<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Spojené štáty americké si volia prezidenta. Súčasný prezident Donald Trump je považovaný za&nbsp;kontroverznú hlavu štátu, podľa mnohých komentátorov robí USA hanbu. Hurikán v&nbsp;Portoriku porovnal s&nbsp;búrkou Katrinou, pri ktorej zomreli v&nbsp;Louisiane stovky ľudí a&nbsp;sediac pri prezidentovi&nbsp;tejto juhoamerickej krajiny spochybnil, či je ich 17 mŕtvych dosť a&nbsp;či teda ide naozaj o&nbsp;takú katastrofu. Vdove po&nbsp;vojakovi namiesto kondolencie pošepky pripomenul, že jej manžel vedel, čo podpísal. Trumpa aj tak mnoho Američanov obdivuje a&nbsp;túžia ho v&nbsp;prezidentskom kresle vídať naďalej. Prečo? O&nbsp;dianí v&nbsp;USA a&nbsp;o&nbsp;blížiacich sa voľbách prezidenta sa s&nbsp;profesorom JOZEFOM BÁTOROM (43) z&nbsp;Katedry politológie Univerzity Komenského rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Pred dvoma rokmi na&nbsp;vedeckej konferencii prestížnej Asociácie medzinárodných štúdií v&nbsp;San Franciscu. Na&nbsp;túto istú konferenciu som mal ísť aj tento rok, mal som akceptované dve štúdie. Mal som už aj kúpenú letenku, aj hotel zabezpečený. Žiaľ, pre situáciu s&nbsp;covidom som zostal doma.

Takže ste krajinu navštívili asi v&nbsp;polovici mandátu Donalda Trumpa. Aká tam bola vtedy atmosféra?

To sa mi ťažko hodnotí, pretože v&nbsp;Amerike som sa zakaždým ocitol v&nbsp;kolektíve s&nbsp;elitnými akademikmi. No a&nbsp;tí sú skôr liberálne založení a&nbsp;drvivá väčšina z&nbsp;nich nie sú Trumpovi voliči. Zmenu som teda cítil hlavne v&nbsp;tom, že moji kolegovia boli v&nbsp;akejsi miernej depresii z&nbsp;vládnutia Donalda Trumpa a&nbsp;stále rozčarovaní z&nbsp;toho, že vo voľbách vyhral. (Smiech.) Podľa mňa je táto zmena skôr v&nbsp;štýle politiky ako v&nbsp;obsahu.

No ak sa zamyslíte nad obsahom, ten sa za&nbsp;posledné štyri roky v&nbsp;mnohých oblastiach radikálne nezmenil. NATO je výborný príklad. Vidieť tam kontinuitu. Američania majú dlhodobo problém s&nbsp;tým, že členovia NATO nevynakladajú na&nbsp;obranu dve percentá zo svojho HDP, ako ich zaväzujú zmluvy. Dokonca ani štáty, ktoré majú každoročne prebytok v&nbsp;rozpočte. Príkladom je Nemecko, ktoré dlhodobo míňa na&nbsp;obranu len okolo jedného percenta. Za&nbsp;to nás kritizovali všetky administratívy - od&nbsp;Bushovej cez Obamovu až po&nbsp;Trumpa. Rozdiel je, že on to povedal nediplomaticky. Komunikoval to v&nbsp;štýle „buď zaplatíte, alebo odídeme“. To sú skoro až neokrôchané spôsoby, ale v&nbsp;podstate je odkaz podobný tomu, čo prekážalo prezidentom pred ním.

Takže svet vlastne rozumie USA, len na&nbsp;Trumpov štýl si musel zvyknúť?

Takto by som to nepovedal. Amerika je veľmi komplexná krajina a&nbsp;spoločnosť. Svet ju však často vníma práve cez osobu prezidenta, ktorý je ostro sledovaný. Prezident Trump je mediálne veľmi viditeľný, je prítomný na&nbsp;Twitteri a&nbsp;je veľmi nepredvídateľný. On sa zobudí a&nbsp;medzi ôsmou a&nbsp;desiatou na&nbsp;základe relácií z&nbsp;večera predtým odkazuje cez sociálnu sieť veci, ktoré nie sú vždy koherentné. Diplomati majú potom problém vysvetľovať. To pre zahraničnú politiku nie je dobré.

Spomeniete si na&nbsp;jeho najväčší twitterovský prešľap?

Počas migračnej krízy napríklad na&nbsp;jednom z&nbsp;mítingov - bolo to, myslím, na&nbsp;Floride - hovoril pred davom voličov, že pozrite, čo strašné sa deje vo Švédsku. Tamojší novinári a&nbsp;vládni úradníci i&nbsp;zahraniční diplomati okamžite začali zisťovať, čo hrozné sa udialo. Jedinou hroznou udalosťou v&nbsp;ten deň bola vážnejšia dopravná nehoda, ale to asi prezident Trump nemyslel. Švédsky expremiér Carl Bildt tuším vtedy reagoval na&nbsp;Trumpa tiež na&nbsp;Twitteri slovami: „Čo ten človek húlil?“

Nie je to skôr Trumpov osobný problém, že je na&nbsp;smiech?

Zmena štýlu v&nbsp;komunikácii prezidenta je problém. Nie je to niečo banálne, nad čím mávnete rukou a&nbsp;poviete si nevadí, hlavne, že obsah je v&nbsp;poriadku. Amerika bola tradične mocnosťou, ktorá je garantom liberálnej demokracie vo svete. Keď takáto mocnosť a&nbsp;jej hlavný predstaviteľ spochybňujú hlavne vedecké autority a&nbsp;fakty, vytvára to neistotu. Svet prestáva byť schopný spoľahnúť sa na&nbsp;USA.

Ako sa podľa vás zmenila Amerika s&nbsp;Trumpom na&nbsp;čele?

Nuž, nebudem to hovoriť ako profesor, lebo nebudem vo svojej odpovedi vychádzať z&nbsp;dát. Ale ako pozorovateľ americkej politiky zo Slovenska by som povedal, že najmarkantnejšia zmena je tá, že sa v&nbsp;krajine vyhrotili protirečenia v&nbsp;spoločnosti. Najmä rasové napätie je jedným z&nbsp;aspektov, ktorý rastie. Žiaľ, prezident k&nbsp;tomu aktívne prispieva.

Relativizuje. Pred pár rokmi napríklad neodsúdil potýčku v&nbsp;meste Charllotesville, kde demonštrovali pravicoví extrémisti. Do&nbsp;ulíc vyšli aj ľudia proti neonacistom a&nbsp;jeden z&nbsp;nich zomrel po&nbsp;tom, čo ho úmyselne zrazil jeden z&nbsp;neonacistov autom. Prezident Trump povedal, že odsudzuje násilie na&nbsp;oboch stranách. Kritizovali ho za&nbsp;to aj ľudia z&nbsp;jeho vlastnej republikánskej strany. Biely dom následne vydal stanovisko, kde jednoznačne vymenoval, že akcie neonacistických skupín vrátane bielych supremacistov prezident odsudzuje. Takýto postoj však netrval dlho a&nbsp;na&nbsp;tlačovej konferencii Trump opäť povedal, že boli na&nbsp;oboch stranách aj slušní ľudia,&nbsp;aj zlí ľudia. Relativizoval celú hodnotovú základňu americkej liberálnej demokracie.

Ako by ste zhodnotili štyri roky prezidenta Trumpa na&nbsp;domácej scéne? Podarilo sa mu urobiť Ameriku zas úžasnou, ako mal vo volebnom slogane „Make America great again“?

Treba podčiarknuť, že ekonomika je dobre rozbehnutá. Nielenže je stabilná, ale v&nbsp;posledných rokoch rastie, rastú platy a&nbsp;znižuje sa nezamestnanosť. Samozrejme, počas koronakrízy došlo k&nbsp;výraznému pádu. Inak dobre prosperovala.

Keď sa krajine ekonomicky darí, je to zásluha prezidenta?

V&nbsp;istom aspekte áno, pretože Trump zvolil obchodnícky prístup k&nbsp;medzinárodným dohodám. Tvrdo rokoval a&nbsp;išiel aj do&nbsp;konfrontácie s&nbsp;niektorými mocnosťami. Napríklad okolo taríf pri dovoze áut, čím pomohol americkému automobilovému priemyslu.

Neviem, či ma to, čo poviem, prekvapilo, ale v&nbsp;každom prípade je zaujímavé, aká veľká je fluktuácia ľudí okolo neho. Odišiel od&nbsp;neho napríklad Jim Mattis, jeho minister obrany. Spoľahlivý, rozhladený armádny generál, presvedčený stúpenec amerických demokratických hodnôt a&nbsp;intelektuálne zdatný človek. Post ministra prijal nie preto, že mu ho ponúkol Donald Trump. Bral ako česť, že mu ho ponúkol prezident USA. V&nbsp;nejakom momente už však nedokázal fungovať v&nbsp;administratíve, na&nbsp;ktorej čele stojí taký nepredvídateľný človek ako prezident Trump. Okrem Mattisa poodchádzalo mnoho šikovných ľudí preto, že zistili, že sa s&nbsp;ním asi pracovať nedá.

To znamená, že je ťažká osobnosť...

Áno, v&nbsp;tom zmysle, že je nepredvídateľný. Ráno povie jednu vec, večer to neplatí. Na&nbsp;druhej strane to nie je nič nové a&nbsp;prek­vapivé. Vedeli sme to dávno. Na&nbsp;druhej strane, kým odborníci odchádzajú a&nbsp;prichádzajú, Trumpova rodina zostáva. To, že sa obklopuje dcérou Ivankou a&nbsp;jej manželom Jaredom Kushnerom, je až taký stredoveký, feudálny štýl vládnutia. Jeho rodinní príslušníci majú významné posty a&nbsp;kľúčové úlohy napríklad aj pri diplomatických rokovaniach, čím sa tvorí neformálna paralelná štruktúra k&nbsp;formálnym diplomatickým štruktúram.

Dokázali niečo na&nbsp;tých význam ných postoch?

Jared Kushner je splnomocnencom americkej vlády pre rokovania na&nbsp;Blízkom východe. Podarila sa mu jedna veľmi pozitívna vec, a&nbsp;keď chcete odo mňa prekvapenia, tak možno ma to aj prekvapilo. Vyrokoval bilaterálne dohody o&nbsp;normalizácii vzťahov medzi Izraelom a&nbsp;Spojenými arabskými emirátmi a&nbsp;medzi Izraelom a&nbsp;Bahrajnom. Ide o&nbsp;dokument, ktorý normalizuje vzťahy a&nbsp;znamená aj zavedenie leteckých liniek medzi dlhodobo znepriatelenými krajinami, rozvoj vzájomných ekonomických vzťahov, turizmu.

Neprekvapilo vás, že nie je taký bohatý, ako o&nbsp;sebe tvrdil? Noviny New York Times zverejnili jeho daňové priznania a&nbsp;veru multimiliardárom nie je.

Podnikateľskú stránku aktivít prezidenta Trumpa do&nbsp;po­drobností nepoznám, takže k&nbsp;tomu by som sa nerád vyjadroval.

Pred štyrmi rokmi hovoril, že treba vymeniť elity, hral to na&nbsp;nacionalizmus. Aký je jeho argument dnes?

Tvrdí, že treba pokračovať v&nbsp;tom, čo začal. Nemá nový argument. Vraj aby dokázal urobiť Ameriku znova úspešnou, treba udržať to, čo naštartoval. Trump dnes hovorí, že jeho prezidentský úrad od&nbsp;začiatku spochybňovala Hillary Clintonová a&nbsp;iní a&nbsp;že je teda naďalej akýmsi tribúnom ľudu, ktorého okydávajú, klamú a&nbsp;neviem, čo všetko, že sa snaží napraviť krivdy a&nbsp;znovu dať moc do&nbsp;rúk ľudu. Hovorí tiež, že v&nbsp;krajine funguje hlboký štát, teda „deep state“, ako to volá. Teda že na&nbsp;každom ministerstve sú ľudia, ktorí sledujú svoje vlastné záujmy, a&nbsp;nejako rýchlo sa s&nbsp;tým pohnúť nedá.

Zdá sa, že jeho argumenty sú funkčné a&nbsp;že jeho podpora nejako radikálne neklesá. Uvidíme, ako to nakoniec dopadne. Vôbec nie je jednoznačné, že voľby prehrá.

Splnil sľuby? Je postavený napríklad múr na&nbsp;hranici s&nbsp;Mexikom?

To je jedna z&nbsp;vecí, na&nbsp;ktorých si dal záležať, aby bola, keďže to donekonečna opakoval v&nbsp;kampani v&nbsp;roku 2016. Plot začali stavať, je postavených necelých 600 kilometrov - väčšinou ide o&nbsp;nahrádzanie doterajších hraničných bariér. Je to dlhodobý projekt. Na&nbsp;viacerých úsekoch sa stavia. Navyše to dokázal presadiť na&nbsp;federálnom stupni.

Z&nbsp;pohľadu Slovenska fungujú USA viac-menej tak ako vždy: tvoria filmy a&nbsp;seriály, bohatí bohatnú, hádajú sa s&nbsp;Iránom... Vy Trumpovi uznávate aj klady, ako vás počúvam. Znamená to, že pohroma, ktorú mnohí hlásali, sa nekonala?

V&nbsp;roku 2016 som bol sám veľmi negatívne prekvapený, že prezident Trump vyhral. Napriek všetkému zatiaľ katastrofa nenastala. Ani vo vzťahu k&nbsp;Európe nevidíme v&nbsp;praxi radikálne zhoršenia vzťahov, a&nbsp;to napriek rétorike, ktorú mal. Amerika de facto v&nbsp;praxi zvyšuje svoju angažovanosť v&nbsp;Európe po&nbsp;ruskej anexii Krymu a&nbsp;po&nbsp;tom, čo Rusi začali rôzne hybridné aktivity vo východnej Európe. Napriek rečiam o&nbsp;izolacionizme a&nbsp;o&nbsp;tom, že sa USA stiahnu zo sveta, to neplatí. Majú v&nbsp;mnohom pragmatický prístup. Katastrofa sa nestala ani preto, že prezident je len jeden z&nbsp;inštitútov americkej demokracie. Ústavný systém je nastavený tak, že nie je ľahké vykoľajiť ho.

Čo ste sa o&nbsp;USA naučili počas svojich pobytov na&nbsp;Stanforde?

Okrem iného to, že je to krajina veľmi inšpiratívna a&nbsp;zároveň krajina obrovských rozdielov. Napríklad veľmi záleží na&nbsp;tom, kde v&nbsp;nej žijete. Ja som býval v&nbsp;meste Palo Alto, teda v&nbsp;najlepšej časti Silicon Valley. To je jedno z&nbsp;najbohatších miest v&nbsp;Amerike, kde je nízka kriminalita a&nbsp;vysoká vzdelanostná úroveň. Málokomu tam musíte napríklad vysvetľovať, kde je Slovensko. V&nbsp;USA je zarážajúca rôznorodosť životných podmienok. Nielen čo sa štátov týka, ale aj v&nbsp;rámci jedného mesta máte štvrte s&nbsp;výraznými rozdielmi - stačí prejsť diaľnicu a&nbsp;ste akoby v&nbsp;inom svete.

Je chudoba u&nbsp;nás a&nbsp;v&nbsp;USA to isté?

V&nbsp;Amerike môžete veľmi rýchlo skončiť na&nbsp;ulici. Stačí, že máte neúspech v&nbsp;nejakom súdnom konaní, napríklad pri rozvode. Môžete mať dobrú prácu, byť úspešný človek, ale ak máte zlého právnika, môžete skončiť bez centa. Rozdiel je tiež v&nbsp;tom, že tam môžete veľmi rýchlo skončiť v&nbsp;práci. Jeden deň zarábate tisíce a&nbsp;druhý deň vás vyhodia. U&nbsp;nás máme stabilnejšie prostredie v&nbsp;tom zmysle, že ak sa aj ocitnete v&nbsp;problémoch, vždy je tu nejaká miera sociálnej súdržnosti a&nbsp;solidarity, ktorá v&nbsp;Amerike chýba. V&nbsp;meste Palo Alto napríklad pri Stanfordskom kampuse, kde majú top športoviská, ľudia spávajú v&nbsp;autách. Prečo? Napríklad stratili prácu, ale nechcú sa z&nbsp;oblasti odsťahovať a&nbsp;stratiť kontakty v&nbsp;rámci komunity, a&nbsp;tak žijú z&nbsp;úspor a&nbsp;snažia sa vyžiť, kým si nenájdu novú prácu. To v&nbsp;Bratislave nevidíte.

V&nbsp;Bratislave vidíme, že veľa ľudí odchádza do&nbsp;domov mimo mesta. Centrum je čoraz viac miestom pre bohatých a&nbsp;starých.

To je pravda, ale ľudia to riešia inak ako Američania v&nbsp;Sanfranciskom zálive. Vlastne opačne. Ceny nehnuteľností v&nbsp;Silicon Valley sú oveľa šialenejšie ako u&nbsp;nás. Videl som inzerát, že v&nbsp;meste Palo Alto niekto prenajímal stan v&nbsp;záhrade a&nbsp;jednu sprchu denne za&nbsp;tisíc dolárov mesačne! A&nbsp;niektorí ítečkári to skutočne využijú. Je to pre nich spôsob, ako prežiť pár mesiacov, keď stratia prácu, kým si nájdu novú. Také absurdity si asi ťažko viete predstaviť u&nbsp;nás.

Vy ste robili výskum na&nbsp;jednej z&nbsp;najprestížnejších univerzít s&nbsp;drahým školným. Ako to fungovalo?

Vo vzťahu k&nbsp;hosťujúcim profesorom je univerzita veľmi veľkorysá - získate prístup k&nbsp;celej vedomostnej infraštruktúre, stretávate sa na&nbsp;výskumných seminároch s&nbsp;kolegyňami a&nbsp;kolegami, ktorých práce pozná celý svet, funguje tam silná interdisciplinárna spolupráca. Nové myšlienky často vznikajú, keď spolu uvažujú ľudia z&nbsp;rôznych odborov. Čo sa študentov týka, na&nbsp;Stanforde sú väčšinou na&nbsp;najnižších, bakalárskych programoch decká z&nbsp;veľmi bohatých rodín. Nemôže si to dovoliť hocikto, navyše nie je ľahké dostať sa na&nbsp;túto univerzitu. Myslím, že tam berú len jedno percento z&nbsp;tých, ktorí sa hlásia. Drahé nie je len školné, ale aj nájmy sú neskutočne vysoké, všetko niečo stojí.

Takže Slovensko je v&nbsp;tomto úspešnejšia krajina?

Z&nbsp;hľadiska prístupu na&nbsp;univerzity je nielen Slovensko, ale&nbsp;vlastne väčšina krajín Európy výrazne rovnostárskejšia. Sme oveľa otvorenejší a&nbsp;šancu uspieť majú aj mladí, ktorí pochádzajú zo strednej či z&nbsp;nižšej vrstvy. V&nbsp;Amerike sa treba prebiť, získať štipendiá, a&nbsp;až keď sa dostanete na&nbsp;doktorandský stupeň, máte šancu uspieť, lebo tam už univerzita platí vás, nie vy ju. Treba však podotknúť, že napríklad Stanford ročne vydáva vysoké sumy z&nbsp;vlastného rozpočtu na&nbsp;štipendiá pre študentov.

Pocítili ste na&nbsp;Slovensku, že sa nás nejaké Trumpovo rozhodnutie dotklo?

Myslím, že sa nás týkala pomoc v&nbsp;zabezpečení Európy proti rôznym formám hybridnej vojny, ktorá prichádza z&nbsp;Ruska. Bolo napríklad dôležité, že po&nbsp;ruskej anexii Krymu sa Američania dokázali rýchlo zmobilizovať a&nbsp;na&nbsp;stôl dať posilnené garancie pre európskych spojencov v&nbsp;NATO. Popresúvali armádne zložky a&nbsp;zbraňové systémy do&nbsp;Poľska a&nbsp;do&nbsp;Pobaltia a&nbsp;boli aktívni. To bolo za&nbsp;posledné roky pozitívne aj pre Slovensko.

Myslíte, že to tak vnímajú aj bežní Slováci?

Ťažko povedať, asi to tak skutočne nevnímajú. Ako ukazujú rôzne výskumy v&nbsp;posledných rokoch, Slováci majú k&nbsp;USA väčšinou skeptický postoj. Naša verejnosť je skeptická napríklad k&nbsp;prítomnosti amerických vojakov na&nbsp;našom území. Nemyslím si, že sú to celkom racionálne pochody. Spojené štáty sú jedinou mocnosťou, ktorá nám vlastne nikdy v&nbsp;histórii neublížila. Mali sme tu ako okupantov Nemcov, Sovietov, počas napoleonských vojen Francúzov, v&nbsp;Mníchove nás zradili Briti. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;nich nám Američania pomohli pri vzniku štátnosti. Spomeňte si na&nbsp;prezidenta Wilsona a&nbsp;jeho 14 bodov, ktoré do&nbsp;Európy priniesli princíp národného sebaurčenia, na&nbsp;základe ktorého sme aj my Slováci získali svoju štátnosť. Vlastne nikdy nám nič zlé neurobili. Tak mi nie je úplne jasné, prečo majú USA u&nbsp;nás nie celkom dobrú povesť.