Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Chystá sa opäť zmena na poste ministra pôdohodpodárstva? Ján Mičovský skončil vlani pred letom a vraví, že z toho, čo v bohatom rezorte nastalo, je šokovaný. Čo sa deje s politikom, ktorého volajú kolegovia Janko a jeho krik počúvajú len jedným uchom? Kauzy s dotáciami aj s papalášskymi spôsobmi nominantov OĽaNO podľa neho pripomínajú staré časy Smeru. S exministrom JÁNOM MIČOVSKÝM (67) sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Vždy ste vyzerali ako pokojný človek, za posledný rok vám však dvakrát praskli nervy. Najskôr, keď ste podali ako minister demisiu, a&nbsp;teraz nedávno, keď ste buchli dverami&nbsp; v&nbsp;OĽaNO. Čo sa s&nbsp;vami deje?

Asi nebudem až taký pokojný, ako vyzerám. Nešlo však o&nbsp;prasknutie nervov, skôr o&nbsp;proces, ktorý má svoju logiku. Som lesník a&nbsp;milovník prírody, ktorého život donútil stať sa na chvíľu politikom. Viedla k&nbsp;tomu moja skúsenosť s&nbsp;korupciou v&nbsp;lesoch. Preto som pred 12 rokmi prijal ponuku Igora Matoviča vstúpiť na kandidátku hnutia, ktoré bolo výrazne protikorupčné. Vždy sme ctili a&nbsp;podporovali ľudí, ktorí majú odvahu prehovoriť tam, kde iní mlčali.

Podľa vás za tejto vlády prestali chrániť ľudia, ktorých ste považovali za statočných?

Som toho názoru, že najlepším spôsobom riadenia čohokoľvek je osobný príklad. Nemôžete roky hovoriť o&nbsp;protikorupčnom boji a&nbsp;potom, keď padne tieň podozrenia aj na vás, sa tváriť, že sa nič nedeje. Chtiac-nechtiac som sa stal do istej miery zodpovedným za to, že som do vysokej štátnej funkcie vytiahol človeka, ktorý bol neskôr zadržaný pre podozrenie z&nbsp;korupcie. Hovorím o&nbsp;Gabriele Bartošovej (bývalej riaditeľke Slovenského pozemkového fondu - pozn. red.). Uvedomil som si, že nemám právo ostať vo funkcii, ak sa nemám spreneveriť ideám hnutia i&nbsp;vlastnému svedomiu.

Odišli ste, ale chceli ste demisiu stiahnuť.

Áno, to bola moja chyba. Nechal som sa presvedčiť ôsmimi stovkami ľudí, ktorí sa podpísali pod výzvu, aby som neodchádzal. Demisiu som podával s&nbsp;presvedčením, že ten, kto príde namiesto mňa, bude lepším ministrom, ako som bol ja. Začal sa však proces, ktorý ma najprv znepokojil a&nbsp;následne šokoval. Ľudí, ktorí nám uverili a&nbsp;prišli do rezortu, aby sa stali oporami zápasu o&nbsp;jeho protikorupčnú očistu, začal nový minister Vlčan nedôstojne prepúšťať. Zároveň vznikol akýsi spätný chod, keď sa začali vracať ľudia, ktorí sa za Ficových vlád podieľali na morálnom úpadku Slovenska.

Demisiu som podával s&nbsp;presvedčením, že ten, kto príde namiesto mňa, bude lepším ministrom, ako som bol ja. Začal sa však proces, ktorý ma najprv znepokojil a&nbsp;následne šokoval.

Reč je o&nbsp;štyroch vyšetrovateľoch, z&nbsp;ktorých ste na pôdohospodárstve vytvorili protikorupčné oddelenie?

Keby to bol len tento jeden prípad. Protikorupčný odbor mal plné ruky práce, lebo kam sme sa po dvanástich smeráckych rokoch pozreli, tam to bolo prehnité korupciou. Trestnými oznámeniami mali už uzatvorených viacero prípadov a&nbsp;mnoho ďalších rozbehnutých. A&nbsp;práve takýchto ľudí pán minister bez akejkoľvek diskusie vyhodí.

Ako reagovali na vašu kritiku v&nbsp;OĽaNO?

Poukázal som na podivný stav otvoreným listom Igorovi Matovičovi. Odpoveďou bolo ticho. Napísal som list dovnútra klubu so žiadosťou o diskusiu. Ticho. Na sneme hnutia v novembri -&nbsp; bol som členom&nbsp; OĽaNO - som urgoval, robme už niečo. Opäť ticho. Iba Igor Matovič mi vždy povedal, že veď on tých mojich ľudí, ktorých Vlčan vyhodil z protikorupčného oddelenia, zamestnal u seba v rezorte financií. To je pravda, ľudsky to poriešil, lebo majú prácu, ale vravím mu:

Mali ste aj povestnú kvapku, ktorou pohár pretečie?

Posledným impulzom bola predvianočná debata s&nbsp;premiérom Hegerom o&nbsp;tom, že sa v&nbsp;štátnom podniku Lesy SR dejú podobné zlé veci, proti akým som v&nbsp;tomto podniku so svojimi kolegami v&nbsp;roku 2009 vystúpil: papalášizmus, personálne podlosti, protežovanie oligarchov, podivné zmluvy (Lesy SR medzi sviatkami podpísali dlhodobé dodávky dubového dreva firme, ktorá je dlžníkom štátu - pozn. red.). Pán premiér sľúbil radikálny zásah, no ten sa neudial. To všetko ma zahanbovalo. To, čo sme kedysi tvrdo kritizovali, robíme teraz sami. Tých, ktorých máme chrániť, nechránime. Tým, ktorí sa podieľali na nečestnom spravovaní Slovenska, prideľujeme funkcie. Na vyjadrenie nesúhlasu mi ostala už len jediná možnosť - odísť. Odísť z&nbsp;hnutia, ktoré prestalo byť mojím. Nie však zo zápasu o&nbsp;slušnú krajinu.

Minister Naď sa pri otázke o&nbsp;vašom odchode zo strany pousmial a&nbsp;viacerí kolegovia zo strany reagovali, ako keby sa nič vážne nestalo. Povedali, že to bolo predčasné. Nemali pravdu? Veď Tibor Köszeghy z&nbsp;čela štátnych Lesov medzičasom odišiel, krátko po tom, ako ste odišli z&nbsp;OĽaNO.

Köszeghyho ohlásený odchod sa falošne vydáva za gesto politickej kultúry, pravdu to však neprekryje. Nelegálny odstrel zveri, podvodné poľovnícke zmluvy s&nbsp;Kvietikovcami, ignorovanie prírode blízkeho hospodárenia, to všetko sú vážne zlyhania. Najvážnejšie sú však morálne škody, ktoré tento pán napáchal. Vyslať z&nbsp;najvyššieho podnikového kresla devastačný odkaz, že ľudia s&nbsp;pochybnou minulosťou majú pri obsadzovaní rozhodujúcich funkcií prednosť, to sa z&nbsp;vedomia zamestnancov vytesní len pomaly, ak vôbec. Preto som premiérovi povedal, že každý deň tohto človeka vo funkcii navyše je pre našu krajinu stratou. Ale len preto by som neodišiel. Prípad Köszeghy bol len epizódou v&nbsp;špirále rezortných zlyhaní.

Záznamy z&nbsp;chaty ukazujú, že páni Fico a&nbsp;Bödör sa rozprávajú o&nbsp;ministrovi Vlčanovi a&nbsp;o&nbsp;šéfovi PPA Jozefovi Kiššovi ako o&nbsp;našich ľuďoch. Nehovorím, že sú to naši nepriatelia, sú to však politickí oponenti, ktorí historickým spôsobom zlyhali a&nbsp;ktorým dnes ostáva jediná cesta k&nbsp;politickej a&nbsp;pravdepodobne aj občianskej záchrane - návrat k&nbsp;moci. Ak tomu chceme zabrániť, a&nbsp;to musíme, žiadni Samovia nám v&nbsp;tom nemôžu pomôcť. (Denník N písal o&nbsp;konverzácii, v&nbsp;ktorej zaznelo, že ministra Vlčana nitriansky podnikateľ a&nbsp;otec Norberta Bödöra obvineného v&nbsp;kauze Dobytkár osobne pozná a&nbsp;volá ho Samo - pozn. red.)

Minister Vlčan poprel, že by sa bližšie osobne poznal s&nbsp;Bödörovcami. Pýtali ste sa ho na to vy osobne alebo budete sa?

Áno, verejne to poprel, a&nbsp;teda pre mňa nemá zmysel pýtať sa ho znova.

Neverím. Nahromadené fakty vytvárajú dostatočne pevnú reťaz na vyslovenie nedôvery tomuto mužovi. Myslím si, že pán premiér by už nemal mať len zapnuté všetky kontrolky, ale aj bezodkladne konať. Nevedno, či Samuel Vlčan je naozaj „náš človek“, je však zjavné, že pod jeho kuratelou sa do rezortu dostali ľudia so znepokojivou minulosťou. Moja kritika nie je útok na OĽaNO, ale snaha navrátiť toto hnutie na pôvodnú protikorupčnú cestu, pretože v&nbsp;rezorte pôdohospodárstva sme z&nbsp;nej zjavne zišli. Premárnili sme veľkú časť dôvery tých, ktorí uverili, že sme naozaj iní. Hovorím to úprimne s&nbsp;jediným zámerom - zabrániť reštaurácii starých čias. Boli zlé a&nbsp;Slovensko si ich reprízu nemôže dovoliť.

Ako reagovali kolegovia na vaše vystúpenie z&nbsp;klubu?

Oficiálna reakcia bola veľkorysá - máme Jana radi a&nbsp;nebudeme jeho rozhodnutie komentovať. Viac mi napovedal návrat medzi teraz už bývalých kolegov, z&nbsp;ktorých viacerí povedali, že mi rozumejú. A&nbsp;niektorí i&nbsp;to, že ak sa veci nezmenia, môžu ma viacerí nasledovať. To však rozhodne nie je môj cieľ. Sme v&nbsp;polčase vládnutia a&nbsp;na návrat ku koreňom hnutia je najvyšší čas. Tento rok bude rozhodujúci. Preferenčné percentá nie sú teraz dôležité, dôležitý je nekompromisný výkon politickej služby. Ľudia musia dostať informáciu, že blúdenie prestalo. Lebo možnosť, že by sa mohli hlasosmeráci s&nbsp;podporou fašistov dostať demokraticky k&nbsp;moci, patrí do absurdného divadla. Po toľkých rokoch zápasu o&nbsp;slušnú krajinu by to nebola len politická prehra, ale národná katastrofa. História je síce mŕtva, no poučenie z&nbsp;nej mŕtve byť nesmie.

Ako sa vlastne Samuel Vlčan dostal k&nbsp;OĽaNO?

Ja som zodpovedný za to, že sa dostal k&nbsp;nám. Dostal som tip od šéfa zboru poradcov premiéra Ľuba Ščasného na výkonného človeka, nazval ho „takým buldozérom“. Stretol som sa s&nbsp;pánom Vlčanom raz, dvakrát a&nbsp;naozaj mi padol do oka. Pôsobil veľmi presvedčivo. Bolo to teda moje slobodné rozhodnutie, nikto mi ho nenanútil.

Vytváral na ministerstve zlú atmosféru. Vo vedúcich pozíciách sa zišla skupina múdrych čestných ľudí, na ktorú budem vždy spomínať v&nbsp;dobrom. Iba pán Vlčan vnášal do nej de­štrukčné prvky. Povedal som: Samo, uznávam, že si šikovný, ale ja dávam dôraz aj na pracovnú atmosféru. Ak mi ju budeš rozbíjať, možno sa rozlúčime.

Čo si máme predstaviť pod slovami „vytváral zlú atmosféru“?

Z rôznych úsekov mi čoraz častejšie prichádzali informácie, že ak zostane pán štátny tajomník, oni idú preč. Vravím im, asi nie ste zvyknutí na jeho výkonnosť, prispôsobte sa, ale postupne som prichádzal na to, že naozaj robil veci, ktoré nespĺňali ani moju predstavu. Použil som vtedy výrok Anatola Francea: „Ak mám voliť medzi krásou a pravdou, volím krásu. Pretože pravda je v kráse obsiahnutá, ale pravda samotná často krásna nebýva." Tým som mu pripomenul, že mi nestačí len jeho šikovnosť, ale potrebujem aj ľudí spájať. Navyše sa pritrafili externé informácie, o ktorých rozprávať nechcem. Vyhodnotil som ich však ako veľmi závažné a zabezpečil, aby sa o nich premiér dozvedel priamo zo zdroja.

Premárnili sme veľkú časť dôvery tých, ktorí uverili, že sme naozaj iní. Hovorím to úprimne s&nbsp;jediným zámerom - zabrániť reštaurácii starých čias. Boli zlé a&nbsp;Slovensko si ich reprízu nemôže dovoliť.

Z&nbsp;pracovnej minulosti pána Vlčana, ale nebudem o&nbsp;tom hovoriť, lebo ich nemám ako preukázať. Moje rozhodnutie o&nbsp;jeho odchode z&nbsp;pozície štátneho tajomníka premiér akceptoval. Padlo rozhodnutie, že pôjde na úrad vlády ako poradca premiéra pre pôdohospodárstvo, to už išlo mimo mňa.

Samuel Vlčan hovorí, že proti nemu prebieha kampaň.

Ak by nejaká bola, tak asi by som mal byť na jej čele. (Smiech.) Ale o&nbsp;žiadnej kampani neviem. Pán minister si dnešnú atmosféru zavinil sám a&nbsp;ja nerozumiem prečo.

Štátny tajomník Milan Kyseľ musel odstúpiť po tom, ako sa ukázalo, že získal dotáciu na ochranu svojho chovu pred africkým morom ošípaných. Pozeráte sa na to ako na nástenkový tender aktuálnej vlády?&nbsp;

Pozerám sa na to cez zverejnené ministerské maily, ktoré sú dôkazovo jednoznačné: výzvu nemedializovať. Veľkých chovateľov ošípaných je niekoľko stovák, ak berieme malých, tak niekoľko tisíc. Dotáciu dostalo asi osemdesiat z&nbsp;nich. Ako to korešponduje s&nbsp;tvrdením ministerstva, že dotáciu chceli dať bez ohľadu na veľkosť chovu, čím zdôvodňovali štedrosť voči Kyseľovi?

Neukazuje sa ako problém, že Obyčajní ľudia a&nbsp;nezávislé osobnosti nemajú regionálne štruktúry, a&nbsp;tak sa k&nbsp;vám teraz dostane kadekto?

Určite je to problém. Regionálne štruktúry dokážu vyslať do najvyšších politických poschodí kvalitu, hoci tá špičková je vždy vzácna. OĽaNO roky bojovalo v&nbsp;prvej protikorupčnej línii a&nbsp;na tyl sme zabúdali. Asi preto nás volebný úspech nenašiel dobre pripravených. Ja som sa neuveriteľnú správu, že mám byť ministrom, dozvedel pár dní pred vymenovaním. Hľadať horúčkovite vhodných spolupracovníkov bola v&nbsp;prvých týždňoch moja hlavná úloha. Napokon sa to podarilo, no ten vzácny čas nám potom chýbal inde.

Táto personálna púšť spôsobuje, že rezorty sú nestabilné. Ministerka Kolíková nemá štátnych tajomníkov. Za vás sa vymenili napríklad len v&nbsp;štátnych lesoch dvaja riaditelia, posledný za ministra Vlčana zostal len vyše pol roka.

Áno, je to zlé a&nbsp;svoj podiel viny v&nbsp;personálnej nestabilite v&nbsp;štátnom podniku Lesy SR nepopieram. Mám k&nbsp;tomuto podniku osobitný vzťah a&nbsp;túžba po zmenách bola väčšia ako personálna základňa, ktorá ich mala zabezpečiť. Ale všetko, aj hľadanie, má svoj význam. Som presvedčený, že podnik po rokoch strastiplného vývoja prejde úspešnou transformáciou.

Poslednému šéfovi bohatej firmy Lesy SR Tiborovi Köszeghymu sa prisudzujú aj pozitíva. Zotrval síce len pol roka, ale napríklad zvýšil platy zamestnancom o&nbsp;20 percent.

Plošne zvýšiť platy skôr, ako v&nbsp;rámci zásadnej transformácie definovať personálne pozície a&nbsp;požiadavky na ne, je ako naliať vody do deravého hrnca.&nbsp; Rozdávať helikoptérovým spôsobom peniaze len vďaka tomu, že sa podnik momentálne vezie na vlne enormného nárastu cien dreva, je učebnicovou ukážkou populizmu. Najprv treba vytýčiť hlavné ciele, stanoviť nástroje na ich dosiahnutie a&nbsp;až potom určiť motivačné kritériá.

Hospodárenie firmy dostal do zelených čísiel.

Opakujem - výška cien dreva je na historickom maxime, zelené čísla preto nemožno spájať s&nbsp;výkonnosťou tohto vedenia. Ale pozitívny stav je určite dobrým východiskom pre úspešnú transformáciu podniku. Platí zásada, že všetky peniaze zarobené z&nbsp;lesa sa musia do lesa vrátiť. Ak chceme vplyv klimatických zmien účinne zmierňovať, musíme zásadne zmeniť hospodárenie v&nbsp;lesoch. Dôležitým momentom reformy podniku musí byť aj vyvážená spolupráca s&nbsp;ochranármi, obdobie škodlivých zápasov sa musí skončiť.

Žiadny nevidím. Iba ak ironicky zarátam medzi úspechy to, že si spôsobom odporujúcim predpisom strelil trofejového jeleňa a&nbsp;muflóna. (Köszegy zastrelil jeleňa a&nbsp;muflóna v&nbsp;top revíri Poľana bez platby a&nbsp;bez nároku na bezplatný odstrel - pozn. red.) Kým som bol ministrom, mne ani generálnemu riaditeľovi lesníckej sekcie Michalovi Tomčíkovi ani nenapadlo zobrať flintu a&nbsp;ísť do lesa, lebo sme od rána do večera mali čo robiť.

Ako je to s&nbsp;vašimi ambíciami? Idete do strany Za ľudí?

Veroniku Remišovú mám vo veľkej úcte. Jej ponuku si vážim, nevyužijem ju, no dohodli sme sa, že budeme spolupracovať najmä pri protikorupčných témach, lesníctve a&nbsp;životnom prostredí.