Zatvorené múzeá, galérie, divadlá či kníhkupectvá prichádzajú o peniaze a desaťtisíce ľudí, pre ktorých je kultúra chlebíčkom, o príjem. Horúcu situáciu v kultúre musí riešiť nová ministerka Natália Milanová, ktorú Kočnerov kamoš Peter Tóth charakterizoval ako úprimnú osobu s dobrým srdcom.    Prečo prijala post v rezorte, ktorého dôležitosť mnohí Slováci stále podceňujú, umelcov by najradšej poslali do „skutočnej práce“? Kedy si budeme môcť opäť kúpiť lístok na predstavenie či koncert? Ako si poradí NATÁLIA MILANOVÁ (37) so záchranou živej kultúry a tiež s neutešeným stavom ministerstva? Ministerky kultúry sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

 

Práve ste zatvorili okná pootvárané dokorán. Už ste vyvetrali po svojej predchodkyni Ľubici Laššákovej?

(Smiech.) Vetráme priebežne a asi ešte chvíľu budeme.

V akom stave ste prebrali rezort?

Prvý deň ma tu čakala pani ministerka, tuším s pani sekretárkou a strážna služba. To boli okrem nej jediné dve osoby v budove. Prebratie trvalo asi päť minút. Nebolo mi vysvetlené nič, čo sa tu dialo, ako to tu funguje. Takže aj o túto skúsenosť bol pre mňa začiatok trochu trpkejší.

Vôbec ste sa nerozprávali? Ktoré sú otvorené veci, čo treba prioritne uzavrieť, čo horí...

Nie. Pani Laššáková mi popriala veľa zdravia a úspechov a rozlúčila sa.

Odovzdali vám chod rezortu tí najvyšší úradníci, keď nie ona?

No bol to problém. Máme 220 zamestnancov. Z nich okolo 30 chodí do práce fyzicky, strieda sa tu, lebo aj my sme v režime práce z domu, keď je to možné. Doteraz som spoznala málo ľudí z osadenstva ministerstva. Robí sa veľmi ťažko, lebo keď s ľuďmi neviete prísť do osobného kontaktu, je to problematické. Snažíme sa poradiť si s tým.

Ako vyzerá vaše plné pracovné nasadenie? Podľa zverejnenej fotografie máte rovnakú úchylku ako premiér Matovič – vyzuť si topánky. A vy navyše sedíte namiesto pri stole na zemi.

Priznám sa, že v ťažkopádnych kreslách, v priestoroch tohto masívneho nábytku sa necítim úplne pohodlne. Takže si nachádzam miesta, kde sa cítim dobre, taká slobodnejšia.

Hlavnou témou exministerky Laššákovej bol folklór. Nie je paradoxné, že prvou vecou, ktorou ste sa pochválili vy, je sála bývalých kasární na tréningy Lúčnice?

Áno, je to zvláštne. Ale veľmi sa teším, že Lúčnica bude mať vlastné priestory.

Aký je váš vzťah k folklóru a ľudovej kultúre všeobecne? Išli ste niekedy iniciatívne na SĽUK či Lúčnicu?

Môj manžel tancuje vo folklórnom súbore. Sama som však dovtedy, kým som ho nestretla, nikdy folklór špeciálne nevyhľadávala. Uvedomujem si však, že je to súčasť našej histórie. Prostredníctvom neho sa udržujú zvyky, tradície. Je hodnotný ako ktorákoľvek iná súčasť kultúry, ale nie je to pre mňa priorita.

Ste „úprimná, máte dobré srdce a ste oduševnená osoba“?

Najťažšie sa charakterizuje vtedy, ak to máte urobiť o sebe. Ale áno, myslím, že je to výstižné.

Tieto tri prívlastky o vás napísal Kočnerov pobočník Peter Tóth. Spomínal, že ste spolu chodili na obedy. Ako sa s ním poznáte? Kým je pre vás?

Spoznala som sa s ním, keď sme robili kampaň strany 99 % v roku 2012. Mala som vtedy na starosti regióny a on tiež fungoval v kampani. Keďže sme boli obaja súčasťou volebného tímu, tak sa stalo, že sme spolu boli na obede. Človek nemôže tušiť, čo sa stane z jeho kolegu o pár rokov.

MINISTERKA KULTÚRY Milanová zatiaľ nemá vo vyhliadke žiadne kultúrne podujatie, na ktoré by zašla po skončení epidémie.
MINISTERKA KULTÚRY Milanová zatiaľ nemá vo vyhliadke žiadne kultúrne podujatie, na ktoré by zašla po skončení epidémie.
Zdroj: ROBO HUBAČ

Vo svojich blogoch spred pár rokov ste kritizovali advokáta Lipšica. Napríklad za to, že nešiel po kauze emisie, keď bol ministrom, ale až potom, a robil si na výlete do Švajčiarska kampaň. Mal v tom Peter Tóth na vás vplyv?

To sú veci, ktoré sa diali veľmi dávno. Vplyv na mňa nemal. Ak si všimnete, história mojich blogov siaha oveľa ďalej.

Keď sa spojilo OĽaNo s NOVA, vyjasňovali ste si veci s  Lipšicom? Aké máte vzťahy?

Bolo to prekvapenie, že sme sa potom stretli v strane Igora Matoviča. Život je nepredvídateľný. Nikdy sme sa spolu na túto tému nerozprávali.

Vedeli ste hneď po skóre OĽaNO, že budete ministerkou alebo ste sa sťahovali do politického zákulisia?

Nie, nevedela som. Nikdy som však neplánovala od OĽaNO odísť, bolo mi jedno, z akej pozície budem v strane pokračovať. Nezaoberala som sa funkciou. Hnutie je moja srdcovka. Keby po parlamentných a kampaňových hektikách prišiel oddych, dokázala by som si ho vychutnať. Ale, áno, bola som pripravená ísť aj do zákulisia.

Neboli ste sklamaná, že vás ľudia do parlamentu teraz nezvolili?

Sklamaná? Desaťtisíc preferenčných hlasov sa nedá považovať za sklamanie. Pre mňa je to nesmierny úspech. Veľmi sa chcem poďakovať každému človeku, ktorý mi dal hlas.

Chcem ľudí vyzvať a poprosiť, aby pri zrušených koncertoch, divadlách, festivaloch nepýtali svoje peniaze späť, teda ak nemusia. Nech počkajú!
Ministerka kultúry Natália Milanová

Cítili by ste sa lepšie, keby ste na post ministerky odchádzali ako zvolená poslankyňa?

To je ťažká otázka. OĽaNO má pravidlo, že všetci poslanci musia ísť na chvost kandidátky. Tak­že predpokladám, že keby som bola niekde vpredu, počet hlasov by som mala zrejme vyšší, šanca na zvolenie by bola väčšia, tak, ako to býva pri štandardných stranách.

Aká bola vaša cesta politikou? Často sa spomína, že ste pedagogička, učiteľka slovenčiny a dejepisu, ale málo sa vie, že v kuloároch už máte čo-to za sebou.

Úplný začiatok bola pre mňa kampaň Františka Mikloška na prezidenta v roku 2009. Potom som kandidovala vo voľbách do VÚC v tom istom roku. O rok som bola súčasťou volebného tímu novej SDĽ, 99 % a nakoniec Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti od roku 2013.

Tvrdíte o sebe, že ste „kovaná liberálka“. Prečo vlastne pôsobíte u Matovičových konzervatívcov?

Túto otázku dostávam pravidelne. Vždy sa pousmejem alebo začudujem. Dokázali sme spolu, liberáli a konzervatívci, veľmi pekne koexistovať, a to počas celého obdobia OĽaNO. Nikdy sme nemali trecie plochy, vždy sme sa vedeli dohodnúť, nájsť kompromis.

Čo z volebného programu OĽaNO v kultúre sa dostalo do programového vyhlásenia vlády?

Určite je tam záujem pritiahnuť viac súkromných investícií do kultúry. Viac sponzoringu, hoci tento výraz nie je celkom presný. Volajú po tom všetci a dlho. Už dnes v tom máme zmeškaný vlak. Chceme motivovať všetkých súkromníkov na vstup do kultúry, či je reč o podnikateľoch, alebo majiteľoch veľkých firiem.

Máme si pod tým predstaviť spoluprácu, akú má Slovenská národná galéria s finančnou skupinou J&T, prípadne grantové programy na podporu umelcov, aké majú banky?

Aj, aj. Okruh by sme, samozrejme, chceli rozšíriť. V športe to funguje, v kultúre je ešte veľa práce pred nami. Vytvoríme podmienky, aby mali väčšiu motiváciu, aby to považovali napríklad aj za záležitosť spoločenskej prestíže.

Ako ich môže vláda viac motivovať?

Foriem je množstvo. Napríklad by sa dali navrhnúť daňové úľavy, nejaká forma návratnosti. Povedz­me príklad: pri pamiatkach je majiteľ zviazaný pokynmi z pamiatkového úradu. Musí si vybrať taký a taký materiál, pristupovať k pamiatke citlivo, ceny rekonštrukcií sa zvyšujú a sú drahšie ako pri iných budovách. Chceli by sme časom zabezpečiť, aby mal ten, kto opravuje, finančnú pomoc na vykrytie rozdielu v cene „štandardnej“ rekonštrukcie a tej, ktorá berie na zreteľ všetky požiadavky pamiatkarov.

Je reálne pohnúť s obnovou schátraných pamiatok počas váš­ho mandátu?

Je to pre mňa veľká výzva a moja srdcová téma. Na rôznej úrovni prístupu k pamiatkam je potrebná komplexnejšia reforma. Mojou snahou bude, aby sa mnohé procesy zrýchlili, aby sa pomoc dostávala tam, kam sa má dostať, a nielen do rúk tých, ktorí majú lepšie konexie a viac peňazí. Samozrejme, tok peňazí by sa mal smerom k pamiatkam tiež zvýšiť.

Dá sa to, keď teraz krváca živá kultúra?

Je pravda, že teraz máme najohrozenejšiu skupinu predovšetkým v živej kultúre. Ale na druhej strane, práve teraz môžu prebiehať na pamiatkach práce, napríklad archeologické výskumy, keďže sa odohrávajú v exteriéri. Tiež môžu bežať projekty v spolupráci s ministerstvom práce: obnova budov s účasťou nezamestnaných. Vieme pomôcť aj živej kultúre aj pamiatkam.

Zrušíte kritizované fondy, do ktorých umelci odvádzajú percentá honorárov, ale ktoré pre nich veľa nerobia? Literárny, výtvarný, hudobný?

Nechcem povedať, že ich zrušíme, ale zakotvili sme do programového vyhlásenia, že sa budeme zaoberať ich budúcnosťou. Tak, ako sú nastavené, ich nepovažujeme za efektívne. Nenapĺňajú poslanie, na ktoré vznikli a tiež je tu otázka dvoch percent. Dnes platia umelci dokopy 22-percentnú daň. Dve percentá by mohli byť dobrovoľné, aby ich to nepenalizovalo.

Ako chcete rozvíjať kultúru v regiónoch tak, aby to neboli len ochotnícke divadlá, folklór a vianočné besiedky?

Neštátna alebo neinštitucionalizovaná kultúra je veľmi dôležitá. Robia ju ľudia často popri zamestnaní, aby si vybili svoju kreativitu. Publikum si nachádza cestu často priamo k nim. Bez lokálnych kultúrnych centier by sme sa jednoducho nepohli.

Zbierate dáta, viete už povedať, kde je kultúra súčasnou krízou najviac zasiahnutá?

Jednoznačnú odpoveď ešte nemáme. V kultúre pracuje okolo 55-tisíc ľudí. Z toho 20-tisíc pracuje v kreatívnom kultúrnom priemysle. Je to značne nehomogénna skupina. Uvedomili sme si, že prvá pomoc bola pre kultúru akýsi ementál. Mnohí poprepadávali cez diery. Stále hľadáme nástroje cielené na tých, ktorí majú problémy. Ale aby som odpovedala, ako ohrozenú vidím skupinu umelcov na voľnej nohe. Rovnako však budú mať problém aj veľké inštitúcie, ktoré dohromady prichádzajú o 1,6 milióna eur mesačne na príjmoch. Takže sú to nemalé peniaze, ktoré budeme musieť nachádzať.

Kde ich budete hľadať?

Stanovili sme si interný termín, že do 25. apríla budeme mať zoznam peňazí tu na ministerstve, ktoré sú kade-tade, ale sú. Dáme ich na jedno miesto, aby sme vedeli, o akej sume sa v rámci nášho rezortu môžeme rozprávať. Potom budeme riešiť, čo s tou­to sumou môžeme robiť.

Aké sú hlavné body „plošného a systémového“ plánu, aby pracovníci v kultúre nemali existenčné problémy a súčasne aby sa vedel kreatívny priemysel zas naštartovať?

Otázka je síce jednoduchá, ale odpoveď komplikovaná a nikdy nebude kompletná. Sú veci, ktoré robíme v rámci rezortu, sú veci, ktoré už spustili naše verejnoprávne fondy, a potom sú veci, ktoré musíme riešiť s rezortom práce a financií. Neviem teraz presne zadefinovať, pre akú skupinu aká pomoc je alebo príde. Je dôležité, aby ľudia závislí od sezónnej činnosti alebo na voľnej nohe bez dlhodobejšej možnosti rezerv našli pomoc.

Najskôr sa teda zachraňujú ľudia.

Fond na podporu umenia a Audiovizuálny fond tiež zachraňujú ľudí, ak to tak chcete povedať. Robia to, čo robí celá Európska únia. Aplikujú odporúčania na svoje schémy, na dotačné výzvy. Množstvo z podujatí sa presúva do online priestoru, nerušia sa dotácie, posúvajú sa termíny realizácie na jeseň, len aby sa nesiahlo na peniaze vtedy, keď to nie je nutné. Plus sa počíta s novými výzvami a štipendiami, ktoré budú mať podmienky pripravené na túto situáciu. Záchrana sa chystá aj pre knižný trh: ide o podporu malých kníhkupectiev cez knižnice a následne autorov. Chcela by som to povzbudiť aj finančne, keď budeme vedieť, akú sumu máme k dispozícii koncom apríla.

Hovorili ste s ministrom Sulíkom alebo inými kolegami vo vláde napríklad o tom, že by sa čím skôr mohli otvoriť antikvariáty a kníhkupectvá?

Áno, na predposlednej vláde sme to rozobrali. Nielen kníhkupectvá, ale aj knižnice, malé galérie, ktoré ani za bežnej prevádzky neboli navštevované masívne. Tam, myslím, nehrozí väčšie riziko nákazy ako v potravinách. Momentálne skupina odborníkov rieši harmonogram, kedy čo otvoriť.

Beriete za svoju úlohu aj to, aby sa zmenilo vnímanie kultúry? Aby už Slováci umelcov neposielali „skutočne“ pracovať?

Áno, je to jedna z mojich priorít. Keď som vedela, že budem ministerkou, bolo pre mňa dôležité definovať si cieľ. Tým je, aby žila kultúra, aby ľudia kultúrou žili, aby už nebola odsúvaná na chvost, aby peniaze do nej určené neutekali do dier. Kultúra, ak to s ňou myslíme vážne a ak chceme byť sebavedomý národ, by mala byť vedúcou silou v spoločnosti.

MINISTERKA KULTÚRY Milanová zatiaľ nemá vo vyhliadke žiadne kultúrne podujatie, na ktoré by zašla po skončení epidémie.
MINISTERKA KULTÚRY Milanová zatiaľ nemá vo vyhliadke žiadne kultúrne podujatie, na ktoré by zašla po skončení epidémie.
Zdroj: ROBO HUBAČ

RTVS kritizovali, že jej verejnoprávnosť v informovaní a analýzach kríva a dokonca že ju suplujú súkromné televízie. Čo viete z vašej pozície urobiť so stavom RTVS?

Problém v RTVS sa nevyrieši za deň a liek je aktuálne ťažšie hľadať. Vieme, ako funguje spravodajstvo. Nie je úplne jednoduché s tímom ľudí, ktorí sú k dispozícii, robiť viac a súčasne ich striedať, aby zostali všetci ochránení. Uvedomujem si, že situácia nie je ľahká a už predtým to nebolo dobre nastavené. Rozprávala som sa s pánom riaditeľom Rezníkom, snaží sa byť maximálne nápomocný. Momentálne radikálne zásahy nemám v pláne.

Mnohým ľuďom kríza narušila kultúrne plány: nestihli predstavenia, na ktoré mali kúpené lístky, koncerty, festivaly. Vám tiež?

Mám dvojročného syna a teda dopredu veľmi neplánujem kultúrne udalosti, takže ja som nemala kúpené lístky na žiadne zrušené podujatie. Chcem však ľudí vyzvať a poprosiť, aby pri zrušených koncertoch, divadlách, festivaloch nepýtali svoje peniaze späť, teda ak nemusia. Nech počkajú.

Aká bude vaša prvá voľba, čo si kúpite, pozriete, keď sa zas sály a galérie otvoria?

To je veľmi ťažká otázka. Viem, že ponuka bude silná a dnes neviem povedať, pre čo sa rozhodnem.

Váš manžel bol novinár. Neplánujete ho dohodiť nejakému kolegovi za hovorcu, ako urobil minister obrany kolegovi na vnútro so svojou ženou?

Nie, neplánujem. 

Mohlo by vás zaujímať: