Martin Huba prezradil, kedy a kde si vyhliadol manželku Dagmar. Tento rok oslávili 55. výročie

Oslávenec Martin Huba neznáša kriminálky. Jeho dôvod je prostý, ale určite vás prekvapí

Trinásta komnata Martina Hubu. Počas košického angažmánu vážne ochorel

Felícia Boronkayová

V divadle stvárnil vyše 100 postáv, 47 rokov je členom SND. Presadil sa ako herec, režisér a&nbsp;hrou Kontrabas, kde zastal obidva posty, vytvoril legendárne predstavenie. Napriek tomu sa roky trápil tým, že ho považovali za protekčné dieťa, ktoré musí svoju prítomnosť na javisku zakaždým znova potvrdzovať. Nebolo ľahké byť synom opernej divy Mimi Kišonovej-Hubovej a&nbsp;známeho herca Mikuláša Hubu. Rodičia ho nikdy za nič nepochválili, úspech bol v&nbsp;ich rodine samozrejmosťou, o&nbsp;ktorej sa mlčalo. S&nbsp;oslávencom sa zhovárala&nbsp; FELÍCIA BORONKAYOVÁ.

Váš profesijný život je podrobne spracovaný v&nbsp;publikácii Martin Huba, ktorú ste robili 10 rokov. Písali ste si niečo ako denník, že si všetky okolnosti tak dobre pamätáte?

Nie, bojím sa zverovať papieru. Mám pomerne slušnú pamäť.

Tak potom klobúk dole. V&nbsp;knihe začínate príchodom z&nbsp;Košíc, ale o&nbsp;tomto období života nepíšete. Čo sa tam stalo?

Našťastie som tam veľmi vážne ochorel…

Ochorel som a&nbsp;potom som mal dvojročnú nemocničnú sekvenciu, po ktorej som nastúpil do Divadla na korze, ktoré doteraz považujem za najkľúčovejšie obdobie svojho života. Myslím si, že sme sa v&nbsp;tých rokoch hľadania a&nbsp;dospievania na Korze rozhodli dotýkať, našťastie, dosť zložitých a&nbsp;vznešených tém.

Rozumiem. Pýtam sa preto, lebo v&nbsp;tom krátkom čase, neskôr vládou zakázaného Korza, ako spomínate vo svojej knihe, ste trávili veľa času s&nbsp;kolegami v&nbsp;zásadných debatách o&nbsp;zásadných veciach. 

Áno, ale práve preto, že to boli debaty a&nbsp;témy ponúknuté Beckettom, Gogoľom či Čechovom. Rozhodne nešlo o&nbsp;kriminálne príbehy s&nbsp;„hĺbkou“, kto koho zabil, čo je dnes asi najfrekventovanejšia téma všetkých „tvorivých“ debát. Ako som už spomínal, bol som dva roky v&nbsp;nemocnici, čomu vďačím za to, že som čosi prečítal, a&nbsp;ďalším zdrojom poznania boli spomínané debaty s&nbsp;kolegami z&nbsp;Korza, často trvajúcimi do noci u&nbsp;nás na záhrade po väčšine predstavení. Marián Labuda, Ďuro Kukura, Stano Dančiak, Milan Kňažko, Milan Lasica, Julo Satinský... Tie debaty, to bol zdroj našich tvorivých snažení aj výsledkov. Nečudo, že nás v&nbsp;normalizačných časoch zakázali. Bola to vlastne visačka kvality.

Vaši rodičia sa zoznámili v&nbsp;rozhlase vďaka Františkovi Dibarborovi. Vy ste si manželku vyhliadli kde? 

Na hodine marxizmu. (Smiech.) V&nbsp;našej škole na VŠMU bola jedna sála, jednotka, baletná, v&nbsp;dvojke sa učili teoretické predmety a&nbsp;v&nbsp;trojke herecká tvorba. Dvojka bola priechodná, tam sme mávali ten marxizmus, takže všetky poslucháčky klasického tanca museli prejsť cez nás. Jedna z&nbsp;nich ma dosť fascinovala. Tento rok máme 55. výročie svadby.

V&nbsp;monodráme Kontrabas ste si dobrovoľne zdramatizovali situáciu. Hovorievate, že ste doslova závislý od hereckého partnera, ale tu ste sám. V&nbsp;šatni, v&nbsp;bu­fete, na javisku…

No sám! V&nbsp;tej samote som dosť bezcharakterný, lebo, áno, som rád sám, keď viem, že je niekto vedľa. Som rád sám, keď viem, že nemusím byť sám. Byť skutočne sám, teda byť osamelý, a&nbsp;samota, ktorá je vaším luxusom, sú dve kvality samoty. Mojím vykúpením v&nbsp;ten večer sú diváci, prítomnosť diváka ma oslobodí. Na skúškach som možno zneistený, prebehne mi hlavou, či som ešte stále protekčný…

(Smiech.) Chcem tým povedať, že mne udeľuje rozhrešenie divák. Rád s&nbsp;ním komunikujem a&nbsp;to je pre mňa ten najoslobodzujúcejší a&nbsp;najdôstojnejší moment hereckej profesie.

Kontrabas sa stal legendou, mnohí naň spomínajú ako na najlepšie predstavenie, aké kedy videli. Dlho ste váhali, či ho obnoviť?

Mal som veľkú dilemu, či ho vrátiť. Hral som ho 22 rokov, potom som nadobudol pocit, že stačilo. Názory na jeho obnovenie sa rôznili – jedni hovorili áno, druhí oponovali, vrátiš sa, nenaplníš očakávania… Bola to opodstatnená obava, ale myslím si, že sklamaniu sme sa vyhli. Som za to veľmi vďačný.

Diváci by vás možno radi videli aj v&nbsp;televíznom seriáli, ale vy nie ste ich fanúšikom. To, že v&nbsp;nich vaši kolegovia hrajú, im vyčítať nemôžeme, lebo na jednej strane slovenské platy, hypotéky, drahota. Na druhej čo?

Na druhej strane to, že viacerí sa nespravodlivo ocitli v&nbsp;píplmetrovej dobe. Mne až tak neprekáža seriál, ale úroveň uvažovania v&nbsp;nich, v&nbsp;mnohých je najväčšou hĺbkou uvažovania, kto koho zabil, kto koho podviedol a&nbsp;či sa im na to príde. A&nbsp;to je celé. Tam sa úroveň uvažovania hercov redukuje na úroveň uvažovania seriálových hrdinov. A&nbsp;obávam sa, že to do značnej miery ovplyvňuje aj úroveň uvažovania celej spoločnosti.

Čo s&nbsp;tým? Vrátiť sa do archívu k&nbsp;televíznym pondelkom?

Neviem, či by to neprinášalo isté riziká. Keď v&nbsp;inscenácii z&nbsp;tých rokov buchneš dverami a&nbsp;„zakýva sa kozub“, pretože sme v&nbsp;takých podmienkach často pracovali, dnešný divák si všimne tento detail, nie to, čo hovoríš. Ten diktát neuvažovať je dnes príliš silný, môcť neuvažovať je príťažlivé. Mám takú skúsenosť z&nbsp;čias, keď som učil. Skúšali sme Tri sestry od Čechova, kde sa postava Máše vo veľkom obdive a&nbsp;zamilovaní vydá za svojho manžela a&nbsp;následne zistí, že jej muž je hlupák. Zjaví sa dôstojník s&nbsp;rovnako smutným osudom, zblížia sa a&nbsp;zhrešia. Skúšali sme s&nbsp;dievčatami tieto výstupy a&nbsp;stále to bola kriminálka.

Dievčatá argumentovali, no čo, zle sa vydala, druhý ju zaujal, tak sa mu oddala… Áno, snažil som sa ich nasmerovať a&nbsp;objaviť hĺbku a&nbsp;tragédiu toho Mášinho príbehu, a&nbsp;tak som sa spýtal, koľko z&nbsp;nich je z&nbsp;rozvedených rodín. Boli štyri z&nbsp;piatich. Vravím, poďme sa skúsiť dotknúť toho, ako sa asi musela cítiť vaša mama usínajúca vedľa muža, ktorým opovrhovala. Najprv sa začali brániť, čo si to dovoľujem, neskôr cez osobný príbeh Mášinu traumu pochopili. A&nbsp;svoje hranie úžasne prehĺbili.

Nedopadlo. O&nbsp;týždeň to bola zase kriminálka. A&nbsp;už sa týchto svojich vnútorných, vzácne bohatých vrstiev nedotkli, hoci ich majú. Preto som z&nbsp;toho skôr smutný, lebo viem, že sú všetci oveľa disponovanejší, než aké šance im ponúka život. V&nbsp;našej profesii je prítomnosť šťastia nekonečne rozhodujúci faktor.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/martin-huba-prezradil-kedy-kde-vyhliadol-manzelku-dagmar-tento-rok-oslavili-55-vyrocie">FOTOGRAFIE zo života Martina Hubu nájdete v GALÉRII</a>

Oslávenec Martin Huba neznáša kriminálky. Jeho dôvod je prostý, ale určite vás prekvapí

Felícia Boronkayová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Oslávenec Martin Huba neznáša kriminálky. Jeho dôvod je prostý, ale určite vás prekvapí

Felícia Boronkayová

Súvisiace články

Hlavne nech sa nepretŕčajú: Komička Simona Salátová zmenila názor na homosexuálov

Pekelný život: Alkoholik Johny Peťko prežil tri pokusy o samovraždu, dnes chová ovce

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás