Po dlhšom čase je na slovenskej scéne žena, ktorá má šance v prezidentských voľbách. Mladá, sympatická, s odvážnym príbehom boja proti pezinskej skládke, advokátka Zuzana Čaputová podľa januárových prieskumov láka
k urnám okolo desať percent voličov. Aký pohľad má na etické otázky, na ktoré museli odpovedať aj kandidáti na ústavných sudcov? Myslí, že by jej voliči prešli k Robertovi Mistríkovi, keby sa vzdala? A prečo sa vlastne v spojení s jej menom hovorí o vzdávaní?
Na rodinu, výroky o cigánočke Andreja Danka či nestrannosť a prezidentské priority sa ZUZANY ČAPUTOVEJ (45) pýtala VERONIKA COSCULLUELA.
Dávate si väčší pozor, s kým sa stretávate, čo robíte a čo hovoríte, odkedy ste sa rozhodli kandidovať za prezidentku?
Nie. Vždy som mala jasno v tom, s kým je dobré sa stretávať a s kým nie. Vo svojom prirodzenom prostredí som obklopená blízkymi, ktorí uznávajú rovnaké hodnoty ako ja. Ak som dochádzala do kontaktu s ľuďmi, povedzme z opačného brehu, tak to boli vždy moji oponenti v kauzách, ktoré som riešila.
Napríklad?
Asi najznámejšia a najviac opísaná je kauza pezinská skládka, v ktorej proti mne stál Marián Kočner a jemu podobní podnikatelia.
Aký dojem na vás urobil Kočner, keď ste sa s ním stretli?
Stretnutí s ním bolo niekoľko. Konal z pozície moci, sebavedomo, až arogantne. Ako protihráčov nás veľmi nerešpektoval. Vtedy ešte nevedel, že nakoniec vyhráme. Ak mám byť úprimná, mala som pred ním rešpekt. Už vtedy sa o ňom písalo ako o človeku z mafiánskych zoznamov.
Rešpekt je zaujímavá voľba slova pre emóciu ku Kočnerovi. Môžete to trochu rozviť?
Bol to silový hráč, dával pocítiť nadradenosť. Po jednom osobnom rozhovore v rádiu sa ma spýtal, či sa ho bojím. Nikdy predtým ani potom som takúto otázku od názorového oponenta nedostala. Mala som strach, ale väčší strach bol z rakoviny, ktorá hrozila, ak by sa povolila ďalšia skládka v Pezinku. Tak sme bojovali ďalej až do víťazného konca.
Sledovali ste vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov?
Nie všetkých, len niektorých. Osobne som si bola vypočuť napríklad Roberta Fica. Verejné vypočutie je dobrá vec a myslím si, že poslanci kládli zaujímavé otázky. Už len to, ako sa kandidáti postavili k tej-ktorej otázke, ukázalo, do akej miery sú ochotní byť transparentní. To, či odpovedali priamo, vyhýbavo, či ignorantsky, bolo súčasťou obrazu o nich.
Prekvapil vás Robert Fico niečím?
Vlastné áno. Hoci politiku sledujem, prekvapila ma miera neúcty k výboru z jeho strany v súvislosti s kladenými otázkami a miera jeho pohody pri ignorovaní legitímnych otázok.
Vymenovali by ste ho v prípade, že by ste v prezidentských voľbách uspeli a táto úloha by sa na vás presunula?
Určite nie.
Prečo nie?
Nateraz je sporné, či vôbec spĺňa základné predpoklady, konkrétne dĺžku právnej praxe. Táto podmienka, samozrejme, súvisí s naplnením odborných predpokladov. Zároveň však považujem za problematické naplnenie osobnostných predpokladov. Robert Fico doposiaľ nebol ochotný zaujať postoj ani k jednej spornej kauze, ktorá sa ho týka, a to ani pri otázkach členov ústavnoprávneho výboru. Z tohto dôvodu nie je zárukou nestranného a nezávislého výkonu sudcovskej funkcie.
Kampaň sa síce začala, ale ešte sa nedostala do svojej zvyčajne špinavej fázy, keď na seba začnú kandidáti vyťahovať špinu. Nebojíte sa, že aj na vás niekto niečo vytiahne?
Nezmysly a nepravdy o sebe čítam už od prvých dní, keď som vstúpila do kampane. Nie som si vôbec vedomá niečoho, čo by bolo problematické, či už z mojej práce advokátky, alebo z osobného života. Nepochybne zapracuje ľudská tvorivosť a budem sa stretávať s útokmi. To je práve tienistá stránka slovenskej politiky - funguje veľmi nekorektným spôsobom. Už som tomu čelila, hlavne na internete a na sociálnych sieťach. Niekedy je to úsmevné, inokedy absurdné.
Čo ste našli naposledy?
Nečítala som to sama, iba priatelia mi interpretovali fámy. Vraj som si zaplatila poplatok, aby na katastri nebolo vidieť majetok, ktorý vlastním. Je to absurdné, lebo vzápätí niektoré bulvárne médiá o mojom majetku písali. Je to v katastri, som dohľadateľná.
My sme zas počuli, že váš otec bol štatutárom alebo pracoval v pôvodnej pezinskej skládke…
Nie, určite nie.
Povedali ste, že na Slovensku funguje politika nekorektne. Vy poznáte krajinu, kde politika funguje korektne? A čo vôbec znamená korektné fungovanie politiky?
Na mysli mám hlavne hrubosť vo vyjadrovaní alebo otvorené klamstvá bez následkov. Zdá sa mi, že na Slovensku, kde sa v demokratických hodnotách ešte len vyvíjame, je to niečo, čo by bolo dobré zmeniť. Tendencia k ľudskému zlyhaniu je bežná všade na svete. Politici robia chyby, ľudia robia chyby, ale odvaha zatĺkať chybu, popierať to a nevyvodiť politickú zodpovednosť je u nás národným športom.
Akú dlhú životnosť má podľa vás slušný človek v politike?
Dúfam, že ľudia, ktorí do politiky vstupujú so zámerom verejnej služby a nie so zámerom osobného zisku, si môžu tento postoj udržať do konca politickej kariéry.
Máte v sebe akési politikum, teda cit pre stratégiu, ústupky, obchody, rozhodnosť, silné slovo v rokovaniach...
Mám so sebou skúsenosť, keď som zastupovala klientov v konaniach. Človek sa musí naučiť vyjednávať, musí vedieť argumentačne sa postaviť za ľudí, zdôvodniť a vecne svoje tvrdenia preukázať. To sú často slovné súboje a s nimi skúsenosť mám. Samozrejme, politika je aj schopnosť hľadať dohodu a kompromisy. V tomto je moja doterajšia skúsenosť taká, že treba vedieť robiť kompromisy, ale nie v hodnotách. Iba ak v cestách, ako dosiahnuť cieľ. Nechcem sa dožiť situácie, keď by som musela urobiť hodnotový kompromis.
Šikovný politik dobre pozná svojich súperov a partnerov, čo sú občas zameniteľné kategórie. Vy dobre poznáte svojich konkurentov v prezidentských voľbách?
Spoznávam ich. Sú to ľudia, ktorých som predtým nemala možnosť poznať osobne na nejakej priateľskej báze. Zoznamujem sa s nimi, podobne ako občania, prostredníctvom webu alebo občas aj spoločných diskusií. Vzájomne sa vidíme, počúvame, spoznávame svoje predstavy.
Koho z nich beriete ako svojho najväčšieho konkurenta?
Vnímam to s motiváciou, s ktorou som do týchto volieb išla. V oblasti práva a spravodlivosti treba urobiť silnú zmenu. Reprezentantom toho systému a stavu, ktorý tu dnes máme, je pre mňa strana Smer, prípadne jej ďalší koaliční partneri. To treba nahradiť inou ponukou, ktorú chcem reprezentovať.
Kedy vzniklo vaše rozhodnutie kandidovať?
Ako advokátka a spolupracovníčka Via Iuris som bola svedkom mnohých krívd aj ľudského utrpenia. Videla som, že systém nefunguje, a už som nechcela byť limitovaná na jeden príbeh. Vstupom do politiky chcem ovplyvniť veci v širšom zábere.
To ste povedali motiváciu. Nás skôr zaujíma, kto vám navrhol kandidovať?
Prvé úvahy prišli od kolegov z Progresívneho Slovenska niekedy vo februári minulého roka. Vtedy som bola v politike pár mesiacov a veľmi som nezvažovala prezidentský boj. Následne prišla vražda dvoch mladých ľudí a plné námestia. Mala som pocit, že to, čo som ja vedela, že téma spravodlivosti a férovosti spoločnosti je problém, aj ľudí zobudilo do tohto poznania. Ako keby ľudia začali vnímať, že problémom toho, čo sa tu deje, je prepojenie možno až mafie so štátnou mocou. V máji som sa rozhodla po dlhom, ťažkom osobnom rozhodovaní. Lebo to má, samozrejme, vplyv aj na blízkych.
Pýtali ste sa dcér, čo si o tom myslia?
Samozrejme, konzultovala som to aj s nimi. Bez toho, aby som mala pochopenie a oporu u mojej najbližšej rodiny, by som do toho určite nešla. Na moje veľké prekvapenie mali všetci podporné stanovisko.
Naozaj? Nik sa nebál? Nepovedali: „Mami, my to teraz budeme schytávať za teba?“
Moja mama bola zdráhavá. Povedala „áno, lebo ťa poznám“, ale zároveň mala prirodzenú materskú obavu, či to nebude nebezpečné a čím budem musieť prejsť. Staršia dcéra zvažovala možnú stratu súkromia vzhľadom na vek, ale podporovala ma. Uvedomovala si, že to možno bude daň, ale súhlasila. Mladšia dcéra je veľký politický nadšenec, chodí so mnou na diskusie a veľmi sa zaujíma. U nej bola podpora ešte silnejšia.
Politici robia chyby, ľudia robia chyby, ale odvaha zatĺkať chybu, popierať to a nevyvodiť politickú zodpovednosť je u nás národným športom.
Je niečo, čo v živote ľutujete? Profesionálne aj osobne.
Neviem, minulosť už nezmením. Možno napríklad to, že niekedy sa pýtam, či som dokázala zladiť úlohu matky, manželky s prácou. Túto otázku si však zrejme kladie z času na čas každý otec a matka. Snažila som sa nájsť balans, ale otáznik zostáva. Viem však, že vzťahy s mojimi najbližšími sú láskyplné a korektné, tak som to hádam zvládla.
Na jeseň minulého roka ste sa rozviedli. Prečo?
Bola to vzájomná dohoda po niekoľkých rokoch uvažovania o tejto možnosti z oboch strán. Máme dodnes korektný a priateľský vzťah. Je to preto, že naše deti sú pre nás to najcennejšie, čo máme, a sme rodičmi, ktorí nie sú v konflikte. Som rada, že sme tento bod nášho života zvládli.
Môžete pár vetami povedať, kto bol váš manžel?
Venuje sa dizajnu, vyštudoval ho na strojníckej fakulte. Jeho práca je hlavne interiérový dizajn.
Máte teraz po svojom boku niekoho? Možno aj na funkciu „prvého pána“?
Mám partnera, ktorý mi je teraz oporou v kandidatúre a som si istá, že bude aj vo výkone funkcie, o ktorú sa uchádzam.
Prezident Kiska použil ako jeden z argumentov, prečo sa už nebude uchádzať o funkciu, že chce tráviť viac času s rodinou. Vy sa nebojíte nedostatku súkromného času?
Ako každá iná žena, ktorá robí svoju prácu kvalitne, by som musela aj v tejto pozícii zladiť rolu matky s rolou profesionálky. Moje dcéry majú takmer 18 a 15 rokov, vždy boli a zostanú najdôležitejšími osobami v mojom živote a som presvedčená, že funkcie zladiť dokážem. Je to tiež legitímna otázka na mužov kandidátov, lebo aj každý dobrý otec rieši rovnakú dilemu.
Zapojíte dcéry do kampane? Budú na vašich bilbordoch?
Nie, súkromie zatiaľ nechávam súkromným. Ak sa budú chcieť neskôr objaviť po mojom boku, budem rada, ale zatiaľ som to nepovažovala za nevyhnutné. V kampani sa stretnete aj s ľudskou krutosťou, ktorú ľudia smerujú rôznymi kanálmi. Čo najdlhšie, ako sa bude dať, chcem svojich blízkych nechať mimo tohto tlaku.
Ktorý slovenský prezident bol podľa vás najlepší?
Pre mňa je inšpiráciou vo výkone mandátu prezident Kiska. Do politiky vniesol novú kvalitu komunikácie a reprezentácie. Považujem ho za autentického politika. Myslím si, že v ťažkých momentoch sa vracal k svojej motivácii - pomoci ľuďom, lebo v charite bol tiež svedkom veľkého utrpenia, napríklad chorých detí. Páči sa mi aj spôsob, akým sa venoval téme práva a spravodlivosti, samozrejme, v menšej miere, ako by som to chcela ja vzhľadom na profesiu. Napríklad to, ako sa chopil vymenovacích právomocí. Urobil z nich celospoločenskú tému. Poukazoval na to, že je dôležité zohľadňovať pri výbere sudcov nielen profesionálne, ale aj osobnostné kritériá.
Aké sú jeho mínusy? Čo by ste urobili inak ako on?
Sú veci, ktoré by som robila inak - vo väčšom rozsahu alebo aktívnejšie. Možno by som tiež inak a transparentnejšie komunikovala ohľadom jeho daňového problému. Netrúfnem sa k tomu vyjadriť ako právnička, lebo nepoznám spis, ale možno mohol byť v komunikácii otvorenejší a proaktívnejší.
Ste feministka?
Som žena v politike, ktorá chce komunikovať problémy žien a výzvy, ktoré pred našou spoločnosťou v oblasti postavenia žien ešte stoja. A tiež by som rada niektoré ženy inšpirovala, aby vstúpili do verejného života.
Čo ste si pomysleli, keď ste počuli, že Andrej Danko nazval Luciu Nicholsonovú cigánočkou?
Bola som práve vtedy v televízii TA3, lebo po ňom sme do štúdia mali ísť my s pánom Mikloškom. Mala som pocit, že zle počujem. Šokovalo ma to, hoci som ešte nepoznala kontext. Rétorika pána Danka ma už neprekvapuje. V celkovom kontexte politického vyjadrovania sa mi to zdá absolútne neprípustné.
Keby takto počastoval vás, ako by ste reagovali?
Veľmi by záležalo na kontexte, ale priznám sa, že vzhľadom na to, že by to prišlo od pána Danka, zrejme by ma to nemohlo uraziť.
Máme pre vás otázku, ktorú dostali aj kandidáti na ústavných sudcov. Možno by ľudia radi počuli váš názor na tému interrupcia, homosexuálne partnerstvá a eutanázia.
Pôjdem teda postupne. Nikdy som sa osobne nemusela rozhodovať o interrupcii. Ako žena a matka si však viem predstaviť, aké ťažké musí byť prijať také rozhodnutie. Keď som si niekedy predstavila, že by som také rozhodnutie mala urobiť, v mojom súkromnom svete by som sa rozhodla pre život dieťaťa. Zároveň som presvedčená, že by to tak ako doteraz malo zostať na zodpovednosti ženy. Zámerne hovorím o zodpovednosti ženy, nielen o práve, lebo zodpovednosť zahŕňa povinnosť niesť následky za svoje rozhodnutie, napríklad v psychologickej rovine. Som presvedčená, že ženy sa dokážu zodpovedne rozhodovať, a všetka energia, ktorá ide do sporov okolo tejto otázky, by sa mala investovať do pomoci ženám, aby rozhodovaniu čeliť nemuseli. Eutanázia je aj odborný problém a ja nie som špecialista. Radila by som sa s ľuďmi, ktorí s tým majú dennodennú skúsenosť Myslím si však, že vo veci pomoci a sprevádzania by som rešpektovala vôľu trpiacej osoby
v situácii beznádeje.
A posledná oblasť?
Manželstvo je definované v ústave ako zväzok muža a ženy. Ale čo sa týka práv homosexuálnych párov, mal by nastať posun a v záujme ich právnej istoty by som bola za to, aby sa upravili možnosti týkajúce sa napríklad ich prístupu k zdravotnej dokumentácii a iných práv, ktoré považujem u partnerov za legitímnu požiadavku.
Ako ste nastavená, čo sa týka výchovy detí?
Považujem za správne, ak dieťa môže mať počas výchovy pri sebe svojich biologických rodičov, teda mužský a ženský vzor. Ak však má dieťa vyrastať v ústavnej starostlivosti alebo ho môžu vychovávať a venovať mu každodennú pozornosť dve milujúce bytosti, volila by som tú druhú možnosť.
Ako by ste si ako prezidentka zachovali nestrannosť, keď ste dnes podpredsedníčka strany?
Nestrannosť a nezávislosť sú skôr osobnostná výbava ako príslušnosť k nejakej skupine ľudí. Ako advokátka som zastupovala ľudí bez ohľadu na ich voličské preferencie či hodnotové presvedčenie, nemala by som problém pomáhať a reprezentovať ľudí ako prezidentka. Ide o to poskytnúť ľuďom službu s plným rešpektom toho, že majú iné názory ako ja.
Prečo by Robert Fico vo funkcii sudcu nemohol byť nestranný?
To je iná nestrannosť. Na sudcovskú funkciu sú kladené iné a vyššie nároky na nestrannosť ako na politika. Sudca má byť nestranný a nezávislý a dokonca sa má takým javiť. Preto máme sochu spravodlivosti slepú. Dôležité je, aby napríklad nemal prepojenie s osobami, ktoré majú pochybnú povesť, či aby sudca nemal nevysvetlené kauzy.
Čiže by ste z nominácií vyradili všetkých politikov?
To nie. Byť politikom nie je a priori diskvalifikačné pre pozíciu ústavného sudcu. Ukazujú to aj príklady zo zahraničia. Skôr to závisí od toho, ako politik svoju politickú funkciu vykonával, aká vysoká je jeho dôveryhodnosť, aké nevysvetlené kauzy má a ako je ochotný vysvetľovať ich, postaviť sa k nim čelom.
Povedzte, ako môže prezident vyriešiť vám blízke témy, napríklad životnú úroveň starých ľudí a ochranu životného prostredia.
V rámci vymenovacej a vetovacej právomoci či spochybnenia zákona na Ústavnom súde sa dajú všetky tieto témy prierezovo uplatňovať. Zároveň je prezident verejnou autoritou, ktorá môže nastoľovať témy, pripravovať riešenia a snažiť sa pre ne nájsť politickú dohodu. Máme veľký problém s nelegálnymi výrubmi lesov. Máme veľa neriešených environmentálnych záťaží, ktoré majú vplyv na kvalitu vody a ovzdušia. Musíme sa tiež podieľať na riešení globálnych klimatických zmien. Čo sa týka seniorov, máme málo zariadení, lôžok aj opatrovateľov, ktorí pracujú za nízke platy, toto treba zmeniť.
Takže by ste na tieto témy upozorňovali. A čo ešte?
Napríklad zákony, ktoré by nemali kvalitnú doložku o vplyve na životné prostredie, by som vetovala. O akútnych témach by som nielen hovorila, ale v spolupráci s odborníkmi by som prinášala aj návrhy možných riešení na zmenu systémového nastavenia jednotlivých oblastí a, samozrejme, hľadala pre ne politickú podporu.
Do prezidentských volieb zostáva niečo vyše mesiaca. Kedy plánujete vzdať sa?
Naplno sa plánujem uchádzať o dôveru verejnosti. Keď nastane dôležitý bod, napríklad koncom februára tlač volebných lístkov, a bude to v prieskumoch vyzerať, že do druhého kola by postúpili dvaja reprezentanti hodnôt opačných ako moje, snažila by som sa posilniť kandidáta, s ktorým som v hodnotovom súlade.
Prečo si myslíte, že by išli v tom prípade vaši voliči voliť Roberta Mistríka? Prieskumy ukazujú, že by si asi len 40 percent vašich voličov vybralo jeho.
Práve preto som v kampani a snažím sa získať dôveru voličov. Proaktívne žiadne vzdávanie neriešim, len na to odpovedám, keď sa médiá pýtajú. V politike mi však chýba, že niektorí nevidia vyšší cieľ a vyšší záujem ako svoj osobný. Chýba mi tiež schopnosť viac spolupracovať. Takže ak bude treba, zachovám sa, ako som povedala.
