Gréta Klimkovská

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/detaily-ich-vztahu-herecka-martina-zabranska-priznala-cim-ju-zaujal-27-rokov-starsi-herec">FOTO zaľúbeného páru nájdete v GALÉRII</a>

Len čo sme vošli do ateliérov, kde sa natáča populárny markizácky seriál Mama na prenájom, už z&nbsp;diaľky bolo vidieť, ako žiari. Dôvodom je láska. Od vlaňajška tvorí pár s&nbsp;českou hereckou hviezdou Jiřím Dvořákom (56) a&nbsp;pre PLUS 7 DNÍ prvýkrát prehovorila o&nbsp;detailoch ich vzťahu. Kedy medzi nimi preskočila iskra, ako im to klape na diaľku či ako zvláda, že ich súdi okolie. S&nbsp;moderátorkou a&nbsp;herečkou MARTINOU ZÁBRANSKOU (28) sa zhovárala GRÉTA KLIMKOVSKÁ.

Nie ste vyštudovaná herečka. Ako to, že dnes sa filmovaním živíte?

Chodila som na herecký krúžok, no rodičia a&nbsp;učitelia ma odhovárali od toho, aby som sa hrnula na konzervatórium. Tvrdili, že gymnázium je väčšia istota. Tak sa aj stalo, ale herectvo ma lákalo. Vytrvala som, dostala som sa do databáz agentúr a&nbsp;zahrala si drobné epizódy. Až kým neprišla jedna poriadna vec - kasting do českého filmu Šťastný smoliar. Podarilo sa to a&nbsp;ja som si zahrala s&nbsp;obrovskými českými hviezdami ako Jiřina Bohdalová, Ivan Trojan, Dagmar Havlová, Josef Somr či aj môj aktuálny partner Jiří Dvořák.

Mali ste len sedemnásť. Ako sa k&nbsp;vám správala česká herecká elita?

Bola som ešte také kuriatko. Pre mňa to bol nový veľký svet, nestíhala som vnímať všetko, čo sa okolo mňa dialo. Mala som pocit, že vedľa mňa stoja hviezdy z&nbsp;Hollywoodu a&nbsp;mne sa asi sníva, že sa mi vôbec prihovárajú. Hanbila som sa, s&nbsp;úctou som im odpovedala a&nbsp;v&nbsp;tichosti som sledovala, ako to vyzerá, keď sa stretne toľko hviezd na jednom pľaci. Všetci boli neuveriteľne pokorní, milí, vrúcne ma prijali a&nbsp;venovali sa mi.

Po tejto ohromnej skúsenosti som si povedala, že skúsim Vysokú školu múzických umení, kam ma nevzali, a&nbsp;moje sebavedomie padlo na dno. Neodvážila som sa skúsiť prijímačky znova, a&nbsp;tak som sa rozhodla, že si nájdem niečo iné. Vyštudovala som manažment a&nbsp;verila, že sa uplatním aj v&nbsp;inom odbore. Aj keď to nebolo nič pre mňa, to obdobie bolo zásadné. Dalo mi veľa znalostí, skúseností a&nbsp;priateľstiev. Našťastie, netrvalo dlho a&nbsp;nastúpila som ako redaktorka dopravného servisu do Fun rádia, kde som sa okamžite cítila ako doma.

Predpokladám, že v&nbsp;rádiu vás pre hlavnú postavu v&nbsp;seriáli nenašli.

V&nbsp;mojom živote hrá veľkú rolu šťastie. Keď sa neskôr prostredníctvom starších databáz hľadali do rozprávky Mariany Čengel Solčanskej Zakliata jaskyňa princezné, po dlhšej odmlke som dostala ponuku. Začala som znova točiť a&nbsp;brala som to naozaj vážne. Stále som sa na pľaci spochybňovala, cítila som deficit z&nbsp;toho, že nemám školu. A&nbsp;možno práve preto som mala obrovskú zodpovednosť za výkon, ktorý podám. Čas plynul a&nbsp;prišli ďalšie ponuky do seriálov.

V&nbsp;seriáli Mama na prenájom ste dostali rolu matky. Ako sa vám hrá, keď sama ňou ešte nie ste?

Prekvapivo veľmi dobre. Našťastie, moja postava mi hranie uľahčuje, lebo sme si dosť podobné. Keď sme začali točiť, vzbúrili sa vo mne hormóny a&nbsp;akoby som sa prepla na materstvo. Hrať matku nie je vôbec ťažké, myslím, že takmer každá žena má v&nbsp;sebe materské sklony. Robila som v&nbsp;detskom tábore animátorku a&nbsp;sestra má dve deti, takže už to s&nbsp;nimi viem.

Nie je tajomstvom, že ste zadaná. Kde a&nbsp;ako ste sa zoznámili so svojím partnerom Jiřím Dvořákom?

