Pre niekoho charizmatický, pre iného kontroverzný. Vlani patril medzi spochybňovačov covidu, ale vlastná trpká skúsenosť zmenila jeho postoj. Pred pár dňami zase šokoval tým, že krstným otcom českého prekladu jeho najnovšej knihy o významnom podnikateľovi sa stal odchádzajúci český premiér Andrej Babiš. A to nie je všetko. „Najväčšie prekvapenie ma čakalo, keď som knihu otvoril a na prvej strane svietila prezidentská štandarda Českej republiky a pod ňou predslov prezidenta Miloša Zemana,“ pochválil sa na sociálnej sieti. Hlavu štátu s podlomeným zdravím považuje za jedného z najsebavedomejších súčasných štátnikov a trvá na svojom bonmote spred troch rokov: „Prezident Zeman by aj v prípade totálnej opitosti mal viac rozumu ako celá pražská kaviareň v prípade totálnej triezvosti.“ So spisovateľom, bývalým poslancom a diplomatom JOZEFOM BANÁŠOM (73) sa zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Aký je váš vzťah s Andrejom Babišom?

Zoznámil som sa s ním v roku 2017 na krste českého vydania knihy Idioti v politike, o dva roky mi uviedol v Prahe román o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a teraz Baťu.

Nič viac?

Celkom iste sme sa prvý raz streli v Slovenskom inštitúte v Prahe za prítomnosti vtedajšieho slovenského veľvyslanca Petra Weissa.

Máte nejaké spoločné témy?

Pán Babiš ma asi pred dvoma rokmi pozval na večeru do Prahy, práve dočítal môj román Kód 7 o Bhutáne. Je to je jediná krajina na svete, ktorá nemá ako hlavný vývojový ukazovateľ neustály rast národného produktu, ale ukazovateľ rastu národného šťastia, čo vedia aj kvantifikovať. Majú aj ministerstvo šťastia. Bhután je najšťastnejšou krajinou na svete. V zmienenom románe opisujem aj komplexné hospodárske ukazovatele používané v tejto krajine a to pána Babiša ako ekonóma veľmi zaujalo.

Fotografiu z krstu českého prekladu vašej knihy ktosi okomentoval otázkou: „Nebojíte sa, že pán Baťa vystúpi z hrobu a nakope vás do prdele, keď sa dozvie, kto bol krstným otcom?“

Boli aj komentáre, že ma Baťa nakope do prdele za to, kto je autorom. (Úsmev.) Keď mi svojho času krstila knihu Idioti v politike Iveta Radičová, boli podobné komentáre od truľov z opačného politického spektra.

Zakladateľ obuvníckej firmy požíva všeobecnú úctu, na rozdiel od odchádzajúceho českého premiéra. Vy to tak nevnímate?

Tomáša Baťu mala konkurencia v zuboch rovnako, ako má teraz v zuboch konkurencia Andreja Babiša. Rád by som všetkým slovenským „fanúšikom“ Babiša odkázal, že je to jediný Slovák, ktorý sa stal predsedom vlády inej krajiny. To je doslova svetový unikát, príslušník žiadneho iného národa to nedokázal. Volebné víťazstvo mu prekazili Panama Papers, ktoré už - akéže prekvapenie - na druhý deň po voľbách nikoho nezaujímali. Ešte máme iného Slováka - Mórica Beňovského, ktorý bol dokonca kráľom Madagaskaru.

Nevstávam ráno na budík, vstávam na nadšenie.
Jozef Banáš

A čo si myslíte o tom, že prokuratúra požiadala Poslaneckú snemovňu, aby dosluhujúceho českého premiéra vydala na trestné stíhanie v kauze Čapí hnízdo?

Rešpektujem princíp „padni komu padni“ a pán Babiš bude mať šancu svoje argumenty uviesť. Nesledujem túto kauzu, takže sa k nej neviem podrobnejšie vyjadriť.

Mám však nedobrý pocit, že česká vláda začne na Babiša rovnaký pohon ako slovenská na Fica. Výsledok bude, že Babiš porastie.

Vás kritika asi príliš nerozhádže… Pôsobíte, akoby sa vás vôbec netýkala. Ako to robíte?

Z kameňov, ktoré po mne hádžu, si staviam dom. Keď som to povedal arcibiskupovi Bezákovi, ktorý je podľa niektorých riadne kontroverzný tiež, doplnil ma: „Lepší by ste boli, ak by ste z tých kameňov stavali dom tým, ktorí ich po vás hádžu.“ Ak raz toto dokážem, mám cestu do neba otvorenú. Dám vám vedieť. (Úsmev.)

Takže sa nebojíte, že svojou kontroverznosťou stratíte čitateľov?

Ak tí „nekontroverzní“ predajú z jedného svojho knižného titulu dvesto kusov a ja stokrát viac, tak to asi nefunguje. Preto naliehavo prosím tých, ktorí ma označujú za kontroverzného len preto, že nepapagájujem to, čo je predpísané, aby vo svojom úsilí neustávali.

Nedávno ste mi povedali zaujímavú myšlienku. „Kniha je napísaná vtedy, keď je prečítaná, a prečítaná je vtedy, keď je predaná.“ Takže to je vaše krédo?

Samozrejme, písať do šuplíka je, akoby ste hrali divadlo či futbal pred prázdnym hľadiskom. Knihu musíte dostať medzi ľudí. V mojom románe o Tomášovi Baťovi je jeho rozhovor so spisovateľom Eduardom Bassom, kde sa ho pýtal, koľko jednej svojej knihy vydal. Priznal, že asi päťtisíc kusov. Predával ju však za 25 korún, čo bolo priveľa.

Baťa mu sľúbil, že keď dostane od neho práva, vydá mu 150-tisíc kusov a knihu bude predávať po päť korún v každej svojej predajni, ktorých mal v Československu 1 600. Bass sa najprv zhrozil, že jeho dielo sa má predávať v topánkovom obchode. Lenže Baťa mu povedal: „Vám o čo ide? Veď preto ste napísali knihu, aby ju čo najviac ľudí čítalo.“

Aj vy budete predávať v predajniach obuvi?

Dnes sa knihy bežne predávajú vo veľkopredajniach potravín, takže pokojne.

Nie všetci autori majú ambície osloviť masy za každú cenu.

Neoslovujem masy, ale čitateľov a čitateľky, dostal som komerčné aj odborné ceny, medzi nimi portugalskú, nemeckú, českú, ruskú a celý rad slovenských. Som najprekladanejší slovenský prozaik, moje prózy vyšli v šestnástich krajinách, napríklad v Indii a v USA mám po štyri knihy. Tu máte odpoveď na to, prečo ma hlavnoprúdoví spisovatelia označujú za kontroverzného. Volá sa to závisť. Pseudointelektuálny autor sa teší, keď predá dvesto kusov, a preňho je Banáš komerčný autor. Teraz mi ohlásili, že kniha o Štefánikovi je vypredaná, tridsaťtisíc kusov je fuč.

Prečo ste si vybrali práve tieto historické osobnosti?

Prezident Zeman v predslove k českému vydaniu napísal: „V ére neosobností potrebujeme príklady osobností.“ Preto som si ich vybral.

Cítim sa ako záhradník, ktorý zdanlivo pracuje v záhrade, ale predovšetkým pracuje sám na sebe. Písaním sa zveľaďujem.
Jozef Banáš

Máte k nim aj osobný vzťah?

Román Zastavte Dubčeka som napísal po zistení, že mladí ľudia o ňom vedia žalostne málo, hoci je bez akejkoľvek diskusie najznámejší Slovák vo svete. Sagana poznajú tam, kde sa bicykluje, Vlhovú tam, kde sa lyžuje, Dubčeka všade. Milan Rastislav Štefánik a Tomáš Baťa sú stelesnením myšlienky per aspera - ad astra, čo je v preklade cez prekážky k hviezdam. Alexandra Dubčeka, ktorého sté výročie narodenia si teraz pripomíname, som mal česť poznať osobne.

Dubček, Štefánik, Baťa. Je niečo, čo mali podľa vás všetci traja spoločné a, naopak, čo ich odlišovalo?

Všetci sa stali legendami. Jaromír Jágr mal iniciálky Dubčekovho mena A. D. počas celej svojej kariéry na prilbe, Štefánik a Baťa boli takmer rovesníci a je osudové, že obaja zahynuli tragicky na ceste k hviezdam pri páde lietadla.

Nie je Baťa vnímaný skôr ako český podnikateľ?

On sa veľmi neoznačoval za Čecha. Hovoril: „Já su valach, já su Moravan, já su Čechoslovák.“ Narazil som na jeho príbeh, keď už ako desaťročný chlapec sníval, že postaví fabriku. Raz si vypočul, ako jeho otec vravel významnému podnikateľovi Mayovi: „Moje deti raz budú mať takú továreň, akú máš ty, a ešte väčšie komíny.“ A ten chlapec si to zapamätal. Fantastické!

Čiže treba deti odmalička podporovať v ich snoch a ideáloch.

Absolútne presne. Keby ste sa ma opýtali, definujte mi Baťov osud jedným slovným spojením, poviem: veľká viera. Nejde však len o budovanie obrovskej firmy, ale o budovanie človeka. Tomáš často hovoril: „Ak chceš postaviť úspešnú spoločnosť, vybuduj dobrého, kvalitného človeka a ten ti to potom postaví.“

Tomášov otec deťom nedával vreckové, peniaze im požičiaval. Desaťročnému synovi povedal, že mu dá dva grajciare, ale na desaťpercentný úrok. „Koľko mi vrátiš o rok?“ spýtal sa ho. Tak sa už v mladom veku začali zoznamovať s tým, čo sú úroky, učil ich nielen šetriť, ale aj investovať. Ale predovšetkým, ako ste povedali, povzbudzoval tých chlapcov a dával im sebavedomie.

Okrem toho sa riadil troma V - vízia, viera a vôľa. Tieto tri V spolu dávajú štvrté V - víťazstvo.

Zamýšľali ste sa pri písaní, ako vás rodičia vychovávali?

Samozrejme. Otec nemal veľa času, skôr mama. Podporovali ma, veľa som športoval a nikdy mi nepovedali, že niečo nedokážem.

Sú totiž aj rodičia, ktorí volia skôr negatívnu motiváciu.

Áno, že z teba nič nebude a podobne. To je najhoršie, čo môže rodič dieťaťu povedať. Na deti musíte pozitívne a pochváliť ich.

Aj vy ste viedli svoje dcéry motivačne?

Verím, že áno. Snažili sme sa im byť s manželkou pozitívnymi príkladmi.

Čechom neprekáža, že knihu o ich slávnom rodákovi napísal Slovák?

Aj ja som sa ich na to pýtal. Riaditeľ vydavateľstva mi povedal: „Keď to nenapísal Čech, tak to napísal Slovák.“ Mohlo to napadnúť aj iným.

Ide o vyslovene o biografické dielo?

Je to román s mnohými autentickými dialógmi, výpoveďami. Ale hlavne je to motivačný román. Písal som ho takmer dva roky. Veľa som sa nahrabal v rakúskych archívoch. Keď som zverejnil, že idem písať o Baťovi, ľudia zo Slovenska aj z Česka mi posielali dokumenty, fotografie. Keby nebol covid, pre ktorý som musel obmedziť besedy, tak ju ešte nemám.

Máte zrátané, koľko kníh ste už predali?

Tristopäťdesiattisíc. Napísal som pätnásť kníh, takže priemerne vychádza predajnosť na jeden titul vyše 20-tisíc. Cítim sa ako záhradník, ktorý zdanlivo pracuje v záhrade, ale predovšetkým pracuje sám na sebe. Písaním sa zveľaďujem.

Pre vás asi neplatí, že z písania sa nedá vyžiť.

Nevyskakujem, ale z predaja svojich kníh mám slušný príjem. Teší ma, že som najprekladanejší slovenský spisovateľ. Zónu nadšenia mám v trinástich štátoch. Teraz vyjde v Amerike. A bol som veľmi poctený, že tento rok som dostal ruskú národnú cenu za román o Štefánikovi. A pritom som tam veľmi kritický k boľševikom. Samozrejme, konšpirátori hneď komentovali: „Jasné, veď Banáš je rusofil.“ Lenže fór je v tom, že o dva týždne vyšla kniha aj v USA. Hovorím, čo teraz chlapci?

Nie ste rusofil?

Som „pravdofil“, a preto tým, ktorí o Rusku neustále klamú, sa môže zdať, že som rusofil. Hrbatému je každý rovný čudný.

Pri písaní ste veľmi disciplinovaný. Vraj začínate hneď skoro ráno.

Áno, o piatej vstanem, idem na vzduch, zacvičím si, potom sa šupnem do suda s ľadovou vodou a píšem. Mám doma fitko, malú saunu. Hovorím, že nevstávam ráno na budík, vstávam na nadšenie. Krízu som ešte nemal. Je to preto, že ráno sú pozitívne energie, oveľa viac urobíte. Keď cvičím ráno, dám sto kľukov, večer ledva šesťdesiat.

Ani populárny japonský autor Haruki Murakami nevedie bohémsky život. Takisto vstáva skoro ráno, systematicky pracuje a športuje.

Áno, to je výborný príklad! On aj behá. Je mi tak trochu príkladom v životospráve.

FOTO zo stretnutia Banáša s Babišom v GALÉRII >>>

Máte ešte nejakých obľúbených autorov?

Môj celoživotný spisovateľský vzor je Lev Nikolajevič Tolstoj. Splnil sa mi sen, bol som v Jasnej Poľane, v dome, kde žil. Aj Stefan Zweig výborne písal a veľmi mám rád Bohumila Hrabala.