V Českej republike môžu obvinených ľudí držať v najtvrdšej kolúznej väzbe len tri mesiace. Naše zákony umožňujú držať ešte neodsúdených, teda možno aj nevinných ľudí takto zavretých neuveriteľné štyri roky. Ide pritom o oveľa ťažšie podmienky, ako je samotný výkon trestu. O tom, ako vnímajú väzbu v susednej krajine, sa s podpredsedom Českej advokátskej komory TOMÁŠOM SOKOLOM (69) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.
Akým spôsobom funguje v Českej republike väzobné stíhanie? Najtvrdšiu, kolúznu väzbu, ktorá má zabrániť ovplyvňovaniu svedkov, máte limitovanú na tri mesiace. Stačí tento čas policajtom na zabezpečenie potrebných úkonov?
Jediný signál, že by s tým boli problémy, by boli námietky zo strany orgánov činných v trestnom konaní. A tie sa neozývajú. Roky sa proti tomu nik nebúril. Z toho vyvodzujem, že pre ne je ten čas dostatočný.
Ministerka spravodlivosti navrhuje obmedziť kolúznu väzbu na päť mesiacov. V prípade závažnej trestnej činnosti by sa to mohlo predĺžiť. Čo si o tom myslíte?
Vychádzajúc zo znalosti českých pomerov si myslím, že päť mesiacov je zbytočne dlhých. Tri mesiace by mali stačiť. Nepoznám však úplne podrobne situáciu na Slovensku - aké kapacity majú vaše orgány činné v trestnom konaní a ako rýchlo vedia napríklad vypočuť svedkov a zabezpečiť dôkazy. Preto sa vyjadrujem opatrne. Viem, že keď sa u nás limitovanie na tri mesiace pripravovalo, zaznievali námietky, že za ten čas nestihnú vypočuť svedkov. A nakoniec sa to nepotvrdilo. Myslím si preto, že by tri mesiace mali stačiť.
Aký bol dôvod na to, že sa v Česku kolúzna väzba obmedzila?
Nedokázal by som povedať, ktorý konkrétny prípad diskusiu o limitovaní väzby inicioval. O tom, že väzba je všeobecne veľmi zaťažujúca a náročná a že by sa mali hľadať všetky prostriedky, ako ju limitovať alebo ju nahradiť inými prostriedkami, sa diskutuje skoro od nepamäti. Obmedzenie lehoty bolo výsledkom tlaku, ktorý poukazoval na to, že ľudia sú v kolúznej väzbe zbytočne dlho bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní robili nejaké úkony v trestnom konaní.
Ako vyzerá v Českej republike väzba, špeciálne kolúzna? U nás sú obvinení 23 hodín v cele, ktorá má niekedy len osem štvorcových metrov, a hodinu majú vychádzku.
Úplne presné rozmery ciel neviem, ale myslím, že sa to u nás veľmi líšiť nebude. Máme zákonné normy, koľko miesta musí mať jeden obvinený či odsúdený, to sa rešpektuje. Nemyslím si, že v tomto je medzi našimi krajinami nejaký veľký rozdiel. Kolúzna väzba je veľmi obmedzujúca vrátane komunikácie navonok.
U nás sa obvinení v kolúznej väzbe často sťažujú, že listy ich príbuzných ležia aj mesiac na stole u vyšetrovateľa. Stáva sa to aj v Česku?
Nemám žiadne informácie o tom, že by sa to objavovalo ako systémový problém. Možno v niektorých prípadoch sa to stane. V minulosti boli sťažnosti, že mechanizmus kontroly a cenzúry pošty je príliš pomalý. Ale v ostatnom čase som to nezachytil. Myslím si teda, že väčšinou to funguje operatívnejšie.
Je rozdiel, či bol človek prichytený pri čine alebo je obvinený na základe výpovede kajúcnika z vecí, ktoré sa stali pred niekoľkými rokmi. Myslím, že vtedy je väzba veľmi neprirodzená.
Aké sú lehoty na väzbu v Českej republike?
Na kolúznu väzbu sú to tri mesiace. Limit na trvanie väzby absolútne je v prípade prečinov jeden rok, dva roky pre zločin, tri roky pre závažný zločin a štyri pre závažný zločin, pri ktorom hrozí výnimočný trest. Podotýkam, že táto dĺžka je rozdelená na predsúdnu a súdnu fázu.
Reagovali české súdy na pandémiu? Nahrádzajú väzbu častejšie sledovacími náramkami?
Epidémia trvá rok, nemám k dispozícii nejaké štatistiky či prieskumy. Myslím si, že trochu to reflektujú.
Ako vníma česká verejnosť väzbu? U nás sa často stáva, že väzbu ľudia pokladajú nie za zabezpečenie, ale za trest, a doslova žiadajú, aby obvinení išli do väzby.
Myslím, že sa to nelíši. Aj my máme veľa ľudí, ktorí si myslia, že ak proti niekomu vznesú obvinenie, tak je jasne vinný. A potom sa veľmi čudujú, ak ho oslobodia.
Polícia na Slovensku využíva aj inštitút kajúcnikov. Obvykle sa nimi stávajú obvinení po nejakom čase strávenom v kolúznej väzbe. A keď začnú rozprávať, pustia ich domov. Je to prax bežná aj u vás?
Nie je. Nemáme taký počet obvinení z korupcie, u vás sa ich v ostatnom čase „urodilo“. Nemáme kajúcnikov, ale podobné právne režimy zvýhodňujúce spolupracujúcich obvinených alebo možnosť dohody o vine a treste ako na Slovensku. Ale nepovedal by som, že v nejakej masívnej miere dochádza k tomu, že nejaký z týchto ľudí usvedčuje ďalších obvinených.
Bývalý policajný prezident spáchal vo väzbe samovraždu. Vyšetrovala to komisia a tá upozornila napríklad aj na to, že ho do civilnej nemocnice viedli so spútanými rukami a nohami a ešte aj na vôdzke. Pri takomto spútaní došlo k jeho zraneniu. Deje sa niečo podobné aj u vás?
Mali sme tu pár prípadov, keď sa objavili fotografie žien, u ktorých bolo jasne viditeľné, že od nich nehrozí žiadne násilie, a boli spútané. Bolo to podrobené dosť veľkej kritike, že je to neprimerané. Niekedy sa javia neprimerané aj spomínané spútavacie pásy, ale momentálne sa to nevníma ako zásadný problém. Občas sa objaví kritika, ale nie je to dramatické. O spútaní rozhoduje obvykle veliteľ eskorty a závisí to od toho, do akej miery sa obáva problémov.
FOTO, ako vyzerá väzenská cela na Slovensku v GALÉRII
Myslíte si, že je adekvátne, ak zavrú do kolúznej väzby na dlhý čas človeka obvineného z korupcie?
Úprimne, tu už nie som veľmi nezaujatý. Mám na Slovensku klienta. Ja by som tie prípady rozlišoval. Je rozdiel, či človeka prichytili pri čine alebo je obvinený na základe výpovede kajúcnika z vecí, ktoré sa stali pred niekoľkými rokmi. Myslím si, že vtedy je väzba veľmi neprirodzená.
