Až osemdesiat slovenských firiem a vedeckých inštitúcií by sa chcelo zapojiť do projektov vesmírneho výskumu v réžii Európskej vesmírnej agentúry (ESA). To by znamenalo príležitosti vyvíjať nové moderné technológie, ktoré sa dajú použiť nielen pri stavbe kozmickej lode, ale aj v civilnom živote.

Tieto ambície dostali zelenú vo februári tohto roku, keď Slovensko ako jedna z posledných európskych krajín uzavrelo s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o spolupráci.

Čo to bude znamenať v praxi, vysvetľuje JAKUB KAPUŠ (27), predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

S akými produktmi vesmírneho výskumu sa stretávame aj v bežnom živote?

Je ich nesmierne veľa. Takmer každá technika, ktorú máme vo svojom okolí, má korene vo vesmírnom výskume. Najzjavnejším príkladom sú satelitné služby - či už satelitné televízie, keď paraboly na prijímanie signálu sú na každom dome, alebo meteorologické družice, vďaka ktorým vieme predpovedať počasie.

V neposlednom rade sú to navigačné družice, cez ktoré fungujú navigačné zariadenia GPS v autách - bez nich si už nevieme predstaviť cestovanie. Potom existuje veľa družíc, o ktorých ani netušíme, ale veľmi nám pomáhajú.

Napríklad keď vypukne požiar, hasiči cez ne presne zisťujú, kde je ohnisko a ktorým smerom sa šíri. Družice využívajú dokonca aj poľnohospodári pri sejbe a stavbári pri výstavbe diaľnic.

Družice sú zrejmé, ale vďaka skúmaniu vesmíru máme aj také dnes už triviálne veci ako teflónové panvice alebo slnečné okuliare...

Áno, no napríklad aj suchý zips. V stave beztiaže na kozmickej stanici by si inak kozmonauti nemohli nič len tak odložiť, lebo by im všetko voľne lietalo v priestore. A vďaka výskumu pre kozmonautov máme aj moderné detské plienky a dámske vložky, ktoré absorbujú tekutinu.

Donedávna, keď astronauti štartovali Sojuzom na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, tak museli byť tri dni pripútaní v sedadle. Nemohli sa pohnúť ani ísť na potrebu. Špeciálne nasiakavé plienky boli pre nich nevyhnutnosť. Aj dnes, keď majú výstup do voľného priestoru v skafandroch, chodia na osem hodín, čo je tiež čas, ktorý sa len ťažko dá vydržať bez potreby, takže plienky sú nevyhnutné.

Vďaka vesmírnym lodiam sa vyvinuli aj požiarne hlásiče. Lode musia byť natlakované a treba ich neustále monitorovať, či je tam vhodný vzduch, dostatok kyslíka, či tam nie sú toxické látky a podobne. To sa prirodzene presunulo aj do civilných budov a vznikli požiarne hlásiče a detektory úniku plynu.

Dá sa povedať, či má viac takýchto vynálezov na svojom konte americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) alebo armáda? Pretože výskum pre potreby vesmíru a armády jednoznačne určuje trendy pokroku ľudstva.

Všetko sa začína pri túžbe objavovať nové veci. To je zakotvené v ľudskej DNA. V minulosti sa ľudia vydávali na more, aby objavovali nové pevniny a plodiny.

Milan Rastislav Štefánik dokonca vo svojej dobe presadzoval, aby Slovensko získalo nejaký koridor k otvorenému moru, pretože to bola cesta k bohatstvu a rozvoju krajiny. Dnes je novodobým oceánom vesmír. Jeho skúmanie nás ženie k vyvíjaniu nových technológií, ktoré posúvajú technickú vyspelosť celého ľudstva.

Morskí biológovia by asi namietali, že dnes už vieme o vesmíre viac ako o morskom dne a hlbinách oceánu.

To je možné. Oceán pre nás vždy predstavoval skôr cestu, po ktorej možno objavovať nové kontinenty, civilizácie, príležitosti, bohatstvo. Dnes je tou cestou vesmír.

Nemohli by byť tieto výdobytky výsledkom bežného civilného výskumu a nie vesmírneho?

Povedal by som, že sú výsledkom základného výskumu. Keď vedci začali skúmať šírenie rádiových vĺn, určite nepredpokladali, že výsledkom bude možnosť sledovať v obývačke mexické telenovely.

Skrátka to bolo niečo neprebádané a až postupne výskumníci prichádzali na všetky spôsoby, ktorými sa dajú takéto poznatky využiť.

Základný výskum robia najmä univerzity a vedecké ústavy. Nie je výskum pre potreby vesmíru a armády taký produktívny, lebo to sú oblasti, kam sú štáty ochotné investovať najviac peňazí?

Myslím si, že tie oblasti sú prepojené. Investície do základného výskumu sa potom prenášajú aj do konkrétnych aplikácií v praxi. Sú to spojené nádoby, ktoré sa nedajú oddeliť.

Môže sa takýmito vynálezmi pochváliť aj Európska vesmírna agentúra, ktorej sme sa stali členom?

Určite áno. Európska vesmírna agentúra (ESA) spája intelektuálnu kapacitu európskych štátov do spoločného kozmického programu, ktorý nezaostáva za americkým alebo ruským. V rámci neho sa robí množstvo projektov, od stavby kozmických lodí až po biomedicínsky výskum.

Výsledkov je nesmierne veľa, napríklad štúdie o tom, ako predchádzať osteoporóze, teda rednutiu kostí, a svalovej dystrofii, čo je veľká hrozba pre kozmonautov v bezváhovom stave. Tieto výskumy sa však môžu veľmi dobre uplatniť aj v bežnej medicíne.

Veľké úspechy sa dosiahli pri vývoji moderných materiálov, napríklad guľových čapov, ktoré sa začali používať aj v autách. ESA má program transferu vyvinutých technológií do civilného priemyslu a akademickej sféry.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ.

Čo všetko priniesol vesmírny výskum? Aj plienky a dámske vložky!