Kde ste boli, keď sa na Slovensku potvrdil prvý prípad koronavírusu?

Bola som v autobuse smerom na letisko Schwechat. (Smiech.) Išla som sprevádzať zájazd na Maledivy, plavbu, ktorú tam robievame. Týždeň sa plavíme, potápame a podobne. Vtedy som si hovorila, že to bude ešte v pohode, uvidíme. Keď som sa vracala, prišla som do lockdownu. Vtedy sa ľudia nevedeli dostať cez hranice a končili v štátnej karanténe. Už bol prúser.

Skončili ste v karanténe?

Nie, ja som prišla ešte pred polnocou.

Do akej miery vás potom zasiahla pandémia? Ste hudobníčka, ktorá má cestovnú kanceláriu. Asi ste to "schytali" dvojnásobne.

Áno, takúto kombináciu človek nevymyslí. Asi som jediná.

Veď sú tu aj kombinácie umelec/majiteľ podniku...

Lenže tie podniky aspoň v lete zarábali. Vtedy my máme v Ázii monzúny. Ja som v tomto smere zablokovaná rovno od marca. Nevyplakávam. Snažím sa robiť stále niečo nové a kreatívne. Hľadám medzeru v tom, čo sa nesmie a čo sa môže. Nebagatelizujem chorobu Covid-19 ani opatrenia. Neobchádzam ich, no pokiaľ sa dá nájsť kúsok piesočku, na ktorý sa dá stúpiť, urobím to.

V príspevku vydavateľstva Slnko Records ste písali, že inovatívne spôsoby, ktoré prichádzajú s pandémiou, môžu byť niekedy lepšie ako tie zabehnuté.

Myslím, že nebyť korony, asi by som sponzorov na svoj nový album ani nezohnala. Oslovila by som asi desať firiem, ktoré by si nakoniec povedali „Nie, Nvotovú nebudem sponzorovať, lebo je málo komerčná alebo príliš vyrýva“. Napadlo mi, že budem na Facebooku ponúkať pesničky na predaj. Každý tak môže byť sponzorom konkrétnej pesničky, uvedený na albume, pri jej nahrávaní v štúdiu s nami a osobnejšie zažiť celý proces. Za pár dní sa celý album predal. Už ho nahrávame, aj keď to ide dosť pomaly. Človek vymýšľa. Prišli sme s priehľadným dvanásťpalcovým vinylom singlu a podobné „kreatívnosti“, aby sme mali z čoho žiť. Prečo by sme predtým vymýšľali niečo nové, keď veci fungovali a bavilo nás to.

Toto ste ale mohli robiť aj pred pandémiou. Ako ste sa ináč postavili napríklad ku koncertovaniu?

S mojím bubeníkom Mariánom Slávkom sme vymysleli skúškový festival. Kapely budú skúšať, ale nebude sa to tváriť ako koncert s hľadiskom a pódiom. Človek si môže sadnúť pod bicie, ku klavíru alebo kdekoľvek chce. S nápadom sme prišli, keď na jednom mieste mohlo byť dvadsať ľudí. Teraz nemôže byť, celú akciu sme pozastavili. Kódom bola dvadsiatka – 20 ľudí v roku 2020 môže byť od 20. hodiny za 20 eur súčasťou skúšky. Možno sa budeme aj mýliť, možno budeme opakovať danú pesničku, možno vymyslíme niečo nové…alebo zrazu prestaneme a pôjdeme aj s divákmi von na cigaretu…

Čo si z pozície umelkyne myslíte o opatreniach? Môžete si aj zanadávať...

Nemám potrebu nadávať. Ja som trochu mimo tej umeleckej bubliny, kde všetci nadávajú. Myslím si, že keby som bola na rozhodujúcom mieste, kde sa stláčajú gombíky; zapínajú a vypínajú ľudia, oblasti či regióny; rozhoduje sa o tom, kto bude a nebude žiť a koľko bude žiť, asi by som stláčala veľmi podobne. Aj ja si pofrflem na rúška a dokedy ešte, ale tá zodpovednosť je neskutočná. Matovičovi nezávidím, pravdupovediac. Išiel bojovať s korupciou a vychytal koronu. Netrúfam si súdiť. Ani pozitívne, ani negatívne. Nie som epidemiológ a nebudem sa tváriť, že to mám naštudované. Čítam si veľa. Pozerám si pre a proti. Sama niekedy váham, či je to takto správne. Čo sa však týka plošného testovania, bola som veľmi hrdá, že sa to u nás deje. Veľa mojich kamarátov zo zahraničia nám závidelo.

Veľmi trpím, že nemôžem hrať koncerty a socializovať sa. Nie som typ človeka, ktorý celý deň presedí na sociálnych sieťach. Som stará škola, chcem ísť von a stretnúť reálnych ľudí, ale nechcem si brať na tričko niekoho smrť. Tiež chápem, že niekto, kto má väčšiu zodpovednosť ako ja, si ju tiež nechce brať na tričko.

Počas nášho rozhovoru som si všimol, že máte s Igorom Matovičom spoločnú vlastnosť. Obaja ste bez servítky výreční.

Konečne si to niekto všimol! (Smiech.) Ja som kópia Matoviča. Nie, on je moja.

Nie je desivé dôjsť k takémuto poznaniu?

Je to strašné! Ja si to uvedomujem. Keby sme dostali psychotesty, myslím, že máme rovnaké odpovede.

Takže ste ho volili?

Nie. Ale teraz by som ho asi volila. Vidím veľa dobre spravenej roboty, čo sa týka čistenia štátu od mafie a bola by som rada, keby to dokončili.

Páči sa vám jeho komunikácia a správanie na sociálnych sieťach?

Nie, rozhodne nie som nekritická. Aj si zanadávam, ale nevnímam ho čiernobielo. Nemyslím si, že čo robí, je so zlým úmyslom. Niekedy nešťastne zmenežované, inokedy unáhlené a nepremyslené, ale prestaňme ho, prosím, prirovnávať k mafiánom, zloduchom a gestapákom. Keď bol problém s kultúrou, ktorý sa neriešil, bola som v prvých radoch, kým sa nezačal riešiť. Je pre človeka jednoduchšie zaradiť si niekoho buď na čiernu, alebo bielu listinu, ako to robí napríklad denník N. Matovič je fuj fuj a teraz už len v zlom. Aj média nesú zodpovednosť za to, že nám tu na uliciach vyhukujú náckovia a Fico si mädlí ruky. Máme akúsi krátku pamäť. čiže ak treba, som k pánovi premiérovi kritická, a ak dá niečo „na pána“, gratulujem mu. A áno, máme veľmi podobné povahy.

Ešte vám to nikto nepovedal?

Dúfala som, že si nikto nevšimne, ako chodí po svete nejaký Matovič v sukni. Dúfam, že mám aspoň kvalitnejší humor…

Ako vyzerá Matovič v sukni nájdete v GALÉRII

To určite. Je pre vás sebareflexiou, keď kritizujete premiéra?

Úplne. Presne vidím, ako píše status, ktorý nemal napísať, ale uvedomí si to až neskôr a už tam má asi päťsto komentárov. Zažila som tieto momenty. Človek sa ide prepadnúť od hanby, ale už je príliš neskoro, a tak hrá, že to takto vlastne chcel. (Smiech.) Našťastie, ja nie som premiér.

Viac sa dočítate v aktuálnom čísle týždenníka PLUS 7 DNÍ