Hviezda Slovenského národného divadla DIANA MÓROVÁ (49) si naplno užíva život, aj keď je roky nezadaná. Oporu v partnerovi by prijala veľmi rada, no z toho, že je single, sa nerúca. Naplno sa venuje svojmu trinásťročnému synovi a verí, že ju čaká skvelý rok. O pár dní oslávi päťdesiatku a po dlhšom čase sa objaví na kinoplátne vo filme Sviňa.

Rozhovor, v ktorom hodnotila aj aktuálnu situáciu medzi slovenskými hercami, poskytla ERIKOVI KOLLÁRIKOVI.

O pár dní dovŕšite päťdesiatku. Ako vnímate túto skutočnosť?

Verím, že to bude príjemné. Kamila Magálová mi povedala, že ma čakajú najkrajšie roky, tak sa na to veľmi teším.

Plánujete jubileum nejako osláviť?

Viem, že veľa žien tento vek neoslavuje, ale mne to srdce neťaží. Oslava určite bude.

Dokážete poradiť svojim vrstovníčkam, ako sa vyhnúť komplexom z pribúdajúcich rokov a cítiť sa psychicky mlado?

Ide predovšetkým o vnútorné nastavenie. Mňa určite omladzuje aj to, že so synom hrám futbal, chodíme plávať a neoddychujem ani počas dovoleniek. Napokon, dobre vyzerať je aj mojou povinnosťou. Veď som herečka.

Potrebuje úspešná, sebavedomá, samostatná, sebestačná žena pri sebe chlapa?

Každá žena potrebuje pri sebe chlapa. Sú ženy, ktoré majú manžela a nie sú šťastné. Sú aj také, ktoré majú manžela, sú šťastné, no nemajú dobrú prácu. Ja mám dieťa, úžasné kamarátky a výbornú prácu. Ako sa hovorí, všetko je tak, ako má byť. Nikto nemôže mať všetko.

 

Slobodná a sebestačná žena s dieťaťom nemôže byť?

Presne taká som. Niektorým matkám v tomto smere dodávam sebavedomie. Raz som išla do nemocnice na infúziu, pretože mi odišiel hlas, a sestrička mi povedala, že vďaka rozhovoru, v ktorom som tieto veci rozoberala, načerpala silu na život bez chlapa a nádej, že sa dá žiť aj bez mužskej opory.

Vy si myslíte, že stretnete niekoho, kto by nemal strach z takej dominantnej a zo všetkých stránok výraznej ženy?

Nestretnem, však? Keď si nedávno Brad Pitt išiel po cenu Zlatý glóbus, povedala som si - Čo mi nezavolal? Bol veľmi zlatý, pretože hovoril, že pôvodne chcel ísť s mamou, no aby predišiel rečiam, že je to jeho milenka, rozmyslel si to. Podobný problém mám aj ja. Vždy keď sa v mojej spoločnosti objaví nejaký chlap, hneď ma s ním všetci spájajú a hovoria, že spolu spávame. Pozri Jakub.

Vidíte, Jakub Prachař. Pri ňom by ste možno dokázali nájsť šťastie.

Ja si s ním perfektne rozumiem v práci. Ľudia našu chémiu registrujú, preto si nás spájajú. Ale keď si absolútne rozumiete pred kamerami, to ešte neznamená, že s ním chcete žiť. Ale vysvetlite to niekomu. Ľudia všetko vidia tak, ako chcú.

Nerobilo by vám problém byť hlavou rodiny a ťahať muža? Tak, ako to má napríklad Lucie Bílá?

Vôbec nie. Ja nie som proti mužom. Keby som bola chlap, chcela by som po svojom boku úspešnú ženu, ktorá by ma ťahala hore. Prečo nie? Žiadna inteligentná žena nepodkope ego svojho partnera. Práve naopak.

Bývate niekedy aj zraniteľná?

Každý je zraniteľný. Aj ja. Keď si uvedomíte, aký je život krátky, prečo by som mala vyplakávať? To ma nikam neposunie ani mi ni­kto nepomôže. Každý si musí vedieť pomôcť sám. V slabých chvíľach si vždy predstavujem napríklad ľudí, ktorí prežili holokaust, alebo takých, ktorí nemajú ani na chlieb. Vtedy si hovorím, na čo sa my sťažujeme. Ja sa teším, že som zdravá, že mám zdravé dieťa a mám prácu, do ktorej sa teším. Okrem toho mám dobrú rodinu a nie sme ani politicky rozídení. To je predsa úžasné. Stačí si v živote nájsť aspoň kúsok niečoho pekného a hneď zabudnete na to zlé.

Vaša najnovšia postava prekoná zrejme všetky mrchy, ktoré ste doposiaľ hrali. Vo filme Sviňa stvárňujete riaditeľku resocializačného zariadenia s hnusnými praktikami. To bol darček k narodeninám?

Pre mňa to bola skvelá príležitosť predviesť sa v charakterovo naozaj výraznej postave. Ešte som ten film nevidela, ale veľmi sa teším. Hrám tam mimoriadne nepríjemnú ženu. Keď za mnou producent Rudo Bierman prišiel s ponukou a vykreslil mi tú postavu, hneď som cítila, že do toho chcem ísť. A to som ešte nečítala scenár. A keď mi povedal, že film bude režírovať Mariana Čengel Solčanská, neváhala som ani minútu. Videla som jej film Únos, pri ktorom som si uvedomila, že s takou režisérkou chcem pracovať. Obdivujem a uznávam ženy, ktoré vedia pracovať s totálnym nasadením, sú silné, sčítané, vzdelané, flexibilné a vedia, čo chcú. V tom je pre mňa absolútna jednotka.

Viac FOTO z nakrúcia filmu Sviňu nájdete v GALÉRII >>

Obsah filmu reflektuje súčasnú neblahú situáciu v našej krajine. Myslíte si, že po pozretí filmu sa ľuďom otvoria oči?

Prosím vás, a kedy sa ľuďom otvorili oči? Vezmite si všetky tie predvolebné kampane, filmy s podobnou tematikou alebo tragédiu s Jankom a Martinkou. Ľudia veľmi rýchlo zabúdajú.

Dá sa raz a navždy skoncovať s mafiou a oligarchami, ktorí budú diktovať politikom a sudcom?

Nie. Vždy príde niekto alebo niečo, len v inom šate. Slováci akoby nevyhnutne potrebovali niekoho, s kým by mohli bojovať. Mafie sú všade, ale otázka je, aké majú právomoci. Aspoň toto by sa mohlo korigovať, aby to nepresiahlo mieru únosnosti.

Svoje ste na túto tému povedali aj na námestí v kampani Za slušné Slovensko. Bolo rozhodnutie vystúpiť tam spontánne?

Počula som hlasy, prečo sa do toho montujem, ale je to môj občiansky postoj. Predstavte si, že máte dieťa, ktoré normálne pracuje a niekto vám ho zabije. Mala som potrebu ísť na tribúnu ako rodič. Je predsa sloboda slova. Ani vám by sa nepáčilo, keby vám niekto zasahoval do písania. To však môže prísť. Už sme to raz zažili.

Ako je to u vás v divadle? Neexistuje tam cenzúra?

Robia to tak kulantne, že oznámia, že na túto hru nemáme peniaze. Vedenie zároveň nenápadne navrhne, aby sme si vybrali niečo menej nákladné, a hneď nám dajú nejaké hry do pozornosti. Tak sa to začína. Treba sa mať na pozore, aby sme neskončili tam, kde sme boli niekedy. Alebo aby nejaký herec nebol nepohodlný len preto, že má svoj názor.

Aká je teraz situácia medzi umelcami v zákulisí divadla?

To, čo je v divadle, je len medzi nami. Podstatné je, že stále máme plné hľadisko. Stmeľujeme sa v bufete, kde nám fantasticky varia. Musíme spolu vychádzať a komunikovať, pretože sme od seba závislí. Divadlo je kolektív, nie jednotlivci. A kolektív máme, to napokon vidíte na predstaveniach, myslím, dosť silný. Nedávno sme jednu našu kolegyňu stratili a to bola veľká rana pre všetkých. Ešte stále je to veľmi čerstvé a bolí to.

Bezprostredne po tejto tragédii mi Gabriela Marcinková hovorila, že herecké povolanie je len pre silných jedincov a že herci by mali navštevovať psychológa. Naozaj sú niektoré postavy také náročné na psychiku?

Kedysi dávno, ešte v časoch Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, sme mali všetci veľké množstvo postáv. Okrem toho, že sme hrali v divadle, každý deň sme točili inscenácie, filmy alebo sme boli v dabingu. Lietali sme z miesta na miesto, nemali sme mobily ani psychológov a žiadna žena sa nezabila. Keď nejaká urobí takúto vec, vždy je to kvôli mužovi. Odnepamäti.

Aká je dnešná najmladšia generácia hercov v porovnaní s vami?

Teraz skúšam s mladými, tak som sa ich medzi rečou spýtala, či chodia do divadla. A oni, že občas. My keď sme mali voľný večer, museli sme ísť na predstavenie a na dvojhárok napísať, čo sme videli. Keď som im to hovorila, len na mňa neveriacky pozerali. Nepreflákali sme ani jeden deň. Teraz sa žije úplne iný život. A neplatí to len pre divadlo. Kedysi sme mali jedno jablko, teraz ich máme na výber päť druhov. Doba sa veľmi posunula a máme veľa možností. Vzťahy sa rozpadávajú, lebo namiesto riešenia problému si povedia, že si radšej nájdu niekoho iného. Všeobecne sa veľmi rýchlo menia aj názory. Dobré, kvalitné a trvácne si nikto neváži. Šmahom ruky všetko vymenia.

Nechceli by ste svoje názory prezentovať aj na sociálnych sieťach? Prečo ich tak veľmi odmietate?

Niektoré herečky profily majú, ja som tomu neprepadla. Hovorím si, čo je za závesom, je niekedy cennejšie. Neviem si predstaviť, že by mi toľko ľudí videlo do súkromia. Nahovárajú ma na ne s argumentom, aby som si tam dala len prácu. Ale viete, ako to je, začnete a postupne sa rozbehnete. Je to chytľavé. Radšej nemám a nechcem.

Viete, že ako influencerka by ste dokázali na reklame zarobiť viac ako v divadle?

Viem, ale nežijem z reklamy a ani nechcem. Okrem toho na moju adresu istý čas veľmi negatívne ľudia diskutovali. No potrebujem ja sociálne siete, aby sa na mne vyvršoval niekto, kto ma ani nepozná?

Prečo už nenavštevujete Ples v opere? Aj to robí popularitu.

Raz, v roku 2008, som ho moderovala, ale je pravda, že ako hosť som tam nikdy nebola. Nechodím tam, pretože si myslím, že je to pre páry a nie pre jednotlivcov. Predsa sa nehodí, aby som tancovala s pánmi, ktorí prišli s manželkami. Keďže nemám partnera, uvažovala som, že pôjdem s bratrancom, no ten bol zhodou okolností v čase konania plesu odcestovaný.

O pár rokov môžete vziať po­dľa vzoru niektorých dám na ples syna Quida. Chodí na vaše predstavenia?

Baví ho byť tam so mnou. Ale neberiem ho so sebou do práce často. Len keď je krátke predstavenie. Nedávno ma videl na jednej skúške. Je to zaujímavé, ale veľa o tom nerozpráva. Má trinásť rokov a už dlho ho bavia bubny. Je to pre neho relax aj mu to krásne ide. Netvrdím, že z neho bude veľký muzikant, ale mám radosť, že sa tomu venuje.

FOTO z nakrúcia filmu Sviňu nájdete v GALÉRII >>