Dôveroval mu premiéri Robert Fico, Peter Pellegrini, ale aj Matovičov minister vnútra Roman Mikulec. Dočasný policajný prezident sa však zdá byť po najnovších odhalenia ešte dočastnejší. Kovaříkovi sa vyčíta, že ako vyšetrovateľ útvaru boja proti organizovanému zločinu sa nezaoberal prípadom, ktorý mu v roku 2011 pristál na stole a zaváňal korupciou. "Nebol ani trestným oznámením a ani nevykazol prvky trestnej činnosti,"povedal o dokumentoch, ktoré skúmal a mala mu ich doniesť istá advokátka. Podozrenia v papieroch sa mali týkať dlhoročného politika Smeru Viktora Stromčeka. Existovali totiž dohady, že Váhostav mu postavil nadstavbu bytu v centre Bratislavy. Táto firma mala na starosti aj miliónovú rekonštrukciu Bratislavského hradu, na ktorú Stromček ako kancelár šéfa parlamentu Pavla Pašku dohliadal. Kovařík investigatívnej relácii Cez čiaru, ktorú vyrobila nadácia Zastavme korupciu, vysvetlil, že na tom, aby veľká firma urobila menšie práce pre človeka s kontaktmi nie je nič nekalé. PLUS 7 DNÍ sa rozprával s policajným prezidentom pred tým, ako sa relácia Cez čiaru zverejnila tieto informácie.

Prekvapujúce bolo, keď si minister vnútra Roman Mikulec po odchode policajného prezidenta Milana Lučanského vybral Petra Kovaříka, aby dočasne viedol Policajný zbor. Kovařík totiž pôsobil posledné tri roky na Úrade vlády SR. Zamestnal ho tam ešte premiér Robert Fico. Neprajníci hovoria, že ako šéf odboru na prevenciu korupcie pred mnohým zatváral oči, on tvrdí, že jeho úlohou nebolo vyšetrovať ani komentovať, ale nastaviť systém v štátnej správe tak, aby sa korupcia vykynožila sama.

S bývalým elitným vyšetrovateľom z Banskej Bystrice a súčasným šéfom Policajného zboru PETROM KOVAŘÍKOM (53) sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Asi musíte mať v sebe riadny kus diplomata, ak ste získali posty za troch premiérov a presvedčili ste dvoch ministrov vnútra.

Vo vzťahu k politikom som sa vždy snažil byť apolitický a ponúkať profesionálne riešenia. Oni akceptovali môj profesionálny rozmer a ja to, že majú svoje politické povinnosti vo vzťahu k voličom.

Pôsobili ste aj ako ako policajný pridelenec vo Washingtone. Čo ste mali na starosti?

Policajný pridelenec je osoba, ktorá si vytvára väzby so spriatelenými službami, ktoré máte v tej-ktorej krajine. V Amerike je až 13 federálnych inštitúcií a asi 40-tisíc miestnych policajných agentúr. Pre Slovensko je dôležité vytvárať priame vzťahy s federálnymi inštitúciami a k tým ostat­ným mať aspoň prístup, teda nejakú akreditáciu. Ja som tam mal e-mail, ktorý bol pod FBI. To mi otváralo dvere, ak som sa potreboval spojiť napríklad s nejakým šerifom.

Volali ste niekedy nejakému šerifovi?

Najvážnejší prípad bol, keď sme mali v Kalifornii slovenskú občianku, ktorá mala psychické problémy, a riešili sme spolu s konzulátom, čo s ňou máme robiť. Správala sa totiž spôsobom, ktorý bol nezlučiteľný s ich právnym systémom, a my sme mali záujem pomôcť jej. Riešili sme aj osoby, po ktorých v USA orgány pátrali, skrývali sa na Floride.

Ohúrili vás niečím v FBI alebo v iných zložkách?

Oni majú určité technické veci, ktoré my nemáme. Lepšie robia počítačovú kriminalitu, v nej sú ďaleko pred nami. Majú tiež vynikajúce finančné vyšetrovanie, teda dohľadávanie majetku a iné súvisiace veci. Na dobrých vzťahoch staviame aj teraz, komunikujeme s ambasádou tu v Bratislave a dohadujeme spoluprácu ohľadom vzdelávania našich policajtov.

Z Ameriky budete čerpať aj niečo iné?

Veľmi sa mi páčilo napríklad fungovanie dopravnej polície. Zamýšľam sa, prečo v roku 2020 vyberáme pokuty v blokovom konaní na mieste. Vo svete to nie je bežné. V USA som dostal pokutu za zlé parkovanie, dali mi rozhodnutie, adresu webu, kde som zadal údaje, číslo pokutového bloku, zaplatil kartou. Je tam aj možnosť zakliknúť „odvolať sa“ do troch dní. Ak sa neodvoláte proti konaniu, s ktorým máte problém, musíte do desiatich dní zaplatiť.

To sa mi zdá komplikovanejšie, ako dohodnúť sa a zaplatiť na mieste. Nie je ich systém viac byrokratický?

Nie. Tri minúty na internete trvajú kratšie ako cesta do bankomatu, ak nemáte pri sebe hotovosť. Navyše ich systémom rušíte riziko zneužívania pokutového konania. Každá moc so sebou nesie riziko zneužívania. Keď naši policajti vybavujú konanie na mieste, môžu skĺznuť do nie správneho spôsobu vybavenia. Toto okno v USA neexistuje. Navyše zaplatenie pokuty kartou na webe je lepší spôsob aj pre policajtov. Nemusia byť konfrontovaní s občanmi, ktorí vyjednávajú, že majú 20 eur v peňaženke, hoci urobili priestupok v sadzobníku za 40.

Po návrate z USA ste išli riadiť odbor na prevenciu korupcie na úrade vlády.

Áno, keďže som robil do roku 2012 prevenciu korupcie aj jej represiu, cítil som deficit práve v prevencii.

A pod kýmkoľvek? Vracali ste sa z USA, ale asi ste nežili v bubline a videli ste, že Robert Fico odbor proti korupcii zriaďuje aj v súvislosti s atmosférou v spoločnosti počas kauzy Bašternák.

Z môjho pohľadu v tom nebola politika.

Povedali by ste, že medzi vami a Robertom Ficom bol vzťah dôvery?

Mali sme veľmi príjemný pracovný vzťah. Pán premiér mi vtedy povedal, že si na mňa nájde čas, kedykoľvek to bude potrebné, a že to vidí tak na raz za týždeň, aby som mu povedal, čo robíme a na čom pracujeme. Toto sa naplnilo. Stalo sa mi, že mi zaklopal v kancelárii - Neruším, môžem? Boli to profesionálne rozhovory, veľmi príjemne sa mi na to obdobie spomína.

Nemali ste občas pocit, že vás Robert Fico chce kontrolovať, či ste niečo neodhalili alebo nenastavili prevenciu príliš efektívne?

Nie, to nie. Navyše jednotka prevencie korupcie, ktorá je na úrade vlády dodnes, nastavuje podmienky na transparentné procesy v štátnej správe. Nevyšetruje, neodhaľuje. Núti štátnu správu, aby nastavovala opatrenia dovnútra. Napríklad fungovanie zápisu do katastra. Dnes zaplatíte poplatok, ak chcete vybaviť svoju žiadosť do 14 dní, ak nezaplatíte, máte istotu, že zápis bude hotový do 30 dní. Legislatívou sa teda zamedzil priestor, aby zápis meškal donekonečna, až by ste mali pocit, že to musíte urýchliť priamo u úradníka.

V rozhovoroch ste veľmi opatrný, diplomatický. Nechceli ste sa vyjadriť ani k bytu Roberta Fica. Prečo toľko ohľaduplnosti?

Štátny úradník, ktorým som dočasne bol aj ja, je na to, aby povedal: potrebujeme mať efektívny zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Nie je na to, aby komentoval svojho premiéra a riešil otázky jeho bývania. To mi neprislúchalo. Možno ma za to budú kritizovať, možno to niektorí budú vnímať tak, že sa vykrúcam, ale ja si myslím, že ak si chce policajný prezident robiť poriadne svoju prácu, musí sa od toho odosobniť.

Hovorili ste tiež, že vás zaujímajú majetkové priznania politikov, funkcionárov. Čo v nich nesmie chýbať?

V odbore úradu vlády hľadáme spôsob, ako sa má vykonávať zber dát ohľadom majetku a mechanizmus kontroly majetkových priznaní tak, aby bol efektívny. Máme asi sedem zákonov, ktoré rôznym spôsobom upravujú, ako a v akom rozsahu má štátny úradník podávať majetkové priznanie. Iné platí pre vojakov, iné pre sudcov, colníkov, politikov. Zákonom o konflikte záujmov sa riešia niektoré funkcie v rámci štátu. Vypracovali sme asi 12 zásad. Navrhujeme elektronický zber dát.

Ako to bude fungovať?

Podľa nás by sa mali informácie zbierať v nejakom časovom horizonte, povedzme 10 rokov, a to automatizovaným spôsobom. Systém by mal ukázať moje nehnuteľnosti za posledných 10 rokov, ako som ich nadobudol, za koľko som ich kúpil, predal, ako som kúpil nové, výšku hypotéky, dokonca aj mesačnú splátku. To isté by ste dokladovali o cennostiach, o príjmoch a systém vám dá    informáciu, či je to v súlade.

Všetko toto by bolo verejné?

Nie. To je vízia, ako by sme to mali urobiť na národnej úrovni, aby to bolo efektívne. Nie všetko môže byť verejné. Nechceme, aby ľudí lynčovali, aby sme zverejňovali, kde bývajú, aké sú éčevéčka ich áut. V niektorých kategóriách verejne činných ľudí môžete zverejniť viac, u chránených menej, ale dáta by sa zbierali rovnako.

Máte záujem uchádzať sa nastálo o post policajného prezidenta?

Hovorím všetkým okolo, aj viceprezidentom, nech sa prihlásia do výberového konania. Som človek, ktorý má rád systém, a už teraz sme začali zavádzať veľa systémových vecí, takže by som rád pokračoval. Mám víziu, kde by som chcel vidieť Policajný zbor o štyri roky. Neviem si predstaviť povedať, že do toho nejdem. Neutekám z boja. Ak však vyberú iného kandidáta, pôjdem inou cestou, ktorá sa mi otvorí. Nemám strach. Po 30 rokoch práce v polícii som ekonomicky slobodný, lebo už mám nárok na sociálne zabezpečenie policajta. Netrasiem sa na funkciu, len chcem robiť. Som slobodný.

Dochádzate na týždňovky, rodinu máte v Banskej Bystrici. Ste až taký slobodný, že vás ani manželka nemôže zastaviť?

No to je priestor, kde to celkom neviem regulovať. Zatiaľ mám tichú podporu, hoci nie s úsmevom, ale takú, že čo už mám robiť. Manželke môžem poďakovať, ale uvedomujem si, že to vzťahu nakladá.

Stretli ste sa s Igorom Matovičom osamote na rozhovor? Keď riešite korupciu a on ju tak nemá rád.

Komunikovali sme v rámci bezpečnostnej rady, do toho prišla kríza. Stretli sme sa teda v Ústrednom krízovom štábe, hoci on ma možno ani ne­vnímal, lebo som bol len úradník, ktorý tam bol. Máme dohodnuté, že sa spolu na dlhšie stretneme, a hľadáme termín.

Vyšetrovali ste prípad poslanca za HZDS Gabriela Karlina. Zatkli ste ho priamo pri preberaní úplatku. Čo sa tam pokazilo, keď ho napriek priam nepriestrelným dôkazom oslobodili? 

Vtedy ešte neexistoval úrad boja proti korupcii, ale odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, pracovisko stred, kde som bol vyšetrovateľom. Dostali sme informáciu, že tam môže ísť o korupčné správanie. Hneď sme využili mechanizmus agenta a riešili sme aj dokumentovanie trestnej činnosti, aby sme mali dosť dôkazov. Urobili sme prehliadku, zaistili sme peniaze v kufríku. V tom čase sme mali navyše svedka, ktorý nám hovoril, ako ten kufrík odovzdal.

Tak v čom bol problém?

Prípad bol komplikovaný v tom, že existovali väzby medzi svedkom a ďalšími osobami, ktoré mali vzťah k prípadu. Korunný svedok sa dostal pod veľký mediálny tlak, pod tlak ľudí zo svojho okolia. Už počas vyšetrovania začal hovoriť, že do toho nejde, začal lavírovať. Začali sa spochybňovať aj zvukové nahrávky. Systémy, ktorými v tom čase disponovala polícia, totiž nahrávali segmentovo. Spochybňovať sa začalo, či polícia mohla v tých segmentoch niečo vystrihnúť.

Prečo?

Našli sa znalci, ktorí tvrdili, že nemožno vylúčiť, že sa to nestalo. Prebehlo súdne konanie, kde sa všetci tvárili, že nevedia potvrdiť, čo sa tam vlastne stalo, a že si to už úplne nepamätajú. Vtedy ešte nefungoval ani Špecializovaný trestný súd. Rozsudok nakoniec bol, aký bol. Nesúhlasím s ním dnes rovnako, ako som nesúhlasil vtedy, ale komentovať to nebudem. Prípad sa skončil fiaskom. Podľa nás sme robotu urobili najlepšie, ako sme vedeli. Prípad Karlin bol akýsi zlom, keď sme sa naučili, ako to robiť, ako sa to nedá robiť a čo všetko v súvislosti s tým musíme byť pripravení robiť. Kdesi tam bol vlastne aj zárodok vzniku úradu boja proti korupcii.

Ste si istí, že ako vyšetrovatelia ste chybu neurobili, len súd jednoducho rozhodol inak?

Nikdy neviete odhadnúť, čo sa vám stane na mieste činu a čo na súde. Dáte inštrukcie agentovi, mikrofón. Dnes by sme mu dali už aj kameru. Agenta však musíte vyškoliť tak, aby nenavádzal na spáchanie trestného činu, lebo inak sú vaše dôkazy nepoužiteľné, prípadne si vytvoríte procesnú prekážku. Ak aj urobíte maximum, nikdy neviete, či agent v strese neurobí chybu. Dokazovanie korupcie nie je ľahké. Skladáte čriepky, aby ste napokon súd presvedčili, že tieto čriepky do seba zapadli a skutok bol spáchaný. Občas to nevyjde, hoci ste presvedčený, že sa skutok stal.

Odvtedy ste ako vyšetrovateľ nechytili žiadnu veľkú rybu?

Ale áno. Robili sme veľké kauzy. Mali sme asi troch odsúdených primátorov, niekoľko starostov, prokurátorov v Lučenci, správcu konkurznej podstaty. Pracoval som aj na kauze Gemerský mlyn či poradcu premiérky Radičovej. Čo si však pamätám asi najviac, bolo, ako sme na pracovisku stred rok a pol robili na sudcovi krajského súdu.

Lebo z toho nič nebolo?

Bolo. Po roku sme boli zúfalí, že máme tak málo dôkazov, že sme uvažovali, či to nezavrieť. Zmapované sme to mali dobre, ľudí, ktorí páchali trestnú činnosť, sme poznali možno lepšie ako oni seba. Poznali sme spôsob stretávania, miesta, mali sme komplet prehľad. Nemali sme však dôkaz o odovzdaní úplatku. Napríklad mali sme sudcu a advokáta, oni si zavolajú, že o polhodinu na jednotke. Vedeli sme, čo je jednotka, ktorá reštaurácia. Ideme tam, vidíme odovzdanie obálky, ale nedokázali sme zakročiť. Ak nemám dôkaz priamo spojený s činom, povedia vám na súde, áno, odovzdali sme si obálku, ale bola v nej pôžička. Musíte prípad uzavrieť s takým množstvom dôkazov, aby ste súd zvládli. Ak ho zatvoríte pred zadržaním o niečo skôr, môžete pohorieť. Nakoniec prišla chyba, na ktorú sme čakali. Sudca sa však konania nedožil, zomrel. Len advokát dostal osem a pol roka. V rozsudku bolo napísané, že podplácal sudcu.

S vaším predchodcom Milanom Lučanským ste dlhý čas pracovali v Banskej Bystrici v jednej budove. Ako ste spolu vychádzali vtedy?

Stretávali sme sa. On bol na úrade organizovanej kriminality, ja na úrade boja proti korupcii. Niektoré prípady sa nám prelínali, napríklad černákovci, vtedy sme spolupracovali, ale keďže sme robili ekonomiku spojenú s korupciou a oni závažné zločiny, tak tých prípadov zas nebolo veľa. Sedeli sme navyše na rôznych poschodiach. Takže ako keď máte kolegov a zdravíte sa.

Kamaráti ste neboli?

Tykali sme si dlhý čas a spolupracovali sme.

Dal vám nejakú radu, keď ste od neho preberali kľúče tu na prezídiu? V akej atmosfére sa to nieslo?

Práveže sme sa tu nestretli. Trikrát sme sa dohadovali, že sa stretneme, a stále je to otvorené, tak možno sa stretneme. On aj ja cítime, že systému rozumieme a nejdeme si tu teraz odovzdávať nejaké rady, ako to tu riadiť či neriadiť.

V poslednom čase policajti obviňujú z korupcie samé veľké ryby.    Nie je konanie polície ovplyvnené hlavne hlasom ulice?

Polícia sa nesmie žiadnym spôsobom odrážať od toho, aký je názor verejnosti. Nemôžeme plniť zákazku hlasu ulice. Ale nemôžeme ani neriešiť veľké prípady. Doteraz tu bol deficit, takže tieto veľké prípady sa musia robiť. Veci, ktoré sú ťažké na dokazovanie, sa musia robiť dôsledne. Nemôžeme ohurovať verejnosť, ale na konci dňa sa zaujímavé prípady skončia tak, že súd ľudí oslobodí. To by bola čistá tragédia. Ak by sme to robili, systém sa nám zosype.

Takže očista súdov, polície bude pokračovať?

V policajnej práci pri ťažkej činnosti je to aj v šťastí. Ak sa vám podarí nájsť korunného svedka a ten vám začne rozkrývať siete alebo sa vám podarí zachytiť Threemu, kúsok po kúsku rozpletáte motanec. Snehová guľa sa nám rozbehla vďaka profesionalite a štipke šťastia.

Prečo si myslíte, že úniky informácií z vyšetrovania sú nešťastné?

Lebo som stará škola a vždy som striktne oddeľoval to, čo má byť vonku, a to, čo nie. Ako vyšetrovateľ som mal limity, čo môžem verejnosti povedať a čo nesmiem. Teraz začala prácu polície verejnosť vnímať pozitívne, verím, že nenastane obdobie, keď si ľudia povedia, ak dva mesiace neurobí NAKA veľký zásah, či už nič nerobíme. Ako hovorím, veľké kauzy sa musia aj rozpracovať, nielen odhaliť.

Vyzerá to tak, ako keby malo Slovensko len troch vyšetrovateľov. Niektorí zo seba robia hviezdy a mená iných, ktorí možno robia dobrú prácu, nepoznáme. Sú nejaké pravidlá?

Trestný poriadok hovorí, že vyšetrovateľ podáva informácie. On rozhoduje, čo sa zverejní a čo nie. Ja si myslím, že vyšetrovateľ by mal rozhodnúť o obsahu a vo výnimočných situáciách odpovedať médiám. Veľa vyšetrovateľov to nechce. Povedia vám, že pred kamery nejdú, a cítia to tak, že majú vyšetrovať, nie komunikovať. S tým v podstate súhlasím, preto máme hovorcov. Ale ak niečo ide von cez komunikačné, tak je to stále vyšetrovateľ, ktorý povie, čo áno, čo nie. Máme však aj takých vyšetrovateľov, ktorí sa chcú odprezentovať. Hovorím im fajn, ale buďte si vedomí, že všetko, čo poviete, bude zaznamenané a nie je to váš súkromný názor. Treba vždy zvažovať slová. No a nájdu sa aj takí vyšetrovatelia, ktorí sa viac prezentujú, ako robia. Ale takí ľudia sa nájdu nielen medzi policajtmi, ale v každej skupine.

Mohlo by vás zaujímať: