<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Sledovali ste súdny spor hviezdy popu Britney Spearsovej? Vďaka speváčkinmu hitu Baby, One More Time sa začal svet zamýšľať nad tým, čo sa zvyčajne nazýva poručníctvom či nesvojprávnosťou. Na Slovensku žije takmer sedemnásťtisíc ľudí, ktorí nemôžu sami rozhodovať o svojom živote. Ide predovšetkým o jedincov so psychiatrickou poruchou alebo s mentálnym postihnutím. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská rieši podnety, ktoré sa vymykajú z normálu. Čítanie príbehov týrania alebo o chamtivosti domova sociálnych služieb je len kvapkou v mori problémov, ktoré s rozhodovaním o tomto zásahu do ľudských práv na Slovensku máme. So ZUZANOU STAVROVSKOU sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Videli ste americký film Ako v&nbsp;bavlnke (I&nbsp;Care a&nbsp;Lot)? Hlavná postava cynická Marla si založila biznis na opatrovníctve starých ľudí. Vytypuje si bohatých, získa si ich dôveru a&nbsp;keď ich má v hrsti, šupne ich do&nbsp;domova dôchodcov. Napokon sa šikovne zmocní ich majetku.

Čítala som o&nbsp;ňom. Aj keď na&nbsp;Slovensku nie je možné, aby súkromné firmy robili opatrovníkov, aj u&nbsp;nás sa, žiaľ, objavujú prípady, keď opatrovník zneužíva svoje postavenie alebo nad rámec svojich kompetencií zasahuje do&nbsp;života človeka, o ktorého sa má starať.

Kto sa najčastejšie stáva opatrovníkom?

Väčšinou rodinní príslušníci. Ak nie sú, podľa Občianskeho zákonníka sa daného človeka ujme obec. Opatrovníkom mohlo byť aj zariadenie sociálnych služieb alebo jeho zamestnanec. To však už, našťastie, nie je možné.

Áno, pretože ak napríklad klient nesúhlasí s&nbsp;tým, čo sa s&nbsp;ním v&nbsp;zariadení deje a jeho opatrovníkom je samotný riaditeľ zariadenia, mal by potom tento riaditeľ vystupovať proti sebe samému. Našťastie sa nám to podarilo zmeniť cez poslanecký návrh v&nbsp;novele zákona o&nbsp;sociálnych službách. Zariadenie sociálnych služieb už nemôže byť opatrovníkom svojho klienta. Navyše, klient, ktorý má opatrovníka, si môže zvoliť aj dôverníka v&nbsp;sociálnych službách - napríklad príbuzného alebo priateľa. Zariadenie musí dôverníka informovať o&nbsp;všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa klienta, doručovať mu informácie, napríklad aj dodatky k&nbsp;zmluvám o&nbsp;sociálnych službách.

Riešili ste aj konkrétny príklad zneužívania opatrovníctva sociálnym zariadením?

Vo viacerých zariadeniach sociálnych služieb sme zistili, že zariadenie ako verejný opatrovník uzatváralo poistné zmluvy v&nbsp;mene klientov. Poisťovalo im pohrebné náklady, uzatváralo životné poistky. Dokonca sme zistili, že následné plnenie malo potom ísť priamo zariadeniu. V&nbsp;jednom dokonca uzatvorila poistné zmluvy, a&nbsp;to až s&nbsp;dvadsiatimi štyrmi klientmi, priamo riaditeľka ako fyzická osoba. Navyše, tieto zmluvy uzatvárala s&nbsp;obchodnou zástupkyňou poisťovacej firmy, ktorou bola jej dcéra.

Áno, ale policajný vyšetrovateľ ho odmietol s&nbsp;odôvodnením, že podľa neho nejde o&nbsp;trestný čin. Riaditeľka bola odvolaná, nový riaditeľ poistné zmluvy zneplatnil a&nbsp;klientom peniaze poisťovňa vrátila.

To, že má niekto schizofréniu, ešte automaticky neznamená, že nie je schopný robiť žiadne právne úkony.

Od&nbsp;roku 2016 až doteraz sa vám podarilo v&nbsp;konaniach pred súdom vrátiť práva dvadsiatim šiestim ľuďom. Ktorý prípad vo vás zarezonoval viac ako iné?

V&nbsp;rámci jednej z&nbsp;monitorovacích návštev v&nbsp;zariadení sociálnych služieb nás oslovil klient. Už dlhoročne bol obmedzený v&nbsp;spôsobilosti na&nbsp;právne úkony, ale chcel zo zariadenia odísť a&nbsp;žiť samostatne. Hovoril o&nbsp;svojich nesprávnych rozhodnutiach v&nbsp;čase, keď nadmerne požíval alkohol, vtedy si zobral niekoľko úverov, zadlžil sa, prišiel o&nbsp;rodinný dom... V&nbsp;zariadení však jeho život nabral lepší smer, sníval o&nbsp;tom, že sa stane bačom. Pomohli sme mu podať návrh na&nbsp;prinavrátenie spôsobilosti na&nbsp;právne úkony a&nbsp;podarilo sa. Pán zo zariadenia odišiel. S&nbsp;radosťou nás informoval, keď dostal do&nbsp;rúk nový občiansky preukaz, ktorý bol už bez zápisu o&nbsp;obmedzení v&nbsp;spôsobilosti na&nbsp;právne úkony. Dokonca sa naozaj stal bačom, teda sa mu splnil jeho sen.

Vieme, koľko ľudí pozbavených spôsobilosti na&nbsp;právne úkony alebo obmedzených v&nbsp;ich vykonávaní žije na&nbsp;Slovensku?

V&nbsp;júni 2016 sme na&nbsp;Slovensku mali 16&nbsp;816 ľudí, ktorí boli pozbavení spôsobilosti na&nbsp;právne úkony a&nbsp;1&nbsp;100 ľudí, ktorí mali v&nbsp;ich vykonávaní obmedzenia. Potvrdilo sa, že v&nbsp;minulosti sa obrovským spôsobom nadužíval inštitút pozbavenia spôsobilosti na&nbsp;právne úkony. Od&nbsp;prvého júla 2016, keď vstúpil do&nbsp;platnosti Civilný mimosporový poriadok, však už nie je možné pozbaviť človeka spôsobilosti na&nbsp;právne úkony v&nbsp;plnom rozsahu.

Súdy musia v&nbsp;rozsudku vymenovať tie právne úkony, ktoré daný človek nie je spôsobilý robiť. V&nbsp;praxi sú s&nbsp;tým však dva veľké problémy. Tým prvým je, že sudca v&nbsp;rozsudku napíše často celý rad obmedzení, čo znamená de facto úplné pozbavenie spôsobilosti. Druhým problémom je, že súdy napriek zmene zákona rozhodnú, že obmedzujú človeka v&nbsp;spôsobilosti na&nbsp;právne úkony „v&nbsp;celom rozsahu“. Sudca síce nepoužije slovo „pozbavuje“, ale „obmedzuje“, no pridá aj „v&nbsp;celom rozsahu“. To je absolútne v&nbsp;rozpore so zákonom.

Na základe čoho sudca pozbaví človeka možnosti rozhodovať o&nbsp;veľkej časti jeho slobody?

Súd v&nbsp;minulosti vychádzal zo znaleckých posudkov psychiatrov, ktorí mohli potvrdiť, že daný človek má duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná a&nbsp;robí ho nespôsobilým na&nbsp;právne úkony. Súdy však zvykli pozbavovať človeka spôsobilosti často už len pre prítomnosť samotnej choroby, napríklad schizofrénie. To, že má niekto schizofréniu, ešte automaticky neznamená, že nie je schopný robiť žiadne právne úkony.

Zmenilo sa niečo, odkedy platí spomínaná legislatívna zmena?

Človek, o&nbsp;ktorého spôsobilosti sa rozhoduje, má odvtedy právo zvoliť si dôverníka. Navyše, sudca sa musí s&nbsp;danou osobou stretnúť, teda predvolať ju na&nbsp;pojednávanie. Ak sa nemôže na&nbsp;pojednávaní zúčastniť, lebo je napríklad v&nbsp;zariadení sociálnych služieb, sudca ho musí ísť navštíviť.

To je obrovská zmena, ktorá má poskytnúť väčšiu ochranu človeku, do&nbsp;ktorého práv sa zasahuje. Dovtedy sa stávalo, že mu súd ani neoznámil, že ho pozbavil spôsobilosti na&nbsp;právne úkony. Sudca ho nemusel ani vidieť. Zákon síce uvádzal, že sudca ho musí „zhliadnuť“, sudcovia si však často iba dali predložiť fotografie daných ľudí. Keďže ide o&nbsp;obrovský zásah do&nbsp;osobných práv človeka, je dôležité, aby sa s&nbsp;ním stretol priamo sudca. Tu sa dostávame k&nbsp;tomu, na&nbsp;čo vlastne slúži obmedzenie spôsobilosti na&nbsp;právne úkony.

Na&nbsp;to, aby chránilo jedinca pred uzatváraním právnych úkonov, ktoré sú nevýhodné pre neho samotného, napríklad, že by sa mohol majetkovo ohroziť. Obmedzenie spôsobilosti neslúži na&nbsp;ochranu tretích osôb.

Tretími osobami myslíte rodinu, príbuzných?

Aj. Ak má človek napríklad ťažkú demenciu a&nbsp;nevie robiť žiadne právne úkony, znamená to, že sa ani reálne nemôže ohroziť. Je teda podstatné, či si vie uvedomiť následky svojho konania. Dôvodom obmedzenia nemôže byť iba hypotéza, že daná osoba sa „môže“ ohroziť; musí existovať reálne ohrozenie. Napríklad, že sa už stalo, že uzavrel zmluvu, ktorá ho ohrozila.

Zákon hovorí o&nbsp;obmedzení na&nbsp;právne úkony. Čo všetko si pod tým máme v&nbsp;praxi predstaviť?

V skratke je to prejav vôle, ktorý smeruje k&nbsp;nejakému následku - vzniku, zmene alebo zániku nejakého vzťahu. Keby som s&nbsp;vami podpisovala zmluvu alebo vám dala splnomocnenie, to je právny úkon. Ak niekto nevie posúdiť, že úkon, ktorý robí, má preňho nejaké následky, treba zvažovať, ako takého jedinca chrániť. Nie všetkých však treba podľa zákona chrániť. Veľa ľudí má okolo seba spriaznené osoby, rodinu, ktorá im pomáha. Ak má človek také ťažké zdravotné postihnutie, že reálne nie je schopný robiť žiadne právne úkony, pýtam sa, ako sa môže ohroziť. Ako môže uzavrieť zmluvu, ktorá ho bude ohrozovať?

Asi nerozumiem. Veď aj ľudia, ktorí nie sú zdravotne postihnutí, predsa môžu podpísať dokumenty, ktorými sa ohrozia.

Hovoríme o&nbsp;osobe, u&nbsp;ktorej je zjavné, že nie je schopná samostatne vykonávať právne úkony. Ak chce ktokoľvek uzavrieť zmluvu, musí si presne overiť, s&nbsp;kým ju uzatvára. Samozrejme, môže sa stať, že človek podpíše dokument, hoci nevie, čo ňom je.

Ale teraz sa nebavíme o&nbsp;zdravých. Vezmite si napríklad bežnú situáciu: obchodný zástupca nejakej spoločnosti príde človeku poskytnúť úver a&nbsp;chce mu dať podpísať zmluvu. Tento obchodný zástupca si musí overiť, či daný človek rozumie tomu právnemu úkonu. Ak zistí, že mu nerozumie, nemal by mu dať zmluvu podpísať.

Ak sa riadi etikou, tak nie. Ale na&nbsp;to sa asi spoliehať nemôžeme.

Podľa Občianskeho zákonníka platí, že ak osoba, ktorá nevie posúdiť následky svojho konania, uzavrie právny úkon, je tento podľa zákona neplatný. Ibaže sa musí neplatnosti domáhať na&nbsp;súde. Všetky následky za&nbsp;neplatnosť úkonu potom znáša ten, kto mu to dal podpísať. Ak niekto tvrdí, že zmluve nerozumel, lebo má zdravotné postihnutie, znamená to preňho výhodu. Jeho príbuzní môžu žalovať neplatnosť právneho úkonu.

Ak niekto tvrdí, že zmluve nerozumel, lebo má zdravotné postihnutie, znamená to preňho výhodu. Jeho príbuzní môžu žalovať neplatnosť právneho úkonu.

Môžu a&nbsp;nemusia uspieť. Otázny je aj čas rozhodovania súdu.

Tam je úspešnosť zaručená. Mnohí ľudia majú také zdravotné ťažkosti, napríklad Alzheimerovu chorobu, že už nevedia spravovať svoj majetok. Považujem za&nbsp;absolútne neetické, keď takýchto seniorov v&nbsp;dôsledku oslabenia ich kognitívnych schopností ich príbuzní dávajú obmedziť v&nbsp;spôsobilosti na&nbsp;právne úkony.

Máte viac prípadov zasahovania do práv nesvojprávnych ľudí?

Áno. Opatrovník, ktorého určil súd, diktoval domovu dôchodcov, s&nbsp;kým sa tento človek mohol stretávať alebo či mohol chodiť na&nbsp;prechádzky. Samotné vedenie zariadenia sa s&nbsp;nami v&nbsp;tejto veci radilo, či je to v&nbsp;poriadku. Samozrejme, že je to v&nbsp;rozpore s&nbsp;právami klienta. Nejde predsa o&nbsp;obmedzenie spôsobilosti na&nbsp;právny úkon, ale o&nbsp;obmedzenie života v&nbsp;bežných činnostiach.

Ak už súd raz rozhodne a&nbsp;obmedzí človeka v&nbsp;spôsobilosti na&nbsp;právne úkony, má nejaké možnosti brániť sa?

Môže sa to riešiť podaním návrhu na&nbsp;súd na&nbsp;zmenu opatrovníka, prípadne na&nbsp;prinavrátenie spôsobilosti na&nbsp;právne úkony. Práve v&nbsp;takýchto súdnych konaniach nastupujeme my.

Je ťažké získať spôsobilosť na&nbsp;právne úkony späť?

Je to veľmi ťažké. Mnohí znalci z&nbsp;odboru psychiatrie majú tendenciu nemeniť svoje predchádzajúce hodnotenia. Napríklad napíšu, že daný človek stále trpí povedzme schizofréniou, a&nbsp;preto podľa nich naďalej trvá dôvod na&nbsp;obmedzenie spôsobilosti. Vôbec neprihliadajú na&nbsp;vývoj reálnej situácie, napríklad že sa dotyčný medzitým začal liečiť a&nbsp;je úplne samostatný. Berú to tak, že sa nič nezmenilo, pretože diagnóza stále existuje.

A&nbsp;čo sudcovia? U&nbsp;nich vidíte v&nbsp;tejto veci nejaký vývoj?

Áno, niektorí zohľadňujú vývoj situácie ľudí so zdravotným postihnutím, pozerajú sa na&nbsp;človeka citlivejšie, optikou ľudských práv, rozumejú, že stav pacienta sa môže zmeniť. My ich nazývame osvietení sudcovia.