Jeden: To je už vysoký level.

Tri: Prvý dôvod je bezpečnostný, pre mňa osobne najdôležitejší. Vážime si svoje súkromie. Druhý dôvod je, že tajuplnosť samotnej stránke veľmi pomáha. Je krásne, keď v diskusiách na internete čítame dohady, kto asi sme. Tretí dôvod je ten, že ako jediná stránka na Slovensku máme vysoké percento fanúšikovskej tvorby. Poviem to prehnane, ale niekedy by nám stačilo vypnúť a robiť vyslovene len adminov. Ľudia, ktorí nám posielajú svoje veci, by nám to vykryli sami. Ich podiel je naozaj obrovský.

Dva: Asi štyridsať percent. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej chodilo za minútu aj päť správ s nápadmi.

Tri: Písal nám aj jeden poslanec NR SR, že chce byť naším adminom. Nepovieme kto, ale vravel, že sedí nad kotlebovcami a vedel by nám dodávať materiál o nich. Tak si predstavte, kto tam asi sedí.

Jeden: To nepovieme, ale ítečkári nie sme.

Tri: Zjednotili sme si tento čas, ale nevypovedá to o ničom.

Dva: U mňa dosť veľa ľudí.

Dva: Tým som to nepovedal. Mojím by sa to ťažko vysvetľovalo. V januári mi písali známi, že už niečo vtipné by ste mohli dať. Ale čo, keď sa nič nedialo? To bolo také ticho pred búrkou.

Dva: Veľmi veľa tomu dávame a sme radi, keď sa nám to vracia. Človek pookreje pri tých číslach, preto ich sledujem. Teraz sme sa boli najesť v reštaurácii a pri vedľajšom stole si chlapci ukazovali „memečko“, ktoré práve tuto kolega zavesil na Zomri. Smiali sa na tom.

Dva: Mňa hrial hamburger, lebo som bol hladný. Zvykol som si, že cestujúci vedľa mňa roluje lištu v mobile a prezerá si nás.

Ľudia prisudzujú Zomri rôznym „celebritám“. Ktorá vás tak najviac pobavila?

Dva: Asi Jano Gordulič.

Jeden: Soroš, Kiska aj to, že nám chodia zo zahraničia obrovské sumy. Potom sa opakujú vyjadrenia, že máme jasné vízie, čo chceme dosiahnuť. To je nezmysel.

Máte vôbec rovnaké politické názory? Nehádate sa, že niekto niečo prestrelil?

Dva: Máme výhodu, že každý z nás je povahovo iný, ale veľmi si rozumieme. Politicky to až tak neriešime.

Jeden: Skôr máme rovnaké mentálne nastavenie. Zhodneme sa na tom, ktorí ľudia na svete sú idioti.

Dva: Vždy, vždy, vždy. Nebolo volieb, keď by sme neboli. Všetci nadávajú, mrnčia, ale keď sa ich spýtam, či boli voliť, povedia, že nie.

Tri: Nikto nikoho neobmedzuje, ale počúvame sa. Keď sa mi zdá niečo za hranicou, chalani to vedia pochopiť. A naopak.

Jeden: Neviem si spomenúť, kedy sme sa naposledy hádali. Kedy sme to takto riešili?

Dva: Niekedy si nemotorný, tak ťa musím strážiť. Ale pre názory nie.

Tri: Osobne mám rád, ak si „srandu“ robíme z konkrétneho človeka, nie z nejakého symbolu. To znamená, že radšej si budem uťahovať z Mariána Kuffu ako z Krista alebo kresťanstva. Podľa mňa nemôžeme paušalizovať.

Jeden: Minulý rok sme mali na Veľkú noc veľa vtipov, ktoré sa týkali symbolov.

Dva: Nebolo to za čiarou, našlo si to svoje publikum. Ľudia to z veľkej časti chápali.

Kto na slovenskej politickej scéne vás najviac inšpiruje?

Jeden: Teraz už tretí deň Drucker, čo nemusí dlho trvať.

Tri: Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice je stále niečo. Už som si myslel, že hádam sa nič neudeje a tam špáradlo spadlo. Mimochodom, stalo sa to na tlačovke, kde Béla Bugár spomínal Zomri.

Máte niekoho, kto je posvätný, na koho nesiahnete?

Tri: Určite deti. Inak je úplne jedno, či ide o Kisku, alebo Studenkovú, ak to je aktuálne. Potom by som od všetkých oddelil istú skupinu, ktorú naozaj považujeme za zlo a robíme si z nej žarty, pretože ohrozuje demokraciu u nás. To sú kotlebovci a rôzni konšpirátori. Nie všetci fanúšikovia sú s tým uzrozumení. Ak sa tam po kotlebovskom poste dostane Sulík alebo niekto iný, zrazu sa urazia, že ich dávame do jednej skupiny.

Jeden: Veľa našich odporcov si teraz myslí, že sme na strane Progresívneho Slovenska.

Dva: Čo je totálna sprostosť.

Jeden: Vôbec to nie je pravda, len si z progresívcov možno menej často robíme „prdel“. Súvisí to skôr s tým, že nie je o čom. Za pol roka spravia jednu tlačovku, kde nič nepovedia.

Dva: A preto majú taký úspech.

Tri: Kým ničnerobenie kotlebovcom prináša percentá, progresívcov to zabije do takej miery, že o chvíľu nebudú ani existovať.

Z Milana Uhríka ste vyrobili aspoň nekonečný seriál, podľa ktorého nemá na nič názor.

Jeden: Tých meme sú už desiatky.

Dva: V RTVS bola diskusia, v ktorej na margo holokaustu povedal, že sa k nemu nevie vyjadriť, lebo nie je historik. A už to išlo samo.

Neznamená aj zlá reklama predsa reklamu?

Tri: Ani vysávač, od ktorého ma kamarát odradí, si nekúpim. Prispeli sme svojou trochou, že Kotleba prehral voľby v Banskej Bystrici.

Dva: Podľa množstva správ, písali nám ľudia, ďakovali nám.

Tri: Sú to dohady, ale nejaké percentá tam podľa mňa sú.