Nadpriemerne inteligentných ľudí u nás združuje organizácia Mensa Slovensko. Šéf tejto medzinárodnej organizácie ANDREJ ALEKSIEV (40) v rozhovore s MATÚŠOM NÉMETOM vysvetľuje, čo znamená byť nadpriemerne inteligentným, či je inteligencia dedičná, aké bolo najvyššie namerané IQ na Slovensku aj o tom, že s výdobytkom technológií a s komfortným životom ľudstvo hlúpne.

Združenie Mensa zoskupuje nadpriemerne inteligentných ľudí na Slovensku aj vo svete. Ako sa môže človek stať jeho členom?

Je to veľmi jednoduché. Prídete sa k nám otestovať. Testovanie robíme raz za dva týždne, či už v Bratislave, alebo v iných mestách na Slovensku. Ľudia sa prihlasujú, ale všimol som si, že majú k testovaniu veľký rešpekt. Hovoria, že majú trému predtým, ako k testovaniu pristúpia.

Je veľa záujemcov o takúto „previerku inteligencie“?

V súčasnosti nám pomáha to, že české univerzity a po novom aj niektoré slovenské začali brať IQ do úvahy pri prijímaní nových študentov. Čiže ak predložíte na niektorých univerzitách v Česku svoj IQ test, kde ste získali IQ nad 120 alebo 130, nemusíte robiť prijímacie skúšky. Preto sa mnoho mladých ľudí dá otestovať. Je to teraz v Európe taký trend a prišlo to aj k nám.

Musí dodržovať IQ test nejaké medzinárodné štandardy?

IQ test nevytvorila Mensa. Mensa je len organizácia, ktorá vznikla niekedy po druhej svetovej vojne a združuje najväčší počet ľudí s IQ nad 130. Preto je taká známa a dnes má dokonca status poradného hlasu v UNESCO
(medzivládna organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru - pozn. red.). Test vytvorili akreditovaní psychológovia a je viacero druhov testov. Mensa v danej krajine si môže vybrať ten, ktorý jej najviac vyhovuje. Napríklad my používame Ravenov progresívny test, ktorý využíva systém abstraktných matíc. V Austrálii zas používajú Raynoldov adaptívny test inteligencie, ktorý trvá len 20 minút. Šetria tak čas.

V čom je špecifický Ravenov test?

Tento test je zaujímavý v tom, že je úplne jedno, či máte nejaké vzdelanie alebo nie. Je neutrálny. Môžete ním otestovať dieťa, dospelého, Afričana, Američana, človeka so základným či s vysokoškolským vzdelaním. Nejde o to, aby ste ovládali matematiku, aby ste niečo počítali, niečo si pamätali alebo mali nejaké priestorové videnie. V tomto teste ide o neutrálnu, čiže abstraktnú logiku.

RAVENOV TEST Kritériom pre vyššie IQ nie je znalosť matematiky, ale logické uvažovanie.
RAVENOV TEST Kritériom pre vyššie IQ nie je znalosť matematiky, ale logické uvažovanie.
Zdroj: JÚLIUS DUBRAVAY

Čo sa týka samotnej inteligencie, je to vrodená vec alebo sa dá k nej aj dopracovať?

Do značnej miery sa dedí. Hovorí sa, že zhruba desať percent sa človek dokáže naučiť alebo vytrénovať. Predsa len mozog je forma svalu, s ktorým sa dá pracovať. Desať percent je dosť veľa. Keď si to tak vezmeme, pri mierke 130 je to zhruba trinásť bodov. Čiže ak by mal človek IQ 117, menším tréningom by sa mohol stať členom Mensy.

Ako je to s nadpriemerne inteligentnými ľuďmi na Slovensku? Koľko ich je a ako sú zastúpení v regiónoch?

Najväčší záujem o testovanie je v Bratislavskom kraji. Preto tu máme najlepšiu štatistiku, a teda najvyššie skóre. Ale počet otestovaných závisí aj od predsedu a lokálnej Mensy. Ak je skupina aktívna, dokáže pritiahnuť viac ľudí na testovanie a zvýšiť tak otestovaný priemer IQ v regióne. Je dobré tiež vedieť, že výška IQ 130 môže mať odlišnú hodnotu v jednotlivých krajinách. Je to preto, že každá krajina si „kalibruje“ svoj test samostatne. Funguje to tak, že zoberiete špecifickú vzorku, otestujete ju. Z tejto skupiny vyberiete dve percentá, ktoré majú najlepšie výsledky. To sú tí, ktorí majú výsledok 130 a vyššie.

Koľko je na Slovensku nadpriemerne inteligentných ľudí?

Podľa Gausovej krivky sú to dve percentá populácie, čiže zhruba 100-tisíc Slovákov. V Mense sme otestovali asi osemtisíc ľudí. Členov máme sedemsto, v Česku je takmer tritisíc „mensanov“.

Aké IQ má najinteligentnejší človek na Slovensku?

To nevieme, lebo by sme museli otestovať všetkých Slovákov. Zatiaľ sme namerali v skupinovom teste najviac 176 bodov. IQ nad 160 sa už považuje za genialitu. V každom prípade Ravenov test nejde nad hranicu IQ 180 a všetky testy nad 180 začínajú byť veľmi individuálne a trošku skreslené. Samozrejme, v prípade záujmu robíme aj takéto testy. Výsledok je však výlučne personalizovaný a dedikovaný len pre testovaného. Je na ňom, či sa rozhodne ho publikovať.

Aké zastúpenia majú vo vašom združení jednotlivé statusy v spoločnosti?

Medzi našich členov patrí veľa profesorov, vedcov, ale nájdu sa aj robotníci, podnikatelia, učitelia, množstvo detí, seniorov, ktorým tiahne na sedemdesiatku. Všetkých týchto ľudí spája zvedavosť, radi sa rozprávajú na akúkoľvek tému. Mensania sú ako informačné špongie, sú veľmi zvedaví a zároveň sa radi hrajú. Takže keď stretnete človeka, ktorý je neskutočne zvedavý a rád sa hrá, tak by som pri ňom spozornel, lebo to môže byť jeden zo skupiny nadpriemerne inteligentných ľudí.

To je taký paradox. Keď bol v škole niekto veľmi hravý, najmä v minulosti, tak ho skôr obmedzovali.

Vidíme tu dve kategórie. Jedna tvorí takzvané prodigy deti. To sú tie, ktoré sú významne nadpriemerne inteligentné, vynikajú v matematike, ide im všetko oveľa ľahšie a ľahko prechádzajú ročníkmi. To je aj tá štandardná predstava inteligentného dieťaťa. A potom je kategória problematických detí, ktorým to v škole vôbec nejde. Veľakrát naschvál, pretože pre nich učiteľ nie je autorita. Ak učiteľ nevie správne komunikovať s takýmto dieťaťom a nedovolí mu, aby sa prejavila inteligencia, začne rebelovať. Môže sa aj stať, že takéto nadpriemerne inteligentné dieťa má zlé známky a v škole neprospieva. Keď si rodičia nevedia rady s takými deťmi, idú za psychológom a ten dieťaťu istotne otestuje aj IQ. Preto je dôležité, aby naši učitelia boli dostatočne vyškolení a vedeli čo najskôr identifikovať aj skrytý potenciál u detí.

Ak je niekto nadpriemerne inteligentný, môže zároveň zastávať, povedzme, kontroverzné názory?

Členovia v Mense zastupujú celú plejádu našej spoločnosti. Od ľudí, ktorí sú veľmi úspešní ako politici, podnikatelia, až po ľudí, ktorí sú naozaj vyvrheľmi. Spektrum názorov je obrovské. Inteligencia vypovedá o tom, že dokážete rýchlo a logicky narábať s informáciami. Nezaručuje, že ich viete aj správne vyhodnotiť vo vzťahu k ľuďom, ktorí sú vo vašom okolí. Preto sa „mensan“ ľahko môže dostať do konfliktu s okolím. Inteligencia nie je zárukou obľúbenosti a úspešnosti, i keď vám môže pomôcť. Je to zbraň, ktorú môžete použiť na to, aby ste niekomu ublížili alebo aby ste sa ochránili.

Momentálne asi neexistujú školenia v rámci pedagogickej obce ohľadne inteligencie.

My v Mense ponúkame takéto služby. Niektoré školy sú dostatočne osvietené a volajú si našich lektorov, psychológov. Vzdelávajú sa v témach, ako pristupovať k nadaným deťom, ale je to podľa mňa stále málo. Potenciál, ktorý máme v našich deťoch, nie je dostatočne využitý.

Čo sa týka IQ olympiády pre deti, odkiaľ bol posledný víťaz?

Zo Žilinského kraja.

Máme konkrétne prípady, ako by mala fungovať podpora nadpriemerne inteligentnej populácie?

Najväčšia lokálna skupina našej organizácie je v USA a tam fungujú vcelku dobre, pretože dávajú svojim členom štipendiá. Čiže ak sa tam identifikuje nadané dieťa, ktoré má naozaj nadpriemerné kvality, snažia sa mu zaplatiť tie najlepšie univerzity. My zatiaľ nemáme také kvantum členov, aby sme vedeli zabezpečiť štipendiá, ale snažíme sa to kompenzovať certifikátmi, ktoré pomáhajú dostať mladých na vysoké školy.

RAVENOV TEST Kritériom pre vyššie IQ nie je znalosť matematiky, ale logické uvažovanie.
RAVENOV TEST Kritériom pre vyššie IQ nie je znalosť matematiky, ale logické uvažovanie.
Zdroj: JÚLIUS DUBRAVAY

Hovorí sa, že keď má niekto vysoké IQ, tak má problém s emočnou inteligenciou. Je to pravda?

Nie je to vôbec pravidlo. Existuje emočná inteligencia, fyzická, priestorová a kopa iných foriem. My sa zaoberáme schopnosťou logicky uvažovať, čo je vlastne IQ. Hovorí sa, že kto má vybalansované IQ a EQ, môže byť v spoločnosti veľmi úspešný.

Často sa hovorí o autistoch ako nadpriemerne inteligentných.

To je veľký mýtus možno vďaka filmu Rain Man. Sú autisti, ktorí majú naozaj vysoké IQ, umocnené samotným hendikepom. A je mnoho autistov s veľmi nízkym IQ.

Ako teda človek s nadpriemerným IQ vyzerá?

Osobne som bol veľmi prek­vapený keď som vstúpil prvýkrát do Mensy. Bolo to v roku 2007. Moja predstava,    ako vyzerajú inteligentní ľudia, sa mi úplne zbúrala. Predstavoval som si „kockáčov“, ktorí vyštudovali matfyz, bude veľmi ťažké sa s nimi porozprávať a budú    ťažkí introverti. Áno, máme aj takých, ale máme rovnaký počet extrovertov. Je veľmi ťažké identifikovať človeka s vysokým IQ. Možno, ako som už povedal, je zvedavý a rád sa hrá.

Môžete prezradiť svoje IQ?

Máme také pravidlo, že sa to nehovorí, je to osobný údaj, aby sme sa neporovnávali. Každý hovorí, že má IQ nad 130, i keď máme presný údaj. Špeciálne pri deťoch neuvádzame výšku IQ, aby sa neporovnávali a nezosmiešňovali.

Evolučne môžeme hovoriť, že sa intelekt mení? Sú parametre inteligencie iné, ako to bolo u nejakých lovcov mamutov?

V zásade sa to nemenilo. Inteligencia je aj schopnosť prispôsobiť sa. Človek sa vždy prispôsoboval okoliu. Nemyslím si, že sa nejako závratne zvyšovala inteligencia. Skôr sledujeme tendenciu, že sa inteligencia znižuje. S výdobytkom technológie je človek menej a menej nútený riešiť špecifické problémy a robí ich automatizovane, prostredníctvom technológie. Existujú analýzy, že skôr hlúpneme.

V čom hlúpneme?

Človek musel kedysi vyriešiť viacero problémov. Hovorí sa, že základom pokroku je nedostatok. Čiže čím menej máme, tým viac si    musíme vymyslieť, predstaviť a nejako zadovážiť. Ak chceme, aby boli naše deti inteligentné, mali by sme ich udržovať v dostatočnom nedostatku.

Je dobré viesť deti, aby viac čítali, ako sa hrali napríklad počítačové hry?

Ideálna je rovnováha. Žiadny extrém nie je dobrý. Je dôležité, aby deti používali mozog a riešili problémy. Bohužiaľ, inteligencia nie je u nás zatiaľ pridaná hodnota. Zamestnávatelia nevyhľadávajú inteligentných ľudí, ale skôr lojálnych. IQ zatiaľ nie je kritérium, ktoré zaručí našim členom lepšiu kariéru.

Ste pozývaní napríklad na pracovné pohovory?

Práveže vôbec. Skôr máme dojem, že vysoká inteligencia je diskriminačný faktor. Preto IQ radšej neuvádzame. Nechávame si ten údaj len pre seba.