Poslanec a bloger JÁN BENČÍK (72) z Ružomberka už roky vyhľadáva prejavy pravicového i ľavicového extrémizmu. Za svoje zistenia preto neraz čelí vyhrážkam smrťou. Do parlamentu sa z posledného miesta na kandidátke strany Za ľudí prekrúžkoval so 6 500 hlasmi. Paradoxne tak derie rovnaké lavice s poslancami kotlebovcov. V rozhovore s MARKOM NEMCOM hovorí aj o predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi či o ministroch, ktorí znesú najprísnejšie kritériá.

Do parlamentu ste kandidovali z posledného miesta kandidátky strany rovnako ako Milan Mazurek. Obaja ste sa do parlamentu prekrúžkovali s tým rozdielom, že Mazurek získal desaťkrát viac hlasov. Aký je to signál pre spoločnosť?

Mazurek mal bilbordy po celom Slovensku. Ja som sa do kampane zapojil trocha neskôr a žiadne bilbordy ani nič podobné som nemal. Bol som len na nejakých mítingoch a besedách s ľuďmi, kampaňoval som ešte na sociálnej sieti. Ale aj tak to dáva určitý obraz o Slovensku, o občanoch a voličoch, ktorým nevadí, že Mazurek bol krátko predtým odsúdený za extrémistické a rasistické prejavy. Práve naopak, v ich očiach to z neho urobilo hrdinu.

Od marca s kotlebovcami deriete rovnaké parlamentné lavice. Znášate sa s ich činovníkmi?

Určité napätie tam je. Musíme s ním fungovať.

Debatovali ste napríklad s poslancom Mazurekom alebo s niekým iným z ĽSNS?

S Mazurekom nie. Nedá sa povedať, že by som sa s nimi rozprával. Iba tak zbežne zo slušnosti. Teda s tými, ktorí sa aj ku mne správajú slušne. Pozdravím sa alebo odzdravím. Som vo výbore na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a tam je dokonca predsedom Martin Beluský, ktorý je v spoločenskom styku slušný a uhladený a taký istý som k nemu ja.

Je vhodné, že koaliční poslanci ako napríklad potravinový kritik Patrik Linhart zo Sme rodina sa prezentujú v médiách blízkych ĽSNS?

Upozornil som na to v júni na sociálnej sieti. Nebol to len Kulturblog, kde Linhart vystúpil, ale pravidelne chodí do vysielaní ďalších relácií dezinformačných a konšpiračných médií ako Slobodný vysielač a Infovojna. On to vysvetľuje tak, že mu ide o zdravé potraviny a že je jedno, kam ho pozvú. Dá sa povedať, že si robí kampaň a je jedno, cez aký komunikačný kanál sa tak stane.

Vy ste sa prečo rozhodli ísť do parlamentu cez kandidátku strany Za ľudí?

Voľby som považoval za rozhodujúce z toho pohľadu, na ktorú stranu sa to preklopí. Veci, ktoré sa na nás vyvalili, napríklad Kočnerova Threema, to je strašné a katastrofálne. Uvažoval som, že musím aj ja pomôcť nejakým spôsobom vzhľadom na popularitu v istej skupine ľudí. Priklonil som sa k strane Za ľudí, ktorá mi bola blízka programovo aj osobou predsedu a zakladateľa Andreja Kisku.

Strana je momentálne pod hranicou zvoliteľnosti do parlamentu. Podarí sa novej predsedníčke Veronike Remišovej vytiahnuť čísla?

Dúfam, že sa to podarí. Aj keď nie som členom strany, situácia mi nie je ľahostajná. Držím palce, aby sa strana dostala nad magickú hranicu piatich percent. Myslím si, že predsedníčka na to dostatok kvalitných ľudí má.

Za predsedu strany Za ľudí kandidoval aj Miroslav Kollár a vy ste ho podporovali. Cítite teraz názorové trenie v strane?

Priamo v parlamente som to nepostrehol, aj keď som bol na strane pána Kollára. Ne­vnímam to nejako dramaticky v zmysle, že by to malo následky. V strane bol normálny súboj o funkciu predsedu strany.

Prečo vám boli Kollárove názory bližšie?

Prišiel z prostredia analytických think tankov a občianskeho aktivizmu, kde sa venoval problematike médií, verejnej politiky a stavu spoločnosti. Je veľmi rozumný a dokáže premýšľať pár krokov dopredu. Je zásadový a je za spoluprácu aj s inými stranami zo spektra názorovo blízkych strán, ktoré ostali mimo parlamentu. Osobne si myslím, že je to správna cesta.

Preskočíme k inému Kollárovi - Borisovi. Šéfovi koaličnej strany Sme rodina sa zbierajú viaceré kauzy. Najnovšie ide o komunikáciu medzi ním a transrodovou modelkou. Je takéto správanie hodné predsedu parlamentu krajiny z Európskej únie?

Ja som sa k Borisovi Kollárovi verejne vyjadril niekoľkokrát, a to aj počas rokovania parlamentu už v situácii s diplomovou prácou. Otvorene som ho vyzval, aby odstúpil. Pánovi Kollárovi zo skrine vypadlo už niekoľko kostlivcov. Toto nie je prvý. Už tam bola komunikácia s neplnoletou dievčinou z resocializačného zariadenia Čistý deň, čo už bolo za hranou. Keby bol pán Kollár súkromná osoba, nevidím žiadny dôvod komentovať jeho súkromný život. To by bola čisto jeho záležitosť a tých, ktorých sa týka. Lenže pán Kollár je druhý najvyšší ústavný činiteľ Slovenska po pani prezidentke a to kladie určité nároky na jeho osobu a životný štýl. Nemôže to odbaviť slovami - veď ja taký som a ja to tak robím a budem robiť. Nejde o jednu komunikáciu s transrodovou modelkou, ale ide o celý súbor a komplex vecí, ktoré vychádzajú najavo. Teraz pribudlo jeho stretnutie s pánom Haščákom. To sú veci, ktoré sú záťažou nielen pre jeho osobu, ale celú koalíciu. Skutočne ich nepovažujem za vhodné.

Ako by ste sa na jeho mieste zachovali vy?

Pri všetkej úcte, pán Kollár nie je vhodný na funkciu predsedu parlamentu. Ako sa však jasne vyjadril - on za žiadnych okolností neodstúpi. Tak z toho nevidím žiadnu cestu von. Zostáva len dúfať, že tých tajomstiev už nebude veľa. Pán Kollár je svojím spôsobom vydierateľný a vieme, že politika nie je čistá vec a záujmy v nej sú rôzne. A to nielen v rámci našej krajiny, ale aj zvonku. Ak má ústavný činiteľ za sebou takúto záťaž a veci, na základe ktorých ho možno vydierať, tak celú záležitosť nemôžeme brať na ľahkú váhu.

Veľa ľudí si myslí, že OĽaNO je dobré vtedy, keď treba kritizovať a pôsobiť deštrukčne. Ako vládnuca strana sa však nehodí a nemá kádre na tvorenie a riadenie krajiny. Čo si myslíte vy?

Netajím sa tým, že som kritický k niektorým záležitostiam týkajúcim sa najmä premiéra Igora Matoviča, ale vo vláde sedí viacero ministrov, ktorí znesú najprísnejšie kritériá. Spomeniem ministra zahraničia Ivana Korčoka, ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, ktorá odvádza veľmi dobrú prácu a teraz predkladá ústavný zákon, ktorý má zásadne pomôcť justícii. Vieme, v akom stave je justícia. Už tu boli dve policajné akcie, pri ktorých zatkli množstvo sudcov. V Európe ide o nevídanú záležitosť, aby v cele predbežného zadržania skončili práve sudcovia. Vo vláde sú aj ďalší ministri odvádzajúci poctivú robotu ako predseda SaS Richard Sulík alebo ministri Ján Mičovský a Ján Budaj.

Kde má rezervy šéf vládneho kabinetu Igor Matovič?

Vo vystupovaní na verejnosti aj na sociálnej sieti, na ktoré je z pôsobenia v opozícii zvyknutý a ktoré zatiaľ, žiaľ, celkom nezmenil. Ďalším problémom je, že niekedy akoby chcel všetko robiť sám. Neviem, či si nedokáže alebo nechce zmanažovať prácu tak, aby ju robili aj ostatní. Samozrejme, že jeden človek nemôže a nestíha všetko robiť sám. Napriek určitému kritickému postoju k jeho osobe si myslím, že je určite lepším premiérom ako jeho dvaja predchodcovia, a držím mu palce.

Bývate v Ružomberku, na zasadnutie parlamentu cestujete do Bratislavy.

Je to ešte komplikovanejšie. Bývam síce v Ružomberku, ale už takmer tri roky trávime aj s manželkou každý druhý týždeň v Krupine. Manželka tam má mamu, ktorá mala v júni 90 rokov a už nemôže byť sama, tak­že potrebuje dozor a opateru. Do Bratislavy preto cestujem ešte aj z Krupiny.

Ako sa cestuje z Krupiny?

Sadnem na autobus do Zvolena a tam prestúpim na rýchlik, ktorý pravidelne mešká v rozmedzí 30 až 60 minút. Dolná trasa do Bratislavy je skrátka taká.

Región okolo Krupiny je srdcom pravicového extrémizmu. Pochádza odtiaľ viacero mien známych aj z vašich blogov. Stretávate sa tam na ulici?

V Krupine sa s nimi absolútne nedostávam do styku, pritom sa bežne pohybujem po meste, po jeho okolí. Nikdy som nemal žiadny nepríjemný kontakt ani incident. Práve naopak. Stalo sa mi, že ma spoznal jeden pán. Bol to chlap ako hora. Nevedel som, čo mám čakať. Potriasol mi ruku a vyjadril podporu.

Vyhrážajú sa vám ešte na sociálnych sieťach?

Oni si píšu tieto veci vo svojich skupinách. Akoby jeden druhého chcel tromfnúť, kto napíše hrubšiu urážku. Niečo vulgárnejšie, niečo sprostejšie na adresu druhého, nielen na moju. Nechýbajú ani vyhrážky fyzickým násilím.

Riešili ste to cez políciu?

Časť prípadov bola taká, že autorov výrokov neidentifikovali. Jeden si napríklad zmazal profil na sociálnej sieti a odmietol vypovedať. To bol ten, ktorý ma chcel na ulici dopichať nožom, keď ma stretne. Spravil si nový profil a na ňom vypisuje, ako som ho udal a podobne. Zaujímavé je však to, že taký Mazurek sa pochválil, že podal trestné oznámenia na viac ako dvesto ľudí. Myslím, že všetci boli Rómovia, ktorí sa mu vyhrážali na sociálnej sieti. Nič proti tomu nemám, keď sa mu vyhrážali. Sám sa však chváli, že podal trestné oznámenie na vyše 200 ľudí. Ja som ich podal celkovo na šiestich alebo siedmich a mne vykrikujú, že som udavač. Kto je potom udavač? Nedávno na mňa podal trestné oznámenie aj Milan Mazurek.

Čo vám kladie za vinu?

Podľa neho šírim extrémistické názory. Napísal som totiž blog, kde som citoval jeho názory, o ktorých teraz tvrdí, že nie sú jeho a že ich nikdy nepublikoval.

Na práci polície vidieť, že sa venuje najmä pravicovému extrémizmu. Čerstvo sa spomína policajná akcia s názvom Šašovia namierená proti viacerým hudobníkom. Ide o posun?

Povedal by som, že polícia meškala tridsať rokov. Kapela Krátky proces vznikla niekedy okolo roku 1988. Na scéne teda účinkuje tridsať rokov, ovplyvňuje celé generácie mladých ľudí, ktorí na jej hudbe vyrastajú. Celé je to skôr zarážajúce, pretože sa na ňu podávali trestné oznámenia už dávno a polícia nekonala.

Ako je to s ľavicovým extrémizmom. Vidno ho?

Samozrejme, že existuje. Venoval som sa aj tejto téme a napísal o ňom niekoľko blogov. Ak opomenieme nemenovaného poslanca, teraz už podpredsedu strany Smer, tak v podstate nemá v spoločnosti veľké zastúpenie ani relevantné zastúpenie v parlamente cez subjekty, ktoré sa k nemu verbálne hlásia - ako je napríklad Komunistická strana Slovenska alebo Vzdor - Strana práce. Viac sa venujem pravicovému extrémizmu, pretože má oveľa väčšie zastúpenie a už druhé volebné obdobie sedí v parlamente.

Do Bruselu kandidoval s podporou ĽSNS aj bývalý sudca z Pop­radu Miroslav Radačovský. Čo si myslíte o tomto spojení?

Keď sledujeme vývoj kandidátky tejto strany, väčšinu kandidátov mala z robotníckych profesií, no postupne vzdelaní ľudia pribúdajú. Najmä po tom, ako sa dostali prvý raz do parlamentu. Ako keby sa ĽSNS stávala prijateľnou a takzvaným mainstreamom. Ako keby nebolo žiadnou hanbou kandidovať za stranu označovanú za extrémistickú či dokonca fašistickú až neonacistickú.

ĽSNS chcel pred časom zrušiť generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Jeho obžaloba na súde neuspela. Jedným z argumentov súdu bolo to, že strana nemá dostatok hlasov, aby prijímala zákony. Vy to ako vidíte?

Prvá vec je, že kotlebovci verdikt Najvyššieho súdu dlhodobo dezinterpretujú. Aj naposledy počas rokovania v pléne som bol svedkom toho, že poslanec za ĽSNS Miroslav Suja tvrdil, že „súd povedal, že my nie sme žiadna fašistická strana“. Treba povedať, že súd nič také nikdy nepovedal. Najvyšší súd povedal, že generálny prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a jeho podanie neobsahovalo dostatok argumentov na to, aby súd prijal také závažné rozhodnutie, akým je rozpustenie politickej strany. Súd sa nezaoberal tým, či tá strana je alebo nie je fašistická. Posudzoval iba argumenty generálneho prokurátora na rozpustenie strany. A treba povedať pravdu, že prokurátor dostatok takýchto argumentov neuviedol. Niektoré, ktoré tam dal, boli zbytočné alebo nedostatočné. Ani mne sa nepáči, že kotlebovci broja proti Európskej únii alebo NATO, ktoré dokonca označujú za zločineckú organizáciu, ale, bohužiaľ, je to ich politický názor. Majú právo sa takto politicky vyhradzovať, to nie sú dôvody na ich rozpustenie. Sú iné dôvody, ktoré možnosť rozpustiť stranu zakladajú, ale tie Jaromír Čižnár vo svojom podaní neuviedol. Podanie nebolo dostatočné a je to vizitka jeho odbornosti.

Ak by ste boli generálnym prokurátorom vy, aké dôvody by ste na súde uviedli?

Samotný pán Kotleba a viacerí členovia ĽSNS nespadli z neba, neprišli na svet v roku 2016, keď sa dostali do parlamentu. Majú za sebou minulosť. Napríklad pán Kotleba bol vodcom Slovenskej pospolitosti, potom bol predsedom strany Slovenská pospolitosť - národná strana, ktorú Najvyšší súd v roku 2009 zrušil, a to práve z dôvodov, že jej program nebol v súlade s ústavou. Mnohí jeho partajníci a spolupracovníci majú rovnakú minulosť. Je ich tam celá kopa, ktorá pôsobila v Slovenskej pospolitosti. Ďalší terajší členovia ĽSNS zase pôsobili v iných extrémistických zoskupeniach. Je množstvo vecí, ktoré sa s nimi spájajú - rasizmus, antisemitizmus, sympatie k režimom popierajúcim ľudské práva a podobne.

Mohlo by vás zaujímať: