Je nadlhšie pôsobiacim poslancom. Prvý raz sa stal členom Národnej rady SR v roku 1998, v tom čase bol sólistom divadla Nová scéna, Slovenského národného divadla aj Komornej opery. Dvakrát bol tieňovým ministrom kultúry, súčasnú ministerku Milanovú považuje za slabú. „Niežeby nechcela, ona nevie, čo robiť,“ hovorí DUŠAN JARJABEK v rozhovore s LENKOU DALE. A prečo vidí podobu medzi expremiér­mi Matovičom a Dzurindom?

Ste v politike 25 rokov. Máte skúsenosti s rôznymi slovenskými premiérmi a môžete ich porovnávať. Ako na ktorého spomínate? 

Začnem v súčasnosti. Ani Heger, ani Matovič pre mňa nie sú premiéri, lebo sa za nich hanbím. Ja občan sa hanbím za ich výroky, za to, ako sa správajú. U Hegera by som bol zhovievavejší, lebo aspoň tá forma je lepšia ako u Matoviča, ale obaja sú prázdni. Matovič sa mstí celému spektru: jedným za to, že ho zvolili, druhým za to, že ho nezvolili. To je jednoducho Matovič. 

V politike ste sa ocitli vďaka HZDS. Za akého premiéra považujete Vladimíra Mečiara? 

Hodnotenie musíte vždy podriadiť atmosfére, ktorá je v spoločnosti, keď sa daní ľudia premiérmi stali. Do HZDS som vstúpil, lebo Mečiar bol pre mňa zárukou slovenského štátu, ktorý som chcel. Bol razantný a vedel okolo seba sústrediť ľudí. Išlo vtedy o veľa vecí, o delenie majetku, kolkovali sa peniaze. Česi federálne inštitúcie po rozdelení len premenovali na české, na Slovensku museli vzniknúť. Iný človek ako Mečiar by to v tej chvíli nezvládol.

Kto bol podľa vás najslabším premiérom? 

Najslabším premiérom bol Moravčík. Tragédiou bol Dzurinda, keď sa urobila nechcená privatizácia všetkého. Dzurindu by som porovnával pokojne s Matovičom až na to, že Dzurinda je intelektuálne oveľa vyššie. Ale tá pomsty­chtivosť je veľmi podobná. Dzurinda sa chcel pomstiť Mečiarovi za všetko, na ministerstvách vznikali čierne knihy, ale nikto nebol odsúdený. To boli také bubliny. 

Len raz, hoci nakrátko, ale predsa, sme mali na premiérskom pos­te ženu, Ivetu Radičovú. 

Radičová doplatila na vlastnú partaj, z ktorej vznikla. Prvý, kto sa proti nej postavil, bol Dzurinda. A to sa môže stať aj Hegerovi, ak nebude dostatočným pážaťom. Biľagom Radičovej bolo, že bola proti vzniku Slovenskej republiky. Briskná, šikovná, vzdelaná žena sa stala premiér­kou štátu, ktorý nechcela. 

Najväčšiu odbornosť z celej tejto vlády má Matovičov macík.
Dušan Jarjabek

Veľmi krátko bol premiérom aj Peter Pellegrini…

Pellegrini zvládol situáciu v hroznom čase po vražde novinára, v časoch protestov.  

Ešte je tu Robert Fico, predseda vašej strany a najdlhšie pôsobiaci premiér. S ním ste boli ako spokojný?

Z hľadiska premiérovania Fico celkovo vychádza najlepšie, nech sa to niekomu akokoľvek zle počúva. Niekoľkokrát sa stal premiérom. Má medzinárodné skúsenosti ako právnik, má medzinárodné kontakty s vysokopostavenými ľuďmi v rámci Európy. Jeho špičkové schopnosti sa prejavili, keď dal dokopy koalíciu Danka s Bugárom, to sme aj my boli prekvapení. 

Vyzvali ste na odstúpenie ministerku kultúry Natáliu Milanovú. V čase, keď sa stretávame, vláda uvoľnila opatrenia pre kultúru. Umelci žiadajú ministerku o stretnutie, považujete to za nedostatočné. Prečo?

