Cítim skrivodlivosť - vraví sudca, ktorý sa stal ukážkou dvojitého metra v súdnictve

Sudca MICHAL TRUBAN (58) pôsobil na čele Špecializovaného trestného súdu v rokoch 2015 až 2020 a dva roky ho viedol aj v čase, keď sa ešte nazýval Špeciálny súd. Dnes verejne kritizuje postoj súčasného predsedu tohto súdu i predsedu Súdnej rady SR k vzťahu sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Denníka N Moniky Tódovej. „Isteže, pozerám na to aj cez prizmu vlastného disciplinárneho potrestania a cítim istú skrivodlivosť,“ pripustil v rozhovore s LENKOU DALE.

Ja považujem Špecializovaný trestný súd za veľmi dobrý projekt, jeho zriadenie bolo potrebné. Bujnela nám tu korupcia, organizovaný zločin, bolo potrebné odbúrať miestne väzby. Osobne si myslím, že to sa podarilo a výsledky máme.

Odpoviem otázkou, prečo došlo k zrušeniu špeciálneho súdu v Bulharsku, kde ho mali nastavený obdobným spôsobom, ako je u nás? Jednoznačný argument novej mocenskej garnitúry bol, že došlo k sprofanovaniu súdu, že bol zneužívaný na politický boj.

Je otázka, či v niektorých kauzách my ako špecializovaný súd nevzbudzujeme svojím konaním minimálne pochybnosti. Najčastejšie zaznieva ako dôvod pochybností servilita vo vzťahu k mocenským orgánom štátu. Nemám žiadne vedomosti, že by niekto vo veci rozhodol nezákonne a do akej miery sú tie úvahy opodstatnené, či neopodstatnené, faktom však je, že sú.

Nie je to zdanie. Za celé moje pôsobenie vo funkcii predsedu súdu sme mali vyslovené porušenie garantovaných práv a slobôd, ktoré vyplynulo z rozhodovacej činnosti súdu, len v dvoch prípadoch. Dnes máme, nie som si istý, či dvadsaťpäť alebo dvadsaťsedem rozhodnutí, v ktorých bolo konštatované ich porušenie. Týkali sa síce rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale vo väčšine prípadov ruka v ruke s ním išli naše rozhodnutia. A to sme tu doteraz nemali.

Ak by Záleská rozhodovala medializované kauzy, keď bola vo vzťahu s novinárkou, automaticky mala oznámiť zaujatosť, lebo je to neprípustné. Ide o citlivý vzťah aj z hľadiska obrovskej moci, ktorú novinári majú.

Obaja sú starí ostrieľaní právnici a vidia za roh, ako ja hovorím. Asi sa treba zamyslieť, prečo na Záleskú nepodajú disciplinárny návrh. Čoho sa boja? Majú obavy, že Najvyšší správny súd povie, že Záleská je vinná a bolo to za čiarou? Tak potom na svojich miestach nemajú čo hľadať. Isteže, pozerám na to aj cez prizmu vlastného disciplinárneho potrestania a cítim istú skrivodlivosť.

Áno. A možno mi zajtra dajú Hrubala s Mazákom zase nejakú disciplinárku, ale nebudem strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Nie je. Nech sa vyjadrí disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu, či je vzťah sudkyňa – novinárka disciplinárnym previnením alebo nie. Obzvlášť, ak novinárka píše oslavné ódy a velebí sudkyňu za rozhodnutia, ktoré sú absolútne servilné vo vzťahu k orgánom štátu.

A až potom nastúpila sudkyňa Záleská do senátu v kauze Kuciakovej vraždy. Považujem za úplne neprijateľné a zarážajúce, že pán predseda súdu Hrubala doslova povie, že nevidí žiadny dôvod, aby sa zaoberal zaujatosťou Záleskej, lebo je to ich súkromie. Veď Tódová, Záleskej priateľka, bola medzi novinármi, ktorých vraj Kočner sledoval. Záleská preto mala ihneď oznámiť svoju zaujatosť.

Pozrite sa, kto sa dnes zastáva pani Záleskej. Mainstream poprepájaný cez vlastných chlebodarcov na momentálne mocenské zoskupenie. Neprelína sa nám nejako nezdravo politika s oblasťami, kde nemá čo hľadať?

Niečo sme tušili. Pamela Záleská prišla na náš súd v roku 2018. Kým na súde nebola, nemali sme žiadny problém s podozreniami, že sa vynáša zo spisov. Neboli sme dovtedy mediálne atakovaní a osočovaní. Až po jej príchode na súd sa spustili tlaky. Vyskladal som si mozaiku, tak mi to zapadlo do seba, že asi teda to celkom náhoda nie je. Áno, je to môj subjektívny pocit.

