Čo prezident, to iný autor oficiálnej fotografie. Taký je väčšinou systém vo svete. Na Slovensku je to inak. Monopol na portrét hlavy štátu má Tlačová agentúra Slovenskej republiky. PAVEL NEUBAUER tento „džob“ schytal ako mladík a oficiálnych portrétov našich prezidentov sa drží dodnes. Na účte má všetky - od Michala Kováča až po prvú slovenskú ženu prezidentku.

Aké to je fotiť doteraz všetky slovenské hlavy štátu?

Všetko je rýchle a oficiálne. Neviem, ako by som vám spestril svoju odpoveď. Nik mi neušiel ani neodpadol. Mnohokrát sa ma pýtali na pikantérie, ale žiadne nemám. Žartovať sa veľmi nedá. Za chrbtom vám stojí policajt, ochrankár. Je to teda len také oficiálne.

Podarili sa všetky portréty na prvýkrát?

Povedal by som, že áno. Je síce pravda, že pani prezidentku som musel prefotiť, ale to nebol problém mojej práce. Fotky sa jej nepáčili, tak po dvoch týždňoch požiadala, či môže prísť zas. Na druhé fotenie už prišla po návšteve kaderníčky, dokonca chlapík prišiel aj s ňou, aby jej ešte upravil účes, a prišla aj menej športovo oblečená.

To majú asi všetky ženy spoločné. Hovoríme si, že nejako budeme vyzerať a nechceme sa priveľmi vyparádiť, no keď si uvedomíme, že fotografia pôjde niekam von, premýšľame už viac. Navyše tú jej mal vidieť celý národ.

My vždy upozorňujeme, aby na portréty prišli s vizážistom, ale zrejme si myslela, že to zvládne, a nakoniec bola detailistka. Ale vlastne neviem, či to chcela prefotiť ona alebo jej poradil niekto z tímu. To som nezisťoval. Mne to neprekážalo, som rád, že chcela mať väčšiu kvalitu. Musím povedať, že druhá verzia bola o polovicu lepšia ako tá predtým.

FOTOGRAFIE prezidentky Čaputovej a staršie oficiálne portréty slovenských prezidentov si pozrite v GALÉRII

Akí boli prezidenti počas fotenia? Strnulí alebo ste mali možnosť trochu ich spoznať?

Pani Čaputová bola veľmi príjemná. Ale ak sa ma pýtate na predchádzajúcich, to ste ma zaskočili, lebo neviem ani to, čo bolo včera. Exprezident Schuster bol v porovnaní s inými uvravený. Rád rozprával. Mal som pocit, že sa snažil, aby atmosféra nebola na bode mrazu. Zaujímal sa, pýtal sa. Ostatní sa prispôsobili tomu, čo im poviem ja. Samozrejme, to o nich veľa nevypovedá, lebo každý, kto raz zažil fotenie svojho portrétu, vie, že to nie je ľahké. Aj ja by som bol nesvoj. Bol by som najradšej, aby som to už mal za sebou. Ale spomínam si, že pri pánovi Schusterovi mi to utieklo rýchlejšie ako pri ostatných.

Ako dlho to vlastne trvá?

Najhoršia je príprava. Premýšľam o tom minimálne dva dni dopredu. Ako nasvietiť, ako posadiť, aby neboli tiene na tvári… Samotné fotenie je otázkou hodinky. Sadne si, upraví sa a potom fotím.

Koľko záberov urobíte?

Nie je na to nejaká norma. Nespomínam si, ale myslím, že naposledy pri pani Čaputovej som urobil asi 50 obrázkov. Už pri druhom som však vedel, že to je ten pravý záber. Samozrejme, človek to nemôže nechať tak a skúša - vyššie hlavu, nižšie oči, bradu. Musí mať na výber.

A vybrala tú pravú, ktorú ste vy cítili, že by mala byť oficiálny portrét?

Vyšlo to tak, áno. Pozrela sa na to v ateliéri, kde vždy robíme prvý výber. Z päťdesiat záberov desať. Tie som jej poslal cez internet. Na druhý deň mi oznámila, že to je tá fotka.

Oficiálny portrét novozvolenej prezidentky Zuzany Čaputovej.
Zdroj: TASR

Vždy si vyberajú sami prezidenti, ktorá fotografia bude oficiálna?

Ja im poviem svoj názor a oni rozmýšľajú. Prezident Gašparovič mal vedľa seba manželku a s ňou vyberal. Ostatní boli takí, že to skôr nechali na nás, ale vždy je slušnosť ukázať im, nech vidia. Prezidentovi Schusterovi sme ukázali štyri finálne, on povedal, že môžu byť a že mu je jedno, ktorá z nich.

Je rozdiel fotiť muža a fotiť ženu?

Je. Ženy potrebujú viac upraviť. Hoci si poviete, že to zvládnete samy, nakoniec vždy vidieť rozdiel, keď si vás vezme do rúk profesionál. Pri fotení ženskej tváre je dôležitý aj kaderník, lebo on presne vie upraviť vlasy, jednak podľa typu tváre, aby bola užšia, čo sa hodí tomu-ktorému typu, a jednak tak, aby vlasy netvorili pri fotení na tvári tiene. Bočné svetlo treba nastaviť pri rozpustených vlasoch tak, aby tvár nebola plochá. Ak by sme to nezvládli, nebola by to ona, vyzerala by inak, ale to sa ťažko vysvetľuje. Pri mužoch je to jednoduché. Tí majú krátke vlasy a tiene nie sú. U nich by bol najväčší problém možno veľké uši. (Smiech.)

Prezidentské portréty fotíte raz za päť rokov. Ste rád, že to padlo práve na vás?

Vtedy, keď som dostal za úlohu odfotiť Michala Kováča, bol som oveľa mladší. Šéf povedal, nech ukážem, čo viem. Samozrejme, že aj predtým som veľa fotil, aj portréty, ale je veľký rozdiel v ateliérovej fotografii a v práci fotoreportéra. Raz ste na družstve, raz na úrade vlády. Ak idete do ateliéru, musíte inak premýšľať. Rozmýšľať dopredu o tom, ako to chcete mať, musíte sa pripraviť. Aj ja som si musel naštudovať, ako vyzerajú portréty štátnikov v zahraničí.

Bol niektorý, ktorý vás špeciálne ovplyvnil?

Nie, ale veľmi si už nespomínam. Pozrel som si ich veľké množstvo, kým som si uvedomil, čo chcem, ako a čo sa odo mňa zrejme čaká. Dôležitá je práca so svetlom a to, ako si ho nastavíte. To netrvá dve minúty.

Viete, kde končia vaše portréty prezidentov po skončení ich funkcie?

Kedysi to bolo tak, že každá inštitúcia aj školy portréty prezidentov museli mať vystavené. Pamätám si, že ako chlapec v škole som na Husáka pozeral stále. Išiel som do biologického kabinetu, tam bol. Išiel som do geografického, aj tam. Všade. Teraz je to iné. Už nie je v každej triede portrét prezidenta. Neviem presne, kedy nastala zmena, ale myslím, že posledné dve obdobia je to voliteľné.

Ako PAVEL NEUBAUER fotí prezidentské portréty v GALÉRII

Máte doma prezidentské portréty, ktoré ste robili?

(Smiech.) Nie, nemám ich doma. Mám ich v robote položené niekde v šuplíku. Jeden mám na stole. Zhodou okolností je to Andrej Kiska, pretože mi ho podpísal a chcel som si ho dať zarámovať. Povedal som si, že si ho nechám na očiach, aby som na to nezabudol. No a vidíte, už    máme prezidentku.