Poslanec Za ľudí MIROSLAV KOLLÁR (52) je jedným z najkritickejších hlasov vnútri vládnej koalície. Nečudo, veď ako primátor Hlohovca vidí, že manažment krízy zo strany vlády nie je zďaleka ideálny. Ako je možné, že samosprávy dostávajú takto na frak? Prečo by si chcel vymeniť na chvíľu miesto s Igorom Matovičom? Pýtala sa VERONIKA COSCULLUELA.
Rozprávame sa v poslaneckej kancelárii. Cítite sa viac primátorom Hlohovca alebo poslancom?
Neviem to takto merať. Dnes sa viac cítim primátorom, pretože máme za sebou už dve kolá testovania a momentálne sme najhorší covidový okres v republike. Preto ma zaujíma, ako ochrániť našich ľudí v meste. Keď máme schôdzu parlamentu, cítim sa zas viac poslancom, lebo väčšinu dňa riešime zákony na celoštátnej úrovni.
Nezažívate vnútorný rozkol pri výkone týchto dvoch funkcií?
Zažívam. Do celoštátnej politiky som išiel po šiestich rokoch primátorovania s cieľom vylepšiť systémové podmienky fungovania samospráv. Keď sa pozriete do západnej Európy, vidíte, že najefektívnejšie štáty sú tie, ktoré sú najviac decentralizované. Myslel som si, keďže nás v parlamente bude 14 starostov a primátorov, že to bude skvelé volebné obdobie pre samosprávy.
Nie je?
Zažívam sklamanie pretože samosprávy zatiaľ dostávajú od našej koalície na frak. V tom je tá schizofrénia. Do strany Za ľudí som vstupoval ako do strany, ktorá má silné regionálne štruktúry, ľudí zdola. Teraz koalícia zhoršuje legislatívne prostredie pre samosprávy. Primátorom, primátorkám, starostom a starostkám by sme mali ruky bozkávať za to, že nás držia. Len vďaka nim na jeseň neskrachovalo celoplošné testovanie. To nielenže nerobíme, ešte sme k nim aj neúctiví, drzí a posielame im neslušné odkazy. Takže, áno, vediem v sebe veľké súboje.
Nielen v sebe, kritizujete aj otvorene v rozhovoroch či na svojich sociálnych sieťach.
Veľmi sa snažím krotiť. A rovnako sa snažím emócie a dôsledky brzdiť na vnútrostraníckej či vnútrokoaličnej úrovni. Na druhej strane sú situácie, keď problémy musím pomenovať verejne, pretože sa to nedá vyriešiť zvnútra. Narážam nielen vo vládnej koalícii, ale aj vo vlastnej strane.
Čo sa stalo v strane Za ľudí? V programe ste mali ako jednu z hlavných tém decentralizáciu a dnes to vyzerá ako zabudnutý sen exprezidenta Kisku.
Môj názor na usporiadanie štátu je silne opretý o filozofiu rozvoja prirodzených mestských regiónov Viktora Nižňanského, bývalého splnomocnenca vlády pre reformu štátnej správy, o názory Únie miest Slovenska, ktorá už združuje 56 miest a zastupuje dve tretiny mestského obyvateľstva. Potom je tu názor Veroniky Remišovej a Vlada Ledeckého, ktorí sú vo výkone na ministerstve regionálneho rozvoja. Ich videnie regionálnej politiky je iné, viac postavené na obciach, na VÚC. Takže odpoveď na otázku, čo sa stalo, je jednoduchá. Máme rozdiely v názoroch, ako to má fungovať.
Ako je to s vaším postavením koaličného poslanca. Cítite sa už jednou nohou mimo?
V tejto chvíli to nemám tak, že som jednou nohou mimo. Posledné týždne však eskalovali niektoré témy, tak som si zadefinoval hranice. Jediným človekom, s ktorým musím dožiť, som ja sám. Je to možno trochu sebecké, ale mám hranice a ak ich prekročím, nevedel by som so sebou fungovať.
Kde sú?
Ak budeme ďalej nie úplne kompetentne manažovať pandémiu a budú zbytočne zomierať ľudia, mám problém byť toho „spolupáchateľom“. Už príliš dlho sa snažím hovoriť - počúvajme vedcov, odborníkov, robme opatrenia profesionálne. Aj pri testovaní sa ukázalo, že tie časti, ktoré boli na pleciach starostov, zvládli hravo, pri tých častiach, kde potrebovali súčinnosť štátu, bol problém. Úradníci sa snažia, ale zlyháva to na najvyššej úrovni. Druhý moment sa dá ilustrovať na návrhu novely zákona o obstarávaní od vicepremiéra Holého, pretože ten ide proti filozofii všetkého, čo som ja, či v politike, alebo predtým v profesionálnej práci, urobil.
Som znechutený zopár kolegami v našej vládnej koalícii, ktorí si nechcú dať niektoré veci vysvetliť a kazia nám to.
Tento zákon, hoci je problematický, dáva väčšiu moc primátorom. Vy ju nechcete?
Obstarávanie treba zrýchliť, zjednodušiť a postaviť bariéry špekulantom, ktorí sa nabúravajú do súťaží, len aby vypaľovali obstarávateľov. Ale s týmto návrhom v tejto podobe majú problém aj mnohí starostovia a primátori. Voľnosť je až priveľká, na úkor transparentnosti a efektívnosti. Nedáva nám ani formálnu šancu preukázať, že sme naozaj postupovali ako dobrí hospodári. Nech by sme podľa týchto nových podmienok obstarávali akokoľvek, s tým najlepším úmyslom, v očiach ľudí budeme z princípu možní podvodníci.
V parlamente mávate hodinu otázok, výbory. Prečo na nich negrilujete ministrov, ak ste nespokojní s tým, čo robia?
Nie je úplne pravda, že by sa to na výboroch nedialo. Nedávno šéf výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášik riešil otázku nákupu vakcín, pýtal vysvetlenia, presné informácie. Komunikujeme na koaličných radách aj na výboroch s ministrami. Často sú tam aj vážne debaty. Z hľadiska zachovania obrazu koalície sa snažíme svoje pripomienky vydiskutovať vnútri, lebo na výboroch sú aj opoziční poslanci. Je ťažké nabíjať zbrane poslancom starého a nového Smeru, kotlebovcom.
Je však aj pravda, že spôsob fungovania vlády a parlamentu je dlhodobo neudržateľný. Je pandémia, ale nie je v poriadku predkladať v takomto tempe parlamentu zákony, aby ich schválil. Vzťah vlády a parlamentu sa musí vrátiť do normálu. Treba sa pozrieť aj do ústavy, kto je od koho odvodený.
Sám teda priznávate, že rýchlosť prijímania zákonov, ktorú dnešní ministri kritizovali ako poslanci za vedenia NR SR Andrejom Dankom, sa nezmenila. Dokonca sú prípady, že premiér jeden deň niečo vymyslí, druhý deň schváli vláda, tretí parlament.
Súhlasím s vami, pracoval som v médiách, ale aj ako analytik som kritizoval kvalitu prijímanej legislatívy a procesu. Nebudem sa teraz tváriť, že keď to robíme my, je to v poriadku. Legislatíva tým, samozrejme, trpí. Áno, počas pandémie môže nastať situácia, keď treba niektorý zákon prijať rýchlo, ale určite nie do 24 hodín, ako sa to niekedy stalo. Vtedy naozaj nie je čas prebrať detaily a vychytať chyby ani v jednotlivých čítaniach, ani vo výboroch. Nemá sa to diať. Tlačím na to ja, tlačíme na to viacerí, či zo strany Za ľudí, alebo koaliční partneri.
Tak kde je chyba?
Poviem to takto. Keby si lepšie robili domáce úlohy kolegovia vo vláde, nemuseli by vyvíjať taký časový tlak na parlament. Očakávam, že sa profesionalizuje fungovanie vlády. Lebo zvolávať rokovanie vlády, keď nie všetci majú informácie, o čom budú rokovať, asi nebude proces, z ktorého vyjde ten najlepší legislatívny návrh. Sme v čase pandémie, to áno, chápem, že hľadáme rýchle riešenia, ale nedá sa to donekonečna pandémiou ospravedlňovať.
Povedali ste, že Robert Fico môže závidieť, čo si s legislatívnym procesom dovoľuje vaša vláda. Bojíte sa, že keby zas prišli k moci a boli by drzejší, už im to nebudete môcť ani vyčítať, lebo ste robili podobné veci?
Áno, je to moja obava a moja výčitka. My tu nebudeme naveky. V závere vládnutia Roberta Fica bola bohorovnosť jeho chyba. Asi si myslel, že bude vládnuť do konca života. Naša vláda možno po štyroch rokoch skončí, možno sa jej v nejakej podobe podarí pretrvať osem rokov. Robme politiku tak, aby sme nestratili právo kritizovať kohokoľvek, kto príde po nás.
Čo u vás v Hlohovci ľudia na úradoch hovoria na správanie hlavného hygienika pána Mikasa?
Úprimne vám poviem, že riešime vecné problémy v meste. Neriešime, čo si myslia o hlavnom hygienikovi alebo čo si na okresnom úrade myslia o ministrovi zdravotníctva či vnútra. My tam dolu v území sme akoby na konci potravového reťazca, takže tam všetci držíme spolu. Lebo ak sa spolu nepostaráme o ľudí, tak nik nezrealizuje operatívu okolo testovania. Viem sa teda s každým dohodnúť.
To vám celkom neverím, že ľudia v regiónoch nemajú názor na to, čo sa deje na štátnej úrovni a kto ich reprezentuje.
To, že sú aj na úradoch, či okresnom, alebo regionálnom, zúfalí a že mi ani oni nevedia odpovedať na otázky, žiaľ, tak to v tejto chvíli je, ani oni s tým nič nenarobia. Rád by som si na týždeň vymenil miesto s Igorom Matovičom. Nie preto, že by som chcel byť týždeň premiér, ale preto, že by som sa chcel pozerať, ako bude on týždeň primátor. Som zvedavý, ako by realizoval celoplošné testovanie podľa tých pravidiel, v tých časových rámcoch a za tej spolupráce štátnych orgánov v území, ako si to vymyslel on. Skrátka, keď chcem ísť zametať, pozriem sa, či mám metličku a lopatku. Keď som si tesne pred testovaním robil zoznam, čo mali zabezpečiť samosprávy, tak bolo všetko odfajknuté. Pri tom, čo mal zabezpečiť štát, samé červené otázniky ešte deň či dva pred testovaním.
Rád by som si na týždeň vymenil miesto s Igorom Matovičom. Nie preto, že by som chcel byť týždeň premiér, ale preto, že by som sa chcel pozerať, ako bude on týždeň primátor. Som zvedavý, ako by realizoval celoplošné testovanie podľa tých pravidiel, v tých časových rámcoch a za tej spolupráce štátnych orgánov v území, ako si to vymyslel on.
Ste znechutený politikou v Bratislave?
Nechcem to stavať tak, že my z vidieka a centrum. Nie som znechutený politikou v Bratislave. Som znechutený zopár kolegami v našej vládnej koalícii, ktorí si nechcú dať niektoré veci vysvetliť a kazia nám to. (Smiech.) Rozumiem, že dnes majú nejakú sumu moci a nejaký volebný výsledok. Hnevá ma však to, že si sami kradneme šancu na budúci dobrý volebný výsledok. Krátko pred testovaním som bol opakovane s našimi starostami v okrese. Je medzi nimi aj medzi občanmi z ich obcí veľa našich voličov. Nielen Za ľudí, ale aj OĽaNO. Všetko sú to však už bývalí voliči, lebo sú na nás napálení, vravia, že ich nepočúvame. Za najbližšie tri roky sa budeme musieť veľmi snažiť, aby sa k nám títo voliči vrátili.
Zblížili ste sa v parlamente s SaS? Rozumiete si s nimi viac ako s členmi vlastnej strany?
Má to dve roviny. Jedna je hodnotová a druhá osobná. V tej osobnej je pravda, že s mnohými ľuďmi z SaS sa poznám dlhšie ako s väčšinou z kolegov v našej strane. Ľudské vzťahy mám teda s niektorými saskármi bližšie – nehovorím, či lepšie alebo horšie, jednoducho bližšie - ako so straníckymi kolegami, s ktorými sa poznám rok a pol. Napríklad s Ondrejom Dostálom a Radom Kazdom, s ktorými som robil v mimovládnom sektore, sa poznám desaťročia.
Z hodnotového hľadiska je všeobecne známe, že som liberál. Išiel som do strany Andreja Kisku pôvodne ako do projektu, ktorý by mal byť stredový, spájať umiernených konzervatívcov s umiernenými liberálmi. To, že dnes nie som v stredovej strane Andreja Kisku, ale viac-menej v konzervatívnej strane Veroniky Remišovej, to sa tak udialo. Netušil som, že sa to stane, keď som do strany Za ľudí vstupoval, ale tak to v tejto chvíli je. Opakovane dostávam otázky o prestupe do SaS. Odpovedám, že nemám teraz také plány.
V tom, že Veronika Remišová bola proti celoplošnému testovaniu, máte prsty vy?
(Smiech.) Nie, to si nemyslím. Moja pozícia v strane po sneme, kde som kandidoval a Veronika zvíťazila, je, že som - ak to poviem s humorom - nechcený člen predsedníctva. Takže si nemyslím, že z pozície nechceného člena predsedníctva dokážem ovplyvniť rozhodovanie predsedníčky. Mali sme v strane pred vládou predsedníctvo, kde sme odhlasovali, že sme proti testovaniu, lebo dáme na odborníkov. A tí hovorili, že to nie je správny nástroj za tých podmienok, keď sa to malo diať.
Veronika Remišová bola poslankyňou za OĽaNO, a teda v istom zmysle podriadená Igorovi Matovičovi. Aký je medzi nimi dnes vzťah?
