Obvykle stojí sám proti armáde právnikov, zavalený tisíckami strán spisov. O to intenzívnejšie však podľa neho býva víťazstvo. Ekonomické trestné činy sa podľa neho za 30 rokov veľmi zmenili. To, čo bol kedysi šokujúco vysoký daňový podvod, je dnes hlboko pod štandard. O tom, ako sa mu podarilo dostať do väzenia nedotknuteľného Mariana Kočnera, ako dokáže relaxovať pri metale, ale aj o tom, prečo je ťažšie odsúdiť daňového podvodníka než vraha, sa s prokurátorom JÁNOM ŠANTOM (57) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.
Viem, že sa ako prokurátori nesmiete vyjadrovať k procesu s Dušanom Kováčikom, tak sa spýtam na vaše pocity. Ako vnímate to, že bývalý špeciálny prokurátor chodí na súd so želiezkami na rukách a čelí závažnej obžalobe?
Ak niekto po 17 rokoch ako jediný špeciálny prokurátor ide priamo z úradu v pracovnom čase do väzby, je to veľmi zlý pocit. Ale verím, že je len jedinou výnimkou a že hoci nám povesť kazil, tak nám ju neskazil úplne.
Aký ste mali s Kováčikom vzťah?
Veľmi neutrálny a od roku 2010, keď na mňa podal návrh na disciplinárne konanie a spolu s Trnkom zabezpečil moje odvolanie z funkcie riaditeľa, boli naše vzťahy veľmi chladné. Hneď po tom vzal návrh na konanie späť, takže žiadna disciplinárka ani neprebehla, čím hrubo zneužil právo.
Čo mu na vás tak veľmi prekážalo?
Po jeho prvom funkčnom období som sa hlásil do výberového konania na špeciálneho prokurátora. Už sa začali objavovať prvé trestné veci, ktoré sa presúvali po úrade. Prokurátorom bral spisy a koncentroval ich u seba. Kolegovia ma upozorňovali, že buď mám voľbu nejako zabezpečenú, alebo so mnou Kováčik zatočí a pomstí sa. Tomu som vtedy neveril, išiel som do normálnej zákonnej voľby, ale nemal som nič poistené. Potom sa ukázalo, že mali pravdu. Neskôr sa to isté stalo doktorovi Hrivnákovi, keď sa hlásil na post generálneho prokurátora. Obaja sme prišli o funkciu riaditeľa.
Dostali ste Mariana Kočnera do väzenia. Bol to veľmi sledovaný proces a vy ste sa často objavovali na televíznych obrazovkách. Spoznávajú vás ľudia na ulici? Reagujú na vás?
Áno. Vtedy si človek hovorí, že sa oplatilo robiť s plným nasadením. Pred dvoma týždňami som bol v Tatrách a cestou z Popradského plesa ma ľudia asi každých päť minút zastavovali, zdravili a ďakovali mi. To je to najviac, čo prokurátor môže zažiť. Bolo to neskutočné, boli to desiatky ľudí, nemohol som tomu veriť.
Riešili ste kauzu zmenky. Ako ju vnímate s odstupom času?
Kauzy musím rozdeliť na dve skupiny, medializované a nemedializované. A práve tie, ktoré nie sú v médiách, sú niekedy oveľa ťažšie. Právne aj z hľadiska ľudského nasadenia. Na druhej strane Kočner bol veľmi sledovaný obvinený, preto bol proces veľmi ťažký. Z právneho hľadiska bol však strednej obťažnosti.
Kauza bola sprevádzaná aj civilnými procesmi, z ktorých jeden Kočner vyhral. Čo si o tom myslíte?
Išlo o jednu zmenku na Okresnom súde Bratislava V. Sledoval som aj civilný spor, zúčastňoval som sa na tých pojednávaniach. Dokonca aj pred pár týždňami som bol na poslednom pojednávaní už na krajskom súde, ktorý rozhodol v prospech Markízy. Tým som celú kauzu uzavrel aj sám pre seba. Spor bol už od začiatku zaujímavý. Suma viac ako 69 miliónov eur a aktér Kočner vyvolávali vysokú mieru podozrenia. Z Threemy sme dokázali rozšifrovať, že cez Jankovskú bola oslovená sudkyňa Maruniaková a tá konala na základe intervencie v prospech Kočnera. Mnohé návrhy Markízy boli zamietnuté a Kočner civilný spor vyhral až prekvapujúco rýchlo.
Ukázalo sa v priebehu trestného procesu, prečo bol Pavol Rusko ochotný spolupracovať s Kočnerom?
Možno nie práve z dôkazov, ale zo súbežných trestných konaní sa dalo vydedukovať, že sa ocitol absolútne na mizine. Keď sa mal vysťahovať z domu, Kočner mu zabezpečil bývanie. Takto si chcel pomôcť a vyhrabať sa z finančných problémov.
Asi nepočítali s tým, že sa dostanú na 19 rokov do väzenia.
To by sa človek musel opýtať ich. Ale je pravda, že toto je rekordná výška trestu. Lebo za ekonomický trestný čin je obvykle najvyššia sadzba 10-15 rokov. Existujú len dve výnimky s vyššími trestmi a jednu z nich takpovediac vychytali.
Ako sa Kočner tváril na výsluchoch? Došlo k nejakej zmene komunikácie po obvinení z vraždy?
Nijakú som nepobadal. On sa snažil hovoriť menej a vecne. Na rozdiel od Ruska, ktorý hovoril veľa. Aj na tom sa dalo vyčítať, kto je organizátor trestnej činnosti.
Vy ste podávali obžalobu aj na Jozefa Majského, ktorého ste dostali nakoniec do väzenia. To bol jeden z najdlhších procesov v našich dejinách. Čo sa tam udialo?
Išlo o viacero dôvodov. Prvým bolo flagrantné prepustenie Majského na základe absurdného pokynu vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Druhým jeho prepustenie Ústavným súdom o pár rokov neskôr. To už obvinení a ich advokáti pochopili, že na to musia ísť inak, a začali sa v obštrukciách striedať. Keď máte šesť aktérov a každý sa dá na maródku raz-dvakrát, vyzerá to prirodzene. Až keď Najvyšší súd neskôr poukázal na to, že ide o obštrukcie, mohol som na to oficiálne poukazovať a prijímať adekvátne opatrenia.
Ozývali sa vám ľudia, ktorí boli oklamaní nebankovkami?
Píšu doteraz. Ale treba rozlíšiť jednu vec. Majský nepôsobil v štruktúrach BMG a Horizont. To je iná kauza, v ktorej figurovali už nebohí Fruni, Šebo aj Matik. Majský nastúpil až po nich a nebankovky tuneloval. Štyridsať miliónov korún prevzal v kufríkoch od Brtvu a Pachingera. Nespôsobil škodu priamo investorom, ale BMG a Horizontu.
Ale v podstate ich pripravil o možnosť, aby z nebankoviek nejaké peniaze dostali?
Áno, ale z právneho hľadiska nespôsobil škodu priamo investorom. Aj preto sa snažím podvedeným ľuďom vysvetľovať, že je neskoro na uplatnenie škody. Tú si mohli uplatniť najneskôr v konkurzných konaniach proti BMG a Horizontu na súde v Košiciach, ktoré sú už dávno skončené.
Na ktorej mediálne sledovanej kauze pracujete teraz?
Mám desiatky káuz. Najznámejšou na súde je pokračovanie zmeniek, prípad Ágh. A takisto riešim prípad Bašternák a ďalšiu jeho daňovú kauzu spojenú s výstavbou bytového domu Bonaparte. Máme aj veľmi početnú agendu agrodotácií. Sú to desiatky mojich káuz, spolu stovky trestných oznámení na našom úrade. Obvinených je už množstvo ľudí.
Kedysi ste pôsobili aj na okresnej a krajskej prokuratúre. Je to veľký rozdiel oproti špeciálnej prokuratúre?
To bolo v deväťdesiatych rokoch a kriminalita bola úplne iná. Moja prvá daňová kauza mala rozsah činu 120-tisíc korún. Celé vedenie krajskej vyšetrovačky v Košiciach vtedy stálo na nohách, ako takú veľkú kauzu spoločne zvládneme. V porovnaní s dneškom je to hlboko pod štandard. Samozrejme, že vtedy nik ani nechyroval o tunelovaní európskych fondov. Začali vznikať len prvé organizované skupiny. Nik nechyroval ani o takej korupčnej trestnej činnosti, ako sa ukazuje teraz. Aj páchatelia boli vtedy pokornejší, advokáti neboli takí agresívni.
Počula som, že ste riešili prípad mafiánskych vrážd, kde boli dôkazom peniaze. Tie ste však museli vykopať spolu s telami. Vraj vám smrdela z toho dôkazu celá kancelária...
No, tak to je už trošku mýtus, ale na vykopávaní mŕtvol som sa skutočne v Košiciach a okolí zúčastňoval. Ale pokiaľ ide o organizované skupiny, dozoroval som jednu z prvých v košickom regióne a možno aj na Slovensku. Išlo o vydieranie majiteľa jednej predajne automobilov a potom ďalších podnikateľov. Žaloval som asi desať členov skupiny a na súd neprišiel nikto. Všetci boli mŕtvi alebo nezvestní vrátane poškodených. Nebolo koho súdiť.
Pracuje sa lepšie s ekonomickou trestnou činnosťou alebo násilnou?
Začínal som od roku 1993 aj na násilných činoch a vraždách. Tie sú živšie, dynamickejšie a právne menej zložité. Keď niekto niekoho dobodá či rozstrieľa, je tam menej práva. Ekonomická trestná činnosť zahŕňa veľa právnych odvetví - daňové, hospodárske, obchodné, občianske právo. Ide aj o oveľa obsiahlejšie veci. Obvykle je to niekoľko desiatok až sto zväzkov.
Spisy v prípade zmeniek vám museli presúvať na vozíčkoch. Aké to je pracovať s takým množstvom listín? Všetko to prečítať, ovládať detaily...
A to zmenky boli nižší štandard, išlo asi o 30 zväzkov. Odsúdený Vareha mal 84 zväzkov. Jeden zväzok má priemerne 400 strán. Aké to je? No musíte byť neskutočne trpezlivý a pozorný. Je to čítanie od rána do večera. To sú nie hodiny a dni, ale celé mesiace. Zaspávate a vstávate s kauzou. Keď podáte obžalobu, padne vám prvý kameň zo srdca. Lebo sú dva. Druhý je, keď po podaní obžaloby prokurátor nesie na súde dôkazné bremeno a stáva sa len procesnou stranou.
Necítite sa niekedy na súde osamotený? Obvykle totiž prokurátor sedí sám a oproti nemu armáda advokátov...
To je veľmi výstižné. Prokurátor, až na malé výnimky, je na súde sám. Oproti nemu sú niekedy aj desiatky obvinených a ich obhajcovia. A niektorí obžalovaní majú aj viacerých advokátov. Škoda je, že my nemáme ani len asistentov, na rozdiel od sudcov alebo od iných systémov prokuratúr a štátnych zastupiteľstiev v iných krajinách. A nemôžeme si dovoliť taký luxus, že by sme na súde boli dvaja.
Ale váš pocit, keď vyhráte proti tej armáde advokátov, je asi o to silnejší.
Áno, je oveľa intenzívnejší. Sú také kauzy, ktoré uberú človeku zo života tri roky, ale keď je úspešný, pridajú päť. Takže dva roky sme v pluse. (Smiech.)
V známych kauzách obžalovaní často tvrdia, že je mediálny tlak na to, aby boli odsúdení. Mali ste niekedy pocit tlaku verejnosti, ktorý by na vás zle pôsobil?
Nie. Ja budem hovoriť sám za seba, správanie novinárov v mojich kauzách vnímam ako veľmi konštruktívne. Mám rád drobnohľad médií. Lebo len verejne kontrolovateľná práca je objektívna. Nemám problém s novinármi. Pozerajte na prsty každému, na to ste tu.
Ako ste sa dostali k práci prokurátora? Niekedy sudcovia alebo policajti hovoria, že od detstva túžili robiť to, čo robia. Je to aj váš prípad?
To by bolo preháňanie. Od detstva nie, lebo dieťa nevie, čo je práca prokurátora. U mňa sa to vyvinulo počas štúdia na vysokej škole vďaka docentke Hencovskej, ktorá u mňa vzbudila taký záujem o trestné právo, že mi to ostalo na celý život. Bola skvelá, hoci veľmi prísna. Museli sme vtedy ovládať všetky skutkové podstaty trestných činov a vôbec trestné právo naspamäť.
Ste z východu, ale presťahovali ste sa za prácou na špeciálnej prokuratúre do Bratislavy. Zžili ste sa s mestom?
Áno, Bratislavu by som nemenil. Možno ešte tak za Prahu, ak by bola federálna generálna prokuratúra, tak by som určte mal namierené tam. Ale Bratislava je skvelé mesto, hneď som sa s ňou zžil.
Predpokladám, že pri vašej práci musíte mať aj nejaký intenzívny koníček, aby ste sa zregenerovali.
Mám, divadlo. Len za júl som si už pozrel sedem predstavení. A to sú divadelné prázdniny. Ale celý život športujem, hrávam najmä tenis. A keď bol lockdown venoval som sa behu.
Poznajú vás herci? Keď im stále sedíte v hľadisku?
Áno, mnohí sú mi blízki, počnúc Jankom Koleníkom. Pani Magálová, pani Mórová, pani Mauréry. Je ich veľa.
Je známe, že ste aj fanúšik metalu.
Nielen metalu, celkovo dynamickej hudby. Tam patrí aj ľudová hudba, napríklad Kandráčovci. Je mi blízka vážna hudba, napríklad tvorba Ľubice Čekovskej, ktorú mám veľmi rád. Ale áno, rock a metal sú moje, v zásade sa dá povedať, že som bol na všetkých metalových koncertoch, ktoré v Bratislave boli.
Ktoré rockové a metalové skupiny máte najradšej?
Vzhľadom na svoj vek mám rád napríklad Judas Priest, Scorpions, Iron Maiden. To je klasika, na ktorej sme vyrastali.
Ako zvláda vaša rodina, že ste známy, čelíte zločincom? Nemá o vás strach?
Syn pôsobí v Prahe, jeho sa to bezprostredne netýka. A manželka si zvykla takmer za 30 rokov, čo sme spolu. Vníma to ako prirodzenú súčasť života a nevie si ma predstaviť v inej práci.
Aj váš syn je právnik?
Nie, našťastie sa nevenuje právu. Venuje sa medzinárodným vzťahom, ekonomike a kryptomenám.
Viac FOTO v GALÉRII >>
Vaša robota je však naozaj nebezpečná. Máte aj ochranku?
Toto je citlivá otázka. Skúsim odpovedať všeobecne. Keď pojednávam citlivé veci, ochranku mám. Ale sú aj iné situácie, keď ja alebo kolegovia ochranku máme tiež.
