Mafiánsky bos Mikuláš Černák nedávno oficiálne rozšíril zoznam svojich obetí o štrnásť mien. Sám priznáva, že je masový vrah, ale v divokých deväťdesiatych rokoch sa prezentoval ako ctihodný podnikateľ. Keď sa v novembri 1997 prihlásil na polícii, nebolo toho, kto by ho zatkol. Všetci policajti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici radšej zaliezli do svojich kancelárií a na chodbu nevystrčili ani nos. Za Černákom poslali vyšetrovateľa Kováčika, ktorý pochádza z Čierneho Balogu. Ten si po bosa prišiel v starom žiguláku, odviezol ho na výsluch a napokon sa mu podarilo dostať najobávanejšieho muža tých čias za mreže. Dnes už s dôchodcom JOZEFOM KOVÁČIKOM (68) sa rozprávala ĽUDMILA LACKOVÁ.

Ste vyučený automechanik. Ako ste sa dostali k polícii?

Od malička ma to ťahalo k polícii, ale bol v tom jeden háčik. Brat sa pobil, bol odsúdený za ublíženie na zdraví. Manželka robila v Strojsmalte Pohorelá v dielni s manželkou policajného náčelníka a zmienila sa jej o mojej túžbe. V tom čase mali na polícii podstav, takže kamsi-tamsi prišiel náčelník za mnou, či mám ešte záujem, a ja že mám. Náčelník vybavil moje prijatie a ja som si popri službe v polícii spravil maturitu aj vysokú školu.

Začínali ste na Horehroní, odkiaľ pochádza väčšina černákovcov.

Nastúpil som na oddelenie v Pohorelej. Riešili sme všetko - dopravné nehody, násilnú trestnú činnosť, krádeže. Väčšinou nás volali ku krčmovým bitkám. Prišli sme na Šumiac do krčmy a nenašiel sa jeden svedok. Pýtam sa - čo sa vám stalo, že máte nohu zlomenú? A chlap - spadol som. Spadli ste, lebo vás bili! A on že, to viete vy, ja vypovedať nebudem. Tvrdé kraje sú Šumiac, Švermovo. Žilo tam aj veľa Rómov. Starší kolegovia ma naučili, ako s nimi vychádzať. Ak vás slušný Róm ponúkne štamperlíkom, treba aspoň trošku odpiť. Netreba sa od nich odťahovať. Spomínam si na prípad Róma, po ktorom sme pátrali. V noci o druhej som ho šiel sám zadržať. Nasadil som mu putá, zobral do auta. Ako som cúval, prelomil sa ľad a žigulák padol na brucho. V rómskej osade v Telgárte. Zapískal som, vyšli Rómovia, zdvihli auto a vyniesli ho na cestu.

Pred vami mali asi rešpekt.

Policajt musí mať dôveru a rešpekt. Voči niektorým osobám si ju vybuduje len tvrdým prístupom.

Poznali ste v tých časoch Mikuláša Černáka?

Černáka poznám od malička, býval v Telgárte. Pracoval ako vodič autobusu, mal aj svoju vetriesku. Sem-tam potreboval súčiastku, tá „sa ukradla“. Vyšetroval som všetky veci, za ktoré bol Černák pred prvým procesom stíhaný. Tuším nejaké kolesá ukradol, drevo alebo podobné veci. Typické dedinské prehrešky. Samé drobnosti. On sa nezúčastňoval ani na krčmových bitkách. Vraždy prišli až potom.

Čomu pripisujete jeho zmenu?

Černáka motivovali peniaze a spoločnosť bola vtedy zle nastavená. Keď mali ľudia problémy, radšej sa obrátili na Černáka ako na súdy. On škodu vymohol za pár mesiacov. Ako ju vymohol, tak ju vymohol, ale vymohol. Tým sa dostal do povedomia. Potom prišiel na to, že kto chcel úver, musel podplatiť vysokých funkcionárov. Pýtali si desať percent. Takto sa dostával do vyšších kruhov. A kto bol pre neho nepohodlný, toho zlikvidoval.

Na Horehroní na neho dodnes málokto povie krivé slovo.

Sem-tam pustil z peňazí. Dal spraviť v dedine cestu, aj na nemocnicu čosi dal. Keď som ho zavrel do väzby, ľudia mi vraveli, že mal ostať na slobode, lebo na Horehroní zase nastal bordel. Z pohľadu ľudí on držal situáciu pod kontrolou. Mudrovali vtedy, že keby zavraždil toľko ľudí, ako sa hovorilo, musel by mať na to sto rokov. Čo asi vravia teraz, keď sa sám k vraždeniu priznal?!

Na konci roku 1997 ste stáli na čele tímu, ktorý vyšetroval Černákove zločiny.

V tom čase už bol uznávaný bos, všetci sa ho báli. On bol typická mafia. Autá, pekné slečny. Mal frajerky a jeho žena sa musela starať o domácnosť. Bola to chuderka. Dostala peniaze, ale nemohla nikde chodiť, nesmela nič.

 

Hovorilo sa, že ju aj mlátil. Dostalo sa to aj vám do uší?

To bolo ešte, kým býval v Tel­gárte. S mojou manželkou vtedy robila v Strojsmalte Černákova svokra. Takže to bolo hneď: „Pán Kováčik, zbil ju. A keď ste ho zavolali na políciu, len čo sa vrátil domov, zase ju zbil.“ Z toho som bol prekvapený, lebo naoko žil s manželkou dobre.

Černáka sa báli ešte aj policajti. Keď sa prihlásil na polícii, nebolo toho, kto by ho zadržal.

To bola hanba ako hrom. Černák bol vtedy v pátraní, ale sám prišiel na Krajské riaditeľstvo polície do Banskej Bystrice. Mne volal riaditeľ, že tam mám Černáka, mám si s ním robiť poriadok. Potreboval som auto, dal mi toho slávneho žiguláka. Černák čakal s Kánom, vonku bol Peter Šipula. Ja som ich poznal aj oni mňa. Černák sa divne pozrel, vytrčil ruky a vravel - dajte mi putá. Ja mu na to - pán Černák, veď ste prišli dobrovoľne. Paradox je, že - koľko je prokurátorov na Slovensku? - jeho prípad zobrali dve ženy. Prokurátorka Kováčiková a prokurátorka Kováčová. Obe boli férové. Neskôr dozorovala Černákove prípady Generálna prokuratúra SR, teda Mišíková a Čentéš. Bol som milo prekvapený, že oni dvaja sa netvárili, že ja som boh a vy nič.

Vtedy ešte Černák sám o sebe hovoril ako o ctihodnom podnikateľovi. Popieral, že by páchal trestnú činnosť.

Černákova prvá otázka bola - je tu odposluch? Ja že nie, pán Černák, za to vám ručím. Voči mne mal určitú dôveru. Povedal mi veci, ktoré by inak nebol povedal. Nikto nevie, čo všetko mi porozprával. Ale vždy dodal, že oficiálne všetko poprie. V ten deň, keď sa sám prihlásil, bol prekvapený, že ho zadržiavam a pôjde do väzby. Ale ostal pokojný. Všetky osobné veci položil na stôl, vložil som ich do vrecka a odviezli sme ho do Trenčína.

Zaistili ste aj Černákovo BMW Alpina Ekat.

Poprosil ma, aby som auto neodviezol preč. Že má doma garáž, aby sme ho zaplombovali tam. Na polícii by ho mohli poškodiť a lak je drahý. Počítal s tým, že by sa našla dobrá duša, prešla by klincom, čosi by sa ukradlo. Auto sme teda zapečatili u nich v garáži a na lak sme ani policajnú pásku neprilepili. Zapečatili sme ho cez okná. Jedny kľúče sme zobrali my a druhé kľúče mala Černákova manželka. Aby v prípade požiaru mohla auto zachrániť.

Prečo ste Černákovi vyšli v ústrety?

To bolo drahé auto, na Slovensku tuším existovalo také už len jedno a ja som bol zaň zodpovedný. Vtedy boli divné styky na polícii. Bál som sa, že ma chcú potopiť. Spomeňte si na domovú prehliadku u Černáka. Prišli ju vykonať šikovní policajti z Bratislavy. Našli u neho kufor s miliónmi korún a ten im ešte počas domovky zmizol. Černák žiadal náhradu škody a doteraz sa smeje, ako im kufor zobral. Ja som sa s Černákom dohodol - my vám vyhovieme v tomto a vy nám zase pomôžete s niečím iným. Jednoducho som Černákovi dôveroval.

V prvom procese bol Černák obžalovaný len z vraždy milionára Szymaneka a ani tú sa mu vtedy nepodarilo dokázať.

Nebudem menovať, čou zásluhou sa počas Szymanekovho únosu neurobilo nič. V tom čase ešte vyšetrovací tím neexistoval, ten vznikol až o pár mesiacov, v decembri 1997. Zaistené dôkazy o únose ostali niekde v skrini, už sa nedali vyhodnotiť. Našli sa až potom, keď sme vykopali Szymanekovo telo. Výsluch aj zápisnica z Poľska o tom, ako Szymanek opísal miesto, kde je zadržiavaný, bola v šuplíku u vysokých funkcionárov. Zistili sme, že kriminálka vykonala obhliadku miesta činu a majiteľ chaty vypovedal, že ju požičal černákovcom. Stopy uneseného boli zachytené v čase, keď ešte žil. Je to kruté, ale keby kompetentní začali hneď konať, Szymaneka mohli zachrániť.

Z iných vrážd sa Černáka nepodarilo ani obviniť.

Nebolo svedka. Nikto nechcel vypovedať. Všetci sa báli. Aj moji nadriadení. Zakázali mi voziť sa na autách, na ktorých sa vozia funkcionári. Aby sa náhodou niekto nepomýlil a nezastrelil funkcionára. So mnou sa vtedy vozil len kolega Jaro Ambróz a zapisovateľka. Oni dvaja sadli so mnou do auta, ostatní sa báli. Divná situácia to bola.

Poznali ste osobne hlavných členov Černákovej skupiny?

Poznal som ich všetkých. Peter Šipula bol jeden z najbližších Černákových kamarátov. On sa ho nebál aj dušu by dal zaňho. Prezradil mi veľa vecí tak, že ich napísal na papier a ten papier predo mnou hneď zjedol. Aby nebol dôkaz. Vypočúval som aj Joža Lenárta z Prievidze. Úplne ho triaslo pri výpovedi. Povedal mi: „Len čo zistia, že som bol pri vás na výsluchu, zabijú ma.“ Aj sa tak stalo. O dva dni ho našli zastreleného.

Mafia mala vtedy moc, akú si dnes už nevieme ani predstaviť.

V čase mafie existoval v Bratislave cenník, koľko berú policajti za sledovanie osôb. V pracovnom čase fotili sledované osoby, predávali policajné odposluchy. To sa vedelo. Ani Černák by nemohol spáchať všetky tie zločiny, keby to nemal prikryté.

Hovorilo sa, že zavraždených dával Černák zožrať svojim tigrom alebo ich zabetónovali do breznianskeho mosta.

Dostávalo sa nám to do uší, ale to sa nepotvrdilo.

Mali ste informácie aj o ostatných Černákových vraždách či nie?

Áno. Ale nemal kto vypovedať. Vedelo sa o krčmárovi z Telgártu, ktorý vypovedal proti Černákovmu bratovi, a uniesli ho. Vedel som, že Bachledu on zakopal, aj všetko okolo toho, aj kto ho strážil. Nevedeli sme len jednu vec - kde ho dal pochovať. Osobne som vypočúval Reichela v Hradci Králové, keď ho zadržali. Bol medzinárodne hľadaná osoba. V jeho hoteli černákovci odrezali hlavu Slivenskému. Povedal, že proti Černákovi vypovedať nemôže, lebo by zavreli aj jeho. Vtedy sa to inak nedalo.

Vedeli ste o prepojení mafie a Slovenskej informačnej služby?

