S Matovičom prežil štyri dni a noci v karavane. Po tej skúsenosti vraj veľmi rýchlo utekal. Konzervativizmus sa podľa neho na Slovensku zúžil len na boj proti LGBTI ľuďom a potratom, preto sa za konzervatívca môže pokladať aj Boris Kollár. O tom, ako sa Igor Matovič dotkol kráľa, ale aj o tom, prečo KDH prehralo voľby, sa s ALOJZOM HLINOM (50) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.
Čomu sa dnes venujete a z čoho žijete?
Ja som, chvalabohu, nikdy nežil len z politiky a mal som sa k čomu vrátiť. Robíme v gastronómii a pandémia nás veľmi zasiahla. Teraz som krízovým manažérom, snažíme sa to prežiť.
Gastro je už pár mesiacov zatvorené, asi je to ťažké.
Gastro je na tom suverénne najhoršie zo všetkých segmentov hospodárstva. Už sme zatvorení piaty mesiac.
Pomáha štát? Ako to zvládate?
Toho sa už popísalo. Pomoc je v nejakom rozsahu a v nejakom móde je aj jej rýchlosť. Nechcem byť protivný, ale pomoc je malá a pomalá.
Museli ste prepúšťať? Koľko ľudí?
Áno. Úplne presné číslo vám z hlavy nepoviem. Na začiatku sme museli prepustiť ľudí na dohodu alebo brigádnikov študentov. Kmeňových zamestnancov sa snažíme udržať.
Často sa na Facebooku vyjadrujete k vláde. Ste jedným z jej najväčších kritikov. Prečo?
Úlohou nie je chváliť vládu, ale ju kontrolovať. Konštruktívna kritika leští pravdu na diamant. Snažím sa, aby bola konštruktívna. Preto som niekedy prekvapený, ako sú niektorí úzkostliví na kritiku. Ja by som sa jej nebál. Možno je to aj preto, že som nikdy nebol odkázaný niekomu nosiť tašku a pochlebovať, ani teraz nemám pocit, že musím byť ticho. Ba práve naopak, sme v ohrození vzhľadom na amaterizmus a nezodpovednosť tejto vlády. Mám obmedzené možnosti a v rámci nich sa snažím na to upozorňovať.
V roku 2012 ste boli s Igorom Matovičom na niekoľkodňovej Tour de Roma a nerozišli ste sa v dobrom. Čo sa tam stalo?
Sú také sociologické štúdie, že v aute zistíte o človeku najlepšie, kým je. Malý priestor znásobuje emócie, podvedomie a reflexy. Keď vidíte niekoho kričiaceho za sklom, jasne vidíte, akého nerváka tam máte. Niečo na tom bude. A ja som s Matovičom prežil štyri dni a noci v karavane. Po tej skúsenosti som veľmi rýchlo utekal.
Čo sa udialo?
Netreba za tým hľadať konkrétnu situáciu. Skôr zistenie, že to takto nemôže fungovať. Vychádza to aj z mojej slobody, ktorú som si vždy strážil. Nikdy som nebol ochotný robiť niečo, s čím nie som stotožnený. Vtedy som zistil, že tadiaľ cesta nevedie. Mne to trvalo možno dlho, bol som pol roka v klube OĽaNO a po štyroch dňoch v karavane som odišiel. Možno aj to je veľa. Možno som to mal zistiť skôr. Ale niekedy sa čudujem, že ľudia, ktorí sú tam veľa rokov, poctivo držia a akceptujú, čo sa deje.
Matovič bol vždy šikovný marketér, vo voľbách získal vyše 25 percent. Myslíte si, že si tie percentá zaslúžil?
Celý svet politiky sa trasie v základoch. Čo platilo, už neplatí, ale všetko sa zrútiť nemôže. Nejaké pravidlá platia. A Matovič má mocenský inštinkt dobrý. On presne vedel, čo robiť. Je taká stredoveká zásada, dotkni sa kráľa. A on desať rokov na kráľa - na Fica - útočil. Ľudia už nechceli kráľa a on sa im emočne spodoboval ako ten, kto ho vie odstrániť. Podarilo sa mu vytvoriť vlnu, ktorá sa ku koncu stala cunami. A tá zmietla aj stranu bývalého prezidenta s nadupanou kandidátkou a trojnásobným rozpočtom, ako malo KDH. Tesne prešli. A takisto parlamentná strana SaS. Neparlamentné strany s novými ľuďmi ako KDH či PS/Spolu úplne zmietla. Možno keby boli voľby o týždeň neskôr, spadol by na 12 percent, možno by vybehol na 30. Bolo to nepredvídateľné.
Hovorí sa, že politiku postavíte na dvoch emóciách. Na závisti ako komunisti a na nenávisti ako fašisti. To sú základné emócie, s ktorými každý hlupák spraví stranu.
Ale teraz stráca.
Áno, platí zásada, dnes milujem - zajtra nenávidím. Tých 25 percent neboli jeho jadroví voliči. Bola to emočná voľba. Preto ten pokles. Otázka je, kam to pôjde. Človeka trochu mrzí, že tí, ktorí volili Matoviča, budú ešte chcieť voliť. Ale z veľkej väčšiny utekajú k Hlasu. To nie je dobré.
Aký je to volič, keď volil proti Ficovi práve Igora Matoviča a potom sa obráti a ide voliť Pellegriniho?
Matovič to zjavne nezvláda a ľudia chcú nového kráľa. V ich mentálnom vzorci sa ním stáva Pellegrini.
Nemôže si za nenávisť Matovič sám? Ani nie opatreniami, ale útokmi na Sulíka, na prezidentku...
Áno. Nechcem vyzerať, že tu plieskam poučku za poučkou, ale hovorí sa, že mečom bojuješ, mečom zhynieš. Systém práce Igora Matoviča je čistá emócia, osobný atak. A to sa mu vracia. Prepnutia medzi emóciami sú veľmi rýchle. Čiže ľudia, ktorí ho včera milovali, ho budú dnes nenávidieť. Ale niet sa čomu čudovať, on si na tom postavil kariéru. Hovorí sa, že politiku postavíte na dvoch emóciách. Na závisti ako komunisti a na nenávisti ako fašisti. To sú základné emócie, s ktorými každý hlupák spraví stranu. A Matovič je niekde medzi tým. On vykopáva z podvedomia ľudské atavizmy.
Myslíte Počiatkovu vilu?
Áno, aj. To je ten komunista v nás, zobrať im. Komunisti veľmi dobre vedeli, že keď niekoho pošlú zobrať, ľudia sa ľahko nájdu. A on to kombinuje. Tancuje však na tenkom ľade a vráti sa mu to.
Matovičov cieľ je už dlhší čas Richard Sulík. Keby ste boli na jeho mieste, ako by ste reagovali?
Matovič vyvinul enormnú snahu, aby som tam nebol. Vedel, že so mnou by si takto neporadil. To mu vyšlo. Sulík vie, že musí držať basu, lebo má za sebou príbeh s Radičovou. A Matovič to vie. Nechcem, aby to vyznelo nevhodne, ale vyvinul naozaj veľký tlak na to, aby sa KDH do parlamentu nedostalo. Určite by si ku mne nemohol dovoliť to, čo si dovoľuje teraz. Nechcem povedať, že to na Matoviča viem, ale vedel, prečo to robí.
Je Matovič vhodný typ na premiéra? Strávili ste s ním nejaký čas v tom karavane. Je to štátnik?
Žijeme v časoch, ktoré vyplavili antisystém, zvláštnosť. Ikonou tejto zvláštnosti sa stal Donald Trump. Ale ikona padla. Je možné, že vrchol tohto obdobia máme za sebou a mohlo by sa to znormalizovať. A Matovič je len jeden z „trumpíkov“, ktorí divným spôsobom vstúpili do politiky. Nechcem, aby tento rozhovor vyznel osobne. Keby Matovič nebol premiérom, je mi ukradnutý. Ale riadi štát a to mňa, moju rodinu, mojich známych ovplyvňuje. Určite si nemyslím, že má na to, aby bol premiérom.
Hovoríte, že pred voľbami sa Matovič veľmi snažil, aby ste sa do parlamentu nedostali. Spomínali ste špinavú protikampaň. Čo sa dialo?
Na jednom príklade to opíšem. Medzi odídencami od nás bola Anna Záborská, ktorá blúdila ako utrhnutý vagón a hľadala, kto ju vezme. Komunikovala aj so Sme rodina. Matovič ju zobral. Odídencov od Sulíka pritom nevzal a ešte sa vyjadril, že to Sulíkovi neurobí. Ale KDH to urobil. Jeho pomstychtivosť, ktorú teraz objavujú viacerí, sa ukázala. V samotnej kampani napríklad pár dní pred voľbami donútili starostov na Orave púšťať hysterický príhovor Záborskej, ktorá prízvukovala, že je bývalá politička KDH. Vyvreskovala tam, ako zastaví LGBTI. Popri tom viedol útoky na sociálnych sieťach.
Prečo sa vám Matovič chce pomstiť?
Niekedy ani nevie prečo. To je asi ten defekt. V zásade ani nemusí byť dôvod. Ale keď vás baví pozerať sa, ako niekto trpí, tak to jednoducho urobíte.
Napriek tomu, že nám zomiera sto ľudí denne, si minister zdravotníctva našiel čas, aby zmenil vyhlášku o interrupciách. Celkovo sa zdá, že konzervativizmus je na Slovensku len bojom proti LGBTI ľuďom a interrupciám. Kam speje?
Mňa mrzí, že sa konzervativizmus zúžil na tieto dve témy. Ak je budúcnosť konzervativizmu v tom, že budete bojovať o voliča s Kotlebom alebo Mazurekom či telocvičňovým kazateľom Vašečkom, kto je lepší kresťan, tak som si nie istý, že do toho chcem ísť. Ale nemyslím si, že to je údel konzervativizmu. Veď kresťanské demokracie postavili Európu po vojne v politickom boji so socialistami. To, čo je u nás, je paródia na konzervativizmus. Tu sa vyhýbajú veľkým témam. Pred 12 rokmi som napísal blog Revolúcia proti prázdnote, chcel som zabojovať proti prázdnote, ktorej dôsledkom je, že necháme sliepku žiť na priestore A4 len preto, aby mala čo najlacnejšie mäso. Sú témy, kde hlas konzervatizmu môže zaznieť. Ale zdá sa, že sme na to rezignovali. Keďže stačí raz za štvrť roka zakričať, že ste proti potratom.
Nedávno ste kritizovali Borisa Kollára. V strane má ľudí, ktorí sa prezentujú ako veľmi konzervatívni, on sám má 11 detí s desiatimi ženami. Kde došlo k zmene v ponímaní konzervativizmu?
Má to svetové aj slovenské hľadisko. Aj v Nemecku majú AfD, v USA Trumpa. Ale u nás je to ešte horšie. Konzervatívci majú byť skalou a nie pur penou. Tú nastriekate niekde, kde je diera, a potom ju prvú odtiaľ vyškriabete. Konzervatívci strácajú hrdosť. Dnes netreba ani príbeh, stačí len hlasná deklarácia. Keď niekto poučuje o rodine, mal by byť príkladom. Rezignovali sme na vzdelanie, veď všetci odpisujú. Rezignovali sme na cnosť. Tak máme Matoviča, Kollára, Mazureka. Niekedy bola politika vrchol kariéry ľudí so silným príbehom. U nás sme poslali chlapca, ktorý ledva skončil učňovku, do parlamentu.
Nedávno ste vyzvali Igora Matoviča, aby odstúpil. Je v OĽaNO niekto, kto by ho nahradil?
Myslím si, že stačí výmena na poste premiéra a nie celej vlády. Ak neodstúpi, riskujeme druhé úspešné referendum. Hádam tam je niekto, kto by ho nahradil. Veď je to premiérska strana. Len je desivé, že sme odovzdali moc strane, ktorá mala snem a novinári sa o ňom dozvedeli až po troch dňoch. To, čo sa teraz deje s demokraciou, pokladám za veľmi neúctivé.
Nechcem žiť v krajine, kde premiér zatvára smerákov do basy a ešte sa tým chváli na sociálnych sieťach. Chcem žiť v krajine, kde polícia, prokuratúra a súdy zatvárajú do basy ľudí, ktorí nedodržiavajú zákony. Smerákov, ale aj nesmerákov, jedndoducho spravodlivo.
Z vašej strany zaznela kritika aj po zverejnení nahrávky zo zasadnutia vlády. Matovič má už nejakú históriu nahrávok za sebou. Upozornili ste, že je to pre neho typické.
Matovič je nahrávač, nahrával a možno ešte nahráva. Niekto mi hovoril, že aj mňa vraj nahrával. Problém je, že chodí na európske samity a tam sa vie, akú má históriu. Môže to mať vplyv na to, ako sa s ním rozprávajú.
V KDH ste sa po voľbách nestali ani podpredsedom. Verejne sa však vyjadrujete. Chcete pokračovať v politike?
Už som chcel rezignovať na politiku. Mám čo robiť. Ale som povaha, ktorá sa nerada vzdáva. Do politiky som sa dostal, keď som vzal Slotovi vlajku a intenzívne som pracoval na tom, aby odišiel. A kde je teraz? Kým Matovič a Kollár budú vo vrcholových funkciách, tak z verejného priestoru neodídem. Považujem za dôležité, aby tam neboli. O forme uvažujem. Ľudsky ma mrzí, čo sa stalo v KDH. Nové vedenie vydalo nadľudskú snahu, aby som sa podpredsedom nestal. Mrzí ma to po podpore, akú som predsedovi Milanovi Majerskému dal, aby sa on stal predsedom kraja a jeho manželka Miriam Lexmann europoslankyňou. Ale podľa mňa to nebolo ani takticky dobré pre KDH, lebo nemá veľa známych tvárí. Ostal som členom, máme diskusnú platformu s názvom Umiernení. Tam diskutujeme s Jaroslavom Polačkom, primátorom Košíc, či s Ivanom Štefancom z europarlamentu. Hlási sa nám aj veľa starostov, ktorí cítia, že chcú niečo zmeniť. Niečo treba urobiť.
Ste kresťanský politik. Ako vnímate pôsobenie ľudí z charizmatických či letničných hnutí ako Marka Krajčího, Eduarda Hegera či Richarda Vašečku? Video s kázňou Krajčího trhalo rekordy na stránkach, ako je Zomri. Je to dobré pre kresťanov na Slovensku?
Letničné hnutia ma začínajú zaujímať. Do politiky prenikali v minulosti v Latinskej Amerike a dopadlo to zle. U nás je sieťovanie cez letničiarov v politike už citeľné. Nemyslím si, že je to správne. Mám pocit, že to poškodzuje samotnú vieru, lebo keď my si ju pripneme na hruď, tak aj chyby našej politickej práce sa stanú chybami viery. Ale je rozdiel medzi letničiarmi z telocvične a katolíckou cirkvou. Tej to ubližuje. Ak bude takto prenikať do politiky to abrakadabra, nebude to dobré. Sú ľudia, ktorí zistili, že netreba pracovať, stačí dvíhať ruky, hovoriť abrakadabra a pri odchode hoďte do kasičky. A v kasičke je zrazu veľa peňazí. Potom prenikajú do politiky, lebo tam je v kasičke ešte viac.
Igor Matovič mal na kandidátke veľa takýchto ľudí. Je aj on letničiar alebo šlo o pragmatický krok, lebo vedel, že budú mať veľa krúžkov?
Čistý kalkul. Bol som svedkom diskusie, kde predstavitelia týchto hnutí prišli ako generáli a povedali, koľko majú vojakov k dispozícii. Tým stačí poslať mail s inštrukciami a oni poslúchnu. Myslím si, že tak prišli aj za Matovičom. Táto sektárčina je desivá. Mne sa táto manipulácia nepáči. Úspech je úspech, ale takto... slušný človek by si ho nevedel vychutnať.
Matovič si plošné testovanie nedá vyhovoriť, aj keď sa o to snažili mnohí. Bol taký zaťatý vždy?
Aby sme si to nemýlili, schopnosť držať si názor je cenná. Ale niekde je hranica, za ktorou je to už patologické. On ju už prudko prekonáva. Asi stále verí, že sa to otočí. Aj keď už všetci vieme, že to tak nebude. Plošné testovanie urobil preto, lebo potreboval prekryť prešľapy ako nevestičky. Potreboval niečo veľké. Štáby, prenosy. Teraz vie, že je zle, a štartuje novú hru so Sputnikom. Lebo ten zaberie. O chvíľu nebudeme hovoriť o pandémii, ale o Putinovi, demokracii. Znovu je to veľké. Možno už sníva o tom, ako ho pozvú do Kremľa a on potom vystúpi z lietadla s troma batohmi Sputnika ako spasiteľ. Tieto obrazy má rád a potrebuje ich v politike.
Je niečo, čo podľa vás vláda robí v súčasnej situácii naozaj dobre?
Nechcem žiť v krajine, kde Matovič, respektíve premiér zatvára smerákov do basy a ešte sa tým chváli na sociálnych sieťach. Chcem žiť v krajine, kde polícia, prokuratúra a súdy zatvárajú do basy ľudí, ktorí nedodržiavajú zákony. Smerákov, ale aj nesmerákov, jednoducho spravodlivo.
V oblasti spravodlivosti sa niečo urobilo, ale len, prosím vás, neskĺznime k zvrátenému fenoménu - ale veď on postavil v Nemecku diaľnice a ekonomika fungovala... Viete, o kom hovorím. My nemôžeme tolerovať rozvrat štátu, demokracie a ospravedlňovať to tým, že veď Matovič pár smerákov zavrel do basy.
