V jednej zo scénok  odovzdávania cien Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) účinkovali herci Alexander Bárta, Vladimír Kobielsky a Tomáš Maštalír prezlečení za rehoľné sestry. V inej dokrútke sa raper Kali a ďalší hudobníci spovedali zo svojich „hriechov“. Herečka Diana Mórová a český moderátor Jakub Prachař odrapotali desať pravidiel šoubiznisu nápadne sa podobajúcich na desať Božích prikázaní. Poslankyňa a líderka Kresťanskej únie Anna Záborská označila prenos za hanobenie kresťanov a náboženstva, hudobník Ondrej Kandráč sa za svoje účinkovanie ospravedlnil.

Hlavný autor scenára, komik MATEJ ADÁMY (35) v rozhovore s MARKOM NEMCOM vysvetľuje, čo vlastne „bohom šoubiznisu“ mysleli.   

Prekvapila vás reakcia po odvysielaní odovzdávania cien OTO?

Zaskočila, ale poviem to od začiatku. Keď sme si k tomu sadli prvýkrát, vedeli sme, že ide o dvadsiate výročie ankety, a vedeli sme, že sa musíme pozrieť na šoubiznis zo strany, z ktorej sa naň ešte nepozeralo. Alebo aspoň sme sa o to snažili. Keď sme sa začali ponárať do šoubiznisového sveta, ktorý má mnoho zákonitostí a pravidiel, tak sme si všimli, že na jednej strane fungujú a na druhej sú nevyspytateľné. Zrazu padla myšlienka, čo keby to náhodou niekto celé vymyslel, niekto za tým stál a on bol ten, kto vymýšľa pravidlá a zákonitosti. Takto sme sa dostali ku konceptu „boha šoubiznisu“. Lenže ľudia si teraz myslia, že ja som prišiel na prvé stretnutie a povedal som: „Viete, ako najlepšie osláviť 20 rokov šoubiznisu na Slovensku? Poďme hanobiť náboženstvo!“

Verejnosť vás vníma ako komika. Na čom sa ľudia zasmejú pri „bohovi šoubiznisu“?

Ja ako komik lomené scenárista dúfam, že sa zasmejú na všetkom. Mohli sme to nazvať prezident šoubiznisu alebo šéf šoubiznisu. Keby sme tak urobili, ani by sme neviedli túto konverzáciu. Ale nazvali sme to „boh šoubiznisu“, pretože nám to poskytovalo oveľa viac ciest, po ktorých sa môžeme kreatívne vydať. Koncept „boha šoubiz­nisu“ bol na jednej strane niekto konkrétny a na druhej niekto, čiu podobu nikto nepozná. Jediné, čo o ňom vieme, je to, že sedí na Račianskom námestí vo svojej kancelárii a má desať sekretárok, z ktorých každá vyzerá tak isto.

Prechádzali myšlienky a scenár cez nejaké sito?

Zakaždým sme mali na mysli, že to nerobíme ako nejaké absurdno pre našu zábavu alebo potešenie, ale že to bude pozerať veľmi veľa ľudí. Veď OTO je najsledovanejšou reláciou v roku, vlani ho tuším videlo 600-tisíc ľudí. Takže ak sa niekto na internetových diskusiách pýta, kto to pozerá - no skoro všetci! A to sme aj držali v hlave.

Boli aj také nápady, že hneď niekto povedal - tak toto určite nie?

V dokrútke so spovednicou, ktorá vyzerá ako ten najpichľavejší tŕň v oku, sme sa zamýšľali, či sa to dá natočiť v naozajstnej spovednici. Pôvodný scenár počítal s tým, že postavy budú sedieť pred ňou a dovnútra sa ni­kdy nedostanú. Potom sme si povedali, že spovedať sa z hlúpostí - lebo speváci majú veľké tajomstvá a tie tajomstvá boli strašné somariny - bude lepšie priamo vnútri. Keďže „boh šoubiznisu“ sedí v kancelárskej budove, tak sme scénku do naozajstnej spovednice nedali, pretože by sa niekto mohol uraziť.

No a niekto sa skutočne urazil.

Celá diskusia sa hneď na druhý deň dostala do naratívu, ktorý absolútne nekorešpondoval s akýmkoľvek autorským zámerom nášho tímu. Keď dáte do mníšskeho habitu Louisa De Funès, sú z toho Žandári a mimozemšťania. Keď dáte do mníšskeho habitu Whoopi Goldbergovú, je z toho Sestra v akcii. Keď dáte do mníšskeho habitu Bártu, Kobielskeho a Maštalíra, je z toho problém. Zasiahla do toho vyššia moc. Túto metaforu by som asi nemal používať. Tak poviem inak. Zasiahla do toho vyššia politická moc a v tom momente to bolo mimo našich rúk. Debata sa momentálne vedie o tom, či sme niečo hanobili alebo nie. Jediné, čo sme chceli zosmiešniť, bol šoubiznis. Chceli sme ho na jednej strane osláviť, na druhej povedať, že by sa nemal brať až tak vážne. Bola to jednoducho zábava. Môžeme sa baviť o tom, či kvalita bola zodpovedajúca alebo nie. Ale mala to byť zábava.

Keď dáte do mníšskeho habitu Louisa de Funès, sú z toho Žandári a mimozemšťania. Keď dáte do mníšskeho habitu Whoopi Goldbergovú, je z toho Sestra v akcii. Keď dáte do mníšskeho habitu Bártu, Kobielskeho a Maštalíra, je z toho problém.
Komik Matej Adámy

Smiali sa ľudia v hľadisku? Alebo, naopak, niekto dvíhal obočie, alebo híkal pohoršením?

Predpokladám, že Simu Martausovú na druhý deň bolelo obočie. Možno aj na tretí. Zo sály vychádzal smiech, pretože ľudia, ktorí tam sedeli, reagovali iba na vety zo scenára. Tie sa im buď páčili, alebo nie. Keď si vezmete úvodný monológ Sajfu, mal niekoľko potleskov. Potom sú ľudia, ktorí na internete napísali: „Bože, ten Sajfa je taký trápny, že som to musel po troch minútach vypnúť.“ Tak potom si nevidel nič a nemohol si sa baviť alebo uraziť, pretože si pozeral niečo iné.

Čie dielo bol scenár k programu?

Pracovali sme na tom traja komici zo zoskupenia Silné reči plus režisér Lukáš Franta a Mišo Vajdička, takisto režisér a bývalý šéf Činohry SND. Keď si sadnú traja komici k nepopísanému zdrapu papiera, tak na konci chcú, aby tam bolo napísané niečo vtipné. To jednoducho máme v povahe. Nemyslím si, že ktokoľvek, kto tam v ten večer sedel, možno až na pár výnimiek, si v duchu hovoril, že niekto uráža jeho vieru.

Na vaše predstavenia chodia väčšinou mladí ľudia. Teší vás, že ste pri udeľovaní cien OTO zaujali aj Kresťanskú úniu?

Neviem, či ho sledovali. Skôr si myslím, že sa im začali ozývať ľudia, čo sa stalo, a začali prichádzať pohoršené názory do televízie a na miesta, kam chodia pohoršené názory. A správny politik vycíti svoju šancu, kedy sa ozvať. To im vyčítať nemôžem. Taký je život politika. Vycítia prítomnosť nejakej témy, tá téma sa ich dotýka, je možnosť z nej legitímnym spôsobom vyťažiť politické body. Verte mi, keby som chcel naozaj napísať program, ktorým by som chcel hanobiť náboženstvo, tak si po mňa prídu kukláči. Lebo ja to viem robiť a viem to napísať tak, že by bol pohoršený ktokoľvek. Ale to nie je program pre verejnoprávneho diváka. To je možno tak program pre nás. My píšeme scenáre pre stand­-upové vystúpenia pod svojím menom. Hovoria to naše tváre, vychádza to z našich úst. Vtedy za to ako komici preberáme plnú zodpovednosť.

Ozval sa vám osobne niekto z cirkevného prostredia?

Nemal som žiadnu reakciu od konkrétneho veriaceho človeka, ktorý by mi napísal: Toto bola urážka mojej viery, ako ste mi to mohli spraviť?

Očakávate, že priletí aj trestné oznámenie?

To je mi ukradnuté. Moja starosť za všetky tie mesiace, ktoré sme na tom pracovali, bolo priniesť scenár, ktorý bude hodný toho večera. A keď sa večer skončí, ľudia si povedia - dobre som sa zabavil. Mám dosť informácií z miestnosti, kde diváci sedeli, že to bolo dobré. Na druhej strane je veľa ľudí, ktorí hovorili, že to bol prízemný humor, že to bolo trápne, že to bolo ne­vkusné. Neviem, či to vychádza z ich hnevu, keďže boli použité symboly, aké boli, alebo to vychádza z konkrétnej „analýzy“ použitých vtipov. Či to riešia akékoľvek orgány, je pre mňa bezpredmetné. Pre mňa sa to skončilo v sobotu večer pred jedenástou a téma pokračuje mimo mňa. Som do nej zakomponovaný ako hlavný autor, ale všetko ostatné ide úplne mimo mojej osoby.

Myslíte si, že sa „boh šoubiznisu“ na vás hnevá?

On je teraz v karanténe, takže určite so záujmom sleduje, čo všetko spôsobil, a veľmi sa z toho teší.

Ktorý vtip, scénka boli podľa vás najlepšie?

Vyzeral by som čudne, keby som tu sedel a hladkal sa po pleci. Ale môžem povedať, že keď sa skončil vlaňajší večer a na druhý deň som sa zobudil, tak mi napadol vtip do monológu na tento rok, pričom som vôbec nevedel, či to budem robiť: „Dnešné odovzdávanie bude rozdelené na dve polovice. V tej prvej necháme Juraja Jakubiska dokončiť jeho ďakovnú reč a v druhej rýchlo odovzdáme ceny.“ Tento vtip som rok držal v hlave. A keď prišla možnosť, tak som ho do úvodného monológu okamžite dal a prišiel potlesk. To bola pre mňa sati­fakcia. Bolo tam veľa momentov ako vtip na Pavla Ruska: „Ak sa vám zdá, že ste doma príliš dlho, len si na neho spomeňte.“ Práve keď ho Sajfa hovoril, videl som, ako sa Mišo Hudák za maskou rehoce. To boli momenty, na ktoré sa dobre spomína.

Keď pri preberaní ceny Sima Martausová povedala, že pre ňu je Pán Boh iný ako ten z vašich dokrútok, tušili ste problém?

Jej ďakovanie som nepočul. Čo povedala, sa ku mne dostalo až na druhý deň ráno. Asi by som zostal zarazený rovnako, ako keď sa toho chytili naši volení zástupcovia a urobili z toho kauzu. Naším cieľom nikdy nebolo robiť si žarty z náboženstva. Nám ani nenapadlo, že by niekto povedal, viete, ja si z toho žarty robiť nebudem, lebo je to môj Boh. No áno, ale je to tvoj „boh šoubiznisu“ a nie Boh, v ktorého veríš po zvyšok roka. Je to úplne iný boh s malým písmenom bé. Je to entita, ktorá je najvyššie postavená na čele hierarchie nazývanej šoubiznis. Neviem sa teda úplne vžiť do jej kože, možno aj preto je to pre mňa prekvapenie.

Verte mi, keby som chcel naozaj napísať program, ktorým by som chcel hanobiť náboženstvo, tak si po mňa prídu kukláči.
Komik Matej Adámy

Poznáte sa s poslankyňu Annou Záborskou? Vysvetlili ste si s ňou názory po incidente s OTO?

Nie, nepoznám. Možno by to pochopila osobne, ale pochopila by to verejne? Informácie, ktoré sa ku mne dostali, boli výhradne cez médiá. Sadnúť si s týmito konkrétnymi ľuďmi na kávu a porozprávať sa o tom - to môžem spraviť kedykoľvek. Ale či po stretnutí predstúpia pred verejnosť a povedia, že „áno, pochopili sme to, berieme späť“, tak také neexistuje, že by sa stalo.

Chodíte do kostola?

Nechodím a nie som kresťan ani vyznávač iného náboženstva, ale to neznamená, že ja som si dal za úlohu napísať niečo, kde sa z toho budem smiať alebo posmievať. OTO nemá názor, OTO je apolitický. Jediná jeho úloha je odovzdať ceny ľuďom, ktorým diváci dajú hlas, a spraviť to tak, aby večer prebehol príjemne a ľudia po jeho skončení mali dobrú náladu. To je jediné, o čo sme sa snažili. Je mnoho spôsobov, ako niekoho zosmiešniť či strápniť. Keby my sme si sadli za stôl v rámci nášho tímu a niekto povedal, že poďme strápniť toho a toho človeka, budem prvý, kto povie nie.

Čo odkazujete kritikom?

Silné reči otvorili v Bratislave Comedy Club, na čo je celá naša skupina veľmi hrdá. Máme k dispozícii 15 večerov mesačne. Koncom októbra budú Silné náboženské reči, na ktoré predpokladám, že nedôjde ani pani poslankyňa Záborská, ani pán poslanec Vašečka.

Rozumiem tomu dobre, že reakcie v štýle hanobenia náboženstva vám vnukli myšlienku na Silné náboženské rečí?

Hanobenie je veľmi nepríjemné slovo. Navodzuje dojem, že presne preto sme do toho išli a bol to náš cieľ. Ale aj keby sa to stalo nepriamo, čo je tento prípad, stále je to veľmi škaredé slovo. Nás to stavia do pozície, že to potrebujeme robiť a nútime druhých, aby s nami súhlasili. Nie je to tak. Silné náboženské reči budú preto, že sú tieto okolnosti a náboženstvo má veľa ľuďom čo povedať. V reakciách, ktoré som videl na internete, veľa ľudí písalo, že sme do nich mali ísť ešte tvrdšie. Ale ja som do nikoho nešiel! Ani mäkko, ani stredne tvrdo, ani veľmi tvrdo. Nikto nešiel do nikoho. V hlave sme mali iba šoubiznis a nie cirkev ani náboženstvo. Keď chcú ľudia vidieť, ako sa ide tvrdo do niečoho, nech prídu na stand-up. Tam to bude pekná príležitosť.

Plánujete aj vlastné projekty mimo zostavy Silných rečí?

Rozbieham vlastnú šou, ktorá sa bude volať Kuloár Mateja Adámyho. Bude to čisto politická a spoločenská satira. Bude to večer, kam si pozvem trojicu hostí.

Budú medzi nimi politici?

Áno, aj. Chcem to zobrať zoširoka a pozvať si ľudí, ktorí sa mi v danom momente zdajú zaujímaví. Jedným z hostí prvého kola koncom septembra bude politik z KDH Alojz Hlina. Pred pár dňami sa zverejnilo, že musí zaplatiť pokutu za to, že pred parlamentnými voľbami bol jeden z kostolov zahalený do vlajky Európskej únie. Keď som hľadal témy, pri tejto som sa pristavil. Aspoň pre mňa to nebolo nelegálne. Čisto už len tá myšlienka, že akýmkoľvek spôsobom dáš vieru do kontextu, ktorý sa mne nepáči, tak budeš znášať dôsledky. To je pre mňa práve vyššia téma.

Tento problém už dokonale poznáte aj vy, nie?

Stalo sa to aj nám na OTO-vi a Hlinovi s vlajkou. Nemali sme pocit, že robíme niečo zlé. Ale len čo príde na otázku viery, tak sa zdá, že tí hlboko presvedčení vravia, že my ostatní by sme mali byť ticho a nemali by sme robiť nič proti spôsobu, akým to vidia oni, lebo by z toho mohol byť problém. Alojz Hlina z toho problém má. Vo svojej šou sa môžem hneď „z prvej“ dotknúť tohto fenoménu náboženstva a viery. Chcem v nej diskutovať s hosťami práve o takýchto kontroverzných otázkach.