Tip na článok
Peter Kadlečík je koordinátorom projektu Nosiči batožiny a zamestnancom združenia Proti Prúdu, ktoré vydáva aj časopis Nota bene.

Sociálny pracovník má v tom jasno: Odpustenie dlhov je druhá šanca na život

Peter Kadlečík je sociálnym pracovníkom občianskeho združenia Proti Prúdu. Denne rieši problémy ľudí, ktorých sú dlhy jedným z najväčších problémov.

Galéria k článku (5 fotografií )
Projekt Nosiči batožín Nota bene vznikol v decembri 2014 ako nástroj na získanie pracovných zručností a odlženia ľudí bez domova.  Zamestnalo sa v ňom už 12 ľudí so skúsenosťou bezdomovectva, ktorí splatili viac ako 15000 eur svojich dlhov.
Projekt Nosiči batožín Nota bene vznikol v decembri 2014 ako nástroj na získanie pracovných zručností a odlženia ľudí bez domova.  Zamestnalo sa v ňom už 12 ľudí so skúsenosťou bezdomovectva, ktorí splatili viac ako 15000 eur svojich dlhov
Peter Kadlečík je koordinátorom projektu Nosiči batožiny.

Akým spôsobom pracujte s ľuďmi bez domova?

Máme 3 spôsoby práce. Predaj časopisu Nota bene, ktorým si ľudí, ktorí by ináč boli na ulici hradia v drvivej väčšine ubytovanie. Projekt Nosiči batožín kde od roku 2014 sme doposiaľ zamestnali 12 nosičov. Je to nástroj na získanie pracovných zručností a oddlženia, doposiaľ nosiči si splatili až 15000 eur svojich dlhov, dvaja sú už oddlžení a 2 čakajú na osobný bankrot. Tretí spôsob práce je advokačná činnosť, kde sa snažíme skúsenosť z terénu preniesť do systémových zmien v legislatíve, iniciujeme vznik Národnej stratégii prevencie a riešenia bezdomovectva a pod. Zmenou systému vieme zlepšiť životy mnohých ľudí na ulici alebo hrane bezdomovectva.

Koľko ľudí, s ktorými pracujete má problémy s exekúciami?

My pracujeme v priemere mesačne so 130 predajcami Nota bene, ale celoročne je to viac, okolo 200 ľudí. Keď sme si vlani robili prieskum ohľadom dlhov, vychádzalo to, že ich má až 90 percent našich klientov.

Čoho sa najčastejšie týkajú?

Najčastejšie zdravotnej poisťovne. Je to preto, že ak človek nie je na úrade práce a súčasne nie je zamestnaný, mal by si zdravotné poistenie platiť ako samoplatca. Ak tak nerobí, automaticky mu vzniká dlh. Niekedy sa tie dlhy týkajú aj dopravného podniku.

Aké vysoké sú tieto dlhy?

Sú to vysoké sumy aj pre človeka, ktorý zarába v Bratislave priemerný plat. Len v istinách sa hýbu od 5-tisíc, čo je tak asi najmenej až po 10-15-tisíc. Potom sú vysoké dlhy, ktoré sú exekuované a ktoré sa prirátavajú k týmto istinám, sú úroky z omeškania. Napríklad u nebankových subjektov tieto rastú každým dňom. Pamätám si, keď som robil s jedným našim predajcom, tak sme sa čudovali, ako neuveriteľne rýchlo to rastie. Zo svojho invalidného dôchodku bol schopný platiť celých 200 eur mesačne na dlhy. Aj tak to nemalo vôbec žiadny zmysel, lebo by to aj tak v živote nedoplatil. Rástlo to rýchlejšie ako vládal splácať.

Trápia vašich zamestnancov skôr dlhy štátu alebo tieto v nebankovkách?

Oboje. K problémom so zdravotným poistením sa vedia pridružiť aj pokuty na polícii. Alebo parodické dlhy, ako napríklad tie za nezaplatenie dlhu za odvoz odpadu. Pritom títo ľudia sú často v ubytovniach, či na ulici a nezdržiavajú sa na mieste trvalého bydliska, kde majú len poslednú adresu. Z hľadiska evidencie tam sú.

Vy sám máte nejaký dlh?

Je rozdiel mať dlh, ktorý splácať viem, a mať taký, ktorý neviem a dostane ma do exekúcie. Dlh ako taký mám a splácam. Hypotéku.

Čo si myslíte o pláne vlády, ktoré sa nazvalo ľudovo exekučnou amnestiou?

Každé odpustenie dlhov je na niečo dobré. Je to čiastočne dobrá cesta, ale závisí na tom, v akej časti populácie ste. U ľudí bez domova to bude mať najmenší význam. Ak to bude mať nejakú odozvu, tak to bude u ľudí, ktorí relatívne možno nie sú v takej zlej situácii a tiež ich dlhy nie sú závratné, a zároveň sú motivovaní hľadať si prácu. A tiež musia byť títo ľudia schopní pracovať, čiže musia byť relatívne zdraví. Ak je takýto človek, ktorých je zrejme málo, sa dá namotivovať na to, že mu odpustia úroky a časť istiny.

U vašich predajcov sa takí nájdu?

Z našich klientov by som narátal tak dvoch. Pre nás má skôr význam pustiť sa do osobného bankrotu. Podľa mojej skúsenosti táto zmena v systéme osobného bankrotu, zasiahla ľudí, ktorí majú nejaký príjem. Či už z práce, z dôchodku. A sú schopní pracovať. Pre nich je osobný bankrot veľká pomoc. Je to druhá šanca života. Máte ju len raz za 10 rokov, tak sa dá tento osobný bankrot využiť.

Čo by ste robili, ak by ste zistili, že máte naakumulovaný dlh napríklad v Sociálnej alebo v zdravotnej poisťovni a nevedeli ste o ňom?

Prekvapilo by ma to a naštvalo. Žijeme v 21. storočí, sú možnosti zistiť si kontakt na ľudí. Asi by som sa snažil nejako si vyboxovať s poisťovňou, aby som nemusel platiť úroky, či náklady na exekútora, ale len tú istinu. Hľadal by som spôsoby, ako z toho čo najlepšie vyjsť.

VIDEO Plus 7 Dní