Rezort, ktorý sa stará o vzdelávanie našich detí, patrí dlhodobo medzi problémové oblasti. „Aj my už chceme konečne po tridsiatich rokoch svojho ,Korčoka‘ - odborníka, diplomata, manažéra, nie nekompetentného politického nominanta,“ žiadala na začiatku školského roka Slovenská komora učiteľov po odchode ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga. Pred pár dňami premiér Eduard Heger predstavil nového kandidáta - Jána Horeckého. V minulosti pôsobil ako prezident Združenia katolíckych škôl a v súčasnosti je manažérom súk­romných škôl Felix. Nepodporuje ideológiu LGBTI, dokonca ani štrajky učiteľov. Nie je známy relevantnými výstupmi v oblasti vzdelávania. „Sú tu odborníci, ktorí sa nepotrebujú hlásiť k nejakým hodnotám - či už liberálnym, alebo konzervatívnym. Jednoducho sú to experti. Ale pravdepodobne neprešli sitom, lebo nesedia každý deň v kostole,“ rozhorčuje sa VIKTOR KRIŽO (38) zo Slovenskej komory učiteľov. Dvanásť rokov na škole vyučoval matematiku, teraz sa venuje špeciálnej pedagogike a psychológii, takže stále pracuje s najmladšou generáciou. Okrem toho koordinuje pedagogickú prax budúcich učiteľov. Ako hodnotí pôsobenie starého a výber nového ministra školstva? Môže kresťanstvo ochrániť naše deti pred nástrahami vonkajšieho sveta? S pedagógom a psychológom sa zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Čo je poslaním Slovenskej komory učiteľov?

Viac ako desať rokov zastupuje potreby a práva pedagógov, ale aj odborných zamestnancov, ktorí pracujú v školstve. Presadzujeme rôzne legislatívne a systémové zmeny, pripravujeme rôzne kampane, napríklad za demokratizáciu v školách. Máme širokú agendu.

Pred pár rokmi, ešte ako učiteľ matematiky, ste sa veľmi tvrdo vyjadrili k platom pedagógov. Povedali ste, že ste po ôsmich rokoch „žobrák, hoci bohatý, čo sa týka vzťahov s deťmi“. Ste aj autorom výroku: „Učitelia kradnú doma a nosia do školy.“ Nie sú to prisilné slová?

Nikto nepochybuje o tom, že povolanie učiteľa, tak ako lekára, je poslanie. Z postu učiteľa som neodišiel preto, lebo by som to nemal rád. Nevyhovovalo mi totalitné riadenie a viackrát som zažil mobing zo strany riaditeľa.

Po skončení pedagogickej školy som sa ďalej vzdelával, aby som svoju prácu mohol robiť čo najlepšie. To všetko si vyžadovalo veľa času, energie a peňazí. Skutočne som za tých pätnásť rokov, čo pôsobím v tejto oblasti, do práce investoval viac než štát do mňa ako do človeka, ktorého by mal podporiť. Takže v tomto sa cítim ako žobrák. Keby som robil v inej sfére, mám zarobené na auto a byt, ale ja som za tých pätnásť rokov zarobil na to, aby som prácu mohol robiť kvalitnejšie.

Máme veľké obavy a pochybnosti: do horiaceho lesa sme zobrali okoloidúceho, aby sa za pár minút naučil, ako hasiť.
Viktor Križo

Na Slovensku je však veľa zamestnaní, ktoré nie sú finančne ohodnotené.

Ale iste. Podobne je to v iných profesiách.

Vkladali ste do ministra Gröhlinga veľké nádeje?

Ako komora učiteľov sme boli k nemu a celému rezortu veľmi láskaví. Za posledné roky išlo školstvo dolu vodou a dúfali sme, že pre pravicovú vládu bude vzdelávanie prioritou. Nie je to sociálna téma, takže sme očakávali namiesto kvantity kvalitu.

Nestačí mať dobrý úmysel, ale treba byť odborníkom, vedieť riadiť procesy a obklopiť sa kvalitnými ľuďmi. Bohužiaľ, pán minister prišiel o špičkových analytikov na Inštitúte vzdelávacej politiky, ktorých jednoducho vyhnal. Pozerali sme sa na jeho dvaapolročné zaúčanie. Od učiteľa očakávame, že keď nastúpi do práce, na druhý deň začne učiť. Nikto mu nepovie, že rok môže experimentovať. Ako komora sme nemali partnera na odbornú komunikáciu, nevytvoril sa strategický dokument vzdelávania napriek tomu, že sa začína nové eurofondové obdobie. Nové ministerstvo sa neprihlásilo k žiadnej vzdelávacej stratégii.

Neskomplikovalo celé jeho pôsobenie najmä to, že sa objavila pandémia?

Iste, to nikto nepredpokladal. Ale ani pri zatváraní škôl počas korony nebol minister dostatočne razantný. Patrili sme medzi krajiny, kde boli deti najviac doma. A bude to mať na ne vplyv. Nepripravil žiadne opatrenia, strategický plán, čo ideme robiť. Veď tu je množstvo žiakov, ktorí prepadávajú, lebo nedobehli učivo.

Ministerstvo zlyhalo, aj pokiaľ ide o financie. Európska únia nám dala päťdesiat miliónov na riešenie situácie po pandémii, na podporu škôl. Asi vás neprekvapím, ale vôbec sa tam nedostali. Minister si presadil, že peniaze pôjdu na tablety pre deti počas pandémie. Doteraz nie sú. Školstvo je najhorší rezort na čerpanie fondov, takže asi aj o tých päťdesiat miliónov prídeme.

Tie dva a pol roka, to bol jeden veľký chaos a nič sa nedokončilo. Naozaj nevieme povedať, čo by sme ocenili. Videli sme len, ako si robili PR na sociálnych sieťach a prázdne tlačovky. Rezignovali na akúkoľvek systémovú zmenu.

Schválilo sa však zvýšenie platov učiteľov.

Ale ani o to minister nebojoval! Dali sme si cez infozákon zistiť, koľko jeho rezort pýtal od ministerstva financií, a bolo to len päť percent na platy.

Toľkokrát sme už boli sklamaní za tých pätnásť rokov, čo pracujem v školstve. S ministrom Gröhlingom sme nemali jedno sedenie a pritom sme stavovská organizácia. O všetkom rozhodovala skupinka vyvolených v jeho rezorte.

Premiér Heger predstavil nového kandidáta. Už dlhé roky sa pohybujete medzi odborníkmi, bol medzi medzi nimi Ján Horecký známy?

Pamätám si ho najmä z roku 2016. Organizovali sme štrajk učiteľov, historicky najväčší. Nie odborový, ale radových občanov - pedagógov. V decembri 2015 sme si asi dvanásti povedali, že do toho ideme. Nemali sme žiadnu politickú ani finančnú podporu, žiadneho Sorosa. V januári sme vyhlásili štrajkovú pohotovosť a podarilo sa nám získať sedemnásťtisíc ľudí.

Podporovali nás mnohé kresťanské odbory a školy. Dodnes si pamätám, ako neúctivo sa k štrajku pán Horecký postavil. Manažoval pár katolíckych škôl a vyhlásil ho za násilie páchané na deťoch. Dokonca sa odvolával na učenie cirkvi, čo teda neobstojí. Aj z histórie poznáme pozitívne príklady. Napríklad pápež Ján XXIII. ešte ako biskup aktívne podporoval štrajk robotníkov v Taliansku. Samozrejme, cirkev, kresťanstvo nesúhlasia s násilím, ale to nikto. Učitelia vždy štrajkovali slušne, dôstojne a zodpovedne. Pán Horecký sa nám takto prvý raz ukázal na oči a, bohužiaľ, vo veľmi zlom svetle.

Násilie na deťoch, to sú naozaj tvrdé slová.

Áno. Som zvedavý, aké nástroje bude ako minister presadzovať, keď štrajk za lepšie postavenie učiteľov vyhodnotil ako násilie. Mal by zastupovať záujmy učiteľov, zamestnancov škôl, nie detí. Mnohí ministri zle chápu svoju úlohu. O žiakov sa starajú učitelia a ďalší pracovníci.

Rok predtým ste však ako komora spustili petíciu na ochranu obvinených v prípade usmrteného Matúška, na ktorého padol strom v škole v Karlovej Vsi. Medzi nimi bol aj riaditeľ školy Horecký.

Myslel som si, že to bolo neskôr. Ale áno, boli sme presvedčení, že nemôžeme trestať niekoho za to, že padne strom, to je tragédia. Postavili sme sa za pána Horeckého a jeho zamestnancov.

Poďakoval sa vám?

Nie, nie, on sa k nám nikdy nehlásil. Ani sa nikdy neospravedlnil, ako sa staval k tomu štrajku. Pritom jeho postoj nebol v súlade s učením cirkvi ani so zdravým rozumom.

Vaše želanie, že chcete na ministerstve „svojho Korčoka“, sa vám teda nesplnilo?

Vláda opäť ukázala, že rezort školstva je na chvoste a nie je pre ňu prioritou. Veď my tu máme ľudí, ktorí robili strategické dokumenty, napríklad Vladimír Burian, Juraj Hipš, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, aktívni vysokoškolskí pedagógovia a mnohí ďalší. Sú to experti na vzdelanie, ktorí sú verejne známi. Rozhodne tu máme desať-pätnásť odborníkov, ktorí sa mu venujú dlhé roky. A zrazu sa dozvieme mená, o ktorých nič nevieme. Pán Horecký sa vzdelávaniu systémovo nevenoval. Riadiť školu a riadiť rezort sú diametrálne odlišné veci. Dobrý riaditeľ či učiteľ ešte nemusí byť dobrý minister. Potrebujeme manažéra, ktorý má okolo seba kvalitných ľudí. Takže máme veľké obavy a pochybnosti: do horiaceho lesa sme zobrali okoloidúceho, aby sa za pár minút naučil, ako hasiť.

Aj vy ste okrem iného študovali teológiu. Ako vnímate požiadavku, že nový minister musí byť konzervatívec?

Vláda by mala upustiť od tých svojich upätých podmienok. V školstve nie je priestor, aby si tu niekto riešil konzervatívne alebo liberálne hodnoty. Presadzovať by sa mali veci, na ktorých sú zhody naprieč celým spektrom odborníkov. V tomto rezorte by nemali prebiehať hodnotové vojny, to nech si riešia na ministerstve kultúry a na iných miestach. Takže my v komore sme sklamaní, že to postavili na tomto kritériu. Očakávali sme iné - mal by byť expert.

Ako teda vnímate, že Horecký odmieta LGBTI ideológiu alebo kritizoval šlabikár, v ktorom sa spomínala rozvedená rodina?

Boli by sme veľmi neradi, keby toto bola jeho priorita. Tu je tak veľa problémov, ktoré treba riešiť a nie baviť sa o hodnotových otázkach. Ak sa minister začne venovať nezmyselným hlúpostiam a vyvolávať polaritu, budeme to hodnotiť negatívne. Na stole má tak veľa domácich úloh, že si nemôže dovoliť ísť do kontroverzných tém. Minister ani nemá byť nejaký vizionár, kreatívec, ale má zabezpečiť fungovanie rezortu. Na idey sú iní experti.

Horecký v jednom z listov napísal, že „princípy kresťanských hodnôt a postojov sú užitočné nielen deťom, ktoré v nich rastú, ale celej spoločnosti - pôsobia preventívne proti kriminalite, drogám, nihilizmu a hodnotovej prázdnote“. Aj vy sa hlásite ku kresťanstvu, čo si o tom myslíte?

Je to vágne. Zoberte si základný princíp „miluj blížneho svojho“. Je to krásna vec, ktorú hlása nielen kresťanstvo, ale prevzala ho aj psychológia, hovorila o ňom ešte pred kresťanstvom filozofia. Zhodneme sa na ňom všetci. Lenže sú ľudia, ktorí ho do praxe prenášajú inak - milujem blížneho svojho, ale len niektorého. Nájdu sa konzervatívni kresťania s názorom, že každý, kto neverí ako oni, je satan. Keď sa takto pozerám na ľudí, to už nesúvisí s kresťanským učením. To od začiatku uznávalo rozmanitosť a rešpekt k ľudskej bytosti považovalo za najvyššiu métu. To, že aj v kresťanstve vždy boli skupiny fanatických ľudí, ktorí to robili extrémne, nie je nič nové.