Vypočúval som Jaroslava Svěchotu, vtedajšieho námestníka SIS. Potreboval som ho vypočuť a nemohol som ho nájsť. No kde ho ja budem hľadať? Zavolal som Lexovi a povedal som - predvolal som pána Svěchotu, neprišiel. Má na to pol hodiny. Inak vyhlásim po ňom pátranie. O chvíľu niekto klope na dvere. Ako keď pozeráte nemecký film. Vošiel Svěchota, postavil sa do pozoru: Plukovník Svěchota, hlásim sa na výsluch. Posadil sa a ja som musel ísť von. Tak mi bolo do smiechu z tejto frašky. Vypovedal, ako sa stretol s Černákom, kde sa stretli, čo s ním preberal. Stretli sa v Nitre. Černák zavolal Svěchotovi a primátorovi Banskej Bystrice Presperínovi a oni obidvaja dupkali na stretnutie. V spise by mala byť jeho výpoveď.

Utajená?

Nie. V spise nebolo nič tajné.

Vy ste mali vyšetrovať aj prípad, na ktorý upozornil vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda hneď po prepustení Černáka na slobodu?

Dzurinda sa pohoršil, ako sa Černák správal na lyžovačke. Nemenovaný funkcionár mi volal, že Černák robí bordel. Zlyžuje a ide rovno dopredu na vlek. A že je tam Dzurinda. Mal som ísť hore zavrieť ho. Ale to nie je len tak. Pýtal som sa, aký má Černák lístok. Že VIP. A to čo znamená? No že môže ísť dopredu. A pán Dzurinda má aký lístok? On nemá žiadny lístok! No tak potom má Černák plné právo ísť dopredu. Vôbec som do Tatier nešiel. To bol presne ten prípad - vytypovali sme si osobu, ktorú chceme zavrieť. Na to som sa ja nikdy nedal.

Černáka vtedy prepustili podmienečne z väzenia. Prekvapilo vás to?

On mi vravel dopredu, že ho pustia. Aj to mi povedal, že im neprezradí, čo chcú. Chceli, aby vypovedal na SIS, Lexu a Svěchotu. Dopredu to vedel aj iný černákovec - Ambróz. V deň prepustenia sa pýtal policajtov, či už Černák sedí v obrnenom transportéri, a policajti v tej chvíli ani nevedeli, ako sa volajú. Boli hotoví z toho, odkiaľ Ambróz o ótečku vedel. Černák išiel naspäť do väzenia, lebo nevypovedal. Z pomsty. Ale to je len môj názor. Prečo sa Černák takto istil a všetko mi vravel, to doposiaľ neviem. On mi rozprával aj veci, ktoré mňa vôbec nezaujímali. Mimo trestnej činnosti alebo o trestnej činnosti úplne iných osôb. Ale vždy dodal - v živote som vám to nepovedal. On len chcel, aby som bol v obraze. Mal svoje muchy. Každý má, keď mu hrozí vysoký trest.

Čo vravíte na súčasný stav? Černák už mafiánsku minulosť priznáva, ospravedlňuje sa príbuzným obetí a ľudia sú náchylní uveriť, že sa zmenil.

Černák vypovie k tridsiatim vraždám a pôjde na slobodu? Dobré Slovensko, hej. Chcel by som sa s ním stretnúť teraz. Bez nahrávania. Povedať si, čo sa zmenilo. Ja som mu dávno povedal - zradia vás vlastní. On - že neexistuje. Rád by som si s ním podebatoval. Ja aj moja žena sme dobre vychádzali s jeho svokrovcami.

Viete si predstaviť, že sa dostane na slobodu?

Žeby ho pustili? Neviem. Tá jeho povaha je krutá. Zopár ľudí by padlo. Možno sa mýlim. Ale či by sa on vôbec vedel zaradiť. Už nemá nikoho. Len mamu.

Pokiaľ viem, vyšetrovali ste aj iné závažné zločiny.

Náročné bolo vyšetrovanie vrážd súvisiacich s Devín bankou. Museli sme žiadať exhumáciu, lebo mŕtvolu zakopali pod existujúci legálny hrob.

Prekopávali ste cintorín?

Presne sme vedeli, kde zavraždení sú. V tomto prípade figurovali hrobári. Vrahovia doniesli mŕtvolu hrobárovi, nech sa o ňu postará. Keby sa hrobári nedostali do úzkych a nevypovedali by, nikto by na to neprišiel. Na cintoríne upratané mŕtvoly nehľadáte. Išlo o hrob pripravený pre jednu babku. Hrobári hrob vyhĺbili, vopchali mŕtvolu, zasypali, vyhladili. Druhý deň bol pohreb a jamu zakryli. Neskôr dali navrch betónovú platňu. Jeden majiteľ náhrobného pomníka mi vravel - pán Kováčik, takú hanbu ste ešte nezažili, akú idete teraz zažiť. Ten pomník som robil vlani, tam nemôže byť žiadna mŕtvola. Dennodenne som chodil k hrobu. Ja mu vravím - len sa nebojte. Dali ste súhlas na rozobratie pomníka a my dáme zase všetko do poriadku. Chlapi začali kopať a zavraždený bol naozaj tam. Asi meter pod platňou vykopali mŕtvolu vo vreci. Ten pán prišiel za mnou, že som lepší ako Sherlock Holmes.

Aj kyselinárov ste vyšetrovali vy?

Kyselinári rozpúšťali svoje obete v kadiach v priestoroch bývalého družstva pri Modre. To nechcel vyšetrovať nikto. Pýtali sa nás, ako chceme usvedčiť vrahov bez mŕtvoly, a že to bude hanba. Išli sme za profesorom Novomeským, šéfom súdneho lekárstva v Martine, aby spravil vyšetrovací pokus s rozpúšťaním ľudských tiel v kyseline. Vystavil som uznesenie a vysokopostavený funkcionár z Banskej Bystrice šiel na policajné prezídium s uznesením, aby to prokuratúra zrušila. Čiže nie pomoc, ale polená pod nohy som dostával.

Aktuálne policajti vykopávajú ďalšie obete mafiánskej skupiny sátorovcov. S ich členmi ste prišli do kontaktu?

Robil som aj Dunajskú Stredu, bratov Raiszovcov som vypočúval ako svedkov. Mal som zapisovateľku, ktorá rozumela po maďarsky, čo oni nevedeli. Tlmočníčka tlmočila výsluch tak, aby to bolo výhodné pre nich. Povedal som jej - pani tlmočníčka, môžete vypadnúť. Ona že - prečo? Ja potrebujem počuť, čo hovoria, nie čo chcete vy. Už vtedy som hovoril, akí sú Raiszovci nebezpeční, a dozvedel som sa, že vo všetkom vidím organizovaný zločin.

Sátorovci operovali na južnom Slovensku od deväťdesiatych rokov. Správali sa ako šialenci, jednu obeť pomleli v mlynčeku na mäso. Ale za mreže sa dostali len pred pár rokmi.

Môj názor je taký, že Milana Lučanského mali za kontakty s hlavou ich skupiny Ľudovítom Sátorom stíhať. Policajný funkcionár ide do zahraničia stretnúť sa s medzinárodne hľadanou osobou a obhajuje sa tým, že nič nemohol robiť?! (Lučanský so Sátorom sa stretli v Maďarsku v roku 2010 - pozn. red.) Ak sa mi niekto predstaví ako Sátor, tak okamžite volám tamojšiu políciu, aby ho zadržali!

Myslíte, že v súčasnosti je práca vyšetrovateľov iná ako za vašich čias?

Dakedy som ako vyšetrovateľ bol pri každej pitve, všetko som si ohmatal. Tak som dostal prehľad o situácii, ktorá mohla byť na mieste činu. Dal som si všetko vysvetliť. Napichali sa tyčky ako vo filme a robila sa strela. Veľmi to pomohlo. Poznám činných policajtov, viem, akú majú robotu. V súčasnosti je všetko spolitizované.

Prečítajte si tiež: