Hoci bola manželka bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského presvedčená, že jej muž svoju prácu a politiku domov neťahal, opak bol pravda. Tvrdí to jeho mladší syn, ktorý s otcom vraj často debatoval o veciach týkajúcich sa spoločenského diania či policajnej práce. Robili to poza mamin chrbát, aby sa nezlostila. „Nechcela o tom nič počuť. Stačilo, keď videla, aký bol otec občas bez nálady,“ hovorí Lučanského syn, ktorý sa po tragických udalostiach stal akýmsi rodinnným hovorcom. K obvineniam smerovaným na adresu svojho otca sa vyjadrovať veľmi nechce ani preto, že jeho verziu si už nikdy nevypočuje, spochybňuje však oficiálne závery, ku ktorým dospeli orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní smrti bývalého policajného prezidenta. Tie mali potvrdiť, ža sa koncom decembra 2020 počas väzby obesil v cele prešovského zariadenia na teplákovej bunde. „Mňa jednoducho nepresvedčili, že si otec sám siahol na život,“ konštatuje ADAM LUČANSKÝ (29) v rozhovore s Janou Šimíčkovou.

Po udalostiach z decembra 2020 ste sa stali najviditeľnejším členom rodiny zosnulého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Sadla vám táto úloha?

Ešte som si na to celkom nezvykol, ale nechceli sme to nechať tak. Mama to celé veľmi ťažko prežívala, stačilo, že musela všetko vysvetliť mojej vtedy 13-ročnej sestre. Mám ešte staršieho brata, ale ten sa nechcel mediálne zviditeľňovať, takže to zostalo na mne.

Kedy prišiel moment, keď ste si povedali, že vystúpite z úzadia?

Hneď po nešťastnej udalosti nás kontaktovali viacerí ľudia, lenže v tom čase bolo z toho všetkého také veľké haló, že sme nevedeli, komu môžeme dôverovať. Už vtedy však bolo jasné, že niektoré, nám relatívne blízke osoby pracujú proti nám, a preto sme sa do toho museli viac vložiť.

Čo znamená relatívne blízke osoby, máte na mysli niekoho konkrétneho?

Pre nás bolo veľmi prekvapujúce, že sme nemohli dôverovať ani advokátom. Nemali sme z nich dobrý pocit. Napokon, čosi naznačuje aj fakt, že ani po dvoch rokoch sa nám nikto z kľúčových ľudí ani raz neozval.

Na základe čoho ste im prestali dôverovať?

Ono to nebolo hneď. Samozrejme, v prvej fáze, teda po obvinení otca, sme im dôverovali, možno aj preto, že sme dostávali odpoveď, že všetko je v poriadku. Po tragických udalostiach však nastal zlom a my sme zistili, že vlastne nič nebolo v poriadku. Preto sme radšej všetkých vyseparovali.

Vašu rodinu začal následne zastupovať bývalý sudca a súčasný europoslanec Miroslav Radačovský. Ako prišlo k tejto spolupráci?

On sám nás po známosti kontaktoval.  Radačovský ako dlhoročný sudca sám zažil 90. roky a všetko s tým spojené, pričom veľmi dobre pozná pomery naprieč políciou a prokuratúrou. Aj jeho manželka ako bývalá prí­slušníčka Zboru väzenskej a justične stráže vie, ako to tam chodí.

Neobávali ste sa ísť do spolupráce s ním, možno aj z pohľadu mediálneho vnímania?

Pokračovanie na ďalšej strane