Jeden týždeň bol riaditeľom NAKA a ďalší mu kolegovia vyrazili baranidlom dvere v popradskej bytovke. Obvinili ho zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti. V podstate vzápätí prokuratúra všetky obvinenia proti Branislavovi Zurianovi zrušila. Označila ich za nezákonné a neopodstatnené. Zmyť pachuť zla valiaceho sa z prostredia orgánov činných v trestnom konaní sa však už nepodarilo. Branislav Zurian totiž nebol typický policajný funkcionár. Vypracoval sa úplne zdola. Ako operatívec lámal ľudí blízkych mafiánovi Mikulášovi Černákovi na výpoveď proti bosovi, odhaľoval pyramídu vzťahov u narkobaróna Bakiho Sadikiho. Hovorí sa o ňom legenda, že pod zmenenou identitou sa dal na niekoľko mesiacov zavrieť do väzenia, do jednej cely s vrahom, aby od neho vylákal informácie o podsvetí. Azda ako jediný šéf NAKA sám prinášal operatívne zistenia i dôkazy vrátane Kočnerových motákov. ĽUDMILA LACKOVÁ zašla do Tatier, kde BRANISLAV ZURIAN (44) teraz žije, a rozprávala sa s ním aj o aktuálnej vojne v polícii.
Doteraz ste o svojom odchode z polície hovorili veľmi diplomaticky. Môžete povedať celú pravdu, prečo ste sa takto rozhodli?
Áno. Myslím si, že verejnosť by mala počuť všetko.
Takže - prečo ste odišli?
Pre tlaky. Nikto mi nedal podmienku, že keď neodídem, skončím zle. Ale od septembra minulého roka som pravidelne chodieval na pohovory k ministrovi Mikulcovi. Raz sa riešilo, že som sa vraj stretával s politikmi zo Smeru. Môžem povedať, že poznám dvoch politikov - bývalú ministerku Sakovú a súčasného ministra Mikulca. So žiadnymi politikmi som sa inak nestretol. Potom sa riešilo, že som na hausbóte v Bratislave údajne hral s podnikateľmi karty. Ani neviem, kde v Bratislave je nejaký hausbót. Alebo mali vraj stopercentnú informáciu, že pašujem cigarety z Ukrajiny a predávam ich v Poprade. Na Ukrajine som bol pred 15 rokmi. Teda vždy išlo o ľahko vyvrátiteľné veci, ale bol som pošpinený a neustále som sa musel brániť.
S čím tie tlaky spájate?
S výmenou vlády určite. Niekto mi dal nálepku, že som nominant predchádzajúcej vlády. A s odchodom Milana Lučanského z polície.
Stalo sa v máji niečo zlomové alebo len ste už mali všetkého plné zuby?
Stalo. Dozvedel som sa, že za ministrom bol prokurátor Kysel z Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a špeciálny prokurátor Lipšic. Kysel žiadal ministra, aby ma odvolal, lebo mám rovnaké praktiky ako Lučanský. Doteraz netuším, čo tým myslel. Aspoň tak mi to on sám povedal. Uvedomil som si, že ak mám byť ja ten, kto vytvára napätie medzi ÚŠP a NAKA, tak radšej odídem. Aby nevznikali trenice medzi týmito dvomi zložkami. Ony predsa musia spolupracovať.
Jeden z operatívcov mi poslal screenshot obrazovky, ako si policajti, ktorí robili na Lučanského prípade, cez aplikáciu WhatsApp zvestujú správu o jeho smrti. Bolo tam samé - Yes! Yes! Palec hore.
Ako na vaše rozhodnutie odísť z polície reagoval policajný prezident?
Tú scénu mám pred očami. Prezident sedel rozvalený a vyhlásil (Zurian sa mierne zošuchol v kresle, pohodlne oprel chrbát do jeho rohu, ruky doširoka roztiahol na operadlá a pomalým hlasom napodobňoval Kovaříkovu reč): Aj tak som prekvapený, ako dlho si pod takým tlakom vydržal.
Kde ste boli, keď vás skoro ráno prišli zatknúť bývalí kolegovia?
Bol som v Chorvátsku. Zobudil som sa pred siedmou a mal som veľa zmeškaných hovorov. Kamarát mi poslal esemesku, že sú u mňa policajti z inšpekcie, aby som sa im ozval. Vyšetrovateľ mi oznámil, že je pred mojím bytom a má príkaz na domovú prehliadku. Odmietol mi povedať, z čoho som obvinený aj dôvod domovej prehliadky. Poslal som tam syna s kľúčmi. Prišiel o 12 minút a volal mi - Tatík, dvere sú už rozbité. Susedia mi vraveli, že to bolo strašné. Narátali tam šestnásť policajtov. Mrzí ma, aké vysvedčenie mi vystavili týždeň po mojom odchode. Čakal som, že ma budú špiniť, ale že mi vyvalia dvere...
Vy sa čudujete, že k vám do bytovky nabehlo šestnásť ľudí a baranidlom vyvalili dvere?! Podobné scény pri zatýkaní predsa vídavame takmer na týždennej báze. Pod vaším vedením NAKA sa tamojší vyšetrovatelia odtrhli z reťaze.
K tomu sa veľmi rád vyjadrím. Od septembra minulého roka som ako šéf NAKA nemal prístup k ničomu, čo sa týkalo tímu Očistec. Policajný prezident Kovařík nastavil pravidlá tak, že funkcionári NAKA nebudú vedieť o realizovaných akciách. Vyšetrovatelia z tohto tímu sa spovedali priamo Kovaříkovi.
Odstavil vás?
Nielen mňa. Odstavil mojich zástupcov, bratislavského riaditeľa a ostatných funkcionárov. Od septembra som nevedel o pripravovaných realizáciách nič. V deň zadržania osôb mi vyšetrovateľ poslal zoznam zadržaných a zvyšok som sa dozvedel z médií - z čoho sú obvinení, v akej veci boli zadržaní. A keď akciu zbabrali, ešte odo mňa chceli, aby som sa postavil pred médiá a obhajoval podriadených. Ja sa mám postaviť? Veď neviem, čo robili!
Čím to Kovařík vysvetlil?
Vraj sa tým malo zabrániť únikom informácií. K tomu môžem uviesť, že NAKA pod mojím vedením urobila približne 80 policajných akcií ročne a ani pri jednej sa nestalo, že by bola akcia vyzradená a že by podozrivé osoby tesne pred akciou ušli. Myslím si, že to všetko manažoval prokurátor Kysel.
Ako ste na to prišli?
V marci či apríli chcel odo mňa prokurátor Repa, aby som zriadil ešte jednu pracovnú skupinu na odbore Východ. Repa si vybral vyšetrovateľov a ja som tam určil ako kontrolný orgán dvoch najkvalitnejších a najskúsenejších funkcionárov. Repa súhlasil. Po dvoch dňoch si ma zavolal policajný prezident, čo to má znamenať, načo tam je kontrolný orgán, že funkcionári budú vynášať informácie. Títo funkcionári sa potom nahlásili k prezidentovi, lebo sa ich jeho vyjadrenia dotkli. On im tvrdil, že takto to chce prokurátor Kysel. Lebo Kysel nikomu nedôveruje.
Prečo?
Ani mne nešlo do hlavy, prečo Kysel nechce kontrolu. Potom som sa dozvedel o osemmesačnej nečinnosti v trestnej veci, ktorá sa týka podozrenia z daňových trestných činov súčasných vládnych politikov.
Naznačujete, že podozrenia voči súčasnej vláde sa vyšetrujú inak?
Áno. Akosi ticho je aj v ďalšej veci. Dano Čech (bývalý generálny riaditeľ sekcie daní na finančnej správe, dnes kajúcnik - pozn. red.) mi hovoril, že Mikulec vraj zobral niekoľko tisíc eur za nejaký IT systém, ešte keď pôsobil vo Vojenskom spravodajstve. Čechovi to vraj povedal Imrecze.
Vyšetruje niekto prípad súčasného ministra vnútra Romana Mikulca?
To by som aj ja chcel vedieť. Ja som tú informáciu oznámil vyšetrovateľovi. Treba pripomenúť, že Dano Čech je kajúcnik a kajúcnici musia hovoriť o každej im známej trestnej činnosti.
Jeden z kajúcnikov, bývalý riaditeľ finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, vypovedá, že aj vám, rovnako ako napríklad šéfovi inšpekcie Szabóovi, núkal mobil. Ale vy ste odmietli.
Ja som si nikdy od nikoho nedal ani len kávu zaplatiť. A Beďo nepovedal všetko. Stretli sme sa vtedy na benzínovej pumpe, viezol som aj syna. Pýtal sa cez okno auta - Chlapci, nechcete telefón? Povedal som, že nie, a on že robí pre jednu českú firmu s mlynčekmi na kávu a u mňa sa veľa kávy pije, nech vyskúšam. Povieš mi, ako melie - utrúsil, hodil mi do auta zabalený šúlok a už ho nebolo. Rozbalím to a tam hodinky. Syn sa pýtal, čo to má znamenať. Hneď som Beďovi volal, ale nedvíhal. Keď som sa vracal do Bratislavy, zobral som kamaráta ako svedka. Požiadal som Beďa, nech si dáme spolu kávu na tom istom mieste. Prišiel, hodil som mu tie hodinky a povedal - Toto bolo poslednýkrát! Čo si myslíte, koľko bolo takých, ako som ja? A koľkí teraz majú problémy?
Vráťme sa k tomu, že vás ako šéfa NAKA odstavili od vyšetrovaných prípadov. Prečo by nadriadení mali vedieť, čo a ako sa vyšetruje?
Poviem vám to takto - keby bola kontrola v Očistci, možno by František Böhm dnes žil. Vyšetrovateľ mal toho veľa, zabudol mu po obvinení zaistiť zbrane a on sa zastrelil. Nadriadený nie je do prípadu vtiahnutý, má nadhľad, nedovolil by vyšetrovať s krvavými očami, zadržať niekoho doma pred očami postihnutej dcéry či imobilných rodičov. Zatýkal som vrahov, dílerov, ale vždy som počkal, kým deti odídu z domu. Teraz sa používa iná taktika. Pri Monike Jankovskej som sa chytil s niektorými policajtmi. Pýtal som sa, či naozaj bolo treba, aby na vystresovanú ženu, ktorá odchádza zo psychiatrie, čakalo šesť kukláčov. Iste ste nemali informáciu, že pod kabátom má päťdesiatosmičku samopal. Ste normálni?! Nebolo väčšie riziko pri Martinovi Kvietikovi? Jeho mohla čakať nejaká skupina, ktorá sa obáva prezradenia trestnej činnosti. Ale Kvietika čakal vyšetrovateľ s dvomi operatívcami a Jankovskú šesť kukláčov ozbrojených po zuby. Videla iba oči a samopaly. Ak ste ju chceli zabiť, ak ste chceli, aby ju vyplo, urobili ste to perfektne. Ale ak ste chceli, aby spolupracovala, mala ísť po ňu jedna policajtka, jeden operatívec a vyšetrovateľ. Traja ľudia. Žena policajtka by takticky nadviazala kontakt a doviedli by ste ju v pokoji do kancelárie. Urobili by ste jej kávu a debatovali by ste. Takto si to ja predstavujem. Neskôr mi aj prokurátor dal za pravdu. To je podľa mňa profesionálne a takticky správne.
Zatýkal som vrahov, dílerov, ale vždy som počkal, kým deti odídu z domu.
Kde sa vzali tie krvavé oči?
Niektorí ľudia pracujúci na veľkých prípadoch sú premotivovaní, stali sa z nich hrdinovia a nevedia to osobnostne zvládnuť.
Veľa sa hovorí o podozreniach, že práve vo výrazne medializovaných prípadoch dochádzalo pri vyšetrovaní k manipuláciám. Teda že policajti „diktovali“ výpovede kajúcnikom.
Z toho, čo vychádza na povrch, som rozladený. Prvýkrát som to začal vnímať pri zabezpečovaní ochrany vyšetrovateľa Jána Čurillu. Doniesli mi informáciu, že sa pripravuje jeho vražda, a hneď som zabezpečil pre neho i celú jeho rodinu úkryt. Keď som vydal opatrenie, aby okolie Čurillu monitorovali aj hliadky NAKA, prešiel jediný deň a hlásili mi, že Čurillovi už nič nehrozí. Vtedy som zbystril. Zrazu netreba? O nejaký čas prišiel za mnou šéf operatívy Jano Kaľavský a rozprával mi, ako Čurillov tím ovplyvňoval ľudí, aby vypovedali istým spôsobom. Mal som pocit, akoby mi rozprával obsah nejakého filmu. Vravím - Jano, to nemyslíš vážne! Ak to bude pokračovať, chcem o tom vedieť. V marci prišiel zase za mnou s tým, ako operatívci skrivili ďalší prípad. Presviedčali človeka, aby vypovedal inak, než vypovedal predtým. Poslal som Jana, nech to ide nahlásiť, a on nechcel, že to nikto nepotvrdí a on skončí.
Dnes už vieme, že rovnakými zisteniami operovala Slovenská informačná služba.
V správe z SIS boli skutočnosti, o ktorých mne Jano Kaľavský rozprával v decembri. Keďže šlo o podozrenia týkajúce sa práce policajtov, skontaktoval som sa s inšpekciou. Lenže inšpekcia nemala taký ťah na bránu, ako som si predstavoval. Keby konali, dalo sa to v priebehu pár dní vyčistiť. Tak som 8. apríla napísal úradný záznam a osobne som ho zaniesol na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Prokurátor to hneď dal do vyšetrovania a už na druhý deň brali Kaľavského ako svedka. Zobrali mu telefón a on všetko vyklopil.
Je teraz vojna v polícii?
Ťažko sa mi to hovorí, ale, áno, je.
Kto stojí proti komu?
Len v NAKA stojí proti sebe viac skupín. Jedna skupina NAKA objasňuje podozrenia spájané s inou skupinou NAKA.
Ako sa môžem s dôverou obrátiť na políciu, keď policajti bojujú medzi sebou a na stole sú indície, že elitná NAKA manipuluje s dôkazmi?
Podozrivé sú len tie veci, ktoré dozoruje ÚŠP. Z toho som najviac prekvapený, až zaskočený. V prípadoch NAKA, ktoré dozorujú iné prokuratúry, žiadne podozrenia nie sú.
Ako to bolo s bývalým policajným prezidentom Milanom Lučanským? Bol to váš kamarát a obvinila ho NAKA pod vaším vedením.
Doteraz neviem, čo proti nemu majú. Neviem nič. Neviem, aké dôkazy majú proti nemu. Neviem to zhodnotiť. Keď ho chceli zatknúť, volal mi z Chorvátska. Povedal som mu, aby sa vrátil na Slovensko a bojoval. Možno dnes by som mu už povedal iné, ale vtedy som mu radil, aby sa vrátil.
Lučanského samovražda vo väzbe bola šokom pre celé Slovensko. Vždy pôsobil ako fyzicky i psychicky veľmi silný človek. Zlomil sa?
Keď mi volal z Chorvátska, už vedel, z čoho je obvinený. Poslal mi časť uznesenia, kde bolo, že zobral peniaze. Tuším 500-tisíc. Vtedy bol zlomený. Vravel - Dúfam, že aspoň ty mi veríš, že to nie je pravda. Ja tomu fakt neverím ani dnes. Každý robí chyby, ale tomuto neverím. Naposledy som Milana videl, keď sa prišiel prihlásiť. Bol v modrej košeli. Na chodbe sme si spolu ťukli zovretými päsťami. Odvtedy sme už nemali žiadny kontakt.
Ako ste sa dozvedeli o jeho smrti?
Pozeral som televíziu a volala mi viceprezidentka. Myslím, že som po nej kričal. Už neviem… (Ticho.) Môžeme rozhovor na chvíľu prerušiť? (Dlhé ticho.) Jeden z operatívcov mi poslal screenshot obrazovky, ako si policajti, ktorí robili na Lučanského prípade, cez aplikáciu WhatsApp zvestujú správu o jeho smrti. Bolo tam samé - Yes! Yes! Palec hore. Tešili sa, oslavovali. To bolo strašné. To bolo strašné. (Ticho.)
Hovorili ste s Lučanského ženou?
Nie. Jeho mama mi volala večer, keď bol ešte v kóme. Všetko kládla za vinu mne. Bol to veľmi ťažký rozhovor.
Na pohrebe Milana Lučanského sme vás nevideli.
Nechcel som vyvolávať zbytočné emócie. Šiel som na cintorín večer.
FOTO z pohrebu Milana Lučanského v GALÉRII
S Lučanským ste začali pracovať v jednom tíme pri odhaľovaní Černákových zločinov. Aký bol?
Zoznámili ma s ním v roku 2002 starší kolegovia. Hovorili o ňom ako o stopercentnom policajtovi. Šla z neho pokora, charizma. Vravel som si, s týmto policajtom by som chcel robiť. Bolo mi to umožnené po rokoch. Vybral si ma do svojho tímu. Bol to vzácny chlap. Rešpekt z neho sršal, mal autoritu. Našli sme si k sebe cestu aj súkromne. Jeho mama vravievala, že som jej druhý syn. Ja v živote potrebujem hory, ale kvôli Milanovi som šiel pracovať do Bratislavy. Povedal, že tam potrebuje človeka, ktorý nemá väzby na nikoho. Ako nadriadený ľudí motivoval. Mám ho uloženého v srdci a nič na tom nezmení žiadna výpoveď kajúcnika, ktorý potrebuje chrániť svoju kožu. Pre mňa bol hrdina a verím, že aj pre tisíce ďalších policajtov. Prečo inak by zapaľovali za neho sviečky po celom Slovensku?
Do posilňovne Milana Reichela som chodil cvičiť dva roky, kým som získal jeho dôveru a podarilo sa mi presvedčiť ho na spoluprácu s políciou. Dnes som pomaly ja zločinec, lebo som chodil cvičiť k Reichelovi.
Väčšinu profesijného života ste pracovali ako operatívec, teda policajt, ktorý má v náplni práce infiltrovať sa do kriminálneho prostredia a získavať odtiaľ informácie o trestnej činnosti. S černákovcami ste to na začiatku asi nemali ľahké.
Černáka sa vtedy každý bál. Do posilňovne Milana Reichela som chodil cvičiť dva roky, kým som získal jeho dôveru a podarilo sa mi presvedčiť ho na spoluprácu s políciou. Rozprával mi, ako zabili Slivenského, odrezali mu hlavu a v miestnosti, kde sa to stalo, musel dať potom obiť omietku postriekanú od krvi. Černák sa mu smial, že pre jednu vraždu ide pol hotela zbúrať. Mne prezradil, že sutinu vyhodili do vzduchotechniky a časť do kontajnera. Vďaka tomu sme získali Slivenského DNA ako dôkaz, že bol práve tam zavraždený. Vďaka Reichelovej dôvere som dokázal nájsť aj zakopané telá, aj kadečo iné zistiť. V tom čase som bol slávny a vidíte, ako sa to otočilo. Dnes som pomaly ja zločinec, lebo som chodil cvičiť k Reichelovi.
Hovorí sa, že ste sa kvôli získaniu informácií dokonca dali zavrieť do väzenia. Nepýtam sa na konkrétny prípad. Ak sa stal, musel byť utajovanou skutočnosťou. Ale azda môžete povedať, či sú operatívci nasadzovaní aj na takúto činnosť.
K tomuto sa vyjadrovať nebudem, ale myslím, že to tak môže fungovať.
Nemajú policajti strach, že sa im potom „spoluväzeň“ pomstí?
Každý má obavu. Aj keď ide prvýkrát, aj piatykrát.
Viem si predstaviť, že ide o adrenalín, ak je policajt dobrodruh. Ale jeho rodina asi z toho nie je nadšená.
Ja si myslím, že to rodine neprezradí. Povie, že ide na služobnú cestu.
Na tak dlho?
(Smiech.) Áno. Myslím, že to tak funguje.
Povesť špičkového operatívca vám ostala, aj keď ste sa stali policajným funkcionárom. Vám zveril Peter Tóth informácie o Marianovi Kočnerovi a vražde novinára Jána Kuciaka.
Pre tento prípad ma Lučanský stiahol do Bratislavy. Nastúpil som do rozbehnutého vlaku. Chlapci to mali dobre rozohraté. Ja som im pomohol zabezpečiť Threemu. Pred stretnutím s Tóthom som si pozisťoval o ňom veci, zjavne aj on si pozisťoval o mne. Oťukávali sme sa asi počas dvoch stretnutí. Potom sa Tóth rozhodol svedčiť proti Kočnerovi ako utajený svedok. Vyšetrovateľ ho vypočul a už sa o neho nezaujímali. Vyčítal som jeho tímu, že nedoťahujú veci do konca. Však musím svedkovi na druhý deň zavolať, či si ešte na niečo nespomenul, či sa mu niekto nevyhrážal. S Tóthom som sa stretol viackrát a vždy mi povedal niečo nové. Nielen USB kľúče dostali vďaka tomu, že som s Tóthom intenzívne pracoval. Kočnerove motáky potajme posielané spoza mreží som tímu doniesol od Tótha tiež ja.
Ako ste vnímali, keď Denník N zverejnil, že utajeným svedkom prípadu je Tóth?
Mrzelo ma to. Počas mojej kariéry k prezradeniu identity utajeného svedka nikdy nedošlo a mal som plno utajených svedkov. Médiá a advokáti spravili veľkú nadprácu.
Nepomohlo to prípadu?
Nikdy to nepomôže.
Policajti predsa novinárom občas niečo vypustia úmyselne.
Áno, niekedy sa robia rôzne kombinácie, keď stojíme na mieste a potrebujeme sa posunúť ďalej. Niekedy vypustíme falošnú informáciu, aby sme páchateľov zmiatli.
Mám pocit, že vám policajná práca začne veľmi rýchlo chýbať. Pripúšťate si myšlienku, že by ste sa niekedy vrátili?
O tom vôbec neuvažujem. Som plný hnevu. Nezákonné obvinenie beriem osobne. Povedal som aj špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi, či mu nie je divné, že proti mne vypovedajú iba jeho bývalí klienti. Vraj je to náhoda. Ja na také náhody neverím.
