Cituje rodičov detí z onkológie, užíva si Poprad, svoje nové rodičovské aj charitatívne povinnosti a na politické vrenie sa pozerá spoza Tatier. Ako často je v kontakte s prezidentkou Čaputovou? Mrzia ho odchody poslancov zo strany Za ľudí? Dávajú Slováci na charitu menej pre krízu? Exprezident ANDREJ KISKA prezradil v rozhovore s VERONIKOU COSCULLUELA aj to, že na „dôchodku“ ho chytila spisovateľská slina.
Počas vládnej krízy sa Veronika Remišová niekoľkokrát ospravedlnila ľuďom, že vláda sa zaoberá sama sebou namiesto toho, aby riešila ich problémy. Vy ste dnes v Dobrom anjelovi v kontakte s ťažkými osudmi rodín. Čo ste si od nich počas posledného mesiaca na margo politikov vypočuli?
My bojujeme o život a politici predvádzajú šaškáreň. Veta, ktorá asi najlepšie vystihuje názor rodičov na detskej onkológii. Rodiny sú z dôvodu choroby naučené žiť v izolácii. Pre nich pandémia nebola až takou zásadnou zmenou v živote ako pre nás ostatných. Ale pozerať sa, ako sa politici naťahujú o pravdu, slovičkária, to bola pre nich smutná komédia.
Čo ste si hovorili počas vládnej krízy?
Mal som možnosť osobne poznať aktérov krízy a úprimne - mňa kríza až tak neprekvapila. Žiaľ, aj Matovič, aj Sulík majú vo svojej osobnostnej výbave, v génoch vlastnosti, ktoré ich predurčujú na konflikt. Často im chýba empatia, snaha o porozumenie a schopnosť vžiť sa do pozície druhého. Bez toho sa ťažko, veľmi ťažko dá fungovať v kolektíve. V politike. Niekedy sa považuje empatia v politike za slabosť a prevláda názor, že treba ukázať ramená. Ale to je chyba.
Boli ste v kontakte s niekým zo strany Za ľudí? Z vlády?
Mal som niekoľko telefonátov od ľudí z našej strany. Vedia, že im sám z vlastnej iniciatívy nebudem volať a hovoriť, čo majú robiť. To nie. Ale ak sa ma niekto spýta na môj názor, bez problémov ho poviem. Hoci aj môj postoj sa časom menil a vyvíjal.
Čo tým myslíte? Chceli ste, aby strana Za ľudí odišla z vlády?
V určitom momente aj takýto variant prichádzal do úvahy. Ale všetci sme si želali, aby sa kríza čím skôr ukončila a štvorkoalícia pokračovala.
Báli ste sa, že sa to neurovná? Vládne krízy ste ako prezident zažili, a to nie jednu.
Nevidíme Matovičovi ani Sulíkovi do hlavy a nevieme, kto všetko a ako ovplyvňuje ich názory. V celej kríze som negatívne vnímal, že osobné záujmy a získavanie politických bodov prevažujú nad záujmom krajiny a našich ľudí. Takže, áno, mal som obavu, že budeme mať menšinovú vládu, čo by bol už len krôčik od predčasných parlamentných volieb a možného návratu Fica.
Odľahlo vám, ako sa to vyriešilo? Alebo ste ako Ivan Mikloš skeptický, či výmena postov medzi Igorom Matovičom s Eduardom Hegerom neprinesie len ďalšie trenice.
Mám obavu z dvoch scenárov. Prvým je, že Matovič sa bude snažiť riadiť premiéra. To sme zažili pri duu Fico a Pellegrini. Byť premiérom znamená mať prirodzenú autoritu medzi všetkými členmi vlády. Dokázať si spraviť poriadok a ministrov spájať. Prvé týždne nám ukážu, ako to pán Heger zvládne, a my všetci by sme mu mali držať palce. Druhým problémom je, že Sulík s Matovičom budú zase za jedným stolom. Konflikt môže pokračovať, útoky budú verejné a prenesie sa to aj na koaličnú radu. Pár Sulíkových vyjadrení v rozhovoroch po kríze naznačuje, že nemieni zmeniť svoju útočnú rétoriku smerom k vláde, v ktorej sám sedí, a zvlášť k Matovičovi. Takže sa ľahko môže stať, že do pár mesiacov budeme mať krízu späť.
Aký bol po vyše piatich rokoch váš návrat do bežného života? Uvedomili ste si, že ste ako prezident možno boli odeň trochu odrezaný?
Určite nie. Skôr naopak. Ako prezident som mal možnosť často sa stretávať s ľuďmi v chudobných regiónoch, s chorými, s bezdomovcami, s Rómami z osád. Úroveň krajiny spoznáte podľa toho, ako sa dokáže postarať o najzraniteľnejších. Nie podľa toho, ako sa žije úspešným. Na stretnutiach s mimovládnymi organizáciami ma príjemne prekvapilo, že my vieme nielen pomenovať problém, ale aj máme riešenia. Smutné len je, že ich nevieme presadiť v praxi. Máme nedostatok schopných a čestných ľudí v riadení štátu.
Píšem fikciu. Lebo ak by som napísal pravdu v prípade memoárov, mohlo by to byť netaktné a neslušné k niektorým ľuďom a bez toho, aby som opísal pikošky z politického života, by to zase bola nuda.
Pred rokmi ste hovorili, že idete do politiky z Dobrého anjela preto, lebo mnoho vecí sa dá zmeniť, zlepšiť len vstupom do politiky. Dnes mám pocit, že už si to nemyslíte. Cítite sa v Anjelovi osožnejší ako vo vysokej politike?
Byť prezidentom, to je ako byť kapitánom na obrovskej lodi. Od okamihu, keď otočíte kormidlom, aby loď zmenila svoj smer, uplynie množstvo času. Riadil som sa zásadou - Konaj, rob všetko, čo najlepšie vieš, ale neočakávaj výsledky svojich činov. Ako hovorieval otec Srholec, cesta je cieľ. Veľa vecí sa počas môjho pôsobenia pohlo. Zmenilo. Ale začal som polarizovať spoločnosť, vybudoval som si skupinu protivníkov. Moje pôsobenie v prezidentskom úrade bolo silne poznamenané stálym súbojom s Ficom, Kaliňákom, Gašparom a celou mafiou v našom štáte, ktorá hádzala na mňa špinu, kde len mohla. Keď som nastúpil do úradu, strana Smer mala väčšinu v parlamente. Ovládala všetko. Teraz sa ukazuje, aké špinavosti sa diali. Neskôr som zvádzal súboj s kotlebovcami. Po piatich rokoch bol čas odísť a máme super prezidentku. Ja som sa vrátil tam, skadiaľ som do politiky prišiel. Do Dobrého anjela.
Mimochodom, ako sa charite darí počas korony? Šetria ľudia alebo sú, naopak, štedrejší, lebo sa o príbehoch ľudí zasiahnutých krízou hovorí?
Je pravda, že minulý rok sme historicky prvýkrát zaznamenali pokles finančných príspevkov v dôsledku nárastu nezamestnanosti. Tá má devastujúci dosah aj na rodiny, ktorým pomáhame. Firmy ako prvé prepúšťajú brigádnikov, pomocných pracovníkov, rušia dohody so živnostníkmi. A to sú presne pozície, kde rodičia chorých detí mohli popri starostlivosti o dieťa zarobiť. Zraniteľní sa počas krízy stávajú ešte zraniteľnejšími. A nám neostáva nič iné, iba prosiť ľudí, aby si to uvedomili a pomohli. Niektorí už tak spravili, za čo im ďakujeme. Na otvorenie sŕdc ďalších ešte čakáme.
Ako vyzerajú vaše dni?
Je korona, a tak drvivú väčšinu času pracujem z domu. Píšem, telefonujem, zúčastňujem sa na online poradách. Chýbajú mi osobné stretnutia, kolektív. Ale to asi prežíva každý z nás. Teším sa, že onedlho sa táto mizéria skončí a budem zase môcť sedieť v kancelárii s kolegami z Dobrého anjela.
Vy ste vždy boli srdcom Popradčan, ale predsa, vôbec vám nechýba Bratislava?
Nie. Rodení Bratislavčania ma za tieto slová nebudú mať radi, ale nikdy som nechcel žiť v Bratislave. V Poprade nemáme tak veľa dobrých reštaurácií ani možnosť takého kultúrneho vyžitia či možnosti nakupovania. Ale keď sa pozriem z okna, vidím Tatry, za chrbtom mám Slovenský raj, máme tu svojich rodičov a všetko je v okruhu piatich minút autom. Som šťastný a hrdý na kúsok Slovenska, kde žijem.
V poslednom roku sme ani nevideli tradičné obedy prezidentov u pani Čaputovej. Je to z dôvodu korony?
Áno, bol to logický krok.
Tieto stretnutia všetci exprezidenti chválili. Chýbajú vám?
Doberanie medzi pánom Gašparovičom a pánom Schusterom skutočne stálo za to. No čo už, verím, že budúci rok sa všetci v zdraví uvidíme.
Ste v nejakom kontakte s pánmi Gašparovičom a Schusterom?
Pánovi Gašparovičovi som písomne blahoželal k osemdesiatke a potešilo ma, že mi osobne zavolal a poďakoval. S pánom Schusterom som bol naposledy v kontakte ešte počas mojej politicky aktívnej práce.
Aké vzťahy, myslím aj frekvenciu, udržiavate so súčasnou prezidentkou?
Nie sme v pravidelnom kontakte. Naposledy ma pozvala pani prezidentka do paláca začiatkom marca a diskutovali sme hlavne o vnútropolitickej situácii.
Z Popradu ste sledovali, ako poslanci opúšťali stranu Za ľudí a ako sa hovorilo, že ďalší o tom silno uvažujú. Pozeralo sa vám na to ťažko?
Stranu sme budovali ako stranu odborníkov. Hľadali sme silné osobnosti, ktoré sú schopné a ochotné prevziať na seba zodpovednosť za riadenie štátu. Bol som veľmi rád, že sa k nám takíto ľudia pridali. Na druhej strane, silné osobnosti majú svoj názor, nie vždy sú títo ľudia ochotní robiť a hľadať kompromisy. Mojím krédom bolo, že najdôležitejšie sú záujmy krajiny, potom záujmy strany a až celkom nakoniec, naspodku dôležitosti, musia byť záujmy jednotlivcov.
Komentátori hovoria, že v strane Za ľudí boli takí, ktorí prišli s vami a tí aj pomaly odchádzajú, a potom menšina, ktorá je blízka Veronike Remišovej. Súhlasíte?
Skutočnú povahu a vlastnosti ľudí spoznáte v krízových okamihoch. V ťažkých časoch. Nie vtedy, keď svieti slnko, ale keď je búrka, bijú hromy a je povodeň, spoznáte ich charakter. Uvidíte, či myslia na svoju záchranu alebo sa snažia pomôcť iným a sú pripravení obetovať aj seba samých. Veroniku zvolila drvivá väčšina snemu strany Za ľudí. Pravdaže je iná ako ja, všetci sme rozdielni, ale ako som hovoril, prvá je krajina, potom je strana a až potom jednotlivec. Mrzelo ma, že ľudia, s ktorými som sa spoločne na tento boj vydal, pri prvých vážnych problémoch utiekli namiesto toho, aby v prípade nesúhlasného názoru zviedli vnútrostranícku diskusiu a súboj. Nadradili svoj záujem nad záujem strany.
Cítite za stranu Za ľudí ešte nejakú zodpovednosť alebo to už beriete s odstupom? Prestrihli ste puto?
Po tom, ako som zo zdravotných dôvodov musel odísť z aktívnej politiky, som sa od strany odstrihol v maximálnej možnej miere. Nechtiac to napomohla pandémia i zákaz cestovania a stretávania. Ale vždy sledujem, čo sa deje, som ochotný pomôcť, poradiť.
Minulý rok sme historicky prvýkrát zaznamenali pokles finančných príspevkov v dôsledku nárastu nezamestnanosti. Tá má devastujúci dosah aj na rodiny, ktorým pomáhame.
Máte ešte nejaké nenaplnené pracovné ambície?
Veľa som od života dostal a skúšam mu to vrátiť. Som presvedčený, že je morálnou povinnosťou úspešných ľudí pomáhať. Nevyšiel mi projekt špičkovej detskej filantropickej nemocnice, a tak som vyskúšal pomôcť ako prezident. Neskôr cez politickú stranu. V hlave mám teraz ďalšie dva charitatívne projekty. Jeden v oblasti rómskej problematiky, ich práce a vzdelávania. Druhý v oblasti celospoločenského otvárania hodnotových otázok. Ale najskôr sa musí skončiť pandémia, musím sa rozcestovať a stretávať s ľuďmi, ktorých názor si vážim, veľa sa radiť. Aby som sa nevydal nesprávnou cestou.
Ako sa má vaša rodina? Manželka sa zrejme teší najviac, že ste zas naplno doma. Alebo vás aj trochu poháňa ísť do verejného života iným spôsobom ako politickým?
Dnes som typický rodič, ktorý počas pandémie pracuje z domu a má školopovinné deti. Musím uznať, že po siedmich rokoch strávených v politike a kampaniach si toto obdobie aj užívam. Som učiteľ - mám na starosti matematiku a fyziku -, zabávač - hlavne nášho trojročného Martinka -, ale aj kuchár a manažér športových aktivít. Manželka je šťastná, že som konečne s rodinou, a veľa s ňou diskutujem o projektoch, ktoré som spomenul.
Uvažujete o písaní komentárov či o napísaní knihy ako niektorí iní politici po konci kariéry?
Trafili ste klinec po hlavičke. Práve totiž dokončujem knihu s pracovným názvom Dvadsať dní prezidenta. Na jeseň by sa mala dostať na knižný trh. Je to síce fikcia, nie memoáre, ale vystihuje veľa z práce prezidenta, zo situácií, ktoré som zažil, a pozorný čitateľ určite nájde v hlavných hrdinoch aj niektorých politikov.
Prečo fikcia? Prečo ste nechceli napísať autobiografiu?
Veľa som o tom uvažoval. Ak by som písal svoje pamäti, musel by som sa vyjadrovať o prezidentoch, premiéroch ostatných krajín, ale aj o osobnostiach nášho života. Slušnosť považujem za základnú hodnotovú výbavu človeka a ak by som napísal pravdu v prípade memoárov, mohlo by to byť netaktné a neslušné k niektorým ľuďom a bez toho, aby som opísal pikošky z politického života, by to zase bola nuda. Preto som sa rozhodol svoje názory a niektoré skúsenosti vyrozprávať fikciou.
Viac FOTO Andreja Kisku v GALÉRII
Aspoň niečo z nej prezraďte.
Kniha je o súboji premiéra a prezidenta na pozadí začínajúcej sa rusko-ukrajinskej vojny. Prezident je vdovec a rieši aj svoj súkromný život. Ale viac až na jeseň.
