Tip na článok
Andrea Kalavská: Očakávať, že e-health pôjde úplne super, by bolo naivné. Je to velikánsky projekt, kde je zapojených množstvo poskytovateľov.

Rozhovor s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou: Medicínu jednoducho miluje

„Vždy ma lákali leprózni ľudia,“ vraví ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.

Galéria k článku (11 fotografií )
Andrea Kalavská a Ľubica Laššáková
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská už začala robiť poriadky.

Vyštudovala medicínu, vyskúšala život lekárky v Sudáne i v Haiti a vrátila sa, aby sa zamestnala v slovenskom zdravotníctve. V roku 2016 stiahol doktorku z Kramárov vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker na post štátnej tajomníčky. Po svojom odchode ju navrhol Smeru ako svoju náhradníčku. Andrea Kalavská tvrdí, že hoci je ministerka, ako politička sa necíti. O koľko sa zvýšia platy zdravotníkov? Ako vylepšiť fungovanie drahého systému elektronického zdravotníctva?

O tom, čo stihne za necelé dva roky v jednom z najsledovanejších rezortov, sa s ANDREOU KALAVSKOU (41) rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Ministerkou ste chvíľu a už ste verejne vyhlásili, že po dvoch rokoch sa vrátite k medicíne. Prečo?

Lebo som lekárka. Chcela som byť lekárka. Bola to moja celoživotná túžba a som veľmi vďačná, že sa mi to splnilo. Teraz som síce ministerka a bola som aj štátna tajomníčka, ale medicínu jednoducho milujem.

Takže sa necítite ako politička, hoci vykonávate jednu z najvyšších politických funkcií?

Nie, vôbec nie.

Čo na to treba?

Neviem. Neviem, ako sa má cítiť politik. Viem, ako sa má cítiť doktor. Ten má pomáhať ľuďom. Politik má asi nájsť nejaké riešenia v danej situácii. Ja sa snažím nájsť tie najlepšie riešenia pre pacientov aj zdravotníkov.

Hovoríte, že v prípade lekára je jasné, že jeho poslaním je pomoc ľuďom. U politika to jasné nie je? Cítite nejaké vnútorné napätie medzi lekárkou a ministerkou a ideálmi jedného a druhého povolania?

Myslím si, že u lekára je to jasnejšie a hmatateľnejšie. Dobrý lekár sa dá jasne definovať. Je to múdry, vzdelaný človek s empatickým prístupom. Na konci dňa jasne vidí, či pacientovi pomohol. Byť dobrým politikom je extrémne ťažké. Lebo je veľmi ťažké ohodnotiť, či ste urobili niečo dobré, alebo nie. Vyhovieť každému je nemožné. V zdravotníctve je množstvo skupín, ktoré majú očakávania - pacienti, poisťovne, lekári, iní zdravotní pracovníci, poskytovatelia. Nájsť v ich požiadavkách nejaký konsenzus, aby sa to, čo na ministerstve vytvoríme, všetkým páčilo, je priam nemožné. To je veľký rozdiel. Robím maximum, čo je v mojich silách, aby sme pokračovali v budovaní lepšieho zdravotníctva.

V čom vidíte rozdiely medzi ministrovaním a medzi vašimi povinnosťami, keď ste boli štátnou tajomníčkou?

Mám väčšiu zodpovednosť. Už nie je nado mnou nikto, s kým by som veci napokon konzultovala. Mám teraz oveľa viac práce. Ako štátna tajomníčka som mala na starosti dve sekcie, sekciu liekovej politiky a sekciu zdravia, a teraz mám pod sebou celé ministerstvo.

Akí blízki ste si boli s Tomášom Druckerom?

Bol to výborný šéf, dalo sa s ním výborne komunikovať. Myslím si, že sme mali korektný, férový vzťah. Bol to jeden z najlepších šéfov, akých som kedy mala. Pracovať s ním bolo fajn, lebo som sa veľa naučila. Ako vravím, na ministerstvo som prišla ako lekárka a od neho som získala manažérske vedomosti a kus analytického myslenia.

Radí vám ešte?

Stretávame sa. Veľakrát sa ho pýtam, čo si myslí. Mnohé projekty sú jeho, lebo tu dva roky bol, začal ich on, takže áno, rozprávame sa o práci.

Po jeho demisii z postu ministra vnútra sa vás novinári pýtali, či sa pán Drucker na rezort zdravotníctva vráti. Vy ste odpovedali - „Akú pozíciu by sme mu tu asi vedeli ponúknuť?“ Nevráti sa teda? Ani ako váš poradca?

Nevráti sa. Myslím si, že je to múdry, šikovný človek a určite by vedel ešte pomôcť slovenskému zdravotníctvu, no nevráti sa.

Rozprávali ste sa o konci jeho kariéry? O tom zvláštnom odstúpení?

Túto tému sme nijako nerozo­­­­­­­­­­­­­­­­­berali.

Podobne ako váš predchodca na ministerskom poste ste čelili kritike za možný konflikt záujmov, pretože váš manžel pracoval pre farmaceutickúfirmu, kým ste vy mali nastarosti liekovú politiku. Dotýka sa vás takáto kritika?

Bolo to nepríjemné. Čo sa týka môjho manžela, deklarovala som to verejne, neskrývala, on z práce odišiel. Urobila som všetko, čo sa v tej chvíli odo mňa očakávalo a vyžadovalo. Bolo to len ľudsky nepríjemné, ale akýkoľvek konflikt záujmov vylučujem a myslím, že ani nie je možný.

Čo chcete stihnúť za tie dva zvyšné roky, keď ste dostali možnosť byť ministerkou? Aký máte cieľ?

Bolo rozbehnutých veľa projektov, tie stále bežia, dobiehajú. Mojím cieľom je projekty, ktoré sú dobré, dotiahnuť čím skôr do konca. Sústredím sa hlavne na tie, kde pacient pocíti zmenu. On ju nepocíti preto, že na vládu podám množstvo zákonov, ale preto, že sa znížia čakacie lehoty, bude viac a kvalitnejších CT prístrojov, lineárnych urýchľovačov, krajšie a lepšie postele, kapitálové výdavky investujeme do renovácie niektorých oddelení, do lepšieho materiálovo-technického vybavenia. Ukončili sme obstarávanie a už idú do nemocníc nové cétečká, do konca roka sa rozvezie po nemocniciach sedemtisíc nových postelí.

Sídlo vášho rezortu sa nachádza oproti Kramárom. To je nemocnica, ktorej priestory mnohých návštevníkov desia. Vy ste odborníčka na tropické choroby. Viete, ako vyzerá klinika infektológie a cudzokrajných chorôb?

Áno, mám z cudzokrajných chorôb atestáciu a robila som na internej klinike práve na Kramároch, takže nemusím ísť ďaleko. Interná klinika je jedna z najhoršie vyzerajúcich z celej nemocnice. Veľmi dobre viem, ako vyzerá slovenské zdravotníctvo. Áno, keď každé ráno chodím okolo infekčného pavilónu, je to katastrofa. Ale keby som si myslela, že je to pekné a všetko funguje, nemala by som potrebu na ministerstvo prísť. Nebola som spokojná, preto som túto pozíciu zobrala, keď mi ju ponúkli.

Ako pacient chodíte do štátnych či do súkromných nemocníc?

Bohu vďaka, ešte som nebola veľmi vážne chorá, aby som musela chodiť každý deň k lekárovi. Ale keď som išla, tak vždy do štátnych zariadení.

Ako viete zabrániť odchodu šikovných lekárov zo štátnych do súkromných zariadení?

Tak, ako som opísala. Treba zlepšiť ich pracovné podmienky. Možno ešte aj tým, že im dáme pocítiť, že sa o nich niekto zaujíma. A že sa niečo pre nich, rovnako ako pre iný zdravotnícky personál, robí.

Ešte stále nie je doriešená situácia v Národnom onkologickom ústave (NOÚ). Máte vybratého nového šéfa?

Už sme inzerovali cez denníky a internet ministerstva zdravotníctva výberové konanie na nového riaditeľa. Do 17. mája prijímame žiadosti. Hneď potom vyhlásime termín výberového konania, ktorého súčasťou bude projekt, test a novinkou je aj pohovor, ktorý doteraz nebol. Projekty budú, samozrejme, verejné. Chceme, aby tento proces bol transparentný a nový riaditeľ známy v čo najkratšom termíne.

Uznávate, že dosadenie politického nominanta, poslanca za Smer Jozefa Valockého, do NOÚ bola chyba?

Tak by som to nevidela. Keď sa pozriete na ekonomické parametre, ústav išiel za pána Valockého veľmi dobre. Primárny zámer bol, aby ústavu pomohol ekonomicky. Či sa tak stalo, alebo nie, nechám otvorené. Nechcela by som to komentovať.

O problémoch v NOÚ sa hovorilo dlhšie. Prečo ste nechali situáciu dospieť až do takej krízy, že sa pacienti mohli reálne o svoju liečbu obávať?

Niekedy si myslím, že pacienti sú zbytočne zastrašovaní. Ešte pán Drucker riešil túto situáciu. Prizvali ma na stretnutie s prednostom kliniky ára. Povedali sme si, že situácia už asi presahuje určitú mieru únosnosti. Išli sme to riešiť. Ale medzitým nastali zmeny, on išiel na vnútro, ja som sa stala ministerkou. Takže som vlastne len prebrala to, čo on už začal. Je jedno, či by tu bol Dru­cker, alebo Kalavská, myslím, že by sme to vyriešili rovnako.

Využili ste u lekára systém e-health?

Ešte som tento rok nebola u lekára, ale viem, ako e-health funguje. Uvedomujem si, že sú tam ešte nejaké chyby. Toho sme si boli vedomí, už keď sme to spúšťali. Očakávať, že to pôjde úplne super, by bolo naivné. Je to obrovský projekt, kde je zapojených množstvo poskytovateľov. Povedz­me si, že tento rok bude nábehový. Pravidelne komunikujeme s poisťovňami, s poskytovateľmi, s Národným centrom zdravotníckych organizácií. Chceme vychytávať chyby, s ktorými sa stretávajú bežní lekári.

Budete musieť systém meniť?

Na základe podnetov im chceme systém, sofvér viac používateľsky priblížiť, aby bol pre nich každodenným užitočným pomocníkom pri práci. Ak sa zistia závažné chyby, sme pripravení v určitom rozsahu aj meniť legislatívu. Keby sme čakali na ideálny čas, keď by bolo spustenie bezchybné, v živote by sme nič nespustili. Všetci vieme, že e-zdravie je dobrá vec. Keď sa zapojí dosť poskytovateľov, všetci pocítime, že to funguje lepšie, rýchlejšie, odbúrajú sa duplicitné vyšetrenia, pacienta nebudú zbytočne preháňať od lekára k lekárovi a budeme na tom šetriť.

Ako dlho odhadujete, že bude trvať toto „preklenovacie“ obdobie, kým nastane spokojnosť na strane pacienta aj lekárov?

To vám neviem povedať. Povedali sme si, že tento rok budeme benevolentnejší k poskytovateľom. Som ochotná počúvať ich a podľa toho nastaviť nábehové obdobie.

Ako lekárka ste pôsobili v chudobných krajinách ako Haiti či Sudán. Mali ste možnosť zvnútra vidieť aj systém zdravotníctva vo vyspelých krajinách?

Áno, mám skúsenosti z rozvinutých aj z rozvojových krajín a zo Slovenska. Niekedy si hovorím, že je fajn, že som bola v krajinách, kde nie všetko funguje, lebo som potom bola pripravená na slovenské zdravotníctvo, kde nie všetko funguje. Vo vyspelých krajinách sa mi páčilo, že lekár mal viac času na pacienta. Lekár mohol oveľa viac pacientovi vysvetľovať, a teda pacient bol spokojnejší. Odpozorovať môžeme aj jasný manažment, rozhodovanie, čo s pacientom. Odkiaľ začína, kde má skončiť. Zdravotníci tiež pracovali v peknom prostredí. Pacienti mali v nemocniciach manikúru, kaderníctvo, kozmetiku. Niekedy je dôležité, aby ste mali aj takýto servis.

Čo vás lákalo do Afriky či do Strednej Ameriky?

Bol to môj detský sen. Som dobrodružný typ a v týchto krajinách sa spájala pomoc s dobrodružstvom.

Kde ste sa cítili najlepšie?

V Kambodži. Vždy sa mi veľmi páčila Afrika, ale nakoniec som si zamilovala Kambodžu - krajinu aj ľudí. Pracovala som s HIV pozitívnymi deťmi. Keď ich priviezli zrolované v koberci s tým, že už zomierajú, a skutočne, podľa hladiny lymfocytov už mali byť mŕtve - a ony žili. Mali vysoké teploty a bicyklovali. Bola to pekná medicína. Aj Južný Sudán mi prirástol k srdcu. Tam nebolo dobre, bola som tam v čase občianskej vojny. Ale milujem tropické choroby! Tam som mohla vidieť celé spektrum tropických chorôb. Vždy ma lákali leprózni ľudia a tam som sa mohla starať o ľudí, ktorí trpeli malomocenstvom. Medicínsky to bolo pre mňa úžasné.

Mali ste sama niekedy nejakú tropickú chorobu? Nakazili ste sa?

Mala som maláriu.

Ako ste sa z nej dostali?

Ťažko, ale žijem.

Hovorí sa, že Slovensko nie je krajina veľmi otvorená cudzincom. A naši lekári, sestry, opatrovateľky, odchádzajú. Bude Slovensko potrebovať zdravotníkov z tretích krajín? Pripravujete pre nich podmienky?

Snažíme sa o otvorenie nášho trhu. Nedávno sme mali rokovanie s Asociáciou neštátnych nemocníc a to bola jedna z otázok. Ja sa tomu nebránim, lebo, viete, keby sme zavolali všetky slovenské sestry z Nemecka, z Česka, z Rakúska, tak by tam možno skolabovala zdravotná starostlivosť. To, že nemáme sestry, nie je len problém Slovenska, ale celej Európy. To, že sa to celé ťahá na západ, je prirodzené a my sa tomu nevyhneme. Nemôžeme byť krajinou, ktorá nebude nikoho prijímať. To určite nie.

Rokujete o vyšších platoch zdravotníkov. V akom stave sú rozhovory? Pán Kažimír sa veľmi bráni?

V jednom z prvých rozhovorov, ktoré som mala s pánom Kažimírom po nástupe do funkcie, som ho veľmi pekne poprosila, či by bolo možné zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. On povedal jasne, poďme sa baviť o tom, komu, koľkým, v akom rozsahu. Ochota bola.

Malo by to byť v rámci sociálneho balíčka, ten sa predstaví čoskoro. Môžete povedať komu a o koľko?

Ešte by som to nechcela uvádzať, ale snažíme sa, aby to bolo férové a aby to bolo čo najvyššie percento.

Ďalšou z tém, ktoré sa týkajú zdravotníctva a o ktorých prebieha celospoločenská debata, sú úplatky lekárom. Kde máte hranicu nastavenú vy?

Žiadny úplatok, tam nie je hranica.

Tak skúsme povedať, čo je úplatok. Aj bonboniéra?

Ak to pritiahneme za vlasy, tak aj bonboniéra. Ale keď príde babička, nemôže dýchať, vy ju vyliečite a ona vám dá čokoládu… Je to gesto vďaky, neviem, či je to úplatok, alebo nie. Nik nepotrebuje čokoládu, kyticu, bonboniéru, len neviem, či je to úplatok.

Držia vám miesto v nemocnici? Kam sa chcete vrátiť ako lekárka?

Tam, odkiaľ som prišla. Nemám s tým problém - na internú kliniku na Kramáre.

Nebudú vám tie štyri roky chýbať? Sledujete vývoj svojho odboru? Vzdelávate sa o novinkách?

Ako štátna tajomníčka som chodila do služieb. Ako ministerka som ešte nebola. Mala som jeden klinický deň v ambulancii. Nechcem z toho vypadnúť.

Nemáte príliš naponáhlo, vydržíte v ministerskom kresle až do volieb? Nechystáte sa ísť v šľapajach pána Druckera?

Prišla som sem, aby som spravila čo najviac práce. Uvidíme, čo prinesie čas.

Ste voličkou Smeru?

(Smiech.) Nepoviem vám, koho som volila.

VIDEO Plus 7 Dní