Po viac ako dvadsiatich rokoch v brandži priznáva, že bola drzá a ambiciózna speváčka. Ako malá neprejavovala výrazný talent, no presadila si, že bude spievať s vtedy slávnym súborom Prešovčatá, a na svoju stranu si pritiahla aj Ivana Táslera z IMT Smile. Po prvom albume sa mu nepozdávalo, že má u fanúšikov občas väčší úspech než on, takže sa z kapely musela porúčať. V ďalšej hudobnej skupine Peha vydržala dvanásť rokov. Opustila ju na vrchole popularity pre nezhody so spoluhráčmi. Trvalo dlho, kým si vybudovala nové zázemie. S KATARÍNOU KNECHTOVOU (39) sa o jej bývalých aj súčasných strastiach a radostiach zhováral Erik Kollárik.
Nedávno ste boli jednou z porotkýň televíznej speváckej súťaže. Sledujete aj aktuálnu sériu?
Občas. Utkvel mi v pamäti spevák Timo, ktorý mal krásny hlas.
Aké spomienky máte na porotcovanie?
Páčilo sa mi to, aj keď som nevedela ovplyvniť, ako budú moje vyjadrenia zostrihané. Súčasná generácia spevákov žije a uvažuje úplne inak, ako keď som s hudbou začínala ja.
FOTO Kataríny Knechtovej s Ivanom Táslerom na začiatku kariéry TUNiektorí ľudia z brandže si myslia, že súčasťou týchto televíznych šou by mal byť psychológ. Aj vy si to myslíte?
Je pravda, že všetci radi spievajú a často tiež uveria, že televízna bublina, v ktorej žijú, nikdy nespľasne. O reálnom muzikantskom živote nemajú ani šajnu, preto ich to zvalcuje. Málokto to dokáže zvládnuť a vydržať. Väčšinou je to tak, že keď sa svetlá a kamery vypnú, ocitnú sa späť v detskej izbe, kde boli predtým. A to je veľmi nepríjemné vytriezvenie.
Nepríjemné vytriezvenie ste museli prežívať aj vy po láske k finalistovi Petrovi Borkovcovi, ktorý vás oklamal, okradol a spolu s matkou aj ohovoril. Tento príbeh je už definitívne skončený?
Absolútne. Sklamala som samu seba, že som si nevšimla jeho patologické správanie a alkoholizmus. Bol to chorý človek, ale páčila sa mi jeho muzikálnosť. Motivovala som ho, aby písal vlastné skladby, ale on žil dvojaký život. To som sa dozvedela až neskôr. Určite som si s ním nešla zakladať vzťah ani budovať rodinu. Nie som padnutá na hlavu, ako si to niektorí mysleli.
So založením rodiny sa neponáhľate. Patríte k typu úspešných žien, ktorých sa muži boja?
Úspešných žien je veľa, ale problém je, že ja som ešte aj známa. Preto mám pre mnohých punc nedosiahnuteľnosti alebo dokonca tabu. A ja zas nie som typ, ktorý by niekoho uháňal. Keď o mňa má nejaký muž záujem, nech mi to dá najavo. Môžem hodiť rukavičku, ale priamo na stôl ju nepoložím. To čakám od muža. Musí v sebe nájsť chlapa a zabojovať.
A čo keď sa nedočkáte? Obetujete aj materstvo alebo ste ochotná podstúpiť umelé oplodnenie?
Prešla som už mnohými štádiami, keď som o tom uvažovala. Či už vo vzťahu, alebo bez neho. No jediné, čo mi to prinieslo, bolo trápenie. Už mám nejaké roky, takže som sa cez to preniesla. Hoci je to klišé, hovorím si, čo sa má stať, to sa stane. Mať dieťa a rodinu je najväčší dar. Ja však nechcem mať nekompletnú rodinu.
Veľa žien v mojej situácii využíva umelé oplodnenie, no ja túto možnosť odmietam. Vnímam to tak, že rodina pozostávajúca z muža a zo ženy, prípadne aj inak, tu pre niečo je. Aj na svojom synovcovi vidím, aký je pre neho dôležitý otec aj mama. Preto keď už, tak chcem kompletnú rodinu. Pokým nepríde ten správny muž ako partner, odmietam riešiť aj materstvo.
Chcete tým povedať, že dokážete byť šťastná len ako speváčka a muzikantka?
Uvidíme, čo prinesie život. Možno budem v živote robiť aj niečo iné, ako tvoriť, spievať a koncertovať. Môžem maľovať alebo sa vrátim k čapovaniu piva. Aj to som totiž robila, keď som odišla z Pehy. Tak ako nie všetky ženy môžu byť matkami, nemôžu byť všetky ženy ani speváčkami. Tak to je. Podstatné je, aby ľudia boli šťastní a spokojní s tým, čo majú.
Vašou najbližšou priateľkou, s ktorou trávite najviac času, ostáva manažérka Sandra. Kdesi sa posťažovala, že jej v aute nedovolíte spievať.
To je pravda. Na svete totiž neexistuje človek, ktorý by bol viac hluchý ako ona. Ja som zas hrozný idiot na čísla, peniaze, matematiku, dátumy. V tom je perfektná. Ale spievať naozaj nevie. Takú stupnicu, akú má ona, to je unikát. Ja dokážem zaspievať niečo falošne, no kde ona dokáže vsadiť tón, to som ešte nezažila.
Ale, chvalabohu, ešte by mi liezla do kapusty. Sluch aj rytmus popritom má. Ale čisto nezaspieva, ani keby ste ju rezali nožíkom. Niekedy v aute zabudne, že tam sedím, a schuti sa pustí do nejakej pesničky. Vtedy mi krvácajú uši. Tak sa perfektne dopĺňame, pretože ona má presne to, čo ja nemám, a naopak.
Samostatnou kapitolou sú vaši psychopatickí fanúšikovia. Čo všetko vám vyvádzajú?
Zažila som pár úchylných fanúšikov a je to naozaj veľmi nepríjemné. Jeden chodí už niekoľko rokov na každý môj koncert s igelitkou. Prezlečie sa do maskáčov, sadne si do prvého radu, no kúpi si ďalších päť miest naľavo a päť napravo. Celý čas pozerá do zeme a niečo si rozpráva. Cestuje za nami až z Česka. Alebo iný stojí pred hotelovou izbou so zakrvavenými rukami.
Ďalší cestoval za mnou pravidelne do Prešova. Mojej babke nosil kvety, pretože si myslel, že tam bývam. Raz som o pol šiestej ráno odchádzala na koncert a on stál za dverami môjho bytu, prespal v pivnici. Pravidelne striehne pri hotelovej izbe, pri aute a dostane sa aj cez strážnu službu, keď mám napríklad nejaké televízne vystúpenie. Na nejakom festivale som si išla niečo kúpiť a tam som zaregistrovala, ako ma sleduje spoza stromu. A potom sú aj takí, ktorí mi pošlú po koncerte anjela s prepichnutým srdcom alebo vúdú bábku. Úplné psycho.
Báli ste sa?
Stalo sa mi, že jedno ráno, keď som bola behať, som jedného chlapíka našla stáť na schodoch pred mojimi dverami. Úplne sa triasol. Tvrdil mi, že texty, ktoré píšem, sú o ňom, a vie, že ho milujem. Vtedy som mala ozaj strach. Mozog mi išiel na dvesto percent. Snažila som sa mu vysvetliť, že tie texty nie sú o nikom konkrétnom. Neviem, či to pochopil, ale odišiel. Vtedy mi naozaj nebolo všetko jedno. Pri týchto ľuďoch nikdy neviete, ako môžu zareagovať a čo spraviť. Zvlášť keď sa s nimi ocitnem sama. Vtedy ma obchádza hrôza a strach.
Mnohí vás považujú za našu najkvalitnejšiu speváčku. Vy vyhlasujete, že by ste chceli byť ešte lepšia. Cítite rezervy?
Stále mám veľkú chuť zlepšovať sa a vytvoriť piesne, ktoré v ľuďoch niečo zanechajú. Som na seba prísnejšia viac než kedykoľvek predtým. Rozoberám detaily, ktoré som predtým nerozobrala, a zároveň sa snažím mať určitú ľahkosť pri tvorbe.
Spomínam si, keď ste kedysi v relácii Legendy popu odmietli spievať pieseň Mariky Gombitovej. Bola to príliš veľká výzva?
Kedysi som z niektorých jej piesní mala zvláštny pocit. Špeciálne Koloseum na mňa pôsobilo vyslovene strašidelne až úzkostne. Napriek tomu Mariku považujem za legendu a jednu z najlepších speváčok, aké sme tu mali.
Keď som si neskôr napozerala jej vystúpenia z Bratislavskej lýry, bolo to niečo neskutočné. Okrem toho, že mala výbornú techniku, cítiť, že hudbu prežívala každou bunkou, preto je pre mňa jedinečná. Môj skromný názor je, že jej piesne si nemôže naozaj dovoliť spievať každý. Špeciálne Vyznanie neraz vyznelo v podaní iných interpretiek ako zlé karaoke.
Mali ste spevácke ambície odmalička?
Áno, snívala som, že raz založím svoju kapelu.
Ešte skôr ste spievali v slávnom detskom súbore Prešovčatá. Mali ste tam nejakú známu pesničku?
Bola som u nich dva roky, no nie som na žiadnej nahrávke. Predstavovala som si, ako s nimi cestujem po svete, ale ani to mi nevyšlo.
Ako to?
Nikdy som tam nepatrila k výraznejším speváčkam. Šéf súboru ma hodil k chlapcom, ktorí mutovali. Aj konkurzom som prešla len tak-tak. Nahovorila som spolužiačku, aby sme to skúsili, no keďže sme prišli neskoro, museli sme ich prehovárať, aby nás vyskúšali. Spolužiačka sa im veľmi páčila, mňa vzali asi len za odvahu. Pri skúškach som často sedávala pri klavíri a hrala ich pesničky.
Ako reagovali, keď ste sa stali slávnou?
Po rokoch, keď som už spievala s IMT Smile, som sa pripomenula šéfovi súboru, no vôbec si ma nepamätal. Svitlo mu, až keď som mu povedala, že som to dievča pri klavíri. Vtedy sa chytil za hlavu. Bolo to veľmi vtipné. Škoda, že už neexistujú.
Aj do IMT Smile ste sa vraj dostali len vďaka tomu, že vás chcel zbaliť Ivan Tásler.
Ivana som spoznala, keď som nastúpila v Prešove na gymnázium. On už bol tretiak, veľký frajer a rebel. Vedelo sa, že má kapelu a prvé úspechy. Ja som bola malá drzaňa, takže keď som ho stretla v jednom podniku s bagetami, ťahala som ho za jeho obrovský sveter a dobiedzala, že chcem spievať. Rozhodol sa, že ma odvezie domov a v aute som mu zaspievala.
Ako to dopadlo?
Hneď povedal, že by ma chcel do kapely, ale vraj mám prísť ešte na jednu skúšku, kde bude jeho brat Miro, ktorý to musí schváliť. Ale máte pravdu, svoje zohralo zrejme aj to, že som sa Ivanovi páčila ako dievča. Už vtedy som písala svoje pesničky, ale v živote by mi nenapadlo, že v tej kapele budem a že sa stane takou populárnou.
Ako tínedžerka ste už boli veľkou hviezdou. Ako ste sa vtedy cítili v škole?
Chodila som do dievčenskej triedy, kde som sa neskutočne nudila. Bolo nás tridsaťšesť dievčat, z toho polovica čisté jednotkárky, ktoré už v prvom ročníku mohli štiepiť atóm. Keď som začala spievať s kapelou, mala som hneď 176 vymeškaných hodín. Pre mňa bolo po spoločnom turné s Olympicom a Prúdmi peklo vrátiť sa do tej triedy.
Žila som dvojaký život. Bavilo ma všetko iné, len nie sedieť v škole. Preto som neraz aj blicovala. Keď bol Ivan chorý, sfalšovala som ospravedlnenku a utekala k nemu domov. Chcela som s ním skúšať pesničky, no on sa hneval a hovoril mi - malá, bež do školy.
FOTO Kataríny Knechtovej s Ivanom Táslerom na začiatku kariéry TUPokračovanie na ďalšej strane.
