Marek Majzon

Nechcú predčasné voľby ani odísť do&nbsp;opozície. Bývalý prorektor dvoch slovenských univerzít, dnes štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a&nbsp;európskych záležitostí za&nbsp;stranu SaS v&nbsp;rozhovore s&nbsp;MAREKOM MAJZONOM hovorí, že súčasná vládna koalícia toho môže dokázať ešte veľa. Len potrebuje zmenu. Podľa <strong>MARTINA KLUSA (40</strong>) sú kocky už hodené.

Čo si myslíte o&nbsp;facebookovom vyhlásení Igora Matoviča, v&nbsp;ktorom podmienil svoje odstúpenie „odstránením“ kritikov?

Nie som veľkým priaznivcom odkazovania cez tlačové konferencie či facebookové statusy, ale vnímam to tak, že požiadavka SaS o&nbsp;položení všetkých mien na&nbsp;stôl je aktuálna. Očakávam, že sa o&nbsp;nej bude veľmi aktívne rokovať.

Máte konkrétnu predstavu o&nbsp;možnom nástupcovi Igora Matoviča?

Presne o&nbsp;tomto by sa malo ešte rokovať. Ja si myslím, že niektoré mená už v&nbsp;minulosti padli. Sú medzi nimi aj také, ktoré by znamenali veľmi úspešné vedenie vlády.

Bolo by pre SaS problémom, keby Igor Matovič zostal vo vláde aspoň ako minister?

Táto požiadavka sa zdala celkom principiálna. Predpokladám, že vzišla aj z&nbsp;víkendových rokovaní, ktoré lídri mali, takže azda to problém nebude.

Na&nbsp;jednej strane vnímate zodpovednosť voči voličom, ktorí vás volili ako hrádzu proti Smeru či iným politickým stranám, no na&nbsp;druhej strane - nie je zodpovednosť voči voličom aj to, aby ste neboli akýmsi menejcenným koaličným partnerom?

Preto od&nbsp;samého začiatku „krízy“ hovoríme o&nbsp;tom, že musíme zmeniť štýl vládnutia a&nbsp;podľa potreby aj osoby a&nbsp;obsadenie, aby sme obrovskú dôveru, ktorú nám občania 29. februára 2020 dali, nesklamali. Teraz nastal ten moment. Ako hovorieval Iulius Caesar: kocky sú hodené. Verím tomu, že ich zodvihneme s&nbsp;dvomi šestkami a&nbsp;ideme ďalej. (Úsmev.)

Vždy je otázka v&nbsp;politike, kedy je tá správna chvíľa. Nejde len o&nbsp;SaS. Keď si spätne zoberieme celý ten proces, aktuálne napätie vyvolala z&nbsp;nášho pohľadu nie práve šťastná tlačovka pána premiéra na&nbsp;košickom letisku. V&nbsp;zásade obišiel rozhodnutie dvoch koaličných partnerov ohľadom vakcín. A&nbsp;bol to iný koaličný partner, ktorý prišiel s&nbsp;tým, že poďme to riešiť. Tak sa toho chytila aj SaS, a&nbsp;potom prišli aj konkrétne požiadavky, napríklad na&nbsp;odchod ministra zdravotníctva, ktoré sa aj zrealizovali. Dnes tu máme ďalšiu, trochu neočakávanú, demisiu ministra práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny. Ak je toto jedna z&nbsp;ďalších zmien, ktoré by mali na&nbsp;konci dňa predstavovať zmenu štýlu vládnutia, po&nbsp;ktorej volajú mnohí naši voliči a,&nbsp;treba povedať, aj voliči ostat­ných koaličných strán, prečo nie. Nie je to nič nezvyčajné ani inde vo svete. V&nbsp;demokra­ciách je úplne bežné, že sa počas štyroch rokov obmenia ministri. Na&nbsp;Slovensku dokonca máme skúsenosť aj s&nbsp;tým, že sa zmenili premiéri. Ak nám to má pomôcť vydržať štyri roky a&nbsp;naplniť program, urobme to.

Tých principiálnych momentov bolo však od&nbsp;začiatku vlády dosť na&nbsp;to, aby si niekto z&nbsp;koalície dupol. Napríklad výstrelky Borisa Kollára, samostatné nájazdy Igora Matoviča proti všetkým ostatným. Bolo pointou, že ste sa museli spojiť so stranou Za&nbsp;ľudí?

Dve dôležité veci. Tá vakcína bola, samozrejme, problém. Veď nakoniec minister zahraničných vecí a&nbsp;európskych záležitostí bezprostredne po&nbsp;tom vysvetlil aj v&nbsp;čom. K&nbsp;tomu sa nechcem vracať, ale toto nie je motív SaS na&nbsp;odchod z&nbsp;vlády. Voči žiadnej vakcíne nemáme predsudky. Trvali sme na&nbsp;tom, aby bola pred aplikáciou občanom Slovenskej republiky zaistená ich bezpečnosť, ktorú v&nbsp;našich očiach predstavuje národná alebo európska certifikácia. Čiže vakcína Sputnik V&nbsp;nespôsobila súčasné napätie. Ako ste povedali, toho napätia bolo veľmi veľa už predtým. Bolo niekoľko rôznych situácií, keď už dochádzala trpezlivosť. Nakoniec, spomeňme si na&nbsp;známe interview premiéra v&nbsp;komerčnom rádiu, keď sa tiež hovorilo o&nbsp;tom, že sa bude pokračovať v&nbsp;trojici a&nbsp;odchádza sa z&nbsp;vlády. Nakoniec sa ukázalo, že prišli iné momenty, pre ktoré sme sa dostali až do&nbsp;tohto bodu. Ani tie nakoniec nemusia znamenať, že končí vláda. Nechceme predčasné voľby ani odísť do&nbsp;opozície. Chceme pokračovať v&nbsp;pôvodnom formáte, ideálne opäť s&nbsp;95 poslancami, aby sme mohli robiť zásadné reformy, ktoré od&nbsp;nás občania očakávajú.

Prečo ste sa rozhodli venovať politike?

K&nbsp;politike mám blízko už od&nbsp;začiatku svojho vysokoškolského štúdia. Začal som študovať politológiu, neskôr som to doplnil o&nbsp;diplomaciu a&nbsp;medzinárodné vzťahy, potom som sa venoval politickému marketingu. Stále som mal pocit, že potrebujem prejsť od&nbsp;teórie k&nbsp;praxi. Angažoval som sa v&nbsp;lokálnej politike, venoval som sa banskobystrickým okrášľovacím aktivitám a&nbsp;aktivitám, ktoré mali občanov priviesť k&nbsp;tomu, aby sa viac zaujímali o&nbsp;veci verejné. Pozývali sme do&nbsp;Banskej Bystrice rôznych politikov na&nbsp;všakovaké témy. Popritom som začal robiť analýzy pre rôzne slovenské médiá ako politológ. V&nbsp;roku 2014 ma zvolili v&nbsp;komunálnych voľbách do&nbsp;banskobystrického zastupiteľstva a&nbsp;zároveň ma Richard Sulík oslovil, že vtedy trojpercentná SaS potrebovala tímlídra pre zahraničnú politiku a&nbsp;politický systém. Rozhodol som sa dať si pauzu od&nbsp;akademického a&nbsp;občianskeho prostredia a&nbsp;išiel do&nbsp;toho.

Bola právnická tradícia východiskom pre vašu politickú, re­spektíve politologickú kariéru?

Určite, ale skôr to boli rozhovory o&nbsp;politike, ktoré som v&nbsp;tom čase viedol so svojím starým otcom. Čo-to pochodil po&nbsp;svete, tak mi aj vysvetľoval, aké je dôležité pre Slovensko, aby sme zabojovali o&nbsp;hviezdičku na&nbsp;európskej zástave.

Ako vnímate v&nbsp;pozícii pedagóga postoj mladých ľudí k&nbsp;súčasnej politike?

V&nbsp;tom čase mladých určite viac priťahovala zahraničná a&nbsp;európska politika, lebo išlo o&nbsp;veľa - o&nbsp;naše európske a&nbsp;atlantické zakotvenie. Teraz sa už zdá, akoby sme boli za&nbsp;vodou, a&nbsp;skôr sa sústreďujú na&nbsp;domácu politiku. Prechádza to vývojom. Som pedagóg osemnásť rokov a&nbsp;cítim zmeny nálad. Súvisí to s&nbsp;tým, že máme podstatne menej študentov, ako bolo nás, najmä v&nbsp;humanitných vedách. Keď si spomeniem, že v&nbsp;tom čase bol ročník plný a&nbsp;teraz sme radi, keď sa nám prihlási päť a&nbsp;viac študentov politológie do&nbsp;ročníka. Vidno, že opadáva záujem. Väčší problém vidím v&nbsp;tom, že dnes značné množstvo mladých ľudí študuje v&nbsp;zahraničí. Nebudeme si klamať, obyčajne sú to tí najlepší z&nbsp;jednotlivých stredných škôl na&nbsp;Slovensku. Mnohí študujú v&nbsp;Českej republike, viacerí v&nbsp;Maďarsku, Dánsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a&nbsp;Spojených štátoch amerických. Cítiť to aj na&nbsp;kvalite jednotlivých odborov, fakúlt, vysokých škôl.

Lenže keď sa pozrieme na&nbsp;váš životopis, aj vy v&nbsp;ňom máte veľa zastávok v&nbsp;zahraničí. Aký signál vysielate, keď ešte aj vy ste radšej študovali mimo Slovenska?

Vnímam to skôr tak, že je to výborný doplnok štúdia na&nbsp;Slovensku. Dnes máme napríklad Erasmus+, študijné pobyty či rôzne bilaterálne štipendiá. Ako prorektor som sa vždy tešil, keď študenti prišli s&nbsp;tým, že ideme podpisovať zmluvu o&nbsp;výjazde, pretože som vedel, že ich to štúdium veľmi obohatí. Ani dnes nijakým spôsobom neodsudzujem, keď sa študenti rozhodnú ísť študovať aj celé vysokoškolské štúdium do&nbsp;zahraničia. Naopak. To podstatné pre mňa ako politika však dnes je, aby tam nezostávali. Musíme vytvoriť podmienky na&nbsp;to, aby mali dôvod sa vrátiť. Nech majú možnosť realizovať svoj talent u&nbsp;nás doma. Myslím si, že Slovensko ich potrebuje viac ako napríklad Dánsko alebo Spojené kráľovstvo.

Ako by ste zhodnotili stav slovenského školstva?

Je čo zlepšovať, a&nbsp;to počnúc predškolským vzdelávaním až po&nbsp;doktorandské štúdium na&nbsp;vysokej škole. Sám som ďalej študentom. Dal som sa na&nbsp;štúdium Leteckej fakulty Slovenskej technickej univerzity, kde si tak trochu plním svoj detský sen. Môžem teda aj porovnávať, hoci počas pandémie to nie je celkom štandardné štúdium. Máme aj veľmi dobré fakulty na&nbsp;Slovensku, ktoré vyhľadávajú zahraniční študenti. Napríklad medicínu alebo veterinu, respektíve technické odbory. Na&nbsp;tom treba stavať. Máme kvalitné personálne kapacity, ľudí, ktorí doma aj vo svete niečo dokázali. Keď teda hovorím, že treba niečo zlepšovať, neznamená to, že nie je na&nbsp;čom stavať.

Predpokladám, že nebudete kritizovať svojho straníckeho kolegu, ale nebyť pandémie, vedel by podľa vás súčasný minister školstva zvrátiť nepriaznivý osud slovenského školstva

Braňo Gröhling má jasnú víziu, ale aj „drive“ na&nbsp;to, aby presadil zmeny. Od&nbsp;začiatku mu držím palce. Je tragédiou pre nás všetkých, že sme pandémiu schytali na&nbsp;začiatku volebného obdobia. Mnohé plány sme museli odložiť na&nbsp;neskôr. Poviem to takto. Dúfam, že môžem hovoriť o&nbsp;odkladaní na&nbsp;neskôr. Nabieha to postupne. Hoci pomalšie, ako sme si priali, ale nabieha. To sa týka aj mňa. Tento rok som strávil podstatne viac ako krízový manažér a&nbsp;menej ako diplomat. Hodiny som presedel v&nbsp;ústredných krízových štáboch, pandemických komisiách a&nbsp;konzíliách. To, samozrejme, nie je bežná prax na&nbsp;ministerstve zahraničných vecí. Všetkých nás to poznačilo.

Ako by ste sa pozreli na&nbsp;súčasnú vládu očami politológa?

Ak by som sa skúsil odosobniť od&nbsp;toho, že som jej súčasťou, asi by som povedal, ako mi je ľúto, že to prišlo do&nbsp;takéhoto obdobia. Všetko mohlo byť úplne inak, ak by nebola prišla pandémia. Na&nbsp;druhej strane, kritické okamihy demaskujú charaktery a&nbsp;ukazujú schopnosti. Tam sa rozhodne nenaplnili všetky očakávania našich voličov. Preto hovorím - zamyslime sa nad každým výkonom, ktorý v&nbsp;tejto vláde podali nielen ministri, ale aj štátni tajomníci a&nbsp;jednotlivé ministerstvá ako celky, a&nbsp;ak je čo zlepšovať, tak to urobme teraz, lebo pri tomto množstve nových prírastkov nakazených, úmrtí a&nbsp;prebiehajúcej vakcinácii je silný dopyt občanov, aby sa niečo zmenilo.

Myslíte si, že vyriešenie koaličnej krízy prinesie aj zmiernenie pandémie? Pýtam sa preto, lebo aj v&nbsp;iných krajinách sa situácia vymykala spod kontroly a&nbsp;nebolo potrebné, aby došlo k&nbsp;zásadným rekonštrukciám vo vláde.

Je pravda, že časť slovenskej verejnosti ešte z&nbsp;minulých čias má očakávania, že vláda je tu na&nbsp;to, aby vyriešila všetky ich problémy. Ja ako liberálne orientovaný človek nie som z&nbsp;tohto úplne nadšený, lebo mám taký pocit, že každý by vo veľkej miere mal byť strojcom vlastného šťastia a&nbsp;vláda by mala vytvárať vhodné prostredie, aby sme to šťastie mohli napĺňať. Na&nbsp;druhej strane je v&nbsp;čase pandémie asi logické, že občania očakávajú od&nbsp;vlády opatrenia, ktoré ich ochránia v&nbsp;maximálnej možnej miere a&nbsp;nespôsobia to, že prídu o&nbsp;živobytie či strechu nad hlavou a, nedajbože, život. Vláda by mala pomôcť k&nbsp;tomu, aby kríza trvala čo najkratšie. Keď sa na&nbsp;to mám naozaj pozerať ako politológ, ak by som niečo tej vláde vyčítal, boli by to otázky systémového, zrozumiteľného a&nbsp;kontrolovateľného nastavenia pravidiel, ktoré by zásadne pomohli zlepšiť situáciu. To, že sú na&nbsp;tom niektoré krajiny, a&nbsp;nebudem ich menovať, horšie ako my, neznamená, že neexistujú aj také, ktoré sú na&nbsp;tom lepšie. Od&nbsp;nich sa treba učiť.

Zo strany SaS nedávno odišla „dvojka“ strany Lucia Ďuriš Nicholsonová. Ako ste to vnímali?

Dal som jasné verejné stanovisko, že ma to úprimne mrzí. Chýba mi aj ľudsky, aj politicky. Ona bola volebná dvojka, ja trojka a&nbsp;vždy sme si veľmi dobre rozumeli. Bolo to vidieť aj na&nbsp;našom volebnom výsledku. Bola ťahúňom v&nbsp;strane aj v&nbsp;Európskom parlamente som videl, že robí kusisko dobrej roboty. Pre mňa jej odchod nebola dobrá správa. Zároveň som povedal, že do&nbsp;istej miery rozumiem jej dôvodom a&nbsp;budem jej držať palce, aby sa jej podarilo presadiť, za&nbsp;čo sme spoločne bojovali.

Veľa sa hovorilo o&nbsp;tom, že by na&nbsp;čele strany mohla nahradiť Richarda Sulíka. Teraz, keď ste dvojkou vy, mali by ste potenciálny záujem byť predsedom SaS?

Tým, že sa pohybujem v&nbsp;diplomacii, som sa v&nbsp;straníckej politike veľmi neangažoval. Keby som však videl, že sa strana, ktorú som poslednú dekádu v&nbsp;nejakej podobe pomáhal formovať, uberá niekam, kde sa mi to nepáči, nevylúčil by som to.

Pýtal som sa aj preto, lebo v&nbsp;životopise máte rôznorodé položky. Odhliadnuc od&nbsp;Leteckej fakulty STU, by bola stranícka politika pre vás ďalšou výzvou v&nbsp;živote.

Začnime tou A380, určite by som ju chcel raz pilotovať. (Smiech.) Bol som prorektor, dokonca na&nbsp;dvoch univerzitách, teraz som viceminister, myslím si, že sa ešte mám kde posúvať. Keby som sa chcel vrátiť do&nbsp;akademického prostredia, pravdepodobne by som už nechcel byť dvojka, ale jednotka. To isté platí o&nbsp;tomto ministerstve. Nikdy som nemal zásadnejšie vnútrostranícke ambície, ale ak by bola vôľa v straníckej základni, že mám do&nbsp;toho ísť, určite by som si to premyslel. Pre mňa je dosť podstatné, ako sa bude situácia vyvíjať v&nbsp;rámci strany. Máme dvoch šikovných podpredsedov. Predpokladám, že ak Richard Sulík dnes uvažuje, kto by mal byť nástupcom, asi hľadí skôr na&nbsp;niekoho z&nbsp;nich a&nbsp;je to úplne pochopiteľné.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/martin-klus-kriticke-okamihy-demaskuju-charaktery" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Už z&nbsp;troch parlamentných strán odišli celkom úspešné dvojky. Smer prišiel o&nbsp;Pellegriniho, ĽSNS stratila Mazureka, samozrejme, aj ďalších, a&nbsp;SaS prišla o&nbsp;Ďuriš Nicholsonovú. Vzápätí sa zakladali strany. Myslíte si, že vaša exkolegyňa bude nasledovať tento nový politický trend?

Neviem v&nbsp;tejto chvíli posúdiť, čo bude robiť Lucia. Myslím, že má plné ruky práce ako šéfka jedného z&nbsp;dôležitých výborov v&nbsp;Európskom parlamente, čo je veľmi vysoká pozícia v&nbsp;rámci európskej politiky. Keď sa na&nbsp;to pozeráme z&nbsp;politologického pohľadu, asi je niekde v&nbsp;našom politickom systéme chyba, že sa nám takto štiepia politické strany a&nbsp;stále sa vytvárajú nové namiesto toho, aby sme mali širší stranícky priestor napríklad aj na&nbsp;personálny rast. Mne sa nepáčilo a&nbsp;nepáči, že na&nbsp;Slovensku strany zanikajú spoločne so svojimi zakladateľmi, a&nbsp;som pripravený pomôcť to zmeniť.