Žije v dvojizbovom panelákovom byte, do práce chodí peši, najviac ho baví prehadzovanie hnoja, okopávanie záhonov, či rúbanie dreva a tvrdí, že jediné, čo je na ňom výnimočné je fakt, že je úplne obyčajný. Je presvedčený, že spoločnosť okolo nás je chorá a rúti sa do záhuby. Hoci recept na zdravie nemá, jeho knihy idú na odbyt, pacienti čakajú na jeho konzultáciu aj polroka a prednášky sú mesiace vopred vypredané. Čo také vzácne ponúka? Žiadne zázračné vyliečenia. "Len učím ľudí, ako pochopiť samých seba a ako si môžu pomôcť sami. Je to vlastne strašne jednoduché, ale stojí to veľa námahy," povie s úsmevom, keď sa stretneme v jeho ambulancii neďaleko známej pražskej rozhľadne na Petříne. "Choroba je  našim obrazom a keď dokážeme zmeniť sami seba, zmeníme aj svet."

S populárnym psychosomatikom a spisovateľom MUDr. Janom Hnízdilom (61) sa porozprával Peter Galan.

Čo viedlo absolventa lekárskej fakulty k takzvanej celostnej medicíne?

Frustrácia. Ako mladý doktor som nastúpil na pražskú kliniku fakultnej nemocnice nabitý vedomosťami, pripravený pomáhať ľuďom. Posielal som ich na vyšetrenia, ordinoval lieky, navrhoval operácie. Po čase som si ale uvedomil, že priveľa liečim, ale málo uzdravujem. Cítil som sa ako vo fabrike pri páse, kde mám na každého najviac 15 - 20 minút. Výsledok? Pacienti sa neustále vracali. Bol som z toho taký otrávený, že som chcel skončiť s lekárskou praxou. Všetko zmenilo stretnutie so známym psychosomatikom Jiřím Šavlíkom. V rozhovoroch s ním som pochopil, že to ide aj inak. Že každá choroba je vlastne informácia o tom, aký ste človek, v akých podmienkach žijete, aké sú vaše vzťahy v rodine, na pracovisku, v spoločnosti. O tom, že niečo robíte zle. Začal som sa teda zaujímať o súvislosti medzi pacientovými problémami a jeho súkromím. Hľadal som pôvod choroby a navrhol mu, čo by mal v živote zmeniť. A začalo sa dariť. Moji pacienti sa konečne začali uzdravovať. Lenže, tento proces si vyžadoval čas, počet bodov, ktoré som vykazoval pre poisťovňu sa znížil, moje miesto z úsporných dôvodov zrušili a na dva roky som skončil na ulici.

Nielen na ulici, ale neskôr aj v nemilosti lekárskej obce...

Pravda. Medicínskym špičkám moje názory stále ležia v žalúdku. Dokonca sa ma pokúsili profesionálne znemožniť. Pred štyrmi rokmi mi udelili pseudovedecký "titul" Zlatý bludný balvan (skratka Bl.b.). Za diskreditáciu psychosomatickej medicíny v očiach odbornej a laickej verejnosti a poníženie medicíny na úroveň ľudového liečiteľstva. Paradoxne, na to čo mi vyčítajú som najviac pyšný. Keď pacienti prídu k bežnému doktorovi a sťažujú si napríklad na pískanie v ušiach, pošle ich na CT, magnetickú rezonanciu, EEG, ORL, audiometriu. Väčšinou sa nič nezistí, len v chorobopise pribudne nový termín - tinitus. V preklade z latinčiny - hučanie v ušiach. Príčina zostáva neznáma. Ľudia užívajú lieky na prekrvenie sluchového ústrojenstva, dostávajú infúzie, antidepresíva, alebo idú do barokomory. Obvykle bez výsledku.

Ide to inak?

Ja im naopak najprv vysvetlím, že tinitus je informácia mozgu, ktorý sa bráni stresu. Je to alarm. Signál, aby sa človek upokojil, vyčistil si hlavu, zmenil štýl života. Že už ten tlak nezvláda. Pochopiteľne, ak mám podozrenie, že ide o závažnejšiu poruchu, tiež ich pošlem na objektívne odborné vyšetrenia. Podobne to je v prípade onkologických pacientov. Sám im radím, aby čím skôr využili všetky možnosti modernej onkológie. Po liečbe potom prídu ku mne a hovoríme o tom, prečo ochoreli a čo majú zmeniť, aby sa choroba nevrátila.

To znamená, že sa vymoženostiam západnej medicíny nebránite?

Samozrejme že nie! Bez kvalitného vzdelania by som si nikdy nedovolil niekoho liečiť. Na prvé miesto však kladiem porozumenie chorobe a zmenu v živote pacienta, ktorá by mu mohla priniesť uzdravenie bez náročných procedúr a liekov. Ak však zistím, že svoj problém vlastnými silami nezvládne, naordinujem mu antibiotiká, analgetiká, kortikoidy, či antidepresíva. Dočasne. Aby sa dokázal odraziť od dna a začal s prácou na sebe, po ktorej jeho telo volá. Moderná medicína je skvelá pri riešení akútnych stavov, ale v bežnej praxi zlyháva. Diagnózu a liečbu stavia výlučne na objektívnom náleze. Stretol som mnoho pacientov, ktorí mali za sebou operáciu chrbta. Nielenže im nepomohla, ale ich ťažkosti sa zhoršili. Skutočnou príčinou ich problémov bola ťažká depresia a nie poškodená platnička, ktorú odhalila magnetická rezonancia.

Čo je základom vašej terapie?

Jednoduchosť. Nezrozumiteľné latinské diagnózy prevediem na problémy každodenného života. Postup je vždy rovnaký. Zistím, kedy začali pacientove ťažkosti, aké vyšetrenia absolvoval, ako sa liečil a s akým výsledkom. Zostavím chorobopis, skontrolujem pľúca, zmeriam tlak, otestujem pohybový aparát. Potom príde rozhovor. Zaujímam sa o významné životné obdobia, úmrtia v rodine, rozvody, stresy v práci, vzťahy. A ono to všetko do seba zapadá. Ako človek žije, tak vyzerajú aj jeho choroby.

Vo svojich knihách popisujem mnoho príbehov. Jeden z nich je napríklad o zamestnankyni supermarketu.  Prežívala stresy v práci aj v osobnom živote. Dusila sa. Brala obrovské množstvo liekov na astmu, ktoré jej nepomáhali a vedľajšími účinkami jej stav ešte zhoršovali. Vysvetlil som jej, ako spôsob života a zdravie spolu súvisia. Dala výpoveď, urovnala si partnerský vzťah, začala športovať, uvoľnila sa. Dnes je zdravá a lieky nepotrebuje. Ide to. Len si človek musí ujasniť priority.

Ďalší prípad prekvapil aj mňa. Mladý muž si osem rokov liečil štítnu žľazu. Endokrinológovia mu predpísali silné lieky s tým, že ich bude musieť užívať celý život. Dokonca dávky zvyšovali. Tak sme sa porozprávali. Dozvedel som sa, že zažíva veľké vypätie v práci, popri tom študuje na vysokej škole, rozišiel sa s  priateľkou, na aktívny pohyb nemal čas... Vysvetlil som mu, že štítna žľaza je akýsi emočný štít, ktorý to všetko nemôže zvládnuť. Odporučil som mu, aby sa uvoľnil, začal športovať, relaxoval, aby si rozložil štúdium. Dal som mu nejaké bylinky. Tu som  naozaj nečakal zázrak. Ale ten prišiel. Mladík si upratal život a s lekárom postupne znižovali dávky liekov. Po roku ma informoval, že sa ich zbavil úplne. Vyliečil sa. Jeho endokrinológ bol z toho úplne vedľa!

Ono sa ľahko povie, zoberte si dovolenku, dajte výpoveď, zmeňte svoj život. Ale ako, keď máte na krku hypotéky, pôžičky, na vašom príjme sú závislí členovia rodiny?

To sú argumenty, ktoré v ordinácii často počúvam. Pozrite sa na môj príbeh. Mal som vzdelanie, prácu, v podstate zaistenú budúcnosť. Stačilo zostať sedieť za pásom nemocničnej fabriky a ďalej predpisovať lieky. Odmietol som, vstal a odišiel. Aj za cenu, že som bol dva roky bez práce, za cenu odsúdenia veľkou časťou kolegov. Túto možnosť má každý. Ak sa ľudia budú vyhovárať, potom im niet pomoci.

Sami ale priznávate, že niekedy zmena životného štýlu nestačí...

Každá nemoc začína funkčnými problémami. Keď sme v strese, stúpne nám krvný tlak, keď stres pominie, tlak sa zníži. Ale ak tento stav pretrváva, reaguje naň srdce, cievy, prídu organické zmeny. Snažím sa pacientov motivovať k práci na sebe ešte vo fáze funkčných problémov. Pretože potom sa liečba skutočne neobíde bez chémie, prípadne operačného stola.

Žijete vy sám podľa toho, čo odporúčate iným? Veď pracujete od rána do večera, jazdíte na prednášky, píšete knihy... Ako to možno zlúčiť?

Nie je to jednoduché. V ordinácii mávam neraz zložité prípady. Ľudí s úzkosťami, depresiami, samovražednými sklonmi, psychopatov, onkologických pacientov. Občas ma musí zachrániť môj pes, ktorý tu so mnou trávi dni. Leží si v rohu na svojej podložke a keď to všetko už nemôže počúvať, dvihne sa, vyčítavo na mňa pozrie a zoberie ma vyvenčiť. Aj tak ale po siedmych - ôsmych hodinách odchádzam domov úplne zničený. Stres sa snažím kompenzovať tým, že chodím do práce peši, skoro nepoužívam mobil, nekomunikujem na facebooku. Doma celkom vypnem. Dáme si s manželkou teplú večeru, víno, pustíme si nejaký film a úplne sa odstrihneme od sveta. Spať chodíme so západom slnka a všetci naši známi vedia, že po ôsmej večer sa nám nikto nedovolá. Voľné víkendy trávime na chalupe po rodičoch. Tam rúbem drevo, rozhadzujem hnoj, starám sa o včely. Neraz sa ma ľudia pýtajú či meditujem.

To by zaujímalo aj mňa...

Nie. Jedinou mojou meditáciou je fyzická práca. Pri nej sa očistím a zabudnem na starosti. Strážim si aj pravidelné dovolenky. V zime vypadneme na bežky, v lete na cyklotúry a pred niekoľkými rokmi sme začali chodiť na dvojtýždňové plavby po moriach. Nechávam sa najímať na jachty, ktoré niekto chce dopraviť do domovského prístavu. Oboplávali sme už Korziku, Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Sardíniu. Azda najnáročnejšia bola plavba cez Atlantik. To bol skutočný boj o život. Na našu bárku dorážali šesťmetrové vlny, trhali sa plachty, laná, ja som niekoľko dní po sebe v jednom kuse zvracal. To bola skutočná fyzická a duchovná očista. Ale raz za život stačila. V budúcnosti si budem vyberať pokojnejšie vody.

Viete sa “odstrihnúť” od záujmu pacientov?

Prednášky som v Čechách prakticky úplne ukončil. V záujme sebazáchovy. Už som sa tak zviditeľnil, že keď niekde vystrčím svoju holú hlavu, hneď ma niekto osloví. Pokojne sa mi v supermarkete, vo fronte pri pokladni prihovorí neznáma žena: "Pán doktor, nemohli by ste sa mi pozrieť na štítnu žľazu?" Niekedy už neviem ako reagovať, tak jej poviem: "Dobre, vyzlečte sa, pozriem na vás."

Ďalší mi zas posielajú fotografie hnisavých rán a pýtajú sa, čo si na to majú dať. Ako keby to bol nejaký fľak na koberci. Toto sa dialo po každej besede. Ordinácia sa mi zaplnila natoľko, že som viac času venoval odmietaniu pacientov, než ich liečeniu. Ľudia majú veľké očakávania napriek tomu, že pred každým vystúpením im hovorím: "Nie som tu pre to, aby som vás pozval do mojej ordinácie. Naopak, nechcem aby ste ku mne chodili. Budete sklamaní. Nerobím zázraky. Len vám vysvetlím, z čoho ste chorí, čo robíte zle. Poradím, ako si máte pomôcť sami. " Nedajú si povedať.

A písanie kníh? To je ďalší spôsob, ako nových záujemcov od návštevy odradiť.  Mnohé z toho, čo by chceli odo mňa vedieť nájdu v mojich knihách. Pred časom ma na ulici zastavil akýsi pán. Vraj mal problémy s platničkami, dokonca mal stanovený termín operácie. Medzitým si ale prečítal jednu z kníh, kde sa našiel v postave vystresovaného manažéra. Vypätie v práci, doma, nedostatok pohybu, nadváha. Zobral si mesiac dovolenky, odišiel do kúpeľov, začal cvičiť a po niekoľkých mesiacoch zistil, že operácia už nie je potrebná.

Napriek tomu prednášky na Slovensku neodmietate...

To sú výnimky pre potešenie. Raz za čas si vyberiem miesta, kam sa chcem ísť pozrieť. A Slovensko milujem. Vždy tam nakúpim bryndzu, žinčicu, oštiepok, klobásy a vraciam sa domov s plným batohom. Navyše, je to ďaleko. Nemusím sa báť že na druhý deň budem mať v ordinácii nával.

Čím si najviac škodíme? 

O tom, že máme jesť zdravo a športovať vieme. Lenže to nestačí. Pre zdravie majú veľký význam aj vzťahy pôvodnej rodiny. Stále si neuvedomujeme, že tie ovplyvňujú aj našich potomkov. Dedíme totiž nielen telesné parametre, ale i povahové vlastnosti, či spôsob chovania rodičov. Ak je matka emotívna, otec cholerický, v rodine vládne napätie, dieťa si tieto traumy nesie až do dospelosti. Britská biologička Kaithleen Taylorová dokonca uvádza, že matka ovplyvňuje svoju ratolesť už počas tehotenstva. Jej stres sa na ňom negatívne prejaví a ona vlastne porodí hotového pacienta...

Vráťme sa ešte k zdravému stravovaniu. Máme teda blúdiť obchodmi, hľadať len tie najkvalitnejšie potraviny, kontrolovať ich zloženie, rátať kalórie? 

Ľahká, pestrá strava je samozrejme jedným z pilierov kvalitného života. Ale nič netreba preháňať. Pred časom som mal prednášku na festivale zdravej výživy. Pozoroval som ľudí, ktorí tieto produkty propagovali v svojich stánkoch. Priznám sa, že na mňa vôbec nepôsobili zdravo a cítil som z nich akýsi fanatizmus.  Podľa mňa z toho netreba robiť vedu a jesť podľa chuti. Dôležité totiž nie je len čo a koľko jete, ale aj ako si stravu vychutnáte a s kým. Medzi mojimi pacientmi sú vrcholoví manažéri, ktorí majú osobných trénerov. Tí im stanovujú tréningové činnosti i jedálny lístok. Je zostavený z najkvalitnejších potravín, s presne vyrátaným podielom kalórií, vitamínov, minerálov. Napriek tomu, keď po náročnom dni v práci prídu domov do nepohody, alebo sa pohádajú s manželkou, žalúdok to neunesie a býva im zle. Trpia hnačkami, refluxom, kyselinou. Naopak, ak sú vaše vzťahy dobré, aj v jedle si môžete dovoliť viac.

Ako vyzerá váš jedálny lístok?

Moja životospráva nie je práve vzorová. Jem mäso, rád si dám pivo, víno a vždy keď sa pokúsim o pôst, vydržím len do obeda. Neodmietam ani pozvania na zabíjačky. Na tej poslednej sme miešali azda všetko - guláš, oškvarky, jaternice, klobásy, tlačenky, to sme prekladali pivom zo suda, hruškovicou a... bolo nám ako v rozprávke. Nech si každý je čo chce, ale s mierou a nesmie zabúdať na dostatok pohybu.

Spolupracujete s alternatívnymi liečiteľmi?

Ako člen Klubu českých skeptikov Sisyfos som kedysi proti nim brojil. Potom, ako člen Transparency International som zase bojoval proti korumpovaniu lekárov farmaceutickými firmami. Nakoniec som zistil, že je to len strata času a energie. Dnes využívam vymoženosti západnej medicíny a súčasne sa snažím učiť od liečiteľov umenie nadviazať s pacientom kvalitný vzťah, porozumieť mu. Keby to dokázali všetci lekári, málokto by liečiteľov vyhľadával.

Vo viacerých rozhovoroch tvrdíte, že žijeme v chorej spoločnosti...

V ťažko chorej. Všade okolo nás je hluk, smog, znečistená strava, chémia, sme v strese, vystavení zlým vzťahom, užívame zbytočne veľa liekov... Ako v takom prostredí máme byť zdraví? Je to sebazničujúce. Farmaceuti stále prichádzajú s novými liekmi na rakovinu, ale tej neustále pribúda. Pretože žijeme rakovinovým spôsobom života. Takto to už ďalej nemôže fungovať. Sme ako pasažieri v lietadle, ktorého rýchlosť sa neustále zvyšuje. Kŕčovito sa držíme sedadiel, stúpa nám tlak, hlava sa krúti, zvraciame. Napriek tomu sa stále uisťujeme, že lietadlo je vybavené najmodernejšou technológiou, nádrže sú plné, v pilotnej kabíne sedí skúsená posádka. Chyba! Stačí vážnejší problém a technológia zlyháva, benzín dochádza a posádka, opitá mocou, nie je schopná kontrolovať ani sama seba. Je najvyšší čas, aby sme sa vrátili na zem, ospravedlnili sa jej a začali žiť v súlade s ňou. Ak chceme spoločnosť pozitívne zmeniť, musíme začať od seba. Chovať sa lepšie k sebe, svojmu okoliu, životnému prostrediu. Nečakať, že to niekto urobí za nás... 

Chorá spoločnosť je zrejme aj príčinou prudkého rastu duševných chorôb...

Tu by som spomenul nemecko-amerického psychoanalytika Ericha Fromma a francúzskeho filozofa Michela Foucaulta. Obaja odmietajú biologické príčiny aj najvážnejších duševných chorôb. Podľa nich sú všetky, vrátane schizofrénie, životnou stratégiou človeka, reakciou na podmienky ktoré nie sú vhodné k životu. Ľudia nedokážu spracovať stres ktorý ich obklopuje a uzatvoria sa do svojho sveta.

U väčšiny chorôb, depresií, úzkostí je základom liečba pohybom. Šport, tanec, joga, fyzická práca. Nie som priaznivcom dlhoročných sedení u psychoanalytikov. Ani u ľudí, ktorí boli v detstve týraní, či zneužívaní. Je to ako keď máte na tele hnisavú ranu. Treba ju rozrezať, nechať hnis vytiecť a dať jej pokoj, nech sa zahojí.  Ak sa v nej ale budete neustále vŕtať,  stále vás bude trápiť..

Priemerný vek dožitia sa výrazne zvýšil, otázka je, či žijeme kvalitnejšie. Jednou z najpopulárnejších konšpiračných teórií je, že pre farmaceutický priemysel je výhodnejšie mať len "polozdravých" pacientov...

Nenazval by som to konšpiráciou. Problém je v kolízii obchodných záujmov farmaceutického priemyslu a záujmu pacienta. Jeden príklad. Do roku 2014 bola hepatitída C považovaná za neliečiteľnú. Na svete touto chorobou trpelo 150 miliónov ľudí. Potom istá americká firma, ktorá je držiteľom patentov českého vedca Antonína Holého, vyvinula liek.

I keď sa cena liečby pre jedného pacienta blížila k hranici stotisíc dolárov, strhla sa lavína záujmu a firma za jediný rok inkasovala 20 miliárd dolárov. V nasledujúcich rokoch však začali zisky prudko klesať, pretože ľudia sa skutočne uzdravovali. Nasledoval pád akcií spoločnosti, čo akcionárov určite nepotešilo. Farmaceutický biznis rieši zásadný rozpor - či uprednostniť záujmy pacientov, alebo akcionárov, či liečiť, alebo uzdravovať.

Celý čas vlastne hovoríme o akomsi vnútornom prebudení, oslobodení samých seba. Spájate to s duchovnom? Veríte v Boha, nadprirodzeno, život po živote?

Nemám čas sa týmito otázkami zaoberať. Dobrým príkladom je naša známa zo severných Čiech. Deväťdesiatročná vdova, ktorá žije na samote. Vstáva o šiestej ráno a spustí sa jej kolotoč - sliepky, včely, záhony, varenie, práce okolo domu...  k večeru padne do postele so slovami: "Nejaká som unavená." Ona žije tu a teraz. Má život naplnený. Nemá byť ani kedy chorá. Ja tiež riešim predovšetkým problémy reálneho života. S manželkou si tvoríme náš malý raj na tomto svete. A keď to raz príde, jediné čo si želám, aby sa to stalo pri práci, ktorú mám rád.

 

Desatoro Jana Hnízdila

- Neverte slepo lekárom. Počúvajte signály svojho tela. Choroby vám oznamujú, že takto už ďalej žiť nemôžete.

- Prevezmite zodpovednosť za vlastné zdravie a nespoliehajte sa na zázraky medicíny. Reštart sa nemusí podariť.

- Žiadna inštitúcia vám nezaistí pokojnú starobu. Starajte sa o svojich rodičov a vychovávajte deti k tomu, aby sa neskôr starali o vás.

- Nespoliehajte sa na peniaze. Radšej udržujte dobré vzťahy s rodinou, priateľmi. Nemilujte len seba.

- Skúste si stanoviť deň bez elektrospotrebičov. Keď príde kolaps, budete pripravení.

- Nepočúvajte prejavy politikov. Šíria nebezpečné, negatívne emócie. Keď ich uvidíte na obrazovke, urýchlene prepnite kanál.

- Chráňte životné prostredie ako sami seba. Ste jeho súčasťou.

- Práca, ktorá prináša uspokojenie vám a prospech iným, je najzdravšia.

- Zdravá strava sama o sebe nestačí. Dôležité je kedy, ako a s kým si jedlo vychutnáte. Občasný pôst vám iba prospeje.

- Športujte pre radosť. Nenaháňajte sa. Aj tak sa nedobehnete.

 

Mohlo by vás zaujímať: