Z Kočnerovej Threemy sa na nás valí more špiny. Dozvedáme sa, čo si s „Bruchom“ písali bezcharakterní sudcovia, úlisní politici, novinárski služobníčkovia aj koho „mal pod palcom“ tento akože podnikateľ. Najstrašidelnejšou správou pre spoločnosť je, že Marian Kočner, dnes už obvinený z viacerých trestných činov vrátane objednávky vraždy žurnalistu Jána Kuciaka, svojho času dirigoval generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. S otázkami, čo sa to na prokuratúre deje, sme oslovili podpredsedu Etickej komisie prokurátorov RASTISLAVA REMETU (47), ktorý päť rokov pôsobil na Generálnej prokuratúre SR, ale na vlastnú žiadosť z nej odišiel na nižší stupeň, na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Rozprávala sa s ním redaktorka ĽUDMILA LACKOVÁ.
Etická komisia prokurátorov konštatovala, že bývalý generálny prokurátor Trnka porušil etický kódex. Zhruba dva týždne nato úradujúci generálny prokurátor Čižnár pozastavil Trnkovi výkon funkcie. Kto sú členovia etickej komisie?
Etická komisia prokurátorov vznikla nedávno, v roku 2016. Zhromaždenia prokurátorov si do etickej komisie zvolili po jednom členovi, čiže volil každý prokurátor v priamych tajných voľbách. Prokurátori v obvode krajskej prokuratúry si takto zvolili jedného zástupcu do komisie plus jedného volili prokurátori z Generálnej prokuratúry SR. Komisia má spolu deväť členov.
Čím sa bežne zaoberá etická komisia?
Prokurátori sú podľa zákona povinní dodržiavať Etický kódex prokurátora a jeho porušenie sa môže považovať za disciplinárne previnenie. Zaoberáme sa napríklad dress codom, teda čo by mal mať prokurátor oblečené na súde, aby dôstojne reprezentoval náš stav. Nemal by mať viditeľný pírsing, tetovanie. Odporúčame, čo je vhodné a čo nie je vhodné pri komunikácii na sociálnych sieťach. Prokurátor neprestáva byť prokurátorom ani v súkromnom živote, vo všeobecnosti nesmie prijímať dary, nesmie sa zúčastňovať na spoločenských udalostiach, kde by sa mohli nachádzať „závadové“ osoby. Ako neetické správanie sme posúdili prípad, keď sa prokurátor v prítomnosti poškodenej strany pozdravil na chodbe súdu s matkou obvinenej osoby dotykom na líce. Takéto správanie mohlo vzbudiť pochybnosti o dôveryhodnosti prokurátora. Všetky rozhodnutia etickej komisie zverejňujeme na webovej stránke Generálnej prokuratúry SR.
Čo bolo pre komisiu podnetom, aby riešila Dobroslava Trnku?
V médiách sa objavili informácie o možnej korupčnej a inej nelegálnej činnosti prokurátorov. V prvom kole ich bolo nutné posudzovať z pohľadu etickej prijateľnosti, vo vzťahu k dôveryhodnosti prokurátorského stavu.
Ktoré informácie konkrétne?
Nahrávka rozhovoru medzi bývalým generálnym prokurátorom a stíhanou osobou.
Myslíte tú, na ktorej Kočner na Trnku kričí: „Ty k...t, ty tupý ch.j!“
Áno. Je absolútne neprípustné, aby ktokoľvek hovoril takým tónom s úradujúcim generálnym prokurátorom. V priebehu ďalších týždňov sa objavili informácie o ďalších prokurátoroch v spojitosti s nevhodnými osobami aj o kamerovom zariadení nainštalovanom pravdepodobne v kancelárii bývalého generálneho prokurátora. Úlohou etickej komisie je konať promptne, nečakať na výsledky disciplinárneho či trestného konania. Zverejnené informácie vyvolali potrebu urgentnej reakcie. Situácia si vyžadovala razantný krok. Etická komisia zastáva názor, že zotrvávanie dotknutých prokurátorov vo funkcii za súčasného stavu výrazne narúša dôveru verejnosti v prokurátorský stav a traumatizuje celú spoločnosť. Do riadneho prešetrenia medializovaných skutočností je vhodné, aby bezodkladne požiadali o prerušenie výkonu svojej funkcie.
Aj v oficiálnom vyhlásení etickej komisie sa hovorí, že Trnka a „ďalší prokurátori“ narúšajú dôveru verejnosti v prokurátorský stav. Kto sú tí ďalší? Nie je vyhlásenie príliš vágne?
Nebolo možné ani nebola naša úloha všetkých stotožniť. V médiách sa neustále objavujú nové mená.
S Trnkom ste hovorili?
Naše vyhlásenia sa zverejňujú na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR a boli rozoslané elektronickou poštou všetkým prokurátorom Slovenskej republiky. Na pridelenú elektronickú adresu ich mal dostať aj pán Trnka. Po ukončení práceneschopnosti sa s nimi mohol oboznámiť.
Ale nereagoval.
Nereagoval a my sme konštatovali, že porušil Etický kódex prokurátora v článku 4, ktorý sa týka dôveryhodnosti prokurátora.
Vy sám ste pôsobili na generálnej prokuratúre v čase, keď jej šéfoval Trnka.
Áno, pracoval som tam v rozmedzí rokov 2009 až 2014.
Stretli ste v budove tejto inštitúcie Mariana Kočnera?
Kolegovia viackrát spomínali, že videli Kočnerovo červené Ferrari parkovať na miestach vyhradených pre prokuratúru. Ja osobne som nevidel ani také auto, ani túto osobu.
Určite ste občas sedeli v Trnkovej kancelárii. Aký je to pocit dozvedieť sa, že tam mal potajme nainštalovanú kameru?
Porady bývali aj v jeho v kancelárii, chodievali k nemu aj iní prokurátori. Neviem, čo k tomu dodať. Pre mňa je to až nepochopiteľné.
Nešli vtedy šumy, že generálny prokurátor môže mať postranné úmysly?
Osobne som ho veľmi nepoznal. Neviem, aký bol medzi Trnkom a Kočnerom vzťah. Ako generálny prokurátor nevzbudzoval pochybnosti o nelegálnej činnosti a za seba môžem povedať, že pri odhaľovaní trestnej činnosti mal odbor osobitného určenia, na ktorom som pracoval, voľné ruky. Práve preto sú medializované informácie pre mňa obrovským sklamaním.
Etická komisia nefunguje dlho. Keby existovala už za Trnkových čias, bolo by jej úlohou zakročiť proti generálnemu prokurátorovi, ktorý sa odtrhol z reťaze a bez zábran prijíma na pôde prokuratúry „závadovú“ osobu?
Etický kódex prokurátora je záväzný pre všetkých prokurátorov a rieši aj takéto veci. Každý prokurátor musí zvažovať, s kým sa stretáva, aké miesta navštevuje. Čiže etická komisia by sa musela zaoberať takouto situáciou a prijať stanovisko. Špecifikum etickej komisie je, že „nevyšetruje“, nezisťuje, či sú informácie preverené, verifikované. Navrhuje prerušiť alebo pozastaviť výkon prokurátorskej funkcie dovtedy, kým sa znepokojujúce podozrenia nepreveria, ale neprejudikuje výsledok. Koná len dovnútra prokuratúry, nie navonok.
Vy ste sa z generálnej prokuratúry vrátili po piatich rokoch na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Na vlastnú žiadosť. Z generálnej prokuratúry sa predsa dobrovoľne nedochádza. Nie za normálnych okolností.
Pracoval som tam na odbore osobitného určenia, ktorý riešil najzávažnejšie zločiny vrátane tých, ktoré páchali príslušníci Policajného zboru. Po nástupe nového vedenia nebol záujem, aby odbor fungoval v pôvodnom stave. Časom bolo badať, že aj vyčleňovanie špeciálnych zložiek polície pre jeho potreby sa zmenilo. Pritom náš odbor mal veľmi dobré výsledky, čo sa týka objasnenosti zločinov i v počte podaných obžalôb. Vo väčšine prípadov kauzy dozorovali dvaja prokurátori, v niektorých až traja. Aj na niektoré pojednávania na súde chodievali dvaja prokurátori. Pre náročnosť káuz, plynulosť a efektívnosť dozoru. Zmena k pasívnejšej pozícii prokurátora mi nevyhovovala. Zavážilo tiež zhoršenie personálnych vzťahov na pracovisku. K tomu sa pridali rodinné dôvody, päť rokov som bol doma ako víkendový turista.
Všetky dôvody podávate veľmi kulantne. Dá sa to povedať aj tak, že ste už na generálnej prokuratúre neboli spokojný?
Ostaňme pri tom, že z hľadiska náplne práce som bol veľmi spokojný, pokiaľ fungoval odbor osobitného určenia.
Ale nebolo to ľahké obdobie.
Niekedy okolo roku 2010, keď som podával návrh na vzatie do väzby obvinených policajtov, sa objavili prejavy zastrašovania. Policajti sprevádzajúci prokurátora si všimli, že auto, v ktorom sa vezie, sleduje iné vozidlo. Zistili sme tiež, že mňa i dvoch kolegov niekto nezákonne lustroval.
Ako ste situáciu riešili?
Polícia poskytla mojej rodine ochranu, ataky po niekoľkých mesiacoch ustali, veci sa vrátili do normálu. Ale aj tak sme sa radšej presťahovali na inú adresu.
Zašlo to až tak ďaleko?
Nebolo to príjemné. Uvedomil som si, že na moju prácu dopláca rodina. Ale som prokurátor. Môžem mať občas strach, nesmiem sa však nechať ovplyvniť.
Pokračovanie na ďalšej strane.
