Klub 500 je organizácia veľkých zamestnávateľov nazývaná aj tajný spolok. Existuje už dvadsať rokov, ale kto je členom klubu, nie je známe. Mená svojich členov totiž zásadne nezverejňuje. Za klub najčastejšie vystupuje jeho predseda, hlučný majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Ďalšou tvárou vplyvného Klubu 500 je jej výkonný riaditeľ. Ten však, paradoxne, nikoho nezamestnáva, v partii najväčších zamestnávateľov Slovenska je sám v pozícii zamestnanca. S TIBOROM GREGOROM sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.
Vlani ste mali prejav na slávnostnom sneme Smeru, pôjdete rečniť aj na snem OľaNO, keď ho budú mať?
Ak nás pozvú, áno. Všade, kde nás pozvú prídeme. Nielen Smer nás pozval, ale zúčastnili sme sa aj snemu SaS či KDH.
Spolupracovalo sa vás lepšie s ľavicovými vládami ako s touto súčasnou?
Klub 500 vznikol v roku 2002. V princípe spolupracujeme so všetkými vládami, so všetkými ministrami, predsedami vlád, ktorí majú záujem o komunikáciu, o stretnutia. Nepozeráme sa na to, či ide o politikov vľavo alebo vpravo. Podnikatelia tu boli, sú a budú, takže sa prispôsobia každej politickej situácii.
Keď ste vznikali, médiá sa zamýšľali, čo ste vlastne zač. Volali vás tajným spolkom...
Dá sa to tak povedať. Keby ste si zobrali všetky mediálne výstupy za tých skoro 20 rokov, čo existujeme, by ste našli firmy, ktoré sú v štruktúre klubu 500. Sú to ľudia, ktorí sú nastavení na jednu vlnovú dĺžku. Ten problém, ktorý môžu ľudia vnímať je, že klub oficiálne nezverejňuje svojich členov. Dôvod je ten, že slovenská verejnosť nie je nastavená na to, že slovenský vlastník môže vlastniť veľký podnik, veľkú skupinu podnikov. Je to v rámci spoločnosti citlivá téma a nechceme rozvírovať debatu.
Takže mi radšej odkážete, aby som vo vašich tlačových správach pátrala po členoch, ako by ste mi mali okrem železiarní Podbrezová teraz zopár vymenovať?
Máme 20 členov. Ale nenúťte ma teraz menovať. Nezverejniť zoznam je rozhodnutie členov, ktoré ja ako zamestnanec klubu a výkonný riaditeľ rešpektujem.
Je medzi nimi napríklad výrobca horaliek?
(smiech) Nebudeme sa vyjadrovať, že kto je a nie je členom. Presne do tejto diskusie, či je tam ten alebo iný, sa nechceme dostať. Diskusia, ktorú klub 500 prináša je o riešeniach, o návrhoch, o názoroch, o ktorých chceme, aby sa diskutovalo, či sú dobré, zlé, či pomôžu alebo nepomôžu. Doteraz sme neboli ani raz obvinení, že klub 500 je lobistickou organizáciou bojujúcou za výhody pre takého či takého výrobcu.
Ale lobistami ste. Veď bojujete za niečie záujmy.
Čo je to lobistická organizácia. Aj odborári sú tým pádom lobisti, aj inštitúty pri ministerstvách, aj ministerstvá vlastne presadzujú na vláde veci zo svojho rezortu. Ak naše riešenia boli akceptované pomohli celkovo podnikateľom, aj malým, celému podnikateľkému prostrediu.
Ministerstvá sú vládou a tie inštitúty vydávajú odporúčania na základe verejného záujmu, nemôžete to porovnávať s vami, oni by mali presadzovať veci vo verejnom záujme.
Verejný záujem je predsa aj v tom, aby podnikateľské prostredie prosperovalo, aby rástlo, aby sa zlepšovalo, aby sa zlepšovali podmienky pre zamestnancov.
„Sú typy projektov, pri ktorých nemôže prísť podnikateľ za univerzitou s tým, že vyvíja unikátny zlepšovák, inováciu, lebo s tým ide vlastne na verejnosť.“
Áno je, ale vy ako organizácia nereprezentujete zamestnancov, ale zamestnávateľov...
Ale zamestnávateľ bez zamestnanca nemôže fungovať. To znamená, že všetky stanoviská aj čo sa týkajú klubu 500 boli pozitívne aj pre zamestnancov. Pre nás sú zamestnanci kľúčoví. Napríklad sme nepodporili zrušenie minimálnej mzdy, keď to v minulosti jedna zo zamestnávateľských asociácií navrhla. Ak je spokojný zamestnanec, firma funguje a spokojný je aj majiteľ. Bez zamestnancov sa nepohneme.
Ako je podľa vás Klub 500 vnímaný v očiach verejnosti?
To sa musíte opýtať verejnosti.
Podľa vás? Ide mi o to, či si uvedomujete, že nezverejňovaním vašich členov a tým, že jeden člen je veľmi aktívny, ľudia vás môžu vnímať ako klub Vladimíra Sotáka...
Sme klubom zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 500 zamestnancov. Sú to majitelia podnikov, ktorí v rámci svojich holdingových štruktúr vlastnia malé, stredné aj veľké podniky. Sú tu združení len slovenskí vlastníci. Ten dôvod je, že keď sme v roku 2002 vznikli, bol prijatý zákon o dani z príjmov, ktorý hovoril o tom, že domáce subjekty nemajú nárok na úľavy vo forme investičných stimulov. Nárok mali len zahraničné subjekty, takže vznik klubu 500 bola taká obranná reakcia domácich podnikateľov. Chceli sme povedať „haló aj my sme tu“ a upozorniť na to, že vláda robí rozdiely medzi domácimi a zahraničnými. Po vstupe do EÚ v roku 2004 sa samozrejme podmienky zjednotili a situácia sa na papieri napravila. V praxi trochu pokrivkáva.
Kým nevznikla vláda Roberta Fica neboli ste veľmi ako klub 500 prizývaní na rokovania vlády, či sa mýlim?
Ale boli sme.
Máte s ním bližší vzťah ako s inými politikmi?
Bude táto diskusia o pánovi Ficovi a o klube alebo ekonomike a riešeniach?
Prekáža vám odpovedať na túto otázku? Pýtam sa na to, aby sme mali jasno, kde stojíte...
Ako som povedal komunikujeme s každým predsedom vlády aj s predsedami politických strán. Keď nás pozve na rokovanie predseda akejkoľvek koaličnej strany, komunikujeme. S pánom predsedom Matovičom sa konalo len jedno stretnutie v rámci zamestnávateľských organizácií, na ktorých sa zúčastnil aj klub 500. Odvtedy, aj keď sme pána premiéra požiadali o stretnutie, nemal záujem. S ním je komunikácia ťažšia. Ale doposiaľ sme sa zúčastňovali stretnutí s predsedami vlád pravidelne, nech bola vláda akákoľvek
V poslednom čase sa však zdá, že vám všetko prekáža. Chcete dať na ÚS to, ako bol schválený núdzový stav, reformný plán obnovy považujete za nereálny a tvrdíte, že teraz nie je čas na zvyšovanie minimálnej mzdy. To robí vláda všetko zle?
Zásadný problém tejto vlády je, že nekomunikuje. Keď porovnám prvú vládu Roberta Fica a aj vlády, ktoré boli pre ňou, komunikovali. Mali záujem zisťovať názory na prijímané opatrenia. Chceli zisťovať, čo jednotlivé sektory potrebujú. Úplne otvorene vám poviem, že súčasná vláda až na výnimky niektorých minstrov nekomunikuje. Keď sa s nami nerozpráva a ani si nechce vypočuť, čo aké dopady budú mať opatrenia v praxi, je to zvláštne. Netvrdíme, že máme 100 percentnú pravdu, že všetko musí byť podľa nás, len chceme diskusiu. Každá vláda by sa mala so zamestnávateľmi rozprávať, aby vedela, aké sú dosahy jej opatrení.
„Ak by sme nemali toľko miest a obcí, nepracovalo by toľko ľudí vo verejnej a štátnej správe a tak by sme nemuseli mať piate najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v celej EÚ.“
Čím to je podľa vás?
My tvrdíme, že komunikácia je základ a vždy pred voľbami pozývame všetky strany na stretnutia. Aj teraz pred voľbami. Prišli všetky súčasné vládne strany okrem OľaNO. OĽANO je to historicky jediná strana na Slovensku, ktorá sa s klubom 500 nestretla na úrovni predsedu strany a vlády. Niektorí ministri sa s nami stretli po voľbách a to boli vlastne prvé diskusie s niekým zo strany OľaNO. Pán Matovič však na nás nikdy nereflektoval.
Prečo ste si na pomenovanie pocitov, aké máte z plánovaných reforriem, teda z plánu obnovy vlády, slovo rozčarovaný?
Na Slovensko príde historicky najväčší balík peňazí na čerpanie. Európska komisia krajinám vyčlenila financie, ktoré budú môcť použiť jednoduchšie ako zvyčajne, teda čerpať bez tých náročných administratívnych procedúr, ktoré sú typické pre eurofondy. Tento balík obnovy nebude vyžadovať výzvy, projekty, vyhodnotenie, byrokraciu. Takže keď príde takýto balík jednoduchý na čerpanie na tri ciele – obnova ekonomiky po covide, na zvýšenie odolnosti voči ďalším krízam, zabezpečenie trvalého rastu a podpora konkurencieschopnosti – očakávali sme široké národné diskusie. Tie neprišli, prišiel materiál, z ktorého sme rozčarovaní.
Lebo nie je kvalitný?
Áno, čakali sme materiál, ktorý posunie Slovensko tak ďaleko, že zatieni všetky vlády, ktoré tu boli doposiaľ. Očakávali sme diskusiu vďaka, ktorej by vznikol veľmi kvalitný plán obnovy. že vláda prinesie reálne plány, ktoré budú riešiť problémové oblasti ekonomiky. Toto takým materiálom určite nie je.
Čo je podľa vás hlavný problém?
Potrebujeme štrukturálne reformy. To sú také, ktoré zásadným spôsobom zmenia fungovanie tej-ktorej oblasti a zároveń financovanie takejto reformy v rpvých rokoch zabezpečí to, že bude udržateľná do budúcna. Plány, ktoré sú na stole nie sú štrukturálne reformy. Až na svetlé výnimky nejde o plány o tom, že zvýšia konkurencieschopnosť a zvýšia odolnosť ekonomiky voči ďalším krízam. Sme sklamaní, podľa nás to nie je dobrý plán a mal by sa prerobiť.
Kritizovali ste, že plány sú nereálne. Pri ktorom opatrení ste si to povedali?
Poviem problémy v dvoch oblastiach – verejná správa a veda, výskum, inovácie. Vo verejnej správe materiál konštatuje veľkú rozdrobenosť obcí a miest. Máme ich asi 3000. 90 percent obcí má do 3000 obyvateľov. Na jednej strane sama vláda konštatuje, že je to neefektívne a že najefektívejšie sú obce od 20 do 40-tisíc obyvateľov a potom sa v rámci opatrení dočítate, že zlučovať obce neplánujú. Tak sa potom pýtame, že prečo to analyzujú, keď vlastne reformu neprinesú?
Toto vás trápi? Veď nejde o reformu, ktorá by sa týkala podnikateľkého sektora?
Akožeby nie. 427-tisíc štátnych a verejných zamestnancov je ako platených? Z našich daní, z daní podnikateľov. Na Slovensku máme 5,5 milióna obyvateľov. Z toho 1,9 milióna pracuje v priemysle, v poľnohospodárstve, v službách, v potravinárstve a v sketoroch, ktorý napĺňa štátny rozpočet. Potom tu máme 3,5 milióna obyvateľov, ktorí sú napojení na štátny rozpočet. Teda žijú z toho, čo tých 1,9 milióna ľudí vyprodukuje. Takže vy, pani redaktorka, odvediete daň na to, aby ste zaplatili služby pre seba, ale v princípe platíte ešte daň na služby ďalších dvoch ľudí z celej tejto 3,5 miliónovej skupiny. Takže efektívna verejná štátna a verejná správa sa nás týka všetkých. Ak by sme nemali toľko miest a obcí, nepracovalo by toľko ľudí vo verejnej a štátnej správe a tak by sme nemuseli mať piate najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v celej EÚ. Podnikatelia aj obyvatelia platia také vysoké dane, aj preto že máme bujnú štátnu správu.
Veda, výskum, inovácie, tam vidíte problém plánu obnovy kde?
V materiáli sa napríklad dočítame, že najväčším motorom pre inovácie je podnikový a priemyselný výskum, ale žiadne opatrenie na priemyslený výskum plán neponúka. Doslova tam je napísané, že ak chce byť Slovensko úspešné v podnikovom a priemyselnom výskume, tak treba dať viac peňazí do univerzít a SAV. Toto je podľa nich podpora priemyselného výskumu? To je úplne mimo.
Nemyseli to tak, že univerzity a SAV môže na tých projektoch podporených financiami z EÚ spolupracovať s firmami?
Veď to už môžu aj teraz a prečo nespolupracujú?
Žiadny z vašich členov nemá spoločný výskumný projekt s univerzitou?
Má, ale majú oveľa viac projektov, ktoré riešia sami. Sú typy projektov, pri ktorých nemôže prísť podnikateľ za univerzitou s tým, že vyvíja unikátny zlepšovák, inováciu, lebo s tým ide vlastne na verejnosť. Sú typy výskumu, ktoré môžete robiť s verejnou inštitúciou a sú také, ktoré zostávajú priemyselným tajomstvom, lebo je to otázka prežitia firmy.
To je takzvané R&D, teda výskum a vývoj. Nemá si túto časť „prežitia“ firma financovať zo svojich zdrojov? Napríklad, keď sa jej darí, tak nevyplatí majiteľom dividendy, ale investuje do seba, aby sa rozvíjala...
Áno, to firmy aj robia, ale všade vo svete na takýto výskum prispieva svojim spôsobom aj štát. Ak štát chce, aby firmy dokázali každých x rokov inovovať, aby mali zákazníkov, úspech, aby prinášali nové výrobky a tomuto štátu stále platili dane, musí mať záujem na tom, aby inovovali. Inovácie musí podporiť. Tak to funguje všade vo svete. To je predsa kľúč: štát žije z daní. Veľké firmy napríklad odvádzajú 80 percent daní, na jednú veľkú firmu je napojených ďalších 670 až 1100 malých a stredných firiem ako dodávateľov a odberateľov. Štát sa teda musí starať o veľkých, o stredných, o malých. Aby boli úspešní, aby platili dane, z ktorých sa financujú služby štátu, aby mali nové výrobky. Teraz napríklad máte tento iphone, o 2-3 roky budete mať lepší.
Ak firma dá, to je služobný.
Áno, ale inovovaný, aj tieto hodinky máte teraz, o pár rokov budete mať iné.
Znova vám príklad asi nevyjde. Tieto mám už na celý život.
Fajn, ale vidíte, že už nemáme tie digitálky spred rokov. A toto je o schopnosti štátu vytvoriť podmienky firmám, aby tu boli a aby sa vyvíjali.
V pláne obnovy ste spomínali svetlé výnimky...
Potešila nás napríklad myšlienka, že Bratislava a Košice by mali byť jeden obvod, bez mestských častí. Tým pádom sa zoptimalizuje aspoň vo veľkých mestách verejná správa, keď už celoslovensky to v pláne chýba. V oblasti školstva je pozitívna zmienka potreby zracionalizovať vysoké školy. Žiaľ sa hovorí len o verejných vysokých školách, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu. Potešilo nás tiež, že do financovania sa zahrnie kľúč uplatniteľnosti absolventov na trhu práce vo vy3tudovanom odbore. To je významná vec. Ale na druhej strane aj tu sú neduhy.
„Plán obnovy hovorí, že ak Slovensko má byť úspešné v podnikovom a priemyselnom výskume, tak treba dať viac peňazí do univerzít a SAV. Toto je podľa nich podpora priemyselného výskumu? To je úplne mimo.“
A teda?
Že tieto pozitívne veci nie sú navrhované ako pevné opatrenia, ale len ako jedna zo štyroch alternatív ako sa to dá urobiť. Nevnímame to teda ako jasné ciele vlády. Keby mali jasný cieľ, tak nerobia štyri alternatívy.
Prečo dávate za vzor v prístupe ko konštrukcii plánu obnovy to, ako ho vyskladali Francúzi? Trochu udivujúce nie, keď táto krajina má skôr povesť socialistov vo vzťahu k podnikateľom...
Práve preto nás pozitívne prekvapilo, ako pragmaticky k plánu obnovy pristúpili. Francúzi budú mať k dispozícii okolo 100 miliárd eur. Balík rozdelia na tri oblasti. Najskôr posilnenie konkurencieschopnosti ekonomiky, podnikateľov, podpory inovácií. Povedali dokonca, že na tento cieľ pôjde až 38% financií, čiže 38 miliárd. Povedali, že znížia daňovo-odvodové zaťaženie podnikov. Dokonca si vyčlenili sektory, ktoré sú pre nich kľúčové ako lieky, potraviny, poľnohospodástvo. Chcú podniku, ktorý má svoju prevádzku mimo Francúzska poskytovať stimuly, ak výrobu stiahnu zas do Francúzska. Štátnické rozmýšľanie.
Veľa investujú však aj priamo do zamestnancov...
Áno, ale múdro. Budú podporovať vzdelávanie, kurzarbeit, teda skrátené pracovné úväzky, teda ak príde kríza, aby mali dostatok financií na záchranu pracovných miest. Investovať chcú do vzdelávania. Tretí balík peňazí pôjde do regionálneho rozvoja. Logické, čisté, tri kľúčové oblasti a musím povedať, že pre nás poriadne prekvapenie, keďže Francúzsko má ako hovoríte povesť nie práve najprogresívnejšej krajiny. Ak by sme si z francúzskeho plánu zobrali príklad, tak sa posunieme míľovými krokmi od toho, čo máme na stole.
Na začiatku ste spomenuli, že zamestnanec je pre firmu alfa a omega. Podľa toho, ako poznáme situáciu na Slovensku, to znie len ako klišé. Povedzte teda ako by mal vyzerať napríklad vzťah medzi odmenou zamestnanca a zamestnávateľa. Je nejaká hranica etická, že by majiteľ firmy nemal dať ani tomu najmenšiemu zamestnancovi menej ako, vymyslím si, jednu dvadsatinu svojho mesačnému príjmu?
Férové nastavenie miezd vo firme, na ktoré sa pýtate, je veľmi všeobecná otázka.
Rozumiete však, prečo sa na to pýtam. Príjmy boháčov rastú aj v čase kríz, no a vyšla štatistika, že inzerované mzdy po prvýkrát klesli. Ako by mal férový podnikateľ rozmýšľať pri odmeňovaní svojich ľudí?
Sme združenie majiteľov podnikov, ktorí majú nad 500 zamestnancov. Vo všetkých fungujú podnikové odbory, ktoré rokujú a podmienky zamestnancov sú výsledkami dohody medzi zástupcami zamestnancov a vedením spoločností. Na rozdiel od malých firiem, kde odbory nefungujú, kde je mzdová politika vyslovene rozhodnutím konkrétneho vlastníka, tak u našich členov je to jasnejšie a myslím férové. Práva zamestnancov sú posilnené, keďže majú svoje organizácie.
Takže je podľa vás fér to, čo si dohodnú. Žiadnu vyššiu filozofiu by ste nehľadali.
Áno, čo si dohodnú, to platí.
Stretli ste sa už s ministrom Richardom Sulíkom?
Áno, s pánom ministrom hospodárstva sa veľmi dobre spolupracuje. Robí pravidlené mesačné diskusie s predstaviteľmi zamestnávateľkých spolkov, vrátane klubu 500, kde si vypočuje názory, prednáša tam témy. Má svojich poradcov, odborníkov, ktorí s nami tiež hovoria, takže komunikácia s rezortom je z nášho pohľadu príkladná.
Aj ministra práce Milana Krajniaka ste vysunuli do popredia, keď ste ho porovnávali s Igorom Matovičom pri téme príspevkov pre firmy v korona kríze.
Pán minister Krajniak je tiež minister tejto vlády, ktorý sa rád stretne, keď o stretnutie požiadame. Spolupráca je veľmi korektná.
Tak čo teda budete robiť s tým premiérom Matovičom? Keď aj pán Soták povedal, že všetci sú fajn, len on je problematický.
My nebudeme nič robiť s Igorom Matovičom. Je na ňom, ako bude vystupovať, ako riadiť túto krajinu, či bude mať záujem diskutovať. My sme pripravení, ak bude chcieť komunikovať. Je v našom záujme komunikovať s každým predsedom a členom vlády.
Vy ste v klube 500 od jeho založenia, podobne ako pán Soták. Vyzerá to tak, že sa za ten čas veľa nezmenilo. Máte vnútri klubu nejakú demokraciu?
Áno, v klube má každý člen právo veta na každé jedno rozhodnutie a stanovisko. Za 20 rokov nebolo uplatnené, vždy sme sa dohodli. Aby som neklamal, veto bolo občas uplatnené vo vzťahu k prijímaniu nových členov. Lebo keďže sme klub, musí byť zabezpečené, aby si členovia rozumeli, nemali voči sebe antipatie či obchodné problémy navzájom. Žiadny iný člen inak ani nemá záujem o vedenie klubu 500, členovia hovoria, že pán Soták to robí dobre a držia mu palce.
Vy nevnímate pána Sotáka ako kontroverznú osobnosť? Nikomu z klubu neprišlo zvláštne, že prišiel na tlačovku ministra školstva Plavčana zachraňovať, pochybnosti v eurofondoch na vedu?
Nevnímam ho ako kontroverznú osobnosť, ale ako úspešného podnikateľa, za ktorým stoja úspešné firmy. Vždy môžete mať svoj názor. Ak mám dať krátku odpoveď, je ťažké vysvetliť súvislosti. V princípe bol minister Plavčan ministrom, ktorý pravidelne komunikoval s klubom 500, mal záujem na zlepšovaní vecí. Tak ako sa do dostáva súčasná vláda a ministri pre ním do situácií, kedy hoci minister niečo rozhodne, mašinéria pod ním je taká veľká, že dosah na rozhodnutia minister ani nemá. O eurofondoch rozhodovali komisie, nezávislé od ministra. Ja tú účasť predsedu Sotáka na tlačovke vnímam ako snahu ukázať, že nie za všetko môžeme viniť ministra. Môže za to, že si v rámci rezortu nenastavil dobrú štruktúru a možno nevybral správnych ľudí, ale nemôže za všetko. Pán Soták chcel podporiť ministra školstva v tom, že nie je on ten pravý, kto je na vine za všetko, čo sa na neho v tom čase zosypalo.
Takže priateľská výpomoc človeku v núdzi?
To ťažko takto povedať. Minister Plavčan, v oblasti vedy, výskumu, inovácií, čo je oblasť kľúčová z pohľadu priemyslu, z nášho pohľadu nastavil témy podpory v dobre. To môžem s čistým svedomím povedať. Komunikácia ohľadom tém bola robená v spolupráci so širokým spektrom zamestnávateľských organizácií, vrátane klubu 500. Aké boli predložené projekty, kde to to v rámci hodnotenia zvrhlo, tak za to nesúďme len jedného človeka. Pravdou je, že členovia Klubu 500 medzi úspešnými žiadateľmi neboli.