Na konci roku 2018 ma začala kontaktovať novinárka Tódová, lebo boli zachytené Kočnerove motáky a v nich sa písalo, že „s kontaktom na Michala T.“, to ako na mňa, „sa ponúkol Martin Rehák. Ale Martin je táraj a trtko“. Pardon za výraz, ale tak to bolo napísané. A tam to už Tódová sekla a pritom nasledovala ďalšia dôležitá veta: „Musíme to vybaviť cez Obočiara.“ (Obočiar bola prezývka býv. gen. prokurátora J. Čižnára – pozn. red.). Tak o akej objektívnej žurnalistike hovoríme? V motáku je napísané, že to vybavia cez prokurátorov a ona napíše bombastický článok, ako bol Truban zapletený v Kočnerovom motáku.

Pani Záleská sa na súdnej rade na otázku, či poskytla Tódovej podklady o činnosti senátu 6To na Najvyššom súde, vyjadrila, že nie. Pritom 9. apríla 2020 Tódová napísala na náš súd otázky, či idem ja niečo robiť s rozhodovacou činnosťou uvedeného senátu Najvyššieho súdu. Zaujímavé je, že pár dní predtým hovorila o tomto senáte na našej porade sudkyňa Záleská. Pripravila celý elaborát o činnosti senátu Najvyššieho súdu, ktorý má oslobodzovať veci Špecializovanému trestnému súdu, a že s tým treba niečo robiť. Označil som vtedy ako predseda súdu za neprijateľné, aby sme my ako súd nižšieho stupňa hodnotili činnosť senátu Najvyššieho súdu. Nuž a následne zverejnila Tódová sériu článkov o činnosti spomínaného senátu Najvyššieho súdu.

Skutočnosti uverejnené v Denníku N zisťovala na našom súde Záleská. Tódová to nemala skade mať. Pamätám si, ako sa vtedy kolegyňa sudkyňa Sabová zásadným spôsobom ohradila. Povedala, že chce Záleskú požiadať, aby si do budúcna nerobila PR z jej rozhodnutí, ale nech si robí PR zo svojich rozhodnutí. Z môjho pohľadu ide o dôvodné podozrenie, že z prostredia súdu vynášala Záleská.

Vyšiel článok, že som zakázal mimobystrickým sudcom slúžiť, hoci služby boli nastavené od vzniku ešte Špeciálneho súdu tak, že sa vykonávali v Banskej Bystrici. Vyslovene sa ma na to vtedy novinárka Tódová opýtala. Hovorím – a to vy skadiaľ máte? Vraj sa to dozvedela z vnútorného prostredia súdu. Požiadal som všetkých kolegov, aby mi uviedli, kto poskytol novinárke Tódovej túto informáciu. Trinásť sudcov vrátane Záleskej mi odpísalo, že to nepovedali. Takže existuje len jeden logický záver, buď klame niekto zo sudcov ŠTS, alebo klame Tódová. Žiadal som ospravedlnenie od Denníka N, ich šéfredaktor to vyriešil, že ospravedlňovať sa nebudú, ale dajú mi priestor v rozhovore. Mimochodom, v spomínanom čase vyjadrila záujem o služby z mimobystrických sudcov iba Pamela Záleská...

To je asi najväčšia výpovedná hodnota o tom, ako si kolegyňa Záleská „svedomite“ plní svoje povinnosti. Spôsobila prieťahy v konaní. Urobila presne to isté, za čo som ju už ja v minulosti napomenul. Vtedy nemala napísané načas rozsudky v troch prípadoch. Rozhodne si nepredstavujem ako dôsledné plnenie sudcovských povinností ani to, že sudca nenapíše väzobné rozhodnutie, zvlášť v prípade páchateľa, ktorému hrozí dvadsaťpäť rokov.

Áno. Jeho musel Najvyšší súd prepustiť na slobodu kvôli Záleskej. Zdá sa vám úplne v poriadku, že za takúto hrubú nedbanlivosť nebol na ňu ani len podaný zo strany Hrubalu a Mazáka disciplinárny návrh? Čo by asi nasledovalo, keby som to urobil ja? Určite by to zase boli tlačovky týchto dvoch a vrieskanie mainstreamu, aký som nehodný sudca. Neviem si dosť dobre predstaviť ani to, ako kolegyňa Záleská zohnala telefónne číslo na niekoho, na koho je vydaný zatykač, a prečo mu osobne telefonovala. Myslím, že nielen z môjho pohľadu je to neskutočné. A zo strany kompetentných zase nič?! Toto všetko hovorím preto, aby si mohli o „objektivite“ Hrubalu a Mazáka urobiť ľudia dostatočný obraz.