Nesedávam na vládach, takže neviem, ako prebiehajú. Nemám ani s Igorom Matovičom, ani s Veronikou Remišovou taký blízky vzťah, aby som vedel posúdiť, ako medzi nimi funguje chémia a aké majú vzťahy. Vnímam to len cez mediálne vyjadrenia. Všimol som si, že Igor Matovič je alebo hrá nasrdeného voči Veronike po tej vláde, keď sa mu postavila, musí sa vysťahovať z budovy úradu vlády.
Ako ju hodnotíte ako líderku hodnôt, ktoré má strana Za ľudí predstavovať? Pýtala som sa na to aj Juraja Šeligu, on povedal, že sa snaží.
Tak pre mňa je to ešte ťažšia otázka, lebo ja som proti nej v auguste 2020 kandidoval. Veľmi nerád by som sa dostal do polohy ohrdnutého kandidáta, ktorý prehral. Nebudem to hodnotiť, poviem vám len fakt. Preferencie strany sa za pol roka od snemu nejako nepohli, napriek tomu, že OĽaNO stratilo viac ako polovicu podpory. Očakával by som, že značná časť ich sympatizantov by mohla prejsť k nám. Ukázalo sa, že neprešla.
Po zverejnení nahrávky zo zasadnutia vlády, kde premiér urazil primátorov, ste povedali, že Igor Matovič možno nerozumie tomu, ako funguje štát. To bola fráza alebo si to naozaj myslíte?
Povedal som to ako hypotetickú otázku, dúfam, že to tak nie je. Občas sa však pán premiér správa naozaj tak, ako keby nevedel, ako krajina funguje. To je to, čo som povedal o zametaní. Najskôr sa pozriem, či majú metličku, ak niekomu kážem pozametať. Mňa hnevá ten povýšenecký postoj. My si tu v Bratislave môžeme myslieť, že ak odmávam uznesením vlády, tak som niečo vykonal. V skutočnosti to vykonajú ľudia dole. Preto mám pocit, že premiér je trochu odtrhnutý od reálneho fungovania tejto krajiny.
Nie je problém slovenskej politiky aj v tom, že sa človek vie vystreliť do najvyššej výkonnej pozície bez toho, aby prešiel menšie stupne moci?
Svojich zástupcov si v zastupiteľskej demokracii volia občania. Každá krajina a jej občania majú takú vládu, akú si zvolia. V drvivej väčšine vlády kopírujú názory, schopnosti občanov tej-ktorej krajiny. Na druhej strane je ideálne, keď do vlády prídu ľudia, ktorí majú skúsenosť. Ja som sa 20 rokov živil ako novinár, neskôr ako analytik, ktorý písal o tom, ako by mala byť krajina spravovaná. Keby som išiel do veľkej politiky bez tej šesťročnej primátorskej skúsenosti, tak by som bol len za povestného matovičovského „múdrosráča“, pretože by som asi rozprával, ako sa to má, bez toho, aby som vedel, ako veci naozaj dolu bežia. Skúsenosť z regionálnej politiky je neoceniteľná v tom, že viem, že ak tu na kopci ako poslanec schválim zákon a potom sa presuniem do mesta, tam sa podľa neho musím správať. Občas si ťuknem na hlavu, čo sme to schválili. Druhý rozmer je, že ak ste z regionálnej politiky, ste ako primátor či starosta ihneď konfrontovaný s názormi ľudí. My tu nemáme miliónové metropoly. Nám sa hneď donesie, ako reálne naše rozhodnutie funguje. Denne stretávam ľudí, o ktorých živote rozhodujem. Denne musím prejsť mestom a keďže mi dajú každé negatívne rozhodnutie hneď pocítiť, trikrát si premyslím, kým sa nejako rozhodnem.
Čo sa vás najčastejšie pýtajú Hlohovčania, teda okrem toho, kedy zas otvoria kultúru, obchody, fitká, krčmy a reštaurácie?
Na otváranie sa ani veľmi nepýtajú, skôr všeobecne, kedy sa pandémia už skončí. Pýtajú sa tiež, či sa naozaj treba dať očkovať. Na to im hovorím, nech si spomenú na to, koľko detí z generácie našich rodičov zomrelo na choroby, na ktoré sa dnes už nezomiera, pretože odvtedy máme vakcíny. To, čo v histórii fungovalo pri iných ochoreniach a pandémiách, bude fungovať aj teraz. Testovaním nikoho nevyliečite. Svetovú populáciu ochráni očkovanie. Rozumiem obavám ľudí pod vplyvom šarlatánov a hoaxov, treba im trpezlivo vysvetľovať. Najlepšie vás presvedčí, ak vám zomrie niekto blízky, ale to neželám nikomu. Keďže počty mŕtvych narastajú, čím ďalej, tým viac z nás sa ocitá v tejto situácii.
