V službách štátu začínal ako radový policajt. V roku 2012 stál pri zrode Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Práve v tomto elitnom útvare získal námety na svoje knihy. Dnes je z PETRA CHUDÉHO spisovateľ PETER ŠLOSER, ktorého prvotina Mafiánska poprava patrila medzi najpredávanejšie debuty. Darí sa aj jeho najnovšiemu počinu s odvážnym názvom Polícia v rukách mafie. S bývalým mužom zákona, ktorý sa delí s čitateľmi o trpké skúsenosti z policajnej praxe, sa zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Slováci radi čítajú kriminálky, tradične patria slovenskí autori tohto žánru medzi najpredávanejších. Čím to podľa vás je?

Pri písaní svojich kníh vychádzam z reality a myslím si, čitateľov okrem  príbehov z nášho prostredia láka hľadať za knižnými postavami tie skutočné. Práve v tom môže byť výhoda slovenských autorov.  

Poznáte sa s Dominikom Dánom?

Nie. Viem, kto to je, ale nikdy sme sa nestretli.

Bývate v dedinke na ľavom brehu Nitry. Ste doma už celebritou?

Určite nie. Tí, čo ma poznajú vedia, že tak, ako ma nezmenili vysoké policajné funkcie, nezmení ma ani moja začínajúca spisovateľská kariéra.

Prvú knihu ste písali pod pseudonymom. Čo sa zmenilo, že ste priznali pravé meno?

Moja matka sa za slobodna volala Schlosserová. Zvoleným pseudonymom som si ju chcel pripomínať každý deň napriek tomu, že je nebohá 30 rokov. Po vydaní prvej knihy, a značnom záujme čitateľov, mi chýbal osobný kontakt s nimi. Využil som príležitosť a nomináciu na ocenenie Slovenský knižný debutant roka 2019 od Panta Rhei. Pri jeho preberaní som odhalil svoju identitu.

Polícia v rukách mafie je poriadne bezútešná kniha, ktorá v čitateľovi vyvolá dojem, že bezpečnostné zložky zďaleka neplnia svoju funkciu a muži zákona slúžia hlavne gaunerom, ktorí sledujú len vlastné záujmy. Ako na ňu reagovali vaši bývalí kolegovia?

To, že polícia bola prepojená s organizovaným zločinom, je jednoducho pravda. Inak by neexistovala policajná inšpekcia. Ak by to nebola pravda, tak by proti mojim trom predchodcom na riaditeľských miestach, na útvaroch, ktoré sú určené na boj s organizovaným zločinom, neboli vznesené obvinenia zo spolupráce so zločineckými a organizovanými skupinami. Rovnako ďalším policajtom, ktorí sú momentálne buď vo väzbe, alebo bolo proti nim vznesené obvinenie. Od mnohých kolegov mám na svoju knihu pozitívne reakcie.

Takže ste sa nebáli?

Nebál, prečo by som sa mal báť. Normálni a slušní policajti vedia, ako to v skutočnosti je.

Ani zo strany organizovaného zločinu neprišli nejaké reakcie?

Prečo? Veď nepíšem nepravdu ani o nejakom podsvetí.

Ako si vysvetľujete, že veľa mužov zákona sa podieľa na organizovanom zločine?

Nechcem do toho zaťahovať politiku, ale jednoducho niektorí policajti, ktorí disponujú rôznymi relevantnými informáciami, sa nechali presvedčiť mocou peňazí. Začali spolupracovať s druhou stranou a keď to niekto urobí raz, stane sa vydierateľným. Ak by aj chcel cúvnuť, už nemôže. Je to niečo podobné, ako keď nejaký štátny úradník vezme úplatok. A keď ho prijme jedenkrát, tak aj druhý, piaty, desiaty. Až kým sa mu neklepne po prstoch.

Kde teraz pracujete?

Som výsluhový dôchodca a momentálne sa venujem písaniu kníh. 

Takže vám uniforma nechýba?

Nie, vôbec. Písanie ma absolútne napĺňa. Ale teším sa z úspešných realizácií čestných policajtov, pri ktorých vzniesli obvinenia proti najvyšším expolicajným funkcionárom. V polícii bolo naozaj veľa krivákov.

Ako je to vôbec možné?

Podľahli chorému systému, ktorí tu fungoval dlhé roky. Niekto v tomto štáte umožnil, aby korupcia prerástla do takého rozsahu, aký tu je.

Súčasná vláda sľubuje očistenie. Veríte, že sa jej to podarí?

Verím v to, že čestní policajti, prokurátori a sudcovia dokážu zabezpečiť dostatok dôkazov na to, aby proti krivým policajtom, skorumpovaným štátnym úradníkom, skorumpovaným silným podnikateľom a zločincom vzniesli obvinenia za skutky, ktorých sa dopustili. Súčasnosť je dôkazom toho, že by to malo vyjsť.

Ako na vás zapôsobila akcia Očistec, pri ktorej zatkli bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, exriaditeľa NAKA Petra Hraška, bývalého šéfa protikorupčnej jednotky Roberta Krajmera a ďalších?

Čakal som na to, kedy to príde. Teraz čakám na to, kedy niekto z nich alebo ďalších spolupáchateľov začne vypovedať. Tých, ktorí páchali trestnú činnosť, bolo veľa. Preto je veľká šanca, že niektorí z nich si uvedomia, že im nepomôžu žiadne sľuby obhajcov a jediná možnosť, ako sa vyhnúť dlhoročnému väzeniu, je uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste.

Myslím, že aj niektorí z nich sú hrdinami vašej novej knihy, hoci ste jej dej zasadili do roku 2030. Je to tak?

Pri písaní oboch kníh som sa inšpiroval skutočnosťou. Kto sa však skrýva za knižnými postavami, nechám na čitateľov.

Vedeli ste o ich skorumpovanosti?

Asi nikto okrem nich presne nevedel, čo všetko majú za ušami. Aj keď dôveru svojich čestných kolegov a podriadených dávno stratili. Prečo? Nazval by som to súborom ich činnosti, ktorým si vybudovali voči sebe nedôveru. Ako príklad uvediem medializované obvinenie bývalého riaditeľa odpočúvania a sledovania Jozefa Reháka. Už pred piatimi rokmi mohol byť obvinený. Ale „vďaka“ vtedajšiemu chorému systému a osobám, ktoré ho strážili, sa to nestalo. Tých príkladov bolo viac, ale verím, že čestní policajti sa nimi zaoberajú. 

Nedalo sa s tým nič robiť? 

Ak sme mali podozrenia voči obom policajným prezidentom, šéfovi policajnej inšpekcie za riaditeľovania Lučanského, špeciálnemu prokurátorovi a ďalším, uvedomovali sme si, že hlavou múr ešte nikto neprerazil. Jedinou možnosťou, ako im dokázať trestnú činnosť, bolo ich prežiť, a to sa, našťastie, viacerým čestným policajtom podarilo. 

Čitatelia určite tiež pátrajú po prečítaní vašej knihy po súvislostiach. Aké mesto je Zobor a koho by mohol predstavovať mafián Rus, ktorý poťahuje v knihe nitkami. Je to tak?

Mesto Zobor je mesto Zobor a mafián Rus je knižná postava. Čitateľov baví pátrať, tak ich nechcem o toto potešenie ukrátiť.

Je jeden z poctivých hlavných hrdinov knihy, policajt Julo Tvrdý, vaše alter ego?

Každému autorovi sa určite dobre píše o tom, čo sám zažil. Veľa z toho, čo opisujem v knihe, som zažil ja alebo moji kolegovia. Taktiež nechám na čitateľov, aby si k tomuto menu doplnili konkrétnu osobu, ak to budú považovať za potrebné.

Bolo pre vás ako bývalého policajta ťažké napísať knihu?

Napadlo mi to vtedy, keď došlo k mojej personálnej degradácii počas pôsobenia v Národnej kriminálnej agentúre v protizločineckej jednotke. V tom období malo dôjsť v NAKA k reorganizácii. Všetkých funkcionárov mali odvolať a ponúknuť im iné pozície. Mne jeden vysoký policajný funkcionár ponúkol pozíciu, ktorú som prijal, lebo v opačnom prípade by ma umiestnili na oddelenie v Hornej Dolnej, ak by také existovalo. Následne mi oznámili, že niekto na to miesto tlačí svojho človeka. Takže zo mňa sa zrazu stal radový policajt. Namiesto dvanásť a viacej hodín, ktoré som dlhé roky denne trávil v práci, som zrazu pracoval tradičných osem. Mal som veľa času a to bol zlom, keď som si povedal, že ho využijem a začnem písať knihu.

Vám nestačilo pracovať osem hodín? 

Nie. Takže, ak by sa nestalo to, že ma niekto odrovnal spôsobom, akým ešte nikoho na Slovensku, tak by som nikdy žiadnu knihu nenapísal.

Naozaj bol ten spôsob vašej degradácie taký drsný?

Bol, pretože tomu predchádzalo niekoľkoročné vyhrážanie, že ak neodídem do civilu, budem odvolaný z funkcie, bude proti mne vznesené obvinenie. Zapojili do toho vtedajšieho šéfa policajných odborov, absolvoval som detektor lži na NBÚ. Snažili sa na mojej práci dlhé roky nájsť nedostatky, ja som si bol však istý a vtedajšiemu policajnému prezidentovi som niekoľkokrát povedal, že neodídem napriek tomu, že už na mne vyskúšali asi všetko, len po mne ešte nestrieľali. Nakoniec, ako som už povedal,
využili lesť.

Nakoniec ste aj tak odišli. Čo sa stalo?

Do civilu som odišiel, keď som vedel, že vyjde moja prvá kniha a dosiahol som métu odslúžených 30 rokov. Nie preto, že to chcel policajný prezident, ale ja.

Viac FOTO spisovateľa Petra Šlosera v GALÉRII>>

Vo vašej druhej knihe naznačujete, že partnerky policajtov to majú ťažké. Prečo?

Policajt, ktorému je práca koníčkom a chce vypátrať páchateľa, aby bol poškodený spokojný, nemôže pozerať na hodiny a utekať domov po odpracovaní osem hodín. Ani pri medializovanom vyšetrovaní prípadu vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky stovky policajtov nehľadeli na svoje rodiny a v práci strávili nespočítateľné množstvo hodín. Teraz manželky týchto policajtov môžu byť na svojich manželov hrdé.