Na natáčaní filmu Šťastný smoliar. Odvtedy sme si občas zavolali, kto sa ako má. Ale veľmi málo, možno raz ročne, keď vysielali v&nbsp;televízii našu rozprávku. Keď sa prvý raz zverejnilo, že máme k&nbsp;sebe blízko, začalo sa šuškať, že mi vybavil kšeft v&nbsp;Let’s Dance. Ale tak to vôbec nebolo. K&nbsp;tancu má blízko a&nbsp;dokonca vyhral tanečnú šou v&nbsp;Česku, takže keď minulý rok zaregistroval, že som na Slovensku moderovala Let’s Dance, zavolal mi, ako to prežívam. Zatárali sme sa a&nbsp;zistili sme, že obaja sa chystáme na filmový festival do Zlína, kde sme si dohodli stretnutie. Videli sme sa po deviatich rokoch a&nbsp;bolo to čarovné. Silno sme sa objali, bolo to krásne.&nbsp;

Napadlo vám predtým, že by ste mohli tvoriť pár?

Nikdy, naozaj. A&nbsp;hlavne obaja sme boli naraz zadaní. Neviem, ako to vníma on, ale mne sa vždy ako chlap neskutočne páčil. Nad tým, že by sme boli spolu, som sa však nezamýšľala. Až prišiel moment v&nbsp;Zlíne, kde sa to udialo. Keď som ho po rokoch videla a&nbsp;objala, povedala som si „vau“. Nemali sme nič v&nbsp;pláne, chceli sme sa len ľudsky stretnúť, keďže sme si v&nbsp;minulosti sadli. Na festivale sme prerozprávali celé dva dni a&nbsp;bol to pekne strávený čas, nikdy na to nezabudnem.

Aj keď sa vraví, že vek je len číslo, mnohí sa ihneď chytili faktu, že Jirka je od vás o&nbsp;dvadsaťsedem rokov starší.

Na samom začiatku sme sa prechádzali po Karlových Varoch, boli sme tam asi polhodinu a&nbsp;o&nbsp;desať minút boli naše fotky na internete. Rýchlosť novinárov bola neuveriteľne rýchla, až bola komická. A&nbsp;jasné, nasledovala spŕška hejtov. Ale to v&nbsp;živote nie je podstatné. Podstatné je, čo si o&nbsp;vás myslia ľudia okolo vás, ľudia, ktorí reálne majú právo vyjadriť sa, keďže vás poznajú a&nbsp;majú s&nbsp;vami vzťah.

Neprebehne vám niekedy hlavou, že po svete behá mnoho mladších mužov?

Po svete behá veľa ľudí. Veď nech behajú. Ja som tu a&nbsp;teraz a&nbsp;šťastná. Ak narážate na Jirkov vek, je mi jedno, koľko má rokov. To, že niekoho úprimne ľúbite, sa neodvíja od spoločenských nastavení. Vzťahy, ktoré si budujeme, majú vždy opodstatnenie. Vzťah s&nbsp;rodičmi máme z&nbsp;určitých dôvodov, pracovný vzťah tiež a&nbsp;potom je tu vzťah s&nbsp;mužom. A&nbsp;keď vám partner dáva to, čo potrebuje, a&nbsp;naopak, prečo by to malo byť inak? Prečo by to malo byť časovo limitované či ponímané budúcou optikou?

Ako vás ako pár vnímajú v&nbsp;Česku? Inak ako na Slovensku?&nbsp;

Popísalo sa tam niečo, ale tým to zhaslo. Neživili to tak ako u&nbsp;nás, určite to nehrotili. Náš vzťah berú normálne, s&nbsp;úctou a&nbsp;nepotrebujú nič rozoberať. Dokonca mám pocit, že nám to už viacerí aj prajú.

Ako prijali vaši rodičia, že ste sa zaľúbili do staršieho muža?

Veľmi dobre a&nbsp;zvyšok si nechám len pre seba. Ďakujem.

Priateľ na vás nežiarli? Po boku má predsa pôvabnú mladšiu dámu.

Ako herec je rovnako nastavený ako ja. Kto má pochopiť moju prácu, ak nie on? Mám pocit, že túto tému riešia viac ľudia, ktorých sa to netýka. A&nbsp;práve tí, ktorí do toho vidia, to neriešia, lebo nemusia, nie je prečo.

Má strašne veľa kvalít, ale asi to, že je brutálny džentlmen. Podrží mi dvere, odsunie stoličku. Ženy si jednoducho veľmi váži. A&nbsp;skoro som zabudla - milujem jeho hlas. Priznám sa, som taký malý „úchyl na hlasy“. Keď z&nbsp;neho vypadlo prvé slovo pri zoznamovaní, išla som do kolien.

Tým, že si ma po toľkých rokoch pamätal. V&nbsp;herectve sa okolo nás točí mnoho ľudí, stále niekoho spoznávame. Pamätal si všetky veci, ktoré som mu o&nbsp;sebe povedala, hoci len do telefónu. Pamätal si ma v&nbsp;tom kvante ľudí.

„Priznám sa, som taký malý „úchyl na hlasy“. Keď z&nbsp;neho vypadlo prvé slovo pri zoznamovaní, išla som do kolien.“

Je jedno, čo robíme, podstatné je, že sme spolu.

Jiří žije a&nbsp;pracuje v&nbsp;Prahe, vy v&nbsp;Bratislave. Ako sa to dá prepojiť?

Plač do vankúša. (Smiech.) Ale nie. Stretávali sme sa, ako sa dalo. Pozvala som ho na prenos Let’s Dance, no aj tak mu niečo do toho prišlo. Ešte pred seriálom Mama na prenájom a&nbsp;počas letného obdobia, keď som nemala toľko roboty, sme boli spolu stále. Či už ja som bola v&nbsp;Prahe, alebo on tu.

Nie je to jednoduché, ale vidíme sa, vždy keď sa dá. Našťastie, obaja sme herci a&nbsp;dokážeme vzájomnú vyťaženosť pochopiť.

Nebojíte sa, že váš vzťah naruší diaľka a&nbsp;pracovná vyťaženosť?

Každý vzťah má svoje úskalia, náš čelí diaľke. Ale tento faktor sme si uvedomovali už na začiatku. Som zástanca filozofie Ži a&nbsp;nechaj žiť, len popritom neobmedzuj slobodu nikoho iného.

Vrátim sa k&nbsp;vašej práci v&nbsp;televízii. Trvalo, kým sme sa dokázali osobne stretnúť. Ako často ste na pľaci?

Takmer väčšinu času. V&nbsp;seriáli Mama na prenájom hrám hlavnú postavu, čo je veľký zaberák na čas a&nbsp;energiu. Našťastie, vyvažuje mi to radosť z&nbsp;práce. Ľudia na pľaci sú „peckoví“. Som šťastná, že sme taká dobrá partia a&nbsp;chemicky nám to klaplo. Mám najviac obrazov a&nbsp;zo začiatku nebolo jednoduché sa naučiť kvantá textov, spočiatku som spávala len štyri hodiny denne, no po čase som pochopila, že sa musím učiť iným spôsobom. Už nie v&nbsp;predstihu. Moja pamäť sa prepla do okamžitého krátkodobého ukladania informácií.

Najviac obrazov máte s&nbsp;Adamom Bardym a&nbsp;Martinom Klinčúchom. Obaja majú mnoho obdivovateliek. Ako ich vnímate vy?

Lepších kolegov som nemohla dostať. S&nbsp;Adamom sa nám podarilo rýchlo zohrať a&nbsp;ako seriálovému páru nám to klape. A&nbsp;Maťo, prezradila by som asi to, čo o&nbsp;ňom nikto nevie. Niektorí ľudia ho milujú, iní ho zase hodnotia na základe jeho imidžu. Ale musím povedať, že to je neuveriteľne zlatý a&nbsp;pozorný človek. Na svoj vek je neskutočne slušný a&nbsp;galantný, že by ste neverili. Otvára nám dvere, nosí nám tašky.

Bozky s&nbsp;Adamom Bardym vám určite závidí mnoho žien...

V&nbsp;prvom rade je potrebné uvedomiť si, že s&nbsp;Adamom máme pracovný vzťah. Je pravda, že na pľaci sme zohratí, máme niekedy až identické zmýšľanie o&nbsp;postavách, deji a&nbsp;situáciách, sedíme si humorom aj ľudsky, ale akýkoľvek spoločne strávený čas sa končí poslednou klapkou. Musím tiež priznať, že som veľký fanúšik jeho rodinného života a&nbsp;vzťahu, ktorý má s&nbsp;manželkou Bibi. Som „tím Bardy“. Pre mňa sú obaja stelesnením niečoho veľmi zdravého, funkčného a&nbsp;krásneho. Krásny príklad lásky, ktorou sa môže inšpirovať nejeden pár.

Ako potom s&nbsp;Adamom prežívate polonahé scény?

Úprimne, posteľné scény sú ošemetná vec. A&nbsp;nemám na mysli len stav, keď ste odhalená pred hereckým kolegom alebo štábom. Vstupuje do toho aj kamera a&nbsp;teda fakt, že to uvidí slovenský divák a&nbsp;vôbec ktokoľvek, kto bude chcieť. Preto k&nbsp;tomu nepristupujete ako k&nbsp;niečomu príjemnému, ale ako k&nbsp;agende, ktorá patrí k&nbsp;vašej práci. Ste tu a&nbsp;teraz, musíte to urobiť, lebo postava, ktorú stvárňujete, to tak cíti. Človek má v&nbsp;tej chvíli toľko starostí sám so sebou, že niekedy sa aj zabudne zamýšľať nad tým, čo si asi teraz myslí nejaký Ďurko za kamerou alebo nebodaj moja mama. Niekedy je to nevyhnutná cesta, ako dodať postave dôveryhodnosť a&nbsp;pre herca dobrá škola ako zvládnuť aj nekomfortné situácie.