Umelci sú ako ministerkine pážatá. Čakajú v predizbe, kým ich prijme, namiesto toho, aby kladivom búchali na dvere. Čo sa ešte musí stať? Ministerka Milanová ozaj tento rezort nezvláda. Maximálne päťdesiat ľudí na akúkoľvek kultúrnu akciu, tak to ma skutočne naštvalo. Nebolo by logické určiť, povedzme, nejaké percento z kapacity priestoru? Do bábkového divadla s kapacitou 180 divákov príde ten istý počet ľudí ako do Opery SND s 900 miestami alebo do Slovenskej filharmónie? To komu napadlo? Skutočne sa obávam, aby niekomu nenapadlo takéto - pekne prepytujem - „ministerstvo“ zrušiť. 

K podpore umeleckej obce počas kovidu máte výhrady tiež.

Podporu nedostali ľudia, ale zrúcaniny hradov a zámkov. Ministerka mala v prvom rade investovať podpornými činnosťami do živých ľudí. Hrady a zámky vydržali už stovky rokov, ešte by počas tejto krízy pre živých vydržali. 

V minulosti bola ministerka podpredsedníčkou výboru pre kultúru a médiá, ktorému ste v parlamente šéfovali. Nezdalo sa vtedy, že by ste mali zlé vzťahy. 

Je to slušná pani, ktorá podľahla matovičovskému politickému tlaku. Dnes by sa najradšej na Matoviča asi aj podobala. Ona niežeby nechcela, ona jednoducho nevie, čo robiť, a podľa výsledkov na tomto poste asi nemá vo vláde žiadnu autoritu. Dva roky pod vládnutím Natálie Milanovej sa dajú nazvať atentátom na slovenskú kultúru. 

Až také zlé to je z vášho pohľadu? 

Kultúra ide samospádom. Sú ohrozené financie na Literárny týždenník, financie na Dotyky, na časopis Romboid. Neviem, či pani ministerka vie, kto je Štefan Moravčík, kto je Ľuboš Jurík, kto je Holka, Ballek, Jaroš, Budský, Bagar, Meličková, Česányiová, Hoza, Blaho, Godin... jednoducho celé kultúrno- literárno-, hudobno-, výtvarno-, divadelno-spoločenské podhubie, s ktorým by človek v takej funkcii mal jednoducho žiť. Som presvedčený, že toto chýba. Nepozná vzťahy, nepozná ľudí. Ohrozené sú tri fondy. Hudobný, literárny, výtvarný, ohrozená je Matica slovenská. Aká je budúcnosť slovenskej pôvodnej tvorby, čo sa stane s Pamätnikom SNP v Banskej Bystrici? Neexistuje žiadna vízia pre kultúru aspoň na najbližšie roky a mohol by som pokračovať. To, čo robí, je totálna improvizácia všetkého. Jednou vetou: pani ministerka na túto funkciu nebola absolútne pripravená a toto sú dôsledky.

Ľudí trápi pandémia. S tým súvisí očkovanie, ktoré spolarizovalo spoločnosť. Aký je váš pohľad? 

Očkovanie sa stalo politickou témou, hoci takouto témou to nikdy byť nemalo. Hovoriť mali odborníci a my politici sme mali počúvať. Ale tu začali politici s osempercentnou podporou presviedčať 92 percent ľudí, prečo sa majú ísť očkovať. Výsledok všetci poznáme.

Takže kým vláda obviňuje z nízkej očkovanosti opozíciu, vy ako opozičný politik viníte vládu? 

Určite áno. Premiér Heger mal takú istú metodiku výrokov pri obhajovaní očkovania ako pri obhajovaní pitia vodky. Pozrel som si jeho nedôstojné videá z minulosti. Pri vodke vravel: Pozrite sa, večer ako sme sa napili a dnes ráno akí sme zdraví! A takýmto istým spôsobom rozpráva o očkovaní. Každý svojprávny človek to vypne po troch vetách. Alebo rozpráva konzílium a potom príde Matovič či Heger a povie posledné štyri vety, ako by to malo byť, a zhodí celú dvojhodinovú debatu, na ktorej politici nemajú čo hľadať. Politici by mali byť oveľa pokornejší pri tejto téme. Očkovanie je každého slobodné rozhodnutie voči samému sebe a, samozrejme, s takými alebo onakými dôsledkami. 

Koronavírusu podľahol váš poslanecký kolega Ľuboš Petrák. Ako ste to znášali?

Bolo to strašné. Spieval som mu na pohrebe Kamaráti moji v rúšku nad rakvou. Bol to jeden z najhorších zážitkov života. Päť dní predtým, ako zomrel, sme sa bavili o tom, ako pôjdeme na dovolenku do Chorvátska. A potom zomrel. Dostal sa do kómy a koniec. To bol vzácny človek, ktorý mal neuveriteľné vedomosti a nielen o školstve. Bol to vynikajúci politický polemik a rovný chlap. Aj pre slovenskú politiku je to nenahraditeľná škoda. 

Ako hodnotíte súčasnú politickú situáciu vo všeobecnosti? 

To sa nedá hodnotiť bez toho, aby som nespomenul, ako táto garnitúra vznikla. Ešte dva týž­dne pred voľbami celá spoločenská aj mediálna scéna hrala na pána Kisku, ktorý sa mal stať predsedom vlády a už zostavoval vládu, vyberal, kto v nej bude sedieť. Dokonca sa na jednej schôdzke odmietol stretnúť s Matovičom. Boli to veľmi silné signály, s kým sa ráta ako s predsedom vlády, a podľa toho sa aj zostavoval Kiskov kabinet, o čom viem. Ale pán Kiska vo voľbách dopadol, ako dopadol. Z výsledkov volieb boli všetci prek­vapení, najviac zrejme Matovič. 

On sa netváril prekvapene.

Matovič bol pred voľbami chudák, dokonca ani Kiska ho nepozýval k svojim okrúhlym stolom. Keď preskočím veľkým oblúkom do súčasnosti, Matovič sa všetkým mstí za to, že bol nedohodnotený. Dvadsaťpäť percent bola jeho satisfakcia. Hoci to bolo niečo, ako keď sa Kotleba stal županom v Banskej Bystrici - ľudia volili hocičo iné, len nech to nie je Smer. Smer sa z umelo vytvorenej atmosféry nevedel nejakým spôsobom dostať. Zodpovednosť za vraždu novinára Kuciaka sa podsúvala Smeru, vzápätí prišli protesty. To všetko boli momenty, ktoré sa podpísali pod výsledok volieb. Nehovoriac napríklad o filmovej tvorbe. Ten hnus, ktorý bol vo filme Sviňa zarážajúco manipulatívny. Asi museli moji kolegovia z činohry dostať dobre zaplatené, inak si neviem predstaviť spraviť takýto propagandistický film. 

Možno to tak vidia…

Niektorí určite áno. Niektorí už dnes možno nie. V každom prípade, keď nemáte skúsenosti s médiami, často sa stávate doslova závislými od takýchto informácií. Informácie sú tovar. Ide o to, ako sa predajú. Novinári to vedia. Smer sa nevedel tomuto podvodu pred voľbami brániť. Lebo to bol podvod. 

Prečo podvod? 

To, čo odznievalo na námestiach, predsa nebola pravda. Tá zodpovednosť, talianska stopa, to sa vôbec nepotvrdilo a veci sa ukázali ako nepravdivé. Dnes sa už o tom nehovorí. Ale v tom čase tieto informácie ovplyvnili verejnú mienku natoľko, že voľby dopadli, ako dopadli. 

Hlavná štátna radkyňa mala evidentne prepojenie na taliansku mafiu a otázka, čo robila na úrade vlády, je dosť zásadná. 

Keby to bolo také žeravé, táto koalícia s očami podliatymi krvou by to rada už dávno využila a zverejnila. Ale pľuvanec na Smere zostal. Dnes už to cítiť menej, ale ja ako človek, ktorý s tým nikdy nemal nič spoločné, som sa len pozeral na to, čo sa deje. Dodnes cítim krivdu, ba priam až urážku, že niekto môže povedať, že Smer je zločinecká organizácia. Tvrdo si to vyprosím. Aj ja som smerák. A tak ako mnoho voličov tejto strany, so zločincami nemám nič spoločné. 

Čím viac sa chce niekto o mňa ako o seniora starať, tým viac ma uráža.
Dušan Jarjabek

Politická korektnosť nie je už dlhší čas „in“. Neprekáža vám to? Hocikomu dnes poviete, že je fašista, zločinec, a ide sa ďalej.

Mne to vadí. Fašizmus je zákonom zakázaný. Ešte viac mi vadí, že keď niekomu poviete, že je fašista, nijako sa nebráni. Situácia v parlamente je dnes taká, aká jakživ nebola. Môžete povedať čokoľvek a nikto neberie za nič zodpovednosť. Ale ja viem, kedy to vzniklo. Odkedy prišiel do parlamentu Matovič, Sulík, Hlina. Parlament absolútne rezignoval na obsahové debaty, ktoré som zažil ako mladý poslanec za pána Húsku, Hofbauera, Slobodníka, Balleka, to boli debaty z oboch strán. To už dneska neexistuje.

Spochybňujete odbornosť vlády?

Najväčšiu odbornosť z celej tejto vlády má Matovičov macík. 

Dlhodobý víťaz predvolebných prieskumov, váš opozičný konkurent strana Hlas má podľa vás šance na úspech? 

Určite áno. Poznám tých ľudí osobne, sme v kolegiálnom, s niektorými dokonca v priateľskom vzťahu. Sú to ľudia, ktorí si povedali, že vytvoria stranu a pôjdu vlastnou cestou. Mrzelo ma ich rozhodnutie. Ale to je za nami. Osobne sa domnievam, že platí, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Neúspech vo voľbách a všetko okolo nás posilnilo. Budúcnosť a volič rozhodnú. Ako to bude ďalej, uvidíme. Vidím potenciál spolupráce. Pre mňa je dôležité, že sú to sčítaní ľudia, ktorí nie sú duševní chudáci, nie sú falzifikátori vysokoškolských prác či štúdií… No a pre tých, ktorí Smeru nefandia, mám veľmi smutnú správu. Veľmi nás to baví a chceme vyhrať voľby.

S kým si v politike rozumiete? 

Z poslancov bol môj veľmi dobrý priateľ už spomínaný Ľubo Petrák. Rozumiem si výborne s europoslancom Mirom Čížom, kolegom Ladislavom Kamenickým, samozrejme, s Robertom Ficom, máme veľmi dobrý vzťah a vôbec celý poslanecký klub je jedna bezvadná partia, hlavne všetci máme s politikou už značné skúsenosti, aj s tými politickými odreninami. Z iných strán si rozumiem ľudsky s Robom Halákom, poznáme sa z divadla, dokonca som hral jeho otca, je to slušný človek a talentovaný chalan. Dúfam, ze som mu teraz politicky neuškodil. Rozumiem si s mnohými v Hlase. 

A čo sa týka koaličných strán? 

Ťažko si s nimi rozumieť, lebo ja ich vlastne nepoznám a nepoznám ani ich tváre. Pokojne by sa mohlo stať, že sa stretneme niekde v kaviarni a nespoznáme sa, lebo všetci nosíme stále rúška. Často do niekoho, obrazne povedané, narazíte a poviete: Ježišmária, to si ty? 

Máte s niekým problém? 

Je minimum ľudí, s ktorými mám problém.

Chceli by sme vedieť, s kým konkrétne.

S dovolením, ale nebudem ich menovať. Nebolo by to korektné z mojej strany. Ale oni vedia, koho myslím. Vadia mi tupci a primitívi, s nimi si naozaj nemám čo povedať. 

Váš predseda má evidentne problém s novinármi. Nedávno na tlačovke o zmluve s Američanmi nazval jednu dámu hlúpou husou, keď sa ho opýtala, či sa registroval v e-hranici.

Dovolím si vás poopraviť. Myslím, že povedal - správate sa alebo vyzeráte ako hus, určite nepovedal: „Ste hus.“ Zrejme považoval tú otázku za absurdnú. Každý má nejakú formu a nejaký obsah, je za to zodpovedný, ja by som sa určite vyjadril iným spôsobom a dokonca ešte razantnejšie.

Dokonca? 

Nehovorím, že by som tej dáme povedal, že je hus, ale tú otázku by som si v kontexte tej tlačovky vyprosil. Úplne vážne. Je to zhadzovanie alebo nepochopenie celej situácie, ktorá môže nastať. Čítal som tú zmluvu, re­spektíve niektoré výňatky a skutočne je to atak na štátnosť. Toto keby sa schválilo, Slovensko sa stane na svojom území nesvojprávnym. Ani právne, ani ekonomicky, ani mediálne, ani trestnoprávne nie ste pánom na vlastnom území. Myslel som si, že sa už nikdy nebudeme vracať k veciam štátu a štátnosti, ale my opäť musíme „bojovať“ za uznanie nejakého štátneho útvaru, ktorý sa volá Slovensko.

Kvôli samostatnému Slovensku ste vstúpili do politiky, v tom čase do HZDS, je to tak? 

Áno. Som veľký národovec. V čase, keď sa podpisovala Charta 77, som bol v Taliansku. Spravil som normálny konkurz na postgraduálne štúdium, kde sa spolupracovalo aj s divadlom v Palerme. Nebol som žiadny eštebák, jednoducho som skúsil a uspel. Bolo to fantastické obdobie. Ale keď som vypĺňal doklady na pobyt, tak ma urazilo, že mi nenapísali môj štát. Jeden policajt poznačil, že som zo sovietskeho bloku, a ďalší, že z východného bloku. Ako povedal Werich, každý musí cítiť, že je odniekadiaľ. Aj ja som chcel byť odniekadiaľ a byť na to hrdý. V Palerme vo mne niečo dozrelo.                                

To ste mali niečo vyše dvadsať rokov. Nerozmýšľali ste o emigrácii? 

Každý vtedy rozmýšľal o emigrácii, aj ja. Mal som vynikajúce príležitosti v zahraničí, v škole som dosahoval výborné výsledky, už som mal talianske štipendium, mohol som ostať. Ale vôňa halušiek bola silnejšia ako vôňa špagiet či pizze.

Máme rok 2022, je to rok s najväčším schodkom v rozpočte. 

Ja sa toho veľmi bojím. Niekam sa toto všetko ekonomicky ženie a nikto nevie, kde sa to skončí. Mám vážne obavy, netýka sa to len Slovenska, ale všetkých štátov. Najprv skrachujú jednotlivci, potom malé firmy. Obrovské spoločnosti a bohatí jedinci nemajú problém. Do toho zmluva s Američanmi. Ako sa tomu môžete brániť? Musíte povedať nie, keď si vážite samých seba. Ale ja sa pýtam, či to nie je náhodou zámer od niektorých ľudí, ktorí sú v súčasnosti vo verchuške, aby oklieštili samostatnosť tak, aby už nebola nakoniec samostatnosťou. 

Niektorí by to možno nazvali konšpiráciami.

Ale ja sa pýtam. Ja sa toho bojím. Ja to dávam s otáznikom. Veď pozrite sa, ako dopadlo Grécko a čo sa dnes deje so svetom. Je to náhoda? Aká bude budúcnosť našich detí a našich vnukov?

Milióny išli na očkovaciu lotériu, teraz sa vyplácajú odmeny pre seniorov za očkovanie. Hoci ste sociálna strana, nepodporili ste ich. Máte osobne z tých peňazí radosť? 

Všetky tie očkovacie lotérie - načo je to dobré? A 200 či 300 eur pre ľudí nad 60 rokov súvisiacich s očkovaním? Uráža ma to. Je to generačný rasizmus v praxi. Čím viac sa chce niekto o mňa ako o seniora starať, tým viac ma uráža. Som aktívny senior, pracujem, lyžujem, hrám bedminton. Matovičovi neverím ani slovo, že sa chce o mňa starať. Už Indiáni mali radu starších, ktorých si vážili, a ak sa chceli niekam dostať, niekam dospieť, počúvali ich rady. Tu, ak má niekto 40, 50 rokov, stane sa nezaujímavým a skončil. To treba zastaviť. 

FOTO V GALÉRII

Okrem toho, že ste najdlhšie pôsobiacim poslancom v parlamente, stále ste aj umelcom. Vyvažuje vás to vnútorne? 

Trafili ste klinec po hlave, bol som v Národnom divadle, v Komornej opere aj na Novej scéne. Snažím sa ovplyvňovať kultúru na Slovensku a mám šťastie, že mi to ešte spieva. Na koncerte alebo po dobrom divadelnom predstavení mi tlieskajú aj ľudia, ktorí ma nevolili. Veľmi dôležitá je aj rodina a rodinné zázemie. Mám to šťastie, že sa s manželkou nemusím hádať o Matovičovi. U nás je to jasné.