Dostal ho za mreže: Nad žalobou sedel 12 hodín denne, poškodil si chrbát

Prípravné konanie sa viedlo na Krajskej prokuratúre v Košiciach niekoľko rokov. Po vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry v septembri 2004 som dostal rozsiahly spis v záverečnej fáze vyšetrovania a v rekordnom čase som ho spracoval a podal obžalobu.

Mal som na to dva mesiace, keďže v novembri 2004 sa končila lehota väzby dvoch obvinených. V tom čase som mal v dozore spolu viac ako 60 prípadov. A kauza Majský bola rozsiahla, išlo asi o 30 zväzkov. Bolo to skoro až nadľudské úsilie. Môj chrbát potom skončil v rukách lekárov, lebo som nad tým prípadom sedel minimálne 12 hodín denne.

Začali najmä po tom, čo v roku 2007 Ústavný súd Majského prepustil z väzby na slobodu. Išlo pritom o útekovú väzbu, keď sa opakovane vyhýbal hlavnému pojednávaniu. Vtedy niekedy dostal istotu v pokračovaní v obštrukciách a aj ostatní obvinení a ich obhajcovia sa v nich striedali. Súd nemal argumenty, aby ho tretíkrát vzal do väzby. Prapríčina obštrukcií však spočívala v známom kontroverznom pokyne Trnku adresovanom krajskému prokurátorovi v Košiciach na prepustenie Majského z väzby napriek tomu, že bezprostredne predtým košické súdy rozhodli o existencii útekovej väzby u tohto obvineného. Treba tiež povedať, že sa postupovalo podľa starého Trestného zákona. A tam ešte neboli ustanovenia, že nestačí len PN, ale treba aj potvrdenie lekára, že sa obžalovaný nemôže zúčastniť na úkonoch, pretože by ohrozil svoje alebo verejné zdravie. To zmenili zákonodarcovia až neskôr, aj v súvislosti s prípadom Majský. Dnes už k takým drastickým prieťahom nedochádza.

Samozrejme. A skonštatoval to aj Najvyšší súd. Následne sa s ním totiž bez problémov vykonávali úkony v Česku. A bolo ich dosť, to nebolo jedno krátke verejné zasadnutie súdu, ako sa plánovalo tu. Spravodlivosť ho však dobehla.

Pre mňa je to svojím spôsobom vyznamenanie. Znamená to, že som prácu prokurátora robil veľmi dôsledne, zodpovedne, objektívne, zákonne. Určite si spomínate, že Najvyšší súd najprv prerušil jeho stíhanie pre údajné ťažké choroby. Nemal som ani právo sťažnosti proti takému súdnemu uzneseniu, preto som situáciu len pravidelne vyhodnocoval a podal som tri návrhy na pokračovanie v stíhaní. Až po treťom návrhu mi súd vyhovel. Najprv vytýčil verejné zasadnutie a následne zistil, že Majský ušiel, preto vydal európsky zatýkací rozkaz. Keby som bol pasívny, asi by bolo stíhanie prerušené doteraz.

Tu treba vziať do úvahy, že sme museli postupovať podľa starého Trestného zákona a poriadku, platných v čase, keď došlo ku skutku. Uložiť trest prepadnutia majetku bolo až takmer nemožné. Starý Trestný zákon z roku 1961 s takýmito situáciami v zásade nerátal. Súd zisťoval majetkové pomery, to išlo mimo mňa, a konštatoval nemožnosť uložiť niektorý z majetkových trestov. Dnes sú už tieto zákony novelizované a uľahčujú ukladať majetkové tresty.

Toto je úplne mimo našej jurisdikcie. Otázka je, či mu súd vyhovie, pretože ak česká úprava dovoľuje prepustenie po odpykaní jednej tretiny trestu, tak je veľmi benevolentná. Iná vec je, či súd nebude zohľadňovať aj iné skutočnosti, napríklad výšku škody a ďalšie okolnosti prípadu. U nás sa zohľadňuje len správanie odsúdeného vo výkone trestu. Ale malo by sa posudzovať aj to, ako sa staval k svojmu a trestnému konaniu, či sa priznal, aj výška škody, ktorú spôsobil. Ak by Majského už teraz prepustili, vnímal by som to negatívne. Najmä vo vzťahu k občanom, ktorí investovali peniaze, či prieťahom, ktoré na súde robil.