Základné posolstvo tohto náboženstva je spájať, tak som zvedavý, ako to bude robiť pán Horecký. Školstvo má byť priestorom na diskusiu. Chceme viesť žiakov ku kritickému mysleniu. Oni aj rodičia môžu mať rôzne názory a nemusíme sa všetci zhodnúť na jednom.

Vieme, že deti sa dnes stretávajú s pornografiou a s mnohými chúlostivými témami. To, že o nich v škole nechceme hovoriť, ešte neznamená, že deti o nich nevedia. Kvalitná vzdelávacia inštitúcia môže vytvárať bezpečné prostredie na diskusie, vie žiakov viesť k argumentácii. Potom nie je dôvod, prečo by tam nemali mať priestor aj kontroverzné témy.

Som zvedavý, aké nástroje bude ako minister presadzovať, keď štrajk za lepšie postavenie učiteľov vyhodnotil ako násilie.
Viktor Križo

Ako sa z vášho pohľadu cítia deti v školách? Čo ich najviac trápi?

Aj pre pandémiu extrémne stúpla závislosť od počítačových hier a klesli sociálne zručnosti. Hlavne u žiakov, ktorých chytila pandémia v kritickom pu­bertálnom veku, keď potrebujú byť s rovesníkmi a boli izolovaní. Aj preto sme žiadali, aby predošlý minister pripravil nejaké opatrenia, ako to robia iné krajiny. Mnohé deti majú vážne narušené duševné zdravie. Dúfali sme, že sa vzdelávanie pretransformuje a nepôjde len o odovzdávanie vedomostí, ale dôležitou súčasťou bude aj výchovná zložka. To znamená, že učitelia a žiaci budú viac komunikovať, že na začiatku vyučovania začnú spoločným rozhovorom, bude viac výletov. K nárastu psychosociálnej podpory však nedošlo. Tie následky sa v nasledujúcich rokoch prejavia. Žiak príde na strednú školu a nie je schopný fungovať v skupine, sedí tam, čaká, kým sa skončí vyučovanie, aby mohol ísť na mobil.

Stúpla nelátková závislosť, depresie a počet odborníkov klesá, na detskej psychiatrii na Kramároch je žalostná situácia - chýba personál. Pribúdajú deti, ktoré sa režú, chcú spáchať samovraždu, reagujú na TikTok výzvy, užijú rôzne lieky. Vediem teraz tri terapeutické skupiny a pritom by sme mohli otvoriť aj dvadsať.

Dokáže vôbec mladá generácia ešte cítiť úctu k svojim vyučujúcim tak, ako to poznáme zo svojich školských čias?

Aj dnes je to rovnako. Žiakom veľmi chýbajú ozajstné vzťahy, rozprávanie, vrelosť a ľudskosť. Rodičia veľa času nemajú, deti prídu do školy a hneď dostanú pokyny. Túžia po skutočnom stretnutí s človekom. Sú učitelia, ktorí dokážu deťom ukázať, že nie sú len potrubím, cez ktoré pretečú vedomosti. Dokážu so žiakmi komunikovať, načúvať im, zaujímať sa o nich. Toto v nás zostane. Dodnes si pamätám chemikárku, ktorá ma aj neskoro popoludní pripravovala na olympiádu, robili sme pokusy, venovala sa nám. Videl som ľudskú tvár, nie masku.

FOTO V GALÉRII

Deti si určite všimnú, keď vidia v učiteľovi človeka, ktorý si čupne k prváčikovi, aby nebol pri ňom taký veľký, a mohol mu načúvať. Deti sú neskutočne rýchlym indikátorom toho, aká osobnosť k nim pristupuje, s akým záujmom. A naopak, ak je pedagóg odťažitý, nemá záujem a pristupuje k nim s maskou, tak potom jeho zverencov daný predmet nebaví a ani to, čo im chce povedať.