S odstupom mnohých rokov odkrýva kúsky svojho zložitého života. V exkluzívnom rozhovore pre PLUS 7 DNÍ sa legendárna speváčka rozhovorila aj o ťažkých rokoch existencie v ústraní, keď všetko svoje úsilie sústredila na jeden cieľ - prežiť. Nový tím ľudí, ktorými sa obklopila, ju naučil opäť radovať sa zo života. Konečne sa prestáva strániť spoločnosti, chystá koncerty a raduje sa aj z príchodu najkrajších sviatkov roka. Ako sa na ne MARIKA GOMBITOVÁ (53) pripravuje, porozprávala ERIKOVI KOLLÁRIKOVI.

Marika, ako prežívate súčasné dni, keď sa nezadržateľne blížia Vianoce?

Teším sa z predvianočnej atmosféry. Som v maximálnej pohode, pretože som s blízkymi, s ľuďmi, ktorých mám veľmi rada. Súdržnosť, láska a pokoj v duši sú najdôležitejšie pocity, zvlášť v týchto dňoch sviatočného adventného času.

Dokážete si tieto najkrajšie sviatky v roku užiť rovnako emotívne ako v detstve?

Bohužiaľ, to nie je možné, čo mi je ľúto. Detstvo má svoje čaro, je to určitá etapa, ktorá sa nedá vrátiť a zopakovať. Darčeky nám predsa nosil Ježiško. Keď človek dospeje, všetko je už iné. Ale to malé dieťa ostáva v každom z nás a emócie Vianoc zasiahnu v každom veku.

Ako sa na ne pripravujete? Podieľate sa v rámci svojich možností aj na výzdobe bytu a ozdobovaní vianočného stromčeka?

Vianočná atmosféra u nás sa začína prvú adventnú nedeľu, keď zapálime prvú sviečku. Výzdobu máme väčšinou hotovú už týždeň pred Štedrým dňom. Všade je veľa farebných svetielok a ozdôb. Niektoré veci zvládnem vyzdobiť sama, s ďalšími mi pomôžu podľa mojich predstáv moji blízki. Tak je to aj so stromčekom. Zdobíme ho celé poobedie. Rozprávame sa, smejeme a spomíname. Veľmi si tie chvíle užívam. Samozrejme, nesmú chýbať moji zlatí psíčkovia Láska a Lucky. Je to krásny rituál.

Stromček máte umelý alebo trváte na živom?

V detstve som si užila živý stromček. Ocko priniesol každý rok z lesa jedličku. V posledných rokoch uprednostňujem umelý stromček, ktorý je už dnes na nerozoznanie od živého.

Ste zbehlá v nakupovaní darčekov cez internet?

Darčeky, a nielen na Vianoce, nakupujem cez internet už niekoľko rokov. Som za tú možnosť veľmi vďačná, pretože nákup v obchodných centrách je pre mňa komplikovaný.

Ľudia si zvyčajne počas sviatkov doprajú hojnosť jedla a potom chudnú. Ako je to s vami?

Ani ja neodolám domácim špecialitám. Koš­tujem už počas ich príprav v kuchyni. Na Štedrý večer sa nesmierne teším. Myslím, že tá hojnosť k sviatkom patrí a je veľmi ťažké sa tomu vyhnúť. Snažím sa zo všetkého jesť v menších množstvách, pretože január je potom veľmi náročný. (Smiech.)

Na čom si najviac pochutíte?

Milujem kapustnicu a makové bobaľky.

Z čoho bude pozostávať vaše štedrovečerné menu?  

Pred večerou máme oplátky s medom, rozkrajujeme jabĺčka a pri modlitbe sa všetci chytíme za ruky. Zaspievame si Tichú noc a potom nasledujú tradičné slovenské východniarske jedlá, okrem kapustnice a makových bobaliek je to mačanka a zemiakový šalát s rybou.  Na štedrovečernom stole nemôžu chýbať vanilkové rožky a, samozrejme, štrúdle.

Máte aj nejakú konkrétnu hudbu, ktorú počúvate počas večere?

Počas celého večera aj pri rozbaľovaní darčekov si púšťame koledy. Vďaka mojim psíkom, ktorí sú veľmi zvedaví a pobehujú okolo stromčeka, sa vždy nasmejeme. Je to krásny rozprávkový večer.

Viem, že ešte pred Vianocami ste začali plánovať veľký koncertný návrat. Čo konkrétne to pre vás znamená?

Predovšetkým stretnutie s mojím milovaným publikom. Veľmi sa na to teším. Fanúšikom som veľmi veľa dlžná za ich trpezlivosť a oddanosť.
Koncerty pripravujeme na koniec roka 2020. Na Slovensku vystúpim v Bratislave a Košiciach, no hovoríme aj o niektorých českých mestách. Dramaturgiu koncertu budú tvoriť piesne od roku 1976 až po súčasnosť. Pripravených máme tiež niekoľko prekvapení.

Akých?

Budem ich odkrývať postupne počas celého nasledujúceho roka.

Počas rokov v ústraní na verejnosť prenikala o vašom živote jediná správa: Neustále komponuje nové pesničky. Vytiahnete niektorú z nich aj počas plánovaných koncertov?

Nechajte sa prekvapiť.

S akými pocitmi sledujete svoje videá s odstupom rokov na internete?   

Niektoré veci by som už urobila inak, ale vtedy to bolo pre danú dobu maximum. Určite z nich mám radosť.

Čo bolo najväčším impulzom, že ste začali opäť žiť spoločenským životom, stretávať sa s kolegami a chodiť na dovolenky?

Zo spoločenského života som sa stiahla v roku 2002. Nasledovalo deväť veľmi ťažkých rokov môjho života, ktoré som opísala aj v mojej autobiografickej knihe s názvom Úlomky spomienok. Prelom nastal až vo chvíli, keď do môjho života vstúpili tí správni ľudia. Až oni mi vytvorili úžasné rodinné aj pracovné zázemie. Viete, ak ste odkázaný na pomoc druhých a chýba vám zázemie, vôbec neviete existovať. A už vôbec nie premýšľať o práci, spoločenskom živote či o dovolenkách. Snažíte sa prežiť. Ja som veľmi vďačná, čo všetko sa v mojom živote za posledných osem rokov udialo, a s veľkou pokorou vyslovujem k nebu veľké ďakujem.

Po mnohých rokoch ste navštívili svoju rodnú dedinu Turany nad Ondavou. Aký najemotívnejší zážitok ste si odtiaľ odniesli?

V prvom rade je to cintorín a návšteva hrobu mojich rodičov. Tiež na mňa hlboko zapôsobil kostolík, v ktorom som odmalička hrávala a spievala s mojím ockom.  Samozrejme, veľmi ma potešilo vrúcne prijatie mojich rodákov. Dodnes vo mne doznievajú nádherné emócie neopakovateľných chvíľ, na ktoré nikdy nezabudnem.

Bývate nostalgická? Dokážete sa v myšlienkach vrátiť do obdobia, keď ste ako sedemročná s kamarátkou spievali Blúdil veselý poštárik?

Áno, viem byť nostalgická. Keď zatvorím oči, stále vidím to malé dievčatko v sukničke a pančuškách, ktoré malo prvýkrát svoje publikum.

Čo vás dnes robí najšťastnejšou a čo by ste si ešte od života priali?

Spoločnosť milých a úprimných ľudí, s ktorými sa viem zasmiať a porozprávať. Od života si prajem na prvom mieste zdravie, aby som mohla spievať, tvoriť, vystupovať a plnohodnotne žiť.

Čomu, prípadne komu vo svojom živote najviac veríte? 

Verím najmä sebe!

Čo by ste zapriali Slovákom v súčasnom neľahkom období?

Zdravie, šťastie a lásku. To prajem všetkým ľuďom na zemi.