Kto v RTVS zaplače? Zábavu riaditeľ odsúva na tretiu koľaj a spravodajstvo? Veľké zmeny!

Nový riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj (68) po nástupe do svojej funkcie avizuje vietor na viacerých postoch a k zmene príde aj v samotnom vysielaní. Najviac zamieša karty v spravodajstve a zrejme zaplačú aj niektorí lídri zábavných programov.

Sám o sebe tvrdí, že sedemdesiat percent jeho kariéry tvorila práca v rozhlase. Do histórie sa zapísal aj ako zakladateľ svojho času revolučného rádia Twist. S časťou niekdajších kolegov z tohto prostredia plánuje spolupracovať aj dnes. S Ľubošom Machajom sa o jeho novej kariére i minulosti zhováral Erik Kollárik.

Nechal vám predchádzajúci riaditeľ Jaroslav Rezník v kancelárii aj niečo osobné?

Osobné sme mali stretnutia. Debatovali sme najmä o tom, aby všetko prebehlo čo najplynulejšie. Chcel som sa vyvarovať prípadných problémov, ktoré by mohli ohroziť fungovanie inštitúcie. Musím povedať, že nie všetky jeho slová o ekonomicky stabilnej inštitúcii sa naplnili.

Naši spoloční známi vás vykresľujú ako človeka, ktorý je priamy, no nemá ostré lakte a nevie hrať zákulisné hry. Vaše zvolenie za riaditeľa preto prirovnávajú k zázraku. Ako to vnímate vy?

Vždy som bol priamy. Riadim sa tým, čo sa píše v Biblii. Buď áno, alebo nie. To je zá­klad. Nič medzi tým. Ale s ľuďmi, s ktorými som sa musel v minulosti z rôznych dôvodov rozísť, nemám problém sa opätovne stretnúť a porozprávať. Každému som sa vždy snažil vysvetliť, z akého dôvodu sa dané veci dejú, a myslím si, že ani preto s nikým nemám vyslovene nepriateľský vzťah.

Ozývajú sa vám teraz po zvolení do funkcie všetci tí, o ktorých ste aj roky nepočuli?

To je prirodzené a ľudské. Človek takto aspoň zistí, kto je priateľ a kto len úžitkový priateľ. Skutoční priatelia sa o vás totiž zaujímajú aj vtedy, keď nie ste vo funkcii. 

Čo najčastejšie chcú?

 

Každý má záujem o nejakú spoluprácu. Sú aj takí, ktorí sa chcú len pripomenúť a pozdraviť. Ja predovšetkým uprednostňujem ľudí, ktorých dlhodobo poznám a v minulosti sme prešli nejakými krízovými momentmi. Počítam s nimi najmä v oblasti manažmentu.

Myslíte v tejto súvislosti aj na Zuzanu Ťapákovú?

Áno. Máme sa stretnúť a bol by som rád, keby sme sa dohodli. Myslím, že na deväťdesiat percent vstúpi na pozíciu marketingu a komunikácie. Ako niekdajšia riaditeľka Markízy má skúsenosti s televíznym pro­stredím a dokáže zhodnotiť „výtlak“ jednotlivých programov. Je len veľmi málo ľudí, ktorí ovládajú štruktúru vysielania tak dobre ako ona.

Ako dlho sa poznáte?

Veľmi dlho. Určite viac ako tridsať rokov. Pamätám si ju, keď ešte ako vysokoškoláčka prišla do rádia s tým, že robí diplomovú prácu s nejakou témou o rozhlase. Pomáhal som jej ako konzultant a odvtedy sa priatelíme.

Horúcim želiezkom v ohni je pre vás vraj aj publicistka Zuzana Hanzelová. Ponúkli ste jej prácu?

Zatiaľ nie. Myslím si, že je to výrazná osobnosť, ale ešte potrebuje čas na to, aby si ujasnila, kde sú hranice verejnoprávneho priestoru.

A čo vaša niekdajšia neter Wanda Hrycová? Dokážete zužitkovať služby filmovej producentky a prezidentky Filmovej a televíznej akadémie?

Ona pracuje aj na udeľovaní cien Slnko v sieti, ktoré pravidelne vysiela RTVS. Máme sa teda stretnúť a nie je vylúčené, že sa dohodneme aj na ďalšej spolupráci.

Vaše meno sa výrazným spôsobom spája aj so založením dnes už legendárneho rádia Twist. Plánujete si vyberať spolupracovníkov aj z tohto prostredia?

Určite áno. Ľubo Černák je už v rozhlase novým šéfom programových služieb. Je to špičkový moderátor a navyše je doma v našej aj vo svetovej hudbe.

Medzi osobnosti Twistu patril aj Karol Lovaš, ktorý svojimi komentármi kedysi dostával do vytrženia predstaviteľov HZDS. Nie je škoda, že je dnes kňazom?

Doteraz si pamätám, keď za mnou prišiel s tým, že chce robiť v Twiste. Bol to taký osemnásťročný mladíček, takže ma to prekvapilo. Povedal som mu, aby priniesol nejakú nahrávku a uvidíme. O hodinu bol späť. V Ružinove, kde sme sídlili, si všimol cirkus, tak spravil reportáž s chovateľom slonov. Pochopil som, že je to talent z neba, a čoskoro sa naozaj stal ikonou rádia. Rozhodol sa však pre inú životnú dráhu. Išiel študovať teológiu a dnes pôsobí na fare v Česku. Myslím, že je spokojný. V rozhlase má však pravidelnú reláciu, v ktorej sa zamýšľa nad témami, ktoré nesúvisia len s vierou.

Napriek tomu, že Twist skončil krachom a s obrovskými dlhmi, ste rád, že ste boli jeho súčasťou?

Samozrejme, že to neľutujem. V roku 1992, keď vznikol zákon o súkromných médiách, vysielalo len Fun rádio, aj to vlastne pirátsky, bez licencie. Podali sme si teda žiadosť o pridelenie licencie. Keď sme ju dostali, prišiel Andy Hryc, ktorý nám pomohol rozbehnúť nové rádio.

Ku koncu ste na seba s Andym nemali pekného slova. Stihli ste sa pred jeho smrťou udobriť?

Neboli sme úplne v antagonistickom vzťahu. On bol veľká a silná osobnosť a tie v sebe mávajú aj menej pozitívne stránky. Vždy však budem tvrdiť, že plusy u neho prevládali. Koniec rádia nebol ľahký. Podľa mňa nezvládol vstup nového akcionára. Neurobil vtedy šťastné rozhodnutia. Do istej miery ho však chápem, no niektorým problémom sme sa mohli vyhnúť. Po tom sme sa už nekontaktovali. Ťažké srdce na neho mala aj moja bývalá manželka a jeho sestra Bohdana. Zmierili sa, až keď mu darovala kostnú dreň. Priznám sa, ja som s ním nebol v kontakte ani vtedy. Prišiel som mu až na pohreb. Škoda, že sme si k sebe nestihli nájsť rovnaký vzťah ako kedysi. Čakal som, že si sadneme a on spätne uzná, že niektoré jeho rozhodnutia neboli správne, no nikdy k tomu neprišlo.

Pre rádio Twist ste museli dokonca vyhlásiť osobný bankrot. Znamená to, že teraz budete poberať za šéfovanie v RTVS len najnižšiu mzdu a zvyšok vám budú strhávať?

Keď je osobný bankrot uznaný súdom, už sa príjmy neskracujú. Strhávajú sa len vtedy, keď ide o exekúciu.

Ako by malo vyzerať spravodajstvo verejnoprávnej televízie? Hoci nemá najvyššiu sledovanosť, všeobecne má kredit dôveryhodnosti.

Dôveryhodnosť je veľmi špecifický termín. Je dôležitá, ale nie rozhodujúca. Veď aj konšpiračné médiá majú dôveru svojich čitateľov a poslucháčov. Dôležitejšia je garancia objektívnosti, nezávislosti a kvality. V súčasnosti dosahuje oproti komerčným televíziám spravodajstvo RTVS polovičné výsledky sledovanosti. Verím, že sa to zmení po nástupe skúsenej novinárky Márie Hlucháňovej na pozíciu šéfky spravodajstva.

Avizovali ste zmeny na viacerých postoch, týkať sa vraj majú predovšetkým spravodajstva. Kto z jeho moderátorov by rozhodne nemal zmiznúť z obrazovky?

Ľubo Bajaník, Janette Štefánková, Viliam Stankay, Marta Jančkárová a mnohí ďalší sú skvelí, len možno dostanú časom vo vysielaní aj iný priestor.

A aké plány máte s diskusnou reláciou O päť minút dvanásť? Čo je pravda na tom, že sa bude musieť porúčať Marek Makara?

Aj Marek Makara je veľmi skúsený a solídny moderátor. Spolu s Martou Jančkárovou si ich viem predstaviť aj na spravodajskej stanici RTVS :24. Nechcem, aby mali pocit ohrozenia, ale bol by som rád, keby sme pre reláciu O 5 minút 12 našli aj iné tváre. Nebudem o tom však rozhodovať len ja.

Máte namierené aj na iné mená z konkurenčných televízii? Chceli by ste podchytiť niekoho exkluzívnou zmluvou, aby sa stal tvárou RTVS?

Nejakých ľudí sme už kontaktovali. Každý zatiaľ čaká na to, ako sa rozbehneme. Zatiaľ nechcem byť konkrétny, ale určite prídu ľudia, ktorí oživia nielen spravodajstvo, ale aj dramaturgiu, publicistiku a dokumentárnu tvorbu.

Najväčší rozruch ste spôsobili vyhláseniami na adresu zábavných relácií, ktoré z programov RTVS dosahujú najvyššiu sledovanosť. Milujem Slovensko, 5 proti 5, Záhady tela… Má to niektorá z nich spočítané?

Do konca roka ani jedna, ale budeme o tom s programovým manažmentom diskutovať. Nechcem robiť zatiaľ žiadne autoritatívne rozhodnutia. Máme formáty, ktoré sú za zenitom alebo potrebujú oživenie. To je aj prípad 5 proti 5. Nemám nič ani proti obsahu Čo ja viem, Milujem Slovensko alebo Záhady tela, len si myslím, že verejnoprávna televízia by mala poskytovať viac pôvodných formátov, ktoré sa môžu reprízovať aj o niekoľko rokov.

Takže zábavné relácie nezmiznú?

Určite nie. Keď ich kritizujem, to ešte neznamená, že idem rušiť kompletnú televíznu zábavu. Vo verejnoprávnej televízii by však nemala byť prvoradá. Piatok a sobota budú určite patriť veľkým zábavným formátom, no prekáža mi, že doteraz boli niekedy počas týždňa až v štyroch primetimoch.

Zuzana Hanzelová je výrazná osobnosť, ale ešte potrebuje čas na to, aby si ujasnila, kde sú hranice verejnoprávneho priestoru.

A čo tvorba pre deti?

Viem si predstaviť, že pre ne na Mikuláša zriadime špeciálny online kanál, ktorý bude vysielať až do konca roka všetky ikonické rozprávky. A, samozrejme, rozšírime aj ponuku pôvodných programov na Jednotke, Dvojke a tiež na rozhlasových frekvenciách.

V ostatnom období RTVS vyprodukovala niekoľko úspešných seriálov. Budete pokračovať vo vytváraní pôvodnej tvorby?

Pri príležitosti rozhlasovej storočnice a televíznej sedemdesiatky by som rád zabezpečil výrobu hraného seriálu z tohto prostredia. Mal by pripomenúť úlohu, ktorú rozhlas a televízia zohrali pri kľúčových udalostiach našej histórie. Či ide o SNP, normalizáciu, okupáciu, či Nežnú revolúciu. Televízia bola vždy viac ideologická. Rozhlas poskytoval pre tvorcov slobodnejší priestor a vládla tu lepšia atmosféra. Napríklad po roku 1968 poskytol útočisko aj niektorým novinárom, ktorí inak nemali kde tvoriť. To sú momenty, ktoré by sa mali zmapovať.

Vy ste v rozhlase strávili podstatnú časť svojho profesijného života. Ako ste sa dostali k tejto práci?

Odmalička som mal k rozhlasu blízko. Ako dieťa som so zatajeným dychom počúval čítaného Fantóma opery. To bolo niečo neuveriteľné. Neskôr som „hltal“ nedeľné hry pre mládež, ktoré pripravoval Emil Fillo. Ako vysokoškolák som sa za ním vybral na vtedajšie Leninovo námestie s dramatizáciou hry Planéta pre Panťanov od súrodencov Strugackých. Bol som vtedy pre neho len ucho, takže sa na mňa pozeral, pochopiteľne, nedôverčivo. Môj scenár položil na veľkú kopu ďalších textov a povedal, že sa ozve. Veľmi som tomu neveril, ale po týždni naozaj zavolal. Vraj je to fajn a že to nahrajú. Dokonca tam aj účinkoval. Na základe toho som dostal miesto dramaturga rozprávok, kde som pracoval osem či deväť rokov.

Rozhlasové rozprávky s hlasmi našich hereckých majstrov patria k vzácnemu zlatému fondu slovenského kultúrneho dedičstva. Vnímali ste vtedy nejako špeciálne, že môžete spolupracovať trebárs so Ctiborom Filčíkom alebo s Karolom Machatom?

Mal som pred nimi rešpekt. Viedli bohémsky život, ale vždy odviedli perfektnú prácu. Dodnes sa traduje, že keď niečo čítal Karol Machata, technici mohli ísť na kávu, pretože u neho neprichádzal do úvahy jediný brbt. Chodili sme spolu aj do bufetu, vraj na cibuľku a cesnačik. Netušil som o čo ide, až kým pán Machata nepovedal: Pani Mirka, jednu cibuľku. A ona naliala borovičku. Cesnačik zas bol vodka.

Čo podľa vás zapríčinilo, že za týchto majstrov nemáme adekvátnu náhradu?

Myslím, že je to dobou. Je málo kreatívna. V minulosti boli ideologické zákazy a cenzúra, na druhej strane umelci mali lepšie medziľudské vzťahy. Držali spolu a vedeli si užívať život. Dnes máme slobodu, ktorá nám však takéto medziľudské vzťahy nahradila hmotnými pôžitkami.

Odrazilo sa to aj na ich kvalite?

Do istej miery áno, ale veľmi sa tomu nečudujem. Keďže v divadle veľa priestoru na zarábanie nemajú, musia hľadať aj iné cesty. Pendlujú do seriálov, dabingov či rôznych relácií. Sú to také „chlebovky“, ktoré by neraz nemuseli robiť. Je to namáhavé, takže sa im nečudujem, že sú vyčerpaní. Existujú však herci ako Ingrid Timková alebo Robo Roth, ktorí to nerobia.

Do histórie rozhlasu ste sa zapísali aj ako moderátor dnes už kultovej motoristickej relácie Pozor, zákruta. V tejto súvislosti sa traduje, že vďaka jednému z vašich príspevkov zastavili likvidáciu Ondrejského cintorína. O čo presne išlo?

Zákrutu počúvalo denne aj viac ako milión ľudí. Mne sa ju podarilo dva roky moderovať, hoci som nebol v strane. Keď Jano Budaj robil pre ekologickú iniciatívu Bratislava nahlas, odvysielal som príspevok o tom, aký nepriaznivý ekologický dosah by malo zrušenie tohto cintorína a ako by príroda utrpela splodinami. Opieral som sa pritom o tvrdenia rôznych expertov a profesorov. Keď­že o likvidácii cintorína rozhodol mestský výbor strany, bol z toho strašný škandál. Dokonca ma vyšetroval prokurátor za poburovanie. Myslel som si, že je to môj koniec. Nikto neveril, že si ma ešte v rozhlase nechajú. Vtedajší riaditeľ Štefan Bachár si však ten príspevok vypočul a podržal ma.

Obaja vaši synovia sa viac-menej pohybujú v mediálnej brandži. Budete svoje riaditeľské rozhodnutia konzultovať aj s nimi?

Ján sa venuje online vzdelávaniu a moderným trendom v oblasti vzdelávania a Damian je zas v Česku považovaný za špičku v podcastovom svete. Som na oboch pyšný. Myslím, že do istej miery im určil cestu Twist. Obaja sa tam ako malí učili strihať muziku a stretávali sa s veľkými osobnosťami. Rád s nimi diskutujem o nových možnostiach v mediálnom priestore.

FOTO V GALÉRII

Revolučným riaditeľom by ste sa stali, aj keby ste z pozície svojej funkcie viac dohliadali na spisovnú slovenčinu svojich zamestnancov. Pracuje niekto v tomto smere s moderátormi?

V rozhlase máme napríklad skúsenú Janku Zvalovú, ktorá sleduje úroveň slovenčiny a pracuje aj s moderátormi. Ale chcel by som takéto vzdelávanie rozšíriť. V tomto smere komunikujeme aj s jazykovedným ústavom. Samozrejme, dnes je hovorová slovenčina tvrdšia a ťažkopádnejšia ako kedysi, ale nemali by tu zaznievať „zverstvá“. Rozhlas by mal byť ikonickou inštitúciou, ktorá určuje trend pri formovaní správnej hovorovej reči.