Kauza zásahu NAKA na Okresnom súde Bratislava III, pri ktorom sa policajti vyhrážali vylomením trezoru, sa dotkla aj prokurátora Martina Kováča. Utajovaný spis kajúcnikov Makóa a Beňu sa totiž namiesto do rúk chlapom z NAKA dostal na prokuratúru. Policajný prezident Hamran tento vývoj udalostí komentoval slovami - „celý prípad smrdí“.
Čo na to hovorí prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava MARTIN KOVÁČ sa pýtala redaktorka Ľudmila Lacková.
Členka Súdnej rady SR Marcela Kosová už vysvetlila, že utajovaná príloha sa zo súdu na vašu prokuratúru nedostala žiadnym pokútnym spôsobom, ale úplne štandardne, akurát policajti nezvládli svoju robotu. Patrilo by sa však vysvetliť verejnosti, prečo vlastne spis išiel zo súdu k vám.
Prax je taká, že súd vždy písomnosti posiela späť tomu, kto mu ich doručil, a to bez ohľadu nato, či medzitým došlo v danej veci k zmene príslušnosti prokuratúry z akéhokoľvek dôvodu. Je to štandardný postup. V tomto prípade išlo o vyšetrovací spis spolu s utajovanou prílohou dvoch osôb obvinených z krivej výpovede. Na súd spis doručila Krajská prokuratúra Bratislava v súvislosti s rozhodovaním o väzbe obvinených. Po tom, čo súdy vo veci rozhodli, Okresný súd Bratislava III telefonicky kontaktoval Krajskú prokuratúru Bratislava s požiadavkou, aby sme si prišli spis vziať späť.
Prečo ste si ho uchmatli takpovediac NAKA spred nosa?
Pokiaľ viem, tak NAKA prišla na súd pre spis prvýkrát v pondelok okolo obeda. Z okresného súdu volali už v pondelok ráno, že nám chcú spis vrátiť. Štátne zamestnankyne, ktoré majú tieto veci na starosti, z dôvodov iných pracovných povinností v pondelok nemohli.
Spis nemohol prísť zobrať niekto iný?
Utajovaná príloha k spisu bola v stupni utajenia dôverné. Mohla ju teda prebrať len osoba, ktorá disponovala s osvedčením pre oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia dôverné.
Takže iba náhodou ste spis zobrali v utorok, keď už na súde hliadkovalo sedem príslušníkov NAKA?
Naše zamestnankyne sa už v pondelok so súdom dohodli, že spis prídu zobrať v utorok 26. apríla. Za mnou osobne prišli v utorok ráno, pripravili sme prípisy na doručenie spisu vyšetrovateľovi, tieto som podpísal a odišiel som pojednávať. V čase, keď sa naša zamestnankyňa vrátila zo súdu s utajovanou prílohou, som sa na prokuratúre nenachádzal. So spisom som neprišiel ani do kontaktu. Keby sme chceli s utajovanou prílohou manipulovať, ako to naznačuje polícia, pre spis by sme prišli už v pondelok. Nečakali by sme do utorka. Čiže celé je to nezmysel.
Prípad Makó - Beňa ste už v tom čase nedozorovali.
Generálna prokuratúra určila výnimku zo zákona a poverila Krajskú prokuratúru Košice na vykonávanie dozoru v tejto trestnej veci. Okresný súd sme o tom informovali, ale chceli - tak ako je zvykom - doručiť spis tomu, kto im ho predkladal.
Prečo vám prípad zobrali?
Dôvody mi neoznámili. Som presvedčený, že za týmto rozhodnutím nie sú žiadne pochybenia Krajskej prokuratúry Bratislava. Nebola mi vytknutá ani nezákonnosť ani neobjektívnosť konania. Som toho názoru, že rozhodnutie sa odvíjalo od toho, že naša prokuratúra vykonáva dozor nad mnohými exponovanými vecami vnímanými ako politickými, ktoré sú pod veľkým mediálnym tlakom. Asi šlo o to, aby sa dozor nad vyšetrovaním aj v očiach verejnosti javil objektívne. Inak povedané, aby ľudia nemali pocit, že sa všetko háklivé rieši v Bratislave.
Nemáte zlý pocit z toho, že Generálna prokuratúra vám prípad zobrala?
Priznám sa, že prvý pocit nebol najlepší, najmä keď som si nie vedomý absolútne žiadneho dôvodu, ktorý by mohol byť podkladom pre takýto postup. Ale pozrúc sa na vec optikou nadriadenej prokuratúry, beriem to profesionálne a rešpektujem to. V podstate je jedno, či to robím ja alebo nejaký kolega v Košiciach. Mám za to, že každý konáme zákonne. Verím, že všetci sme na jednej lodi.
Zrejme ide o špeciálnu kauzu, keď si NAKA tak urputne vynucovala spis na súde.
Policajný prezident Hamran hovoril o nejakých obavách, že by mohlo byť s vyšetrovacím spisom manipulované. To mi príde absurdné. So spisom a jeho utajovanou prílohou predsa boli oboznámení sudcovia, obhajcovia aj obvinení. Prečo by vyšetrovateľ najprv všetkým oprávneným osobám umožnil nahliadnuť aj do utajovanej prílohy (napriek tomu, že to v zmysle zákona mohol odmietnuť) a potom by sme chceli v ňom niečo meniť, manipulovať?!
Makó a Beňa videli obsah utajovanej prílohy? Čiže vedeli presne, čo v nej je?
Podľa mojich informácií vyšetrovateľ umožnil obidvom obvineným aj ich obhajcom nazerať aj do utajovanej prílohy.
Títo kajúcnici usvedčujú veľa kedysi vplyvných ľudí. Obvinenie z krivej výpovede v kauze úplatku pre vedenie SIS vnímali ako zastrašovanie.
Aké zastrašovanie?! Bolo podané trestné oznámenie a my sme zo zákona povinný konať. Ako sme mali postupovať? Mali sme si povedať, že nejdeme vykonávať vyšetrovanie, lebo ide o exponovanú vec a môže to vyzerať ako zastrašovanie? Trestné oznámenie sa malo z takéhoto dôvodu odmietnuť?
Trestné oznámenie podával bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský. On je obžalovaný a takto sa vlastne bráni. Inicioval vytvorenie paralelnej kauzy s obvinením tých, ktorí jeho usvedčujú z prijatia úplatku.
Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie skôr, ako bolo začaté trestné stíhanie vo veci, kde bolo Pčolinskému opätovne vznesené obvinenie. Podľa môjho právneho názoru - použijúc terminológiu Krajského súdu Bratislava - „konkurujúce si trestné konania, vedené o tom istom dôkaze“ sú akceptovateľné. Nejde pritom o prvý takýto prípad na Slovensku. Len na našej prokuratúre máme dve právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Osoba obvinená z krivej výpovede bola odsúdená, pričom „pôvodné konanie“ ešte nebolo právoplatne skončené.
Mohlo by sa stať, že dôjde k odsúdeniu za krivú výpoveď a zároveň odsúdia aj osobu, voči ktorej tento odsúdený svedčil. Ale po prvé, máme predsa inštitút obnovy konania a ak by došlo k odsúdeniu v obidvoch konaniach, jedno rozhodnutie by logicky malo byť podkladom pre obnovu konania vo vzťahu k druhému rozhodnutiu. A po druhé, takáto situácia vôbec nemusí byť absurdná. Odsúdený v „pôvodnom konaní“ totiž môže byť usvedčený na základe aj iných dôkazov ako len osobou, ktorá krivo vypovedala.
Neroztrhne sa potom vrece s trestnými oznámeniami obvinených za krivú výpoveď na svedkov, ktorí ich usvedčujú?
Takéto veci sa úplne bežne stávali aj pred tým, pričom prax ich riešenia bola rôzna. Niektoré prípady boli odmietnuté, iné boli posúdené ako spôsob obhajoby, a sú aj prípady, v ktorých došlo k odsúdeniu za krivú výpoveď, hoci „pôvodné konanie“ ešte nebolo právoplatne skončené. Záleží to od prípadu k prípadu. Je niečo úplne iné, ak sa v „pôvodnom konaní“ objasňujú všetky okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj všetky okolnosti, ktoré svedčia jeho prospech.
Čo by sa asi stalo v iných trestných veciach, ak by sa preukázalo, že Beňa alebo Makó v prípade Pčolinského klamali?
Odpoveď na túto otázku by aktuálne bola špekuláciou, pričom ani nepoznám dôkaznú situáciu v iných trestných veciach. Navyše mi ani neprináleží komentovať trestné veci mojich kolegov.
Môže panika policajtov na Okresnom súde Bratislava III, ktorí sa nevedeli dostať k utajovanej prílohe kajúcnikov, prameniť z toho, že by došlo k spochybneniu ich vierohodnosti v iných prípadoch? Makó hovorí, že vypovedá v 86 prípadoch a na základe jeho výpovedí sú už odsúdení nejakí ľudia.
Môžem len špekulovať, ale mohlo by to byť jedným z vysvetlení.
Ako vnímate rozhodnutie Krajskej prokuratúry Košice, ktorým bolo obvinenie z krivej výpovede Makóovi a Beňovi zrušené?
Nemal som doposiaľ možnosť sa s predmetným rozhodnutím oboznámiť. Podľa toho, čo som zachytil v médiách, prokurátor sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu Bratislava, že nie sú akceptovateľné konkurujúce si trestné konania, vedené o tom istom dôkaze a teda, že v tejto veci bolo rozhodnuté predčasne. Ja osobne, ako som už vyššie uviedol, s týmto právnym názorom nesúhlasím a je zrejmé, že ani doterajšia súdna prax ho jednoznačne nevylúčila.
Čo by mala Krajská prokuratúra Košice teraz urobiť so spisom a slávnou utajovanou prílohou?
Čo sa týka dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a jeho utajovanej prílohy, tak ak Krajská prokuratúra Košice prijala právny názor Krajského súdu Bratislava, potom by v zmysle tohto rozhodnutia mala predložiť tieto materiály, a to ako prameň dôkazu, do „pôvodného konania“. To znamená predložiť ich súdu konajúcemu o obžalobe na Pčolinského.
