Plus 7 dní

Aj tlak z Bruselu prispel k porážke premiéra Roberta Fica v kauze Váhostav, keď pôvodné plány na výkup dlhov musel zmeniť a nakoniec stiahol návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu Jána Figeľa (KDH).

Myslí si to europoslanec IVAN ŠTEFANEC (53), ktorého zhruba pred rokom zvolili za stranu SDKÚ, z ktorej ako podpredseda vo februári 2015 odišiel. „Strana prestala fungovať,“ tvrdí dnes.

Aj o stave pravice, čerpaní eurofondov, obchodnej zmluve Európskej únie (EÚ) s USA a firmách založených cez internet za euro sa zhováral LUKÁŠ MILAN.

Prečo ste odišli z SDKÚ?

Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Strávil som tam desať rokov a strana splnila svoju historickú úlohu, keď urobila najviac pre vstup Slovenska do Európskej únie či NATO a pre reformy.

Nedalo sa ďalej pôsobiť v strane, kde predseda stratil dôveru členov. Tri štvrtiny ľudí na kongrese mu povedali, že s ním nechcú spolupracovať, a potom deväť z jedenástich poslancov parlamentu zo strany odišlo, ľudia sa prestali stretávať a pracovať. Porazila sa sama.

Čo sa vlastne stalo, že strana porazila samu seba?

Prestali fungovať štruktúry. Strana ako taká sa stala nefunkčnou. Vrcholom bol minuloročný kongres, kde som sa aj ja ako súčasť vedenia, bol som podpredseda, snažil o zmenu.

Nepodarilo sa to, lebo podľa stanov musia predsedu odvolať dve tretiny všetkých členov, a nie prítomných. Ešte som sa snažil spolupracovať s ľuďmi, ktorí zostali v strane, ale keď aj oni tomu prestali veriť a začali odchádzať, tak už to nemalo zmysel.

Ako je však možné, že strana silných osobností, ktorá bola ťahúňom reforiem, sa takto ľahko rozpadla? Stratila motiváciu?

Niektorí ľudia stratili motiváciu a prenieslo sa to do strany. Potenciál tam bol. Vždy sme boli známi tým, že sme združovali najlepších odborníkov, hoci neboli členmi. Kontakt s nimi sa prerušil a títo odborníci sa nedajú nahradiť jedným človekom. Strana musí žiť odhora až dole - a to sa vytratilo.

Ale vy ste boli podpredseda strany.

Do europarlamentu som kandidoval aj preto, aby som pozdvihol zástavu SDKÚ, čo sa čiastočne obhájením dvoch miest podarilo. Na kongres som išiel s tým, že sa všetci podpredsedovia vzdáme funkcií, aby sme priniesli zmenu. Až 77 percent prítomných nás v pláne podporilo, ale predseda strany sa rozhodol túto zmenu neakceptovať.

Teraz ste mimo slovenských straníckych štruktúr. Čo ďalej?

V politike sa nedá dlhodobo bez strany fungovať, ale nechcem sa unáhliť. Chcem však zostať v štruktúre Európskej ľudovej strany. Ja názory nemením...

Na jednej strane Európska únia tvrdo odmietla politiku Ruska na Ukrajine a na druhej strane premiér členskej krajiny Robert Fico to dlhodobo spochybňuje. Rezonovala v europarlamente slovenská schizofrénia v postojoch k Rusku?

Pýtali sa na to poľskí, nemeckí i belgickí europoslanci. A nebolo to príjemné. Nevedeli pochopiť vyjadrenia nášho premiéra, ktoré boli v ostrom kontraste s politikou EÚ.

Pritom na Európskej rade Slovensko hlasovalo za sankcie a spoločný postup bez výhrad a potom premiér, ktorý mohol hlasovať proti, sa vyjadruje proti sankciám. Nie je to obvyklé a takýmito vyjadreniami premiér znižuje dôveryhodnosť krajiny. Nikdy nie je dobré, keď človek niečo iné hovorí a iné naozaj robí.

Ako ste to vysvetľovali?

Ako je pravda. Jednoducho, že predseda vlády Robert Fico si nevšimol november 1989 a srdcom zostal bližšie na východe.

V europarlamente sa vraj riešila dokonca kauza Váhostav.

Áno. Riešila. Priznávam, že aj ja som tomu trochu pomohol. Keď vláda predstavila plán, že bude skupovať pohľadávky Váhostavu, tak som požiadal Európsku komisiu o prešetrenie, lebo môže ísť o skrytú štátnu pomoc. Občania takto zaplatia Váhostavu trikrát.

Najprv dostal Váhostav peniaze za diaľnice. Druhýkrát štát od neho odkúpi dlhy a tretí raz zase cez verejné zákazky, aby zo zisku splatil dlhy. Fico stále hľadal spôsob, aby pomohol spriatelenému Váhostavu na úkor občanov. Nakoniec sa aspoň trochu zlepšila situácia malých veriteľov.

Ale Fico konal iba pod tlakom. A tu opäť zohral úlohu Brusel. Vo štvrtok Robert Fico hovoril s predsedom európskeho parlamentu Martinom Schultzom (socialista) a v piatok Fico stiahol návrh na odvolanie Jána Figeľa. Sú to dve jeho porážky. Riešenie Váhostavu zmenil a odvolanie Figeľa stiahol.

Môže byť Váhostav začiatok konca Roberta Fica ako silného premiéra?

Zlom nastal už v prezidentských voľbách. Smer určite vyhrá aj nasledujúce voľby, tak rýchlo sa preferencie nezmenia. To príde postupne. No už nebude rásť. A to je výzva pre pravicu, aby dala nejakú rozumnú alternatívu.

Myslíte, že nejaká alternatíva vôbec existuje?

Pár mesiacov pred prezidentskými voľbami sme netušili, že Andrej Kiska bude hlavou štátu. A máme prezidenta, na ktorého môžeme byť hrdí, a najmä v Česku nám ho závidia. Niečo podobné sa môže udiať aj budúci rok. Skôr je to otázka spolupráce. Mám pocit, že práve Váhostav zjednotil opozíciu. Ak by Fico tlačil na odvolanie Figeľa, tak by bola ešte súdržnejšia.

Prečo sa pravici tak ťažko spolupracuje? Každý chce byť pravicový Fico?

Potrebujeme slovenskú Angelu Merkelovú alebo niekoho, ako bol Mikuláš Dzurinda. Je v tom aj určitá úloha lídra...

Ivan Štefanec o probléme opozície: Potrebujeme slovenskú Angelu Merkel

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás