Hviezdi v populárnej šou a svojou charizmou púta pozornosť aj ako lekár v seriáli Druhá šanca. Ešte donedávna bola jeho tvár pre Slovákov neznáma, keďže už roky žije a pracuje v Budapešti, no netají sa tým, že ho láka kariéra na Slovensku. V najbližšom čase sa chystá presťahovať bližšie k nášmu hlavnému mestu. S hercom Karolom Tóthom (31), ktorý býva označovaný za nového slovenského sexidola, sa rozprávala GRÉTA KLIMKOVSKÁ.

Darí sa vám naraz v dvoch televíznych projektoch, ale mnohí sa možno pýtajú, kde ste boli doteraz.

Začal by som asi tak, že som rodený Košičan a žil som tam až do svojich devätnástich rokov. Následne som sa rozhodol, že si trúfnem na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Podarilo sa, vzali ma. Veľmi som sa tomu tešil, pretože mám maďarskú národnosť. Myslel som si, že ten prízvuk bude stále počuť a jazyková bariéra prekazí môj sen. Do poslednej chvíle som neveril, že ma prijali. Chodil som do triedy s takými nádejnými hercami, ako je Kristína Svarinská, Jana Kovalčíková, Noël Czuczor. Stal sa z nás dream team, teda tak som to cítil. Fungovali sme úplne ako rodina. Spoločné dovolenky, Veľká noc aj na Vianoce sme si našli čas, aby sme ich aspoň trochu strávili spolu.

Spomínaný dream team sa na Slovensku takmer ihneď presadil. Čo sa teda stalo s vami? Kam ste zmizli?

Po škole som dostal angažmán v maďarskom divadle v Komárne. Bol som tam päť rokov a odohral som odhadom asi štyridsať premiér. Som neskutočne vďačný za všetko, čo som tam zažil a aké skúsenosti som nabral, no zrazu som začal cítiť, že mám málo impulzov. Divadlo a mesto ma úplne naplnili a rozhodol som sa pre radikálnu zmenu. Presťahoval som sa do Budapešti.

Stálo toto spontánne rozhodnutie za to?

Dá sa povedať, že to celkom vyšlo. Začal som tam hrávať v rôznych divadlách, dokonca aj v maďarskom Národnom divadle. Cenil som si to, pretože ja som išiel len skúsiť šťastie, bez akýchkoľvek kontaktov. Začal som tam od nuly a podarilo sa mi uchytiť. Ak sa môžem skromne pochváliť.

Aké je Národné divadlo v Budapešti?

Majú veľké súbory a krásnu, kvalitnú tvorbu pre diváka. Jedna vec sa mi však nepáčila. V Maďarsku je celý divadelný svet priveľmi ovplyvnený politikou. Myslím si, že oproti Slovensku je diskomfort pracovať v takom prostredí. Tam musí človek dávať pozor, čo povie. Podľa mňa by to tak nemalo byť, aby umelec nemohol vyjadriť svoj názor. Nepatrí to k umeniu a už vôbec nie k divadlu. Napríklad téma vojna, to je tabu.

Sledovali ste problémy, priam kauzy, ktoré sa doposiaľ diali v Slovenskom národnom divadle?

Počas korony som sa rozhodol, že sa stiahnem a nebudem sledovať žiadne správy, budem sa vyhýbať negatívnym informáciám. Mal som až úzkostné stavy. Médiá predostierali ľuďom len nepríjemné informácie. Keď to nebol koronavírus, tak hneď vojna. Povedal som si dosť! Nebudem to sledovať. Viem, že je to asi neadekvátne, že som umelcom a vyhýbam sa informáciám o dianí, či už takom, alebo onakom, ale moje mentálne zdravie mi je prednejšie. Takže odpoveď na otázku, či viem o problémoch v Slovenskom národnom divadle, je - neviem. Prepáčte mi to. Ako som vravel, rezignoval som a ignorujem akékoľvek nepríjemné správy.

V Maďarsku ste dabovali, točili seriál a hrali v divadlách. Ako ste získali výraznú postavu v slovenskom seriáli Druhá šanca, ktorý sa natáča v nemocničnom prostredí?

Je pravda, že len donedávna som rozprával, hral a daboval v maďarčine. No život to momentálne zariadil inak. Teda možno nie život, ale jeden kamarát. Spomeniem vám staršiu príhodu. Keď som počas vysokej školy býval na intrákoch v Bratislave, na chodbe som mal skvelého suseda. Volá sa Frodo a on si na mňa pred nejakým časom spomenul. Zavolal mi, že v Bratislave robia kasting na druhú sériu seriálu Druhá šanca, či to nechcem vyskúšať. Po telefóne sme sa dohadovali, či mám alebo nemám výrazný maďarský prízvuk, no napokon sme sa zhodli, že to skúsim. V úlohe lekára so mnou natočili dva obrazy a napokon som súčasťou hereckého obsadenia.

Takmer v rovnakom čase ste sa stali aj súťažiacim v šou Tvoja tvár znie povedome. Ako to vnímate?

Sám neviem. Jednoducho to už išlo asi samo. Ponuku do tejto šou som dostal aj v Maďarsku, ale neprijal som ju. Nemal som z toho prostredia dobrý pocit. Bolo mi to celé nesympatické.

Niekoľkokrát ste boli, či už v jednom, alebo druhom formáte vychválený. Dokonca o vás začali hovoriť ako o novom slovenskom sexidole.

Nenazýval by som sa tak, to určite nie. I keď je to pekná lichôtka. Nebadám, že by ma ľudia na ulici nejako výrazne spoznávali. Nakoniec, ani nemajú prečo, veď som bol zatiaľ na obraze len párkrát. Som na začiatku slovenskej kariéry, ak si vôbec môžem trúfnuť niečo také povedať.

Žijete v Budapešti, no teraz denne natáčate v našej metropole. Ako fungujete?

Zatiaľ mám nájom v Bratislave. V Budapešti bývam v centre, ktoré prakticky nespí. Pohybujú sa tam státisíce turistov a v kuse je tam nesmierny hukot. Bratislava je oproti tomu pokojné mestečko. Preto som sa rozhodol kúpiť byt na mieste, odkiaľ by som mal blízko do oboch metropol a zároveň by to mala byť pokojná lokalita, nejaká dedina. Potrebujem príjemné ticho. Moja robota je plná hluku, všade veľa ľudí, množstvo rôznych energií a iných vplyvov, takže cítim, že potrebujem ostrovček pokoja. Chcem prísť z práce domov, sadnúť si na terasu a iba oddychovať.

Akí sú Maďari ľudia?

Nech sa nikto neurazí, ale ak ich mám porovnať so Slovákmi, myslím si, že sú oveľa priateľskejší. V reštaurácii alebo v bare sa môžete cítiť ako v Amerike. K hocikomu si môžete prisadnúť, porozprávať sa a nepozerajú sa na vás, či máte všetkých pohromade. Pardon, ale naozaj je to tam voľnejšie a ľudské vzťahy sú jednoduchšie. Aj keď, samozrejme, platí, že sú ľudia a ľudia. Napríklad ak ide o výrazne súkromný prospech, tak z niektorých sú veľkí hráči a nepozerajú na priateľstvo. V tom momente zabudnú na kamaráta. Ale to je len môj subjektívny názor alebo moje zlé skúsenosti. Takže to berte s rezervou.

FOTO V GALÉRII

O oboch krajinách, medzi ktorými pendlujete, hovoríte aj pozitívne, aj negatívne. Kde sa vidíte o niekoľko rokov?

Človek nikdy nevie. Možno skončím na Bali, kde žije moja jediná sestra. Ale nie, žartujem. Bol by som šťastný, ak by som zvládal pôsobiť trošku v Budapešti a trošku v Bratislave. Obe mestá mám rád aj s celou ich kultúrou. Rodina, ktorá žije v Košiciach, ma podporuje v každom mojom rozhodnutí.