Páčilo by sa vám stráviť štrnásťdňovú karanténu v päťhviezdičkovom hoteli s plným servisom na účet štátu? Vedieť, že žijete v krajine, kde je zdravotníctvo na špičkovej úrovni, mať istotu, že vaša vláda vie, čo robí, a má na to dostatok zdrojov? Že opatrenia, ktoré zavádza, sú overené skúsenosťami a prichádzajú až vtedy, keď je to nutné? Hoci sa kozmopolitným päťapolmiliónovým Singapurom ročne premelú desiatky miliónov turistov a obchodných cestujúcich, prvý prípad Covid-19 zaznamenali až koncom januára.

Do minulého týždňa tam navonok fungoval život takmer normálne, dodnes počet prípadov neprekročil tri tisícky a chorobe podľahlo deväť ľudí. Podľa medzinárodne uznávanej slovenskej gastroenterologičky, ktorá v tejto bohatej krajine žije už 25 rokov, je však predčasné hovoriť o úspešnom príbehu. Koronavírus tu s nami zrejme bude ešte niekoľko mesiacov a situácia sa napriek najtvrdším opatreniam môže zmeniť.

O špecifikách života v mestskom štáte na malajzijskom polostrove, nazývanom tiež ázijský tiger, a jeho boji proti zákernej epidémii sa s doktorkou ANDREOU RAJŇÁKOVOU porozprával PETER GALAN.

Časy, keď ste ako mladá lekárka začínali v bratislavskej Dérerovej nemocnici, sú dávno za vami. Odvtedy ste sa veľkými písmenami zapísali do novodobej histórie singapurskej zdravotníckej obce, rozšírili rodinu, založili vlastnú kliniku. Bolo dobré rozhodnutie zostať tak ďaleko od domova?

Prvé roky som si tým vôbec nebola istá. Všetko bolo iné ako u nás. Kultúra, strava, zvyky, podnebie. Tu napríklad vôbec nemajú ročné obdobia. Leto strieda len obdobie dažďov. Dlho mi chýbala jar, zasnežené Vianoce, mnoho druhov potravín. Aj preto moje pokusy v kuchyni  často končili katastrofálne. Hodnú chvíľu trvalo, než sme si zvykli, porozumeli ľuďom a zaradili sa.

Čo rozhodlo, že ste v Singapure zapustili korene?

Fakt, že som sa stala matkou a uvedomila som si niekoľko dôležitých vecí. V prvom rade je tu kvalitné zdravotníctvo, vybavenosť polikliník, nemocníc, špičkoví odborníci, do ktorých štát investuje veľa prostriedkov a posiela ich na prax do najlepších zdravotníckych centier na svete. Ďalej majú veľmi dobré školstvo a systém vzdelávania. No a v neposlednom rade bezpečnosť. V Singapure prakticky nie je kriminalita. Nekradne sa, medzi obyvateľstvom nie sú drogy, zbrane, nevládne tu korupcia.

Netrápila vás jazyková bariéra?

Našťastie nie. Už vtedy, pred 25 rokmi, skoro všetci vedeli po anglicky. Napriek tomu som sa počas pôsobenia v univerzitnej nemocnici naučila dorozumieť vo dvoch čínskych dialektoch. Navyše, časom si ma vyhľadávalo čoraz viac zahraničných pacientov a keby ste dnes prišli na moju kliniku, neverili by ste, že ste stále v Ázii. Temer sto percent klientov sú belosi.

Rozbehnúť vlastnú prax asi nebolo jednoduché...

Doteraz sa to podarilo azda len dvom belochom. Než by mali cudzinci absolvovať tortúru vybavovania licencie a rôznych náročných odborných skúšok, radšej pracujú vo výskume. Myslím, že mi pomohol dobrý základ socialistického školstva a hlavne stále typická vlastnosť Slovákov - pracovitosť.

Žijú Singapurčania zdravšie ako my?

Z pohľadu stravy určite. Ľudia zhruba do šesťdesiatky kupujú takmer výlučne organické potraviny, zelenina, hlavne listová, je súčasťou každého jedla, čerstvé ovocné a zeleninové džúsy sú samozrejmosť. Hojne sa konzumujú ryby, polievky s vysokou nutričnou hodnotou, na každom kroku nájdete šalátové bufety. Bravčové jedia minimálne, klobásy a salámy na jedálnych lístkoch nefigurujú. Napriek tomu máme veľký problém s cukrovkou. Podpísal sa pod to vplyv západnej potravy a sladkých nápojov, navyše medzi mladými si získali popularitu fastfoody. Preto televízie museli posunúť reklamy na tieto zariadenia do neskorých nočných hodín.   

Ako je to s cigaretami či alkoholom?

Keď pred pätnástimi rokmi prišli naše deti prvýkrát do Európy, boli šokované z toho, že všetci fajčia. V Singapure sa s tým nestretávajú. Vláda totiž spustila silnú antifajčiarsku kampaň a extrémne zdražela cigarety. Obmedzenia sú natoľko striktné, že dnes si už nezapálite takmer nikde, ani na vyhradených miestach nesmú fajčiť viac než piati ľudia. Tak sa vlastne zlikvidoval aj sociálny aspekt a človeka to doslova prestane baviť. Alkohol? Nie je síce zakázaný, ale rovnako je strašne drahý, takže alkoholikov tu nenájdete.

Prispieva k zdraviu domácich tradičná čínska medicína?

Ešte v časoch, keď som začínala, sme medzi pacientmi, ktorí potrebovali transplantáciu pečene, zaznamenali aj veľké percento ľudí, ktorí využívali tradičnú medicínu. Treba si uvedomiť, že dnes už nie je tá istá, ktorá sa úspešne praktizovala v dávnej minulosti. Vtedy rastliny, korienky a ďalšie substancie pochádzali zo zdravého, nekontaminovaného prostredia. Teraz, keď je silne znečistené ovzdušie a pôda plná chémie, môžu byť účinky týchto produktov diskutabilné, neraz škodlivé.

Je vysoká úroveň zdravotníctva a celkovej kondície obyvateľstva dôvodom, že Singapur zvláda pandémiu Covid-19 takmer excelentne?

Čiastočne. Národný ústav pre infekčné choroby má kapacitu okolo 330 lôžok a jednotky intenzívnej starostlivosti. Ak by to nestačilo, k dispozícii sú štátne nemocnice. Kliník prvého kontaktu je asi 1 700, pričom vyše 900 z nich bolo určených pre pacientov s podozrením na koronavírus. Každý občan dostal informáciu, kam má telefonovať alebo kam ísť, ak by mal podozrenie na nákazu. Kliniky mu urobia testy, zatiaľ čo čaká v izolácii, a ak je pozitívny, prevezú ho do nemocnice. Vďaka tomu nevznikal chaos, pretlak v čakárňach, každý vedel, čo robiť. Dôležitá bola aj príprava lekárov. Všetci museli opakovane podstúpiť tréningy, ako používať ochranné prostriedky, ako si ich nasadiť a hlavne ako si ich, často kontaminované, správne sňať. Myslelo sa aj na také detaily, ako je výber správnej ochrannej masky pre každého zdravotníka. Aby mu dobre sedela a neprepúšťala vzduch.

Povedali ste čiastočne. Aký je ďalší faktor?

Máme za sebou dve takéto situácie. SARS v roku 2003 a prasaciu chrípku H1N1 v roku 2009. Vláda teda mala skúsenosti, nekonala nárazovo a opatrenia zavádzala až vtedy, keď boli potrebné. Prvý prípad sme zaznamenali 23. januára, ale predtým sme sledovali situáciu vo Wu-chane a provincii Chu-pej. Okrem tejto oblasti však ostatné hranice zostávali otvorené a stále sem prichádzalo množstvo turistov. Navyše sa zo zahraničia vrátilo zhruba tristotisíc študentov. Každý cestovateľ musel vyplniť formulár, kde sa pohyboval, s kým sa stretol. Tak sa darilo mať šírenie epidémie pod kontrolou. Keď sa počet prípadov koncom marca začal badateľne zvyšovať, opatrenia sa sprísňovali. Zdraví a bezpríznakoví Singapurčania po návrate z dlhodobého pobytu v zahraničí išli priamo z letiska do hotelov - mnohé boli päťhviezdičkové, kde absolvovali štrnásťdňovú karanténu. Ak mal niekto horúčku alebo iné príznaky, bol prevezený do centra infekčných chorôb.

Napriek všetkým hrozbám sa život zastavil len nedávno.

Áno. Až minulý týždeň sa za­vreli školy, obchody, závody, rúška sú povinné, ľudia musia medzi sebou dodržiavať minimálne metrové odstupy. Deti sa učia cez internet a nikto nemôže bezdôvodne opustiť domov. Obmedzené sú aj návštevy rodinných príslušníkov. V uliciach je množstvo kontrolórov a ak nejdete k lekárovi, do banky alebo nakúpiť zásoby, musíte sa vrátiť. Otvorené zostali len zdravotnícke zariadenia, banky, potraviny, reštaurácie fungujú prostredníctvom donáškovej služby.

Využíva vláda, podobne ako v Číne, technológie na sledovanie podozrivých osôb?

Nie je to doslova sledovanie. V prvej fáze si každý občan mohol do mobilu stiahnuť aplikáciu, pomocou ktorej získava najnovšie informácie o opatreniach a šírení choroby. Nedávno prišla pracovná skupina zložená z ministrov s novinkou založenou na technológii bluetooth. Tá zaznamenáva a ukladá do pamäti používateľov, s ktorými sa stretnete. Ak ste infikovaní, vedia zdravotníci dodatočne zistiť, koho ste mohli ohroziť. Nikto online nesleduje váš pohyb. Z ľudí, ktorých poznám, si aplikáciu nainštalovali všetci. Vedia, že slúži na dobrú vec.

Sú obyvatelia disciplinovaní? Re­špektujú obmedzenia? Správajú sa zodpovedne?

Lokálni áno. Pamätajú si, že reštrikcie im v minulosti zachránili život. Poctivo nosia rúška, dodržujú odstupy, mnohí si navzájom pomáhajú, potraviny a jedlo objednávajú cez internet. Inak je to s cudzincami a rezidentmi. Pred pár dňami som musela zájsť do obchodu a zostala som šokovaná. Takmer žiaden beloch nemal rúško, nedodržiavali odstupy, dokonca popíjali drinky a podávali si ich medzi sebou. Ak si dnes mám vybrať, či nastúpim do výťahu s domácimi alebo belochmi, volím domácich.

Ako si štátna moc vynucuje dodržiavanie nariadení?

Tvrdo, ale rozumne. Vždy postihom predchádza upozornenie. Ak nedôjde k náprave, cudzinec môže stratiť povolenie na pobyt, domácim odoberú pas a čelia vysokým pokutám. Prvá je 300, druhá až 10-tisíc singapurských dolárov (asi 6 460 eur) alebo šesťmesačné väzenie. Vláda síce hradí všetky náklady spojené s liečbou, ale ak niekto opatrenia porušuje, môže sa stať, že si v prípade ochorenia všetko zaplatí sám.

Keď hovoríme o nákladoch štátu, koľko na koronavírus doteraz investoval?

Približne 60 miliárd singapurských dolárov (asi 39 miliárd eur), čo je zhruba 12 percent HDP. Popri nákladoch na liečbu prispieva na pomoc sociálne slabším, na platy, aby sa udržala zamestnanosť, občania aj firmy majú úľavy na daniach. Ak by epidémia trvala dlhšie, uvažuje sa aj o akomsi prerozdelení pracovníkov do výrobných oblastí, ktoré stále fungujú.

Po celom svete vrátane Slovenska čelia obchody nákupnej horúčke. Aj u vás boli predajne vybrakované?

Stalo sa to len dvakrát. Keď sa uzavreli hranice s Čínou, v priebehu jednej noci vykúpili ľudia toaletný papier. Nepýtajte sa prečo, ani väčšina Singapurčanov to nechápe. Druhý nájazd bol po uzavretí hraníc s Malajziou, ktorá je hlavným dodávateľom zeleniny. V oboch prípadoch však zásoby v priebehu 24 hodín doplnili.

Internet je plný poplašných správ, nafúknutých alebo klamlivých informácií. Singapur je vraj v tomto smere výnimkou.

Dôležitá je dôvera občanov vo vládu, pretože sa opakovane presvedčili, že hovorí pravdu a uvádza overiteľné fakty. Takže keď v televízii vysvetlia najvypuklejšie hoaxy, prípadná panika pominie. Navyše tu máme zákon, ktorý také konanie eliminuje. Je jedno, či je informácia na spravodajskom webe alebo na sociálnej sieti, ten, kto ju zverejní, zodpovedá za jej obsah. Ak nie je pravdivá, musí uviesť opravu a zároveň odkaz na relevantné zdroje. Inak mu hrozí súd.

Našinci hojne nadávajú na obmedzenia, tvrdia, že sú prehnané, hovoria o zbytočnom ohrození ekonomiky. Panujú podobné nálady v Singapure?

Niečo také tu neexistuje. Všetci chápu, že aj najprísnejšie zákazy sú v záujme ochrany verejného zdravia. Slovensko urobilo veľmi dobré kroky - všeobecnú povinnosť nosenia rúšok, včas zatvorilo hranice, školy, podniky. Stačí si pozrieť štatistiky v okolitých štátoch a je jasné, že ste postupovali správne. Nehovoriac o tom, že ak by prepukla epidémia plnou silou, ako napríklad v Taliansku či Spojenom kráľovstve, slovenské zdravotníctvo by to nezvládlo a položilo by to celú krajinu. Áno, ekonomikou to otrasie tak ako všade, ale tá sa ľahšie pozviecha, ak bude mať zdravých obyvateľov. Zjednodušene - je lepšie nadávať na zápchy ako na nedostatok nemocničných lôžok. Situáciu treba vnímať globálne a uvedomiť si, že môže byť horšie. Oveľa horšie. 

Kto je MUDr. Andrea Rajňáková

Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, časom sa stala uznávanou odborníčkou v oblasti gastroenterológie, hepatológie a endoskopie. Do Singapuru sa prisťahovala za manželom, IT špecialistom, v roku 1995 a ďalších pätnásť rokov pôsobila v tamojšej univerzitnej nemocnici ako gastroenterologička. Dlho bola jedinou belošskou lekárkou v štáte a jej tvár sa objavila na množstve propagačných materiálov, ktoré nemocnica distribuovala aj do zahraničia. Po vybavení licencie si otvorila súkromnú prax v najprestížnejšej súkromnej nemocnici Mount Elizabeth Hospital a neskôr založila kliniku v Royal Square Novena. Dodnes je jedinou Európankou, ktorej sa to podarilo. Je členkou Kráľovskej lekárskej spoločnosti Spojeného kráľovstva a pred niekoľkými rokmi jej naše ministerstvo zdravotníctva udelilo titul vyslanec dobrej vôle.

Pozrite si v GALÉRII ako koronavírus zmenil Singapur