Jana Šimíčková

Otec, ktorý pochádza z&nbsp;roľníckej rodiny z&nbsp;obce Telgárt, o&nbsp;ňom v&nbsp;minulosti prezradil, že zemiaky sa mu sadiť, okopávať a&nbsp;vyberať zo zeme veľmi nechcelo. Ako jediný zo šiestich súrodencov sa vraj tejto činnosti v&nbsp;mladosti vzpriečil s&nbsp;tým, že sa predsa dajú kúpiť. Ani v&nbsp;rodinnej firme zameranej na výrobu zdravých pokrmov z&nbsp;tofu po skončení vysokej školy dlho nevydržal. Viac ako manažovanie spoločnosti, ktorá v&nbsp;Banskej Bystrici zamestnáva vyše 300 ľudí a&nbsp;podľa dostupných údajov sa jej hospodársky darí, pričom vlani dosiahla čistý zisk takmer 720-tisíc eur, ho to ťahalo k&nbsp;politike a&nbsp;k&nbsp;verejným veciam. Dnes zastáva pozíciu predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorú po úspešných voľbách v&nbsp;roku 2022 prevzal po svojom otcovi. Okrem iného v&nbsp;nej ponúka vlastnú víziu toho, ako zjednotiť rozhádaný národ. S&nbsp;ONDREJOM LUNTEROM (37) sa rozprávala Jana Šimíčková.

Do mútnych samosprávnych vôd sa v&nbsp;roku 2017 vrhli hneď dvaja členovia rodiny Lunterovcov, čo ich k&nbsp;tomu viedlo? Pokiaľ ide o&nbsp;mňa, vzťah k&nbsp;politike som mal už odmalička. Pamätám si, že na základnej škole som sa zaujímal o&nbsp;školský parlament. Mama občas spomenie momenty z&nbsp;môjho detstva, napríklad keď boli prvé voľby prezidenta a&nbsp;na ulici som videl plagáty kandidátov, kričal som vraj avel, avel. Dalo by sa teda povedať, že od útleho veku som bol politicky angažovaný. (Smiech.) Okrem takýchto vtipných rodinných historiek som študoval politológiu na Masarykovej univerzite. Bol nejaký konkrétny moment, ktorý vás nakopol ísť, ako sa hovorí, s&nbsp;kožou na trh? Zlomový okamih v&nbsp;rodine nastal po samosprávnych voľbách, keď ich Marian Kotleba vyhral v&nbsp;Banskobystrickom kraji, a&nbsp;najmä po štyroch rokoch, keď pod vplyvom nekompetentnosti, ale myslím si, že aj pre zlý úmysel, sa dostal kraj do stavu, ktorý ja nazývam až kolapsový. Vtedy sme sa spoločne s&nbsp;otcom rozhodli, že budeme kandidovať v&nbsp;samosprávnych voľbách. Otec, úspešný podnikateľ, ešte našiel v&nbsp;sebe energiu niečo odovzdať krajine a&nbsp;ja ako vyštudovaný politológ sme si povedali, že ideme do toho spolu.

Marian Kotleba za dosádzanie rodinných príslušníkov do pozícií čelil kritike. Po nástupe vášho otca na čelo kraja ste sa vy stali členom zastupiteľstva, neskôr dokonca jeho pravou rukou v&nbsp;úrade, čo mnohí označovali za rovnaké rodinkárstvo. Vždy keď sa vo verejnej funkcii objaví otec a&nbsp;syn, tak to vyvoláva presne tieto asociácie. Keď sa na to však pozrieme detailne, my sme do toho od začiatku šli spolu, už do volebnej kampane. Ja som veľmi transparentne kandidoval do zastupiteľstva a&nbsp;získal som druhý najvyšší počet hlasov a&nbsp;následne ma zastupiteľstvo zvolilo do funkcie podpredsedu kraja. Na prvý pohľad to mohlo vyzerať ako rodinkárstvo, ale všetko išlo vlastne mimo nás. Vraveli sme si, nech nás ľudia posudzujú podľa výsledkov, a&nbsp;myslím si, že voľby v&nbsp;roku 2022 ukázali, ako naše pôsobenie vnímali. Myslíte si, že Slováci volia podľa výsledkov práce? Verím tomu. Nemám rád, keď sa o&nbsp;ľudia označujú rôznymi prívlastkami, že sú dezoláti a&nbsp;podobne. Myslím si, že v&nbsp;našej krajine je demokracia zázračná v&nbsp;tom, že normálne fungujú určité pravidlá. Politická zákonitosť je, že keď sú ľudia nespokojní s&nbsp;tým, ako to okolo nich vyzerá, jednoducho tak aj volia. V&nbsp;akom stave ste našli úrad po odchode Mariana Kotlebu? Nerád sa k&nbsp;tomu vraciam a&nbsp;mohli by sme sa o&nbsp;tom veľmi dlho rozprávať, ale spomeniem aspoň dve základné veci. Po prvé, úplné zastavenie rozvoja kraja. Po nástupe sme na úrade nenašli nikoho, kto by sa zaoberal eurofondmi a&nbsp;projektmi. A&nbsp;po druhé, zrejme pre nekompetentnosť tu boli rôzne porušenia zákonov pri rôznych obstarávaniach a&nbsp;pri rôznych procesoch, ktoré súvisia aj so štátnou správou. Za to začal kraj následne dostávať pokuty, no už v&nbsp;období, keď sme nastúpili my. To boli polená pod nohy, s&nbsp;ktorými sme sa museli vyrovnať.

Kotlebu napriek všetkému vyniesla regionálna politika až do národného parlamentu, pohrávate sa s&nbsp;myšlienkou, že by ste sa zo samosprávy posunuli do vysokej politiky? Čo sa týka vysokej politiky, občanom som povedal, že mojou ambíciou je kraj a&nbsp;riešenie jeho problémov. Myslím si, že ešte stále ich máme dosť veľa, a&nbsp;to napriek tomu, že s&nbsp;mnohými vecami sa nám darí vyrovnať, ale sú tu oblasti, ktoré potrebujú pozornosť. Ktoré to sú? Ide najmä o&nbsp;zdravotníctvo. V&nbsp;tomto musíme mať jednoznačne dialóg s&nbsp;vládou. Vláda musí začať riešiť tento problém, ktorý je podľa mňa už päť minút po dvanástej. Máme tiež obrovský investičný dlh, ktorý sme zdedili od štátu. Ide najmä o&nbsp;cesty druhej a&nbsp;tretej triedy, ktoré treba dať do adekvátneho stavu. Bavíme sa o&nbsp;školstve, ktoré sme začali modernizovať, ale stále sú pred nami školy, ktoré potrebujú našu opateru. Treba vyriešiť tieto problémy a&nbsp;potom by som sa možno mohol zamýšľať nad vysokou politikou. V&nbsp;posledných župných voľbách vás podporila strana Hlas, čo bolo možno pre niektorých prekvapenie, keďže sa domnievali, že inklinujete skôr k&nbsp;PS. Dá sa to vnímať tak, že ak vysoká politika, tak v&nbsp;Hlase? V&nbsp;samosprávnom zastupiteľstve mám podporu širokej koalície sprava aj zľava a&nbsp;na tom si skutočne zakladám. Som nezávislý kandidát a&nbsp;myslím si, že na regionálnej úrovni nemôžeme medzi sebou robiť rozdiely, musíme sa spojiť pre vec. Preto som pred voľbami, ale aj hneď po voľbách predstavil plán, povedal som, poďte mi ho pripomienkovať, každý povedzte, čo chcete urobiť pre ľudí, pretože sa musíme spojiť. A&nbsp;spojili ste sa? Podarilo sa nám zmazať rozdiely medzi politickými klubmi. Keď sa pozriete na naše zastupiteľstvo, nehráme sa na to, kto skadiaľ je, bavíme sa vecne. Som v&nbsp;kontakte s&nbsp;predstaviteľmi jednotlivých politických strán, ale pre mňa to je pracovná komunikácia pre vec. Na regionálnej úrovni je politika o&nbsp;kompromise, musíme sa vedieť dohodnúť a&nbsp;potom spoločne ťahať. Máme to šťastie a&nbsp;výhodu, že toto nie je vysoká politika, ktorá pre mňa ešte nie je otázkou dnešného dňa.

Naznačili ste, že jedným z&nbsp;najvypuklejších problémov samosprávy je zdravotníctvo. Čo konkrétne, keďže ide o&nbsp;širokú oblasť? Ide najmä o&nbsp;sieť ambulantných lekárov, ktorých je akútny nedostatok. Je to dlhodobý problém. U&nbsp;nás to konkrétne vyzerá tak, že jedna tretina všetkých lekárov sú lekári vo veku nad 65 rokov. Myslíte ambulantných lekárov? Áno, či už ide o&nbsp;všeobecných lekárov, alebo špecialistov. V&nbsp;kraji sa v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ambulantnými lekármi bavíme o&nbsp;čísle okolo tisíc a&nbsp;z&nbsp;toho jedna tretina je vo veku nad 65 rokov. To znamená, že do piatich rokov budú títo lekári mimo systému, pretože odídu do dôchodku. Už dnes je pritom dostupnosť zdravotnej starostlivosti problém. Kto je za to zodpovedný? Je to v&nbsp;prvom rade problém poisťovní v&nbsp;zmysle zákonov. Ak poisťovne nerobia svoju prácu, tak je tu potom regulátor. Je to ministerstvo zdravotníctva, ktoré by malo konať. Naznačujete, že nekoná ani ministerstvo? Musím, žiaľ, skonštatovať, že tu dlhodobo nenastal žiadny, alebo len minimálny pokrok, čo sa týka obnovenia ambulancií. Prečo je táto dôležitá oblasť zdravotníctva podľa vás na okraji záuj­mu kompetentných? Majú zrejme inak nastavené priority. Prioritou predchádzajúcej vlády boli, zdá sa, v&nbsp;takzvanej optimalizácii siete nemocníc. Ak sa nemýlim, samosprávam sa táto optimalizácia nie veľmi pozdávala. Áno, podrobili sme ju kritike. Osobne som síce za reformy, ale pri zdravotníctve musíme byť veľmi opatrní, keď meníme systém, pretože tie ambulancie sú akoby nárazník. Navštevuje ich 90 percent ľudí a&nbsp;tam sú tie prvé výkony. Ak ten nárazník zlyháva, tak potom sú, samozrejme, zahltené jednotlivé nemocnice. A&nbsp;oni začali škrtať a&nbsp;premiestňovať jednotlivé nemocnice v&nbsp;momente, keď sú zahltené, lebo nefunguje nárazník. My sme sa ich snažili presvedčiť, aby najprv opravili nárazník, čiže ambulantnú sieť. Máte predstavu, ako by sa ten nárazník dal opraviť? Mohli by sa napríklad vytvoriť programy pre lekárov, ktorí sú už v&nbsp;systéme. Sú však koncentrovaní v&nbsp;nemocniciach, lebo tam majú lepšie platy. Treba im vytvoriť podmienky, aby začali chodiť do ambulancií. V&nbsp;Banskobystrickom kraji ste v&nbsp;tejto oblasti prebrali iniciatívu. Snažíme sa to riešiť, hoci musím zdôrazniť, že kraj nemá v&nbsp;tomto smere žiadne kompetencie. My len vidíme veľký požiar, ktorý treba hasiť. Keď je naším cieľom a&nbsp;misiou, aby tu ľudia zostávali žiť, aby neodchádzali do zahraničia za lepším životom, tak okrem práce je to zdravotná starostlivosť, na ktorú sú veľmi citliví. Preto sme si povedali, že to musíme riešiť. Akým spôsobom? Ako kraj máme sieť vlastných ambulancií. Sú zastrešené našou Rozvojovou agentúrou. Oslovujeme lekárov a&nbsp;hovoríme im: „Milá lekárka, milý lekár, poď k&nbsp;nám a&nbsp;poď liečiť, lebo to je tvoja práca, a&nbsp;o&nbsp;všetko ostatné sa my postaráme, aj o&nbsp;dobrý plat.“ Takúto máme výzvu na univerzitách, v&nbsp;nemocniciach. Čo si má lekár, ktorý si prečíta vašu výzvu, predstaviť pod pojmom „o&nbsp;všetko sa postaráme“? V&nbsp;tej vete „postaráme sa o&nbsp;všetko“ je povedané všetko. Jednak sú štandardnými zamestnancami, ktorým ponúkame plat porovnateľný s&nbsp;platom v&nbsp;nemocnici, ak dochádzajú, vieme im poskytnúť služobné auto, ak je potrebné ubytovanie, vieme sa baviť so starostami, ktorí sú nám v&nbsp;tomto veľmi naklonení, pretože pre nich je to veľká pomoc.

Oslovujeme lekárov a&nbsp;hovoríme im: „Milá lekárka, milý lekár, poď k&nbsp;nám a&nbsp;poď liečiť, lebo to je tvoja práca, a&nbsp;o&nbsp;všetko ostatné sa my postaráme, aj o&nbsp;dobrý plat.“,,

Prečo podľa vás lekári uprednostňujú nemocnice pred ambulanciami? Zistili sme, že keď si chce mladý lekár založiť ambulanciu, tak jednak sú s&nbsp;tým spojené vstupné náklady a&nbsp;jednak pri všeobecných lekároch je ešte jeden problém. Problém s&nbsp;tým, že dostáva platby od poisťovne za počet kmeňových pacientov. Mladému lekárovi, ktorý nemá svojich kmeňových pacientov poistencov, však trvá minimálne dva roky, kým nabehnú do počtu, aby to bolo pre neho udržateľné a&nbsp;zaujímavé. Lekár má na výber, buď pôjde do nemocnice, alebo do zahraničia, kde sa o&nbsp;neho postarajú ako vo vatičke, alebo pôjde do ambulantného sektora, kde sa však musí prebíjať. Takže sme si povedali, že musíme vedieť konkurovať nemocniciam, čiže my de facto ponúkame taký istý komfort. Ako sa vám v&nbsp;tom darí? Musím povedať, že sa nám darí. Máme už založených sedem ambulancií, okrem všeobecných pediatrickú, kardiologickú či pneumologickú, a&nbsp;ďalšiu budeme otvárať na jeseň. Rokujeme aj s&nbsp;ďalšími lekármi, veľmi pekne sa nám to rozbieha.

Spomenuli ste, že okrem zdravotníctva trápi Banskobystrický kraj zlý stav ciest. Najvypuklejší problém je zrejme na hlavnom ťahu na Brezno. Hovoríte o&nbsp;ceste I/66, ktorá je však v&nbsp;kompetencii štátu. Lenže jej stav môže mať veľmi negatívny vplyv na ľudí nielen z&nbsp;Banskobystrického kraja. My sme sa veľmi potešili, že sa konečne podpísala zmluva na predĺženie R1 až po Slovenskú Ľupču, lebo okrem toho majú byť zrekonštruované aj dva mosty, jeden na hlavnom ťahu a&nbsp;ďalší v&nbsp;Šalkovej.

Hovoríme, dajte nám na to plnú silu a&nbsp;my problémy budeme riešiť.

Radosť však, zdá sa, bola predčasná, pretože rekonštrukcia tohto kritického úseku sa opäť posúva, aký je dôvod? Bol som veľmi nepríjemne prekvapený, keď som sa dozvedel, že nejaký úradník na ministerstve životného prostredia nevydal povolenie na výrub stromov, a&nbsp;to s&nbsp;tým, že výrub stromov kvôli rekonštrukcii sa môže začať až na konci vegetačného obdobia. To znamená, že o&nbsp;celý polrok posunuli začiatok prác, a&nbsp;to v&nbsp;stave, keď technická životnosť hlavného mosta je len do konca tohto roka. V&nbsp;tejto súvislosti sa skloňuje dokonca 200-kilometrová obchádzka. Čo s&nbsp;tým? Sú dve možnosti, ktoré môžu nastať. Jedna je, že sa bude korigovať rozhodnutie na ministerstve životného prostredia a&nbsp;práce začnú okamžite. Druhá&nbsp;možnosť je, že sa budú musieť vynaložiť desiatky alebo stovky tisíc eur na opätovnú rekonštrukciu mosta, ktorý sa o&nbsp;dva roky zbúra. A&nbsp;to by bolo podľa mňa extrémne nehospodárne a&nbsp;dúfam, že k&nbsp;tomuto nebude musieť dôjsť. Koncom apríla prišiel klepať základný kameň rýchlostnej cesty na danom úseku aj minister dopravy Jozef Ráž, o&nbsp;tých stromoch sa vtedy nevedelo? Áno, poklepkával sa kameň, ale potom je za tým množstvo administratívnych rozhodnutí. Samozrejme, pre pána Ráža to bola veľká udalosť. A&nbsp;dielo je už de facto odovzdané zhotoviteľovi, ale ten nemôže aktuálne konať. Naposledy sme to riešili na bezpečnostnej rade kraja, hovorilo sa o&nbsp;vyhlásení mimoriadnej situácie a&nbsp;revidovaní povolenia. Aktuálne je to na pleciach prednostu okresného úradu a&nbsp;musíme sa pýtať Národnej diaľničnej spoločnosti a&nbsp;Slovenskej správy ciest, čo spravia preto, aby tu nemusela vzniknúť 200-kilometrová obchádzka. Verím, že sa riešenie nájde.

Ako to vyzerá s&nbsp;inými úsekmi ciest v&nbsp;kraji, ktoré sú v&nbsp;jeho správe? V&nbsp;rámci vzniku samosprávnych krajov im štát odovzdával do správy aj cesty druhej a&nbsp;tretej triedy. My máme najväčšiu cestnú sieť, pretože máme geograficky najrozsiahlejší kraj. Je to 2 500 kilometrov ciest. Už v&nbsp;momente odovzdania bolo 50 percent z&nbsp;nich v&nbsp;havarijnom a&nbsp;nevyhovujúcom stave. Štát nám ich teda odovzdal s&nbsp;investičným dlhom. Za posledných šesť rokov sme zhruba 700 kilometrov ciest zrekonštruovali, ešte nás čaká zvyšných 500 kilometrov. Čo je však horšie, v&nbsp;rámci týchto úsekov sú aj mosty, ktoré sú v&nbsp;havarijnom a&nbsp;nevyhovujúcom stave, teda my máme desiatky mostov v&nbsp;kraji v&nbsp;zlom stave. Nielen cesty sú na tom zle, mnohé obce nemajú kanalizáciu či vodovody. Je to tak, a&nbsp;preto hovorím, že treba preniesť kompetencie na kraje. Hovorím a&nbsp;hovoril som o&nbsp;tom nedávno aj s&nbsp;pánom prezidentom Petrom Pellegrinim, že potrebujeme 10-ročný plán na modernizáciu krajiny. Podľa mňa posolstvo pre celé Slovensko je, že potrebujeme jednotnú víziu a&nbsp;jednotný plán, ktoré pomôžu všetkým ľuďom v&nbsp;regiónoch s&nbsp;modernizáciou ciest, kanalizácie, železníc, zdravotníctva. Zároveň nám to pomôže mentálne sa spojiť. To potrebujeme ako soľ, a&nbsp;to hovorím pri každej príležitosti, každému politikovi. Toto budem hovoriť dovtedy, kým budem mať z&nbsp;vôle ľudí túto možnosť. Akoby som sedela na predvolebnom mítingu jedného z&nbsp;prezidentských kandidátov. Nie, som len župan a&nbsp;tie problémy skutočne vnímam. Vidím ich na krajskej úrovni. My máme množstvo projektov, máme ľudí s&nbsp;rôznymi názormi a&nbsp;možno v&nbsp;tých názoroch nevedia nájsť zhodu, ale v&nbsp;momente, keď začneme nejaký projekt realizovať, sa dokážu spojiť, či už hovorím o&nbsp;ľuďoch v&nbsp;teréne, alebo v&nbsp;zastupiteľstve. Preto hovorím, že práca a&nbsp;vízia lepšej budúcnosti nás dokážu spájať. Aby sme toto mohli napĺňať, nutne potrebujeme preniesť kompetencie z&nbsp;centrálnej vlády na úroveň regiónov a&nbsp;miestnych samospráv. Sme najviac centralizovaný štát v&nbsp;Európe. Samosprávy sa zvyčajne bránia preberať kompetencie. Ktoré podľa vás krajom chýbajú na to, aby sa vedeli posúvať vpred? Krízové riadenie, aby šéf kraja mohol byť šéfom bezpečnostnej rady a&nbsp;aby v&nbsp;krízových situáciách mohol riadiť krízové zložky. Aktuálne to robí štát prostredníctvom okresných prednostov, ale česť výnimkám, predsa len sú to úradníci. Župan je volený ľuďmi, to znamená, že skladá účty ľuďom, teda má väčšiu zodpovednosť, ale i&nbsp;snahu problémy riešiť, lebo vie, že sa mu to vráti. Druhá vec je školstvo. Všetky stredné školy treba preniesť do kompetencie krajov. Tretia je zdravotníctvo. Nech nám dá štát na to zdroje, kompetencie, aby sme sa mohli starať o&nbsp;sieť ambulancií. Hovoríme, dajte nám na to plnú silu a&nbsp;my problémy budeme riešiť.

Dal košom pestovaniu zemiakov aj rodinnej firme. Župana Luntera to od detstva ťahalo k politike

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Dal košom pestovaniu zemiakov aj rodinnej firme. Župana Luntera to od detstva ťahalo k politike

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Menštruačná chudoba je problém až pre štvrtinu stredoškoláčok, odhalil ojedinelý projekt

Policajný šéf dohodol utajené miliónové zákazky s firmou, ktorá mu mala dopriať luxus zadarmo

Zlomené končatiny aj sánka! Zdravotníci sú čoraz viac ohrozovaní agresívnymi pacientmi

Absolútne som mu dôverovala! Hovorí žena, ktorá mala otehotnieť s Danielom Lipšicom

Lipšic balil krásku aj rečami o problémoch s manželkou. Urobila chybu, uverila mu

Fico na hrade aj v žite, Slafkovského milióny aj v Ružinove usídlený komár tigrovaný

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás