Novinárkou chcela byť od 4. triedy základnej školy po vzore otca, ktorý vymyslel aj jej netypické krstné meno. Počas štúdií žurnalistiky na FF UK v Bratislave začala pracovať v týždenníku Mladé rozlety, po ich zániku bola 22 rokov redaktorkou týždenníka Život. Trénuje thajský box, tancuje zumbu, sleduje bojové športy, rada číta, počúva muziku a snaží sa držať známeho múdra Jana Wericha: „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“

Felícia Boronkayová

Docent ADRIAN KOLESÁR (53), s&nbsp;ktorým sa zhovárala redaktorka FELÍCIA BORONKAYOVÁ, pochádza z&nbsp;Trebišova a&nbsp;svoju lekársku púť začal v&nbsp;Prahe. Tam študoval, pracoval, tam sa oženil a&nbsp;po osemnástich rokoch sa vrátil na východ. Je prednostom Kliniky srdcovej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a&nbsp;Východoslovenského ústavu srdcových a&nbsp;cievnych chorôb (VÚSCH) v&nbsp;Košiciach. Nerád sa fotí, má skvelý zmysel pre humor a&nbsp;takmer žiaden voľný čas. Buď je na operačnej sále, alebo zabezpečuje výuku medikov na UPJŠ. Ak sa sem-tam nejaký vyskytne, najradšej ho prežíva v&nbsp;prírode s&nbsp;manželkou, ktorá miluje kone, majú psíka, občas si zahrá šach a&nbsp;jedným z&nbsp;jeho najväčších koníčkov sú autá. Ich jediná dcéra študuje medicínu v&nbsp;Prahe a&nbsp;rada by pokračovala v&nbsp;otcových šľapajach.

Na 1. lekársku fakultu UK v&nbsp;Prahe ste nastúpili v&nbsp;roku 1990 s&nbsp;úplne inou víziou. Pôvodne som nikdy nechcel robiť chirurgický odbor. Chcel som byť klinický imunológ. Moja staršia sestra však vtedy pracovala v&nbsp;IKEM-e na anestéziologickom oddelení a&nbsp;často mi opisovala prácu na kardiochirurgii. Ja som práve skončil šiesty ročník. Išiel som teda na konkurz a&nbsp;profesor Pirk si ma vybral. Tam sa to začalo. Niekto sa pre svoju špecializáciu rozhodne hneď, ja som ju našiel až koncom štúdia. Čo rozhodlo? Tam som prvýkrát uvidel otvorený hrudník s&nbsp;bijúcim srdcom, čo ma natoľko očarilo, že som si povedal – toto už budem robiť navždy. Profesor Pirk je v&nbsp;českej medicíne pojem, lieči aj mnohé celebrity. Mali ste tam niekoho v&nbsp;opatere? Manžela herečky Ivy Janžurovej, Stanislava Remundu. Operoval som ho v&nbsp;roku 2006, pretože mám špecializáciu aj na cievnu chirurgiu. To je jedna zlatá žena. V&nbsp;IKEME-e som bol päť rokov, potom som odišiel na kardiovaskulárnu kliniku nemocnice Motol. Kedy ste sa dostali k&nbsp;operáciám srdca? Prvú operáciu ako asistent som robil v&nbsp;septembri 1996 práve s&nbsp;profesorom Pirkom a&nbsp;prvú ako hlavný operatér s&nbsp;docentom Hoňkom v&nbsp;januári 2001. Tam som bol sedem rokov, medzitým ešte v&nbsp;Nemocnici Na Homolke ako výpomoc na kardiochirurgii.

V&nbsp;Prahe sa vám darilo, pracovali ste na prestížnych klinikách. Ako ste sa ocitli v&nbsp;Košiciach? Prišiel som v&nbsp;januári 2008, pretože sme sa s&nbsp;vedením dohodli, že si vzájomne vypomôžeme. Čo sa týka Prahy, veľkého mesta som už mal dosť. Človek si však zvykne, že ráno hodinu a&nbsp;pol cestuje do práce a&nbsp;späť rovnako dlho. Príchod do Košíc bol spontánnym rozhodnutím, už ani presne neviem prečo, ale urobil som dobre. Tu sa mi otvorili nové dvere a&nbsp;začal som robiť výkony, aké sa inde nerobia. Aj to je jeden z&nbsp;dôvodov, prečo ste nominovaný na Krištáľové krídlo. Prekvapilo vás to? Volala mi moja pacientka zo Žiliny, či ma môže prihlásiť. Nominácia ma veľmi potešila aj prekvapila. S&nbsp;čím všetkým sa na vašej klinike stretávate v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými chirurgickými odbormi? Diagnóz je menej, výkonov však viac, ale nie je to ako na brušnej chirurgii, kde máte veľmi veľké spektrum orgánov a&nbsp;výkonov. My ich máme možno do 30, ale potom, samozrejme, záleží na tom, do akej hĺbky operujeme jednu alebo viac chlopní, či výkon kombinujeme s&nbsp;bajpasom alebo operáciou aorty v&nbsp;hypotermickej zástave obehu a&nbsp;podobne. Ľudské srdce má štyri chlopne, ktoré sa dajú opraviť alebo nahradiť. Ako? POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Dvomi typmi náhrad. Buď mechanickými, hovoríme im kovové, hoci sú titánovo-karbónové, alebo biologickými, teda z&nbsp;prasacieho srdca alebo z&nbsp;hovädzieho osrdcovníka. Dá sa u&nbsp;jedného pacienta nahradiť aj viac chlopní? Áno, je to relatívne časté. Aký je rozdiel medzi mechanickými a&nbsp;biologickými náhradami okrem materiálu? Mechanické vraj vydávajú nie veľmi príjemné zvuky… Výhoda mechanických srdcových náhrad je v&nbsp;tom, že sú prakticky nesmrteľné. Keď sa o&nbsp;ne pacient, čo sa týka riedenia krvi, stará, majú slušnú perspektívu. Nevýhodou je, že pacient musí brať do konca života lieky na riedenie krvi. Tam nastáva riziko, že keď tých liekov zoberie trošku viac, môže vykrvácať – do hlavy, kolena alebo do žalúdka – a&nbsp;následky môžu byť fatálne. Keď ich, naopak, užije menej, hranica je naozaj úzka, tak sa na mechanickej chlopni urobí zrazenina. Tá chlopňu buď zablokuje, jednoducho sa neotvára, alebo sa urobí niečo ako trombus a&nbsp;ten embolizuje znova niekam do tela. Napríklad do tepien mozgu, čiže pacient dostane porážku, prípadne do tepien zásobujúcich dolné končatiny, čo spôsobí ischémiu (nedostatočné krvné zásobenie) postihnutej lokality. Čiže to je prvá hlavná potenciálna nevýhoda mechanických chlopní. Druhá spočíva v&nbsp;tom, že materiál chlopňovej náhrady nie je naše vlastné tkanivo, takže nemá žiadnu odolnosť proti po­ten­­ciálnej infekcii chlopňovej náhrady. Tretia nevýhoda kovových chlopní je to, čo ste spomenuli. Asi desiatim percentám pacientov začne po čase prekážať jej hluk, tikanie, taký mechanický klik. Počuje ho aj partner, najmä keď spíte v&nbsp;jednej posteli. To počuť, to sa v&nbsp;tom tichu rozlieha, lebo telo je dobrý vodič. Počul som kuriozitu, že niektoré páry sa z&nbsp;tohto dôvodu dokonca rozviedli.

A&nbsp;čo biologické chlopňové náhrady? Majú výhodu v&nbsp;tom, že tam nie je žiadny mechanický klik, nie sú až také náchylné na riziko zápalu, presnejšie po pol roku sú menej náchylné na riziko zápalu, a&nbsp;tretia, hlavná výhoda je, že pri nich neberiete lieky na riedenie krvi. Musia títo pacienti brať imuno-supresíva? Nie. Biologický materiál, či už prasací, alebo hovädzí, z&nbsp;ktorého sa vyrábajú, je zbavený antigenicity. Povrch cípov chlopne nemá endotel, ktorý by mohol spôsobiť, že telo zareaguje na cudzie tkanivo. V&nbsp;tomto prípade je to mŕtve biologické tkanivo. Nevýhodou je, že sa dávajú hlavne stredne starým a&nbsp;starším pacientom, lebo keby sme ich dali výrazne mladým, približne do veku 40 rokov, skoro degenerujú, stvrdnú a&nbsp;spôsobia stenózu biologickej náhrady. Laicky sa zdá, že biologická chlop­ňa je lepšie riešenie. Žiadna dokonalá chlopňová náhrada na svete neexistuje. Preto ak sa dá, je vždy lepšia jej oprava ako náhrada, lebo použijete vlastné tkanivo a&nbsp;vlastnú chlop­ňu. A&nbsp;tých techník nie je málo. Čo sú najčastejšie problémy, ktoré riešite operačne? Bežný chlieb kardiochirurgie sú aortokoronárne rekonštrukcie, teda bajpasové operácie pre ischemickú chorobu srdca alebo infarkty. Tých je najviac, potom sú to chlopňové chyby, o&nbsp;ktorých sme práve hovorili, choroby týkajúce sa aorty, nádorov na srdci či chorôb osrdcovníka. Pred dvomi rokmi sa po náhlom úmrtí známeho herca v&nbsp;médiách skloňovala disekcia aorty. Čo sa vtedy stane v&nbsp;srdci? POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Z&nbsp;ľavej komory vychádza aorta – najväčšia tepna v&nbsp;tele zásobujúca všetky orgány – a&nbsp;medzi ľavou komorou a&nbsp;aortou je aortálna chlopňa. Aorta odstupuje z&nbsp;ľavej srdcovej komory do celého tela, končí sa až pri bedrách. Jej stena má tri vrstvy. Keď sa v&nbsp;nej urobí dierka, krv sa dostane medzi vrstvy steny aorty. Musíme si uvedomiť, že systolický tlak v&nbsp;aorte je obrovský, čo v&nbsp;prípade narušenia vnútornej vrstvy spôsobí kontinuálne trhanie steny aorty v&nbsp;celom jej priebehu, pričom v&nbsp;stene sa hromadí krv, čiže ju roztrhá po celej dĺžke. V&nbsp;prípade, že krv roztrhne aj vonkajšiu stenu aorty, človek vykrváca prakticky okamžite. A&nbsp;keď nie? Keď takzvaný falošný kanál, pravý kanál je priesvit zdravej aorty, pokračuje ďalej, postupne utláča odstupujúce vetvy z&nbsp;aorty pre rôzne orgány. Klinické prejavy závisia od poškodenia tepien pre špecifické orgány – porážka, infarkt, ischémia brušných orgánov, miechy, dolných končatín a&nbsp;podobne. Je to jedna z&nbsp;najintenzívnejších bolestí, aké existujú, ale vtedy sa ešte dá pomôcť. Sú to však urgentné operácie, kde musíme poškodené úseky aorty nahradiť. Aj tak sú veľmi rizikové, prežívanie je okolo 40 až 50 percent. Záleží na tom, ako rýchlo pacienta vyšetria v&nbsp;teréne, ako rýchlo sa potvrdí diagnóza. Myslím, že osveta na Slovensku je už dnes oveľa lepšia, ako keď som sem prišiel. Určia diagnózu, urobia CT a&nbsp;poďho na najbližšie spádové kardiochirurgické pracovisko. To je jediná kauzálna liečba.

Čo disekciu aorty spôsobuje? Najčastejšou príčinou je neliečený alebo nedostatočne liečený vysoký krvný tlak a&nbsp;vrodené genetické chyby. Je v&nbsp;súčasnosti vrodených genetických chýb menej, viac alebo sa stabilne držia na určitom počte? Myslím, že ich je viac, lebo keď to zoberiete z&nbsp;historického hľadiska, ľudia, ktorí sa pred šesťdesiatimi-sedemdesiatimi rokmi narodili so závažnou vrodenou chorobou srdca, veľmi dlho neprežili. Teraz sú iné možnosti – v&nbsp;ranom veku alebo v&nbsp;detstve ich operujú na detskej kardiochirurgii a&nbsp;v&nbsp;prípade nutnosti reoperujú až v&nbsp;dospelosti. Treba si však uvedomiť rozdiel medzi vrodenou a&nbsp;dedičnou poruchou. Dedičná porucha sa podľa typu môže prenášať z&nbsp;generácie na generáciu, no vrodená chyba je náhodná porucha pri vývine plodu. Medicína stále postupuje a&nbsp;dnes je v&nbsp;kurze miniinvazívna chirurgia. Zrejme sa nevyhla ani vám. Určite nie, je to už sedem rokov, čo robíme miniinvazívnu kardiochirurgiu vo veľkom meradle, najviac na Slovensku. Mitrálne a&nbsp;trikuspidálne chlopne, ako aj operácie pre fibriláciu predsiení spolu s&nbsp;uzáverom uška ľavej predsiene, operujeme už väčšinou z&nbsp;malého bočného päťcentimetrového rezu na hrudníku. Snažíme sa ho otvárať čo najmenej klasickým prístupom, lebo toto je cesta. A&nbsp;taktiež aortálne chlopne nahrádzame z&nbsp;malého rezu na hrudníku alebo na strane hrudníka. Ako prví na Slovensku sme začali vykonávať aj plne endoskopické kardiochirurgické výkony mitrálnej a&nbsp;aortálnej chlopne pomocou 3D endoskopickej kamerovej techniky. A&nbsp;teraz poďme k&nbsp;tomu, čím ste sa dostali na svetový vrchol, lebo vyššie sa už nedá. K&nbsp;Rossovej operácii. Prakticky sa snažíme každú chlopňu, ktorá sa dá, opraviť, nie nahradiť. Súčasťou tejto filozofie je aj dôvod, prečo sme začali robiť operáciu, ktorú vo svojej pôvodnej verzii vymyslel pred desiatkami rokov sir Donald Ross. O&nbsp;čo v&nbsp;nej ide? POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

V GALÉRII nájdete aj animáciu Rossovej a Ozakiho metodiky

Princíp spočíva v&nbsp;tom, že aortálnu chlopňu, ktorá je poškodená, odstránime. Následne vystrihneme pacientovu zdravú pľúcnu chlopňu, ktorá je hneď vedľa, a&nbsp;implantujeme ju do uvoľnenej aortálnej pozície. A&nbsp;do uvoľnenej pľúcnej pozície našívame štandardne pľúcny homograft (pľúcna tepna spolu s&nbsp;pľúcnou chlopňou) z&nbsp;mŕtveho darcu z&nbsp;transplantačnej banky. V&nbsp;prípade, že nemáme dostupný pľúcny homograft, použijeme takzvaný konduit s&nbsp;biologickou chlopňou. Celosvetovo sa ročne nahradia desiatky tisíc srdcových chlopní, ale Rossových operácií je len pár stoviek. Pretože je to pomyselný vrchol kardiochirurgie a&nbsp;súčasne dosť veľké riziko, keď sa niečo nepodarí. Väčšinou ich robíme mladým, u&nbsp;starších je riziko vyššie. Vo vašom výkone však pribudlo k&nbsp;menu Ross ešte jedno japonské – Ozaki. Klasické Rossove operácie sme robili, kým sme nevymysleli novú metódu, modifikáciu Rossovej operácie. Dovtedy sme používali biologické chlopne do pľúcnej pozície, tam sa predpokladá, že vydržia dlho, lebo je tam nízky tlak.

Ku kombinácii Ross-Ozaki sme sa dostali tak, že už sedem rokov vykonávame Ozakiho operáciu. Počas nej vystrihne chirurg poškodenú aortálnu chlopňu a&nbsp;z&nbsp;vlastného osrdcovníka pacienta pomocou špeciálnych nástrojov vymodeluje na mieru vytvorenú novú aortálnu chlopňu, nové tri cípy. Keďže robíme Ozakiho aj Rossovu operáciu, tak sme si povedali, prečo neurobiť to, že vymodelujeme nielen vlastnú aortálnu chlopňu, ale aj vlastnú pľúcnu chlopňu. A&nbsp;práve v&nbsp;tom je vaše svetové prvenstvo. Z&nbsp;čoho ste ju vymodelovali? Do pľúcnej pozície sme implantovali novú pľúcnu chlopňu vymodelovanú z&nbsp;pacientovho osrdcovníka. V&nbsp;tomto sme prví na svete, súčasne to budeme publikovať v&nbsp;odbornom zahraničnom časopise. Takto ste to prvýkrát urobili vlani v&nbsp;septembri pri 23-ročnom pacientovi. Máte odvtedy za sebou ďalšie takéto operácie? Áno, už mám takto odoperovaných štyroch pacientov a&nbsp;ďalších na čakacom liste. Zopakoval to už po vás niekto? Zatiaľ o&nbsp;tom neviem. My sme to vymysleli preto, lebo nemáme prístup k&nbsp;pľúcnym homograftom od mŕtvych darcov v&nbsp;rámci Slovenska, čiže sme k&nbsp;tomu boli vlastne donútení, keďže chceme prednostne používať iba vlastné tkanivo. V&nbsp;akých časových intervaloch sa pohybujú operácie srdca? POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Od štyroch do ôsmich hodín. Niekedy aj dvanásť, ale to je už extrém. Stáť osem hodín nad pacientom pri plnom sústredení je neskutočný výkon. Čo vám pomáha? Adrenalín? Už ste si odpovedali. (Smiech.) Áno, osem hodín je dlhá operácia. Niektorí sa dajú vymeniť, idú sa napiť. V&nbsp;priebehu hlavnej časti operácie som vždy v&nbsp;sále, lebo od pacienta sa neodchádza. Vďaka stresovým hormónom, ktoré produkuje telo chirurga, vydržíme dlhšie. Má to však svoje následky. Podľa jednej britskej štúdie je najvyššia mortalita zo všetkých povolaní, ak vynecháme astronautov, v&nbsp;chirurgických odboroch. To je daň, ktorú za to platíme. Keď po ôsmich hodinách odídete zo sály, čo robíte? Sprcha, deň voľna, oddych? Oddych? Niekedy mám ešte službu na telefóne, a&nbsp;ak príde v&nbsp;noci pacient s&nbsp;disekciou aorty, operuje sa ďalej. Máte predstavu, koľko sŕdc prešlo doteraz vašimi rukami? To musíme rozdeliť na dve časti. Na operáciách srdca, okrem anestéziológa, perfuziológa, inštrumentárnych a&nbsp;anestéziologických sestričiek a&nbsp;ďalších pracovníkov, participuje tím chirurgov – hlavný operatér, prvý a&nbsp;druhý asistent. Keď sa pýtate na mňa ako hlavného chirurga, je to okolo 3 500 pacientov a ako asistent to môžem len odhadnúť na 6 000.

Klobúk dolu. Počúvate v&nbsp;operačnej sále hudbu? Akú? Mne je to v&nbsp;princípe jedno. Vyberá si síce hlavný chirurg, ale ja to nechávam na kolegov. Môže byť aj hard rock, hudba je však len taký „podmaz“. Nesmie byť veľmi nahlas, lebo potom už stresuje. Máte dosť kolegov? Lebo začínajúci kardiochirurg sa vraj na pozíciu hlavného chirurga dostane najskôr po piatich rokoch. Je to tak. Výuka pred prvou operáciou ako hlavného chirurga trvá päť až desať rokov. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;ostatnými chirurgickými odbormi je dlhá. Navyše je tu riziko, že po takom dlhom čase človek nakoniec zistí, že na to nemá. My máme našťastie dosť kolegov a&nbsp;sme dobrý kolektív, keď sa k&nbsp;nám medici naďalej hlásia. Momentálne máme na oddelení sedemnásť chirurgov a&nbsp;štyroch kardiológov, čiže ja nás dostatok. Čo medzitým robí mladý adept na kardiochirurga? Začína výberom povrchovej žily, ktorá sa používa pri bajpasovej operácii srdca. A&nbsp;robí to niekoľko rokov. Postupne v&nbsp;priebehu praxe sa učí otvárať a&nbsp;zatvárať hrudník, po čase sa dostane ku kanylácii, teda napojeniu pacienta na mimotelový obeh. Keď všetko uvedené zvláda, môže urobiť svoju prvú operáciu, najčastejšie bajpas. Takže sa to celé roztiahne minimálne do piatich rokov. Časová a&nbsp;technická náročnosť výcviku preto väčšinu mladých lekárov odradzuje. Dá sa povedať, že čo sa týka srdca, je okruh operačných výkonov uzavretý? Môže nás v&nbsp;dohľadnom čase potešiť nejaký nový postup à la Ross, Ozaki, Kolesár? Všetko, čo robíme, sa dá, samozrejme, vylepšiť – technicky, technologicky a&nbsp;s&nbsp;dlhšou praxou. Nič zásadne, radikálne nové však neočakávame a&nbsp;to sa týka Európy aj sveta. Mnoho ľudí sklamaných v&nbsp;láske hovorieva, že im partner zlomil srdce. Spočiatku sme to brali iba ako metaforu, neskôr odborníci potvrdili, že to môže byť skutočná diagnóza. Ako sa volá? V&nbsp;prípade akútnej psychickej úzkosti ako následku veľkého emocionálneho stresu, napríklad smrti blízkeho človeka, môže preživší partner umrieť na akútne zlyhanie srdca vyvolané stresom. Stáva sa to aj zdravým ľuďom so zdravým srdcom. Príznaky sú podobné ako pri infarkte. Syndróm zlomeného srdca môže byť teda životunebezpečný.

UPOZORNENIE: VIDEO obsahuje reálne zábery z operačnej sály a nie je vhodné pre slabšie povahy

Kardiochirurg Adrian Kolesár: „Dokonalá chlopňová náhrada neexistuje, vždy je lepšia jej oprava

Felícia Boronkayová

Autor článku

Felícia Boronkayová

Výber pre vás

Kardiochirurg Adrian Kolesár: „Dokonalá chlopňová náhrada neexistuje, vždy je lepšia jej oprava

Felícia Boronkayová

Súvisiace články

Mareš o zákulisí Duelu: Najčastejšie chyby hráčov, čo im zakazujú a kto dostal na lopatu Sláva

Mäsiarka alebo herečka? Viktória Jurištová zišla po smrti otca z cesty. Precitla o 5 minút 12

Milan Lasica (†81) ako majster nakupovania. Jeho darčeky boli vždy trendy a sedeli aj veľkosti

Pohania žijú stále medzi nami. Ich chrámom je príroda a niektoré rituály v nej vykonávajú nahí

Klamstvo za klamstvom. Podvodníci zneužili meno Mariky Gombitovej pomocou umelej inteligencie

Autor článku

Felícia Boronkayová

Výber pre vás