Krajiny sú prepojené nielen medzinárodnými letmi a vlakmi, ale sú navzájom závislé aj od výroby - komponenty, technológie… Ako je to tu s globalizáciou?

Dá sa predpokladať, že štáty prehodnotia zloženie hmotných rezerv, zloženie prístrojov, materiálu, ale aj pripravenosť na situácie. Slovenský prípad je zlý príklad - nemáme nič, čo potrebujeme.

Zdá sa, že nová vláda bude začínať vo zvláštnej atmosfére. Čo bude pre ňu najväčšia výzva?

Vybrať si z toho, čo ja nazývam nemožnou trojicou. Nemožno mať naraz všetko: nevyhnutné ozdravenie verejných financií bez zvyšovania daní, súčasne ponechať všetky Ficove doterajšie populistické opatrenia a navyše presadiť všetko, čo nasľubovali strany formujúcej sa vládnej koalície. To sa jednoducho všetko naraz splniť nedá. O to horšie sa to bude dať urobiť, pretože v súvislosti s koronavírusom vznikajú nové, neočakávané náklady. Rast ekonomiky sa spomalí, príde recesia, a tak príde ešte menej peňazí do štátnej kasy.

Vidíte v stranách budúcej vlády silné postavy do kľúčových hospodárskych rezortov, ktoré by zvládli to, čo sa chystá?

V porovnaní s dnešným ministrom financií, ale aj s Kažimírom, samozrejme, áno. Kažimír bol ministrom financií počas značnej časti obdobia, keď sa verejné financie neozdravili, pričom sa mohli a mali. On osobne nesie výraznú mieru zodpovednosti za premárnené obdobie a za to, že dnes nemáme rezervu, aby sme novej kríze mohli čeliť. Dnešný minister financií je len karikatúrou skutočného ministra. Zdá sa, že ministrom financií bude Eduard Heger, určite by to zvládol aj Richard Sulík.

Aké rezorty okrem financií sú ešte kľúčové v manažmente koronakrízy?

Treba zdôrazniť, že najväčšiu zodpovednosť za to, ako si s ňou Slovensko poradí, ale aj za to, ako sa Slovensku bude ekonomicky dariť v najbližších rokoch, má aj tak premiér. Premiér je ten, kto bude mať najväčšiu zodpovednosť aj za zvládnutie tej nemožnej trojice. Dôležití sú tiež koaliční partneri. Vždy potrebujete v rámci koalície dohodu o tom, čo robíte a nerobíte. Je zásadné, aby boli už v programovom vyhlásení vlády riziká spojené s nemožnou trojicou minimalizované. Aby sa tam nedostali sľuby a opatrenia, ktoré znemožnia ozdraviť verejné financie. Budúci minister financií by mal byť teda už pri rokovaniach o spoločných koaličných prioritách a mal by dávať pozor, aby nezabránili nevyhnutnému ozdraveniu verejných financií.

Váš recept na to, aby - ako ste napísali - po vyčistení chlieva, ktoré Igor Matovič sľubuje, nastal aj prírastok na váhe a vyššia dojivosť? Teda aby mali Slováci dobré pracovné podmienky, platy, vyššiu životnú úroveň?

Tieto slová som použil len na ilustráciu, lebo Igor Matovič často používa toto prirovnanie. Myslím, že správne hovorí, že treba vyčistiť chliev a vykydať hnoj. Je to dôležité, ale nestačí to. Prvoradé sú zdravé a udržateľné verejné financie. Po druhé, potrebujeme kvalitnú verejnú správu a verejné služby. Vieme, že v zdravotníctve, v školstve a v justícii sú problémy. Máme slabú vymožiteľnosť práva a zhoršujúce sa podnikateľské prostredie. Kam sa pozriete, potrebujeme reformy. Takže každý rezort bude z tohto pohľadu dôležitý. To, čo tu zdedí budúca koalícia, je rozkradnutý mafiánsky štát.

Vidíte Igora Matoviča ako človeka, ktorý má ekonomické myslenie, ktoré by stálo za zmienku?

To neviem posúdiť. Ale Igor Matovič je v politike už dosť dlho a má isté skúsenosti. Bol tiež podnikateľom, takže aj z tej praktickej stránky by mal mať ekonomiku „ošahanú“. Verím, že je zodpovedný človek. Lebo bude musieť ľuďom vysvetľovať, že nič nie je zadarmo, a hovoriť Slovákom veci na rovinu a že potrebujeme reformy.

Máme sa pripraviť na to, že nám Matovičova vláda skosí sociálne výhody?

Problém je v tom, že ak ich neprispôsobí našim možnostiam, tak nebude lepšie, ale horšie. Jej východisková situácia je veľmi ťažká. Doterajšia vláda robila politiku, akú robila: 13. dôchodky, zastropovanie veku odchodu do dôchodku, zadarmo hento-tamto. Zdá sa, že každý sa bojí toho dotýkať. Na jednej strane sa tomu dá porozumieť, lebo politicky by to bolo nepopulárne. Na druhej strane bude treba - a Matovič to často opakuje - ľuďom povedať pravdu. Nič, naozaj nič, nie je zadarmo. Ani vlaky, ani obedy. Treba ľuďom povedať, ako sa veci majú a že treba robiť zodpovednú politiku.

Richard Sulík bol váš koaličný partner skoro dva roky. Trend s ním má titulku tento týždeň s nápisom Zlý muž koalície. Bol taký vo vašej vláde?

Čo sa týka môjho názoru na Sulíka, tvrdím, že je kompetentný, aby mohol zvládnuť funkciu ministra financií. To však neznamená, že s ním súhlasím vo všetkom. Mohli by sme sa baviť o geopolitike, o Rusku a Ukrajine, o Európskej únii (EÚ), je veľa oblastí, v ktorých s ním nesúhlasím. Je to však silná osobnosť, dobrý ekonóm, považuje zdravé verejné financie za veľmi dôležité, takže čo sa týka daní, prerozdeľovania verejných financií, máme blízky pohľad na vec. Čo s týka zlého muža, problém je, že každý budúci minister financií bude musieť byť zlým mužom. Tých peňazí bude menej ako potrieb. A tak je to vždy, len teraz bude rozpor medzi financiami a potrebami ešte väčší ako za normálnych okolností. Dôvody, prečo je to tak, sú dedičstvo po Ficových vládach a recesia spustená koronavírusom.

Ekonomický plán Sme rodiny prepadol, teraz už Boris Kollár upúšťa aj od stavania toľkých nájomných bytov. Myslíte, že ľudia nakoniec veľa z jeho programu neuvidia?

To, že jeho ekonomický program okrúhlym stolom expertov neprešiel, žiadneho ekonóma neprekvapilo. Myslieť si, že vyriešim nedostatok peňazí v štátnom rozpočte tým, že zvýšim dlh, bolo naivné. Ani argumentácia, že v Rakúsku tiež skúšajú vyňať štátne podniky z okruhu verejných financií, nebola korektná. Áno, niečo podobné sa tam robí, ale nie to isté. Rakúsky experiment navyše tiež čaká na stanovisko EÚ a dá sa predpokladať, že v tom bude vidieť problém. Neviem, čo z programu Sme rodina prejde. Len viem, že všetko sa presadiť nedá. Slovenský problém už sedem rokov je, že minimálna mzda rastie rýchlejšie ako priemerná mzda a tá zase rastie rýchlejšie ako produktivita práce.

Skúsme to vysvetliť, lebo produktivita práce je trochu abstraktný pojem… Čo to znamená?

Znamená to, že sa znižuje naša konkurencieschopnosť, a to je neudržateľné. My vyrábame príliš draho, a teda sme menej konkurencieschopní.

Naša ekonomika je v problémoch preto, že zarábame príliš veľa na to, čo robíme?

Áno, presne tak, aj keď viem, že neekonómovia teraz asi nesúhlasne krútia hlavou. Každý bude súhlasiť, že naše platy a dôchodky sú príliš nízke, ak ich porovnávame napríklad s Rakúskom. Lenže, žiaľbohu, nemôžeme to porovnávať z hľadiska platov, dôchodkov v Rakúsku alebo v Nemecku, ale z hľadiska konkurencieschopnosti a produktivity práce. Zhruba do roku 2013/2014 rástla naša konkurencieschopnosť, a to aj preto, že naše mzdy rástli pomalšie ako produktivita práce.