Dlhé roky patrí medzi najcitovanejších komentátorov politiky, ak sa však novinár utne a nazve ho politológom, berie to ako urážku. Analytik agentúry na prieskumy verejnej mienky Polis Ján Baránek je konzervatívec a kresťan „mitanovského typu“ - nepremodlikaný, ostrý, nadávajúci, ponorený do svojho svetského života, ktorý sa snaží žiť naplno a najlepšie, ako vie. V čase tvrdých opatrení okolo pandémie mu zomrela milovaná manželka Petra. Sama v nemocnici. Zákaz jeho prítomnosti pri jej posteli, ktorý vyplynul z nariadení vlády Igora Matoviča, mu rozhádzal vzťah k Bohu. O tom, ale aj o hodnotení počinov nových ministrov či o téme náboženstva v politike sa s JÁNOM BARÁNKOM rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Richard Sulík hovorí, že súčasná koalícia je lepšia, ako bola tá Radičovej. Vy to ako vidíte?

Lepšia, horšia, to sú také čierno-biele pojmy. Vláda Ivety Radičovej mala jeden zásadný nedostatok, a to ten, že jej pozícia vo vlastnej strane bola veľmi slabá. Dnes je to úplne naopak. Pozícia Igora Matoviča v jeho strane, ak sa OĽaNO dá nazvať stranou, je silná. Z tohto hlavného rozdielu potom môžeme odvodzovať ďalšie závery. Napríklad že toto zoskupenie by malo byť stabilnejšie.

Sulík ešte dodal, že Radičovej podrážali nohy od prvej chvíle jej vlastní ľudia.

Áno, mala opozíciu vo vlastnej strane.

Nová vláda sa stretáva s klasickými problémami svojich predchodkýň. Kauzy k diplomovkám, zvláštne obsadzovanie okresných úradov, čudné nominácie a potom náhle odvolania. Mýlim sa?

Ťažko sa komplexne hodnotí, či robia chyby ako iní. Pracujú totiž v bezprecedentnom období, v kríze s pandémiou. Čo sa týka diplomoviek, tam by som potreboval odpovede na viaceré otázky. Kollár či Gröhling ich nepísali minulý víkend, ale pred rokmi. Prečo nevyšli na svetlo sveta pred voľbami?

Nie je nezvyčajné, že na kauzy sa nepríde vtedy, keď sa dejú, ale po čase.

Ja ich neobhajujem. Samozrejme, v normálnej kultúrnej demokracii by odišli zo svojich postov, a to bez ohľadu na motiváciu toho, kto to zverejnil. Svoje posty mali uvoľniť. Takto, bohužiaľ, len pokračujú v štátnej nekultúre predchádzajúcej koalície.

Úplná výmena riaditeľov všetkých okresných úradov a systém, akým vyberalo OĽaNO nových, je v poriadku?

Obsadzovanie pozícií prednostov by som nekritizoval, asi by som urobil to isté. Ak chcem vládnuť, tak chcem vládnuť so svo­jimi ľuďmi. Nevyčítal by som to Matovičovi, hoci sa to mnohým môže zdať nedemokratické. Čo by som však vláde vyčítal, je personálna politika na ministerstve dopravy. Pokiaľ viem, tak tam zostalo osadenstvo z bývalej koalície. Možno by sa mal pýtať Matovič Kollára alebo ministra prečo. Ale čo najviac koalícii vyčítam, je absolútne zlyhanie ekonomickej pomoci.

Myslíte ekonomickej pomoci na prekonanie krízy s pandémiou?

Samozrejme. Prijali sme azda najreštriktívnejšie opatrenia proti šíreniu vírusu v Európe a súčasne máme jednu z najslabších pomocí. To mi nejako nevychádza.    Ak raz niekomu autoritatívne zabránite v prevádzke, treba mu pomôcť. U nás urobili opak. Silné opatrenia a slabá dotácia ekonomického systému. To, ako naša vláda postupovala, ukazuje na nekompetentnosť, na amaterizmus, nepripravenosť a jednostranný pohľad na vec. Zachraňujeme len zdravotnícke „obete“ koronakrízy, ale doteraz som nepočul číslo o tom, koľko obetí priniesli reštrikcie. Podotýkam, že aj tu je reč o obetiach na životoch. Žijeme v období, ktoré nemá precedens, ale ani absolútne zlyhanie vlády nemá v našej histórii precedens. Nespomínam si, že by hocijaká predchádzajúca vláda takto fatálne zlyhala.

Ján Baránek
Ján Baránek
Zdroj: MARTIN DOMOK

Hovoríte o fatálnom zlyhaní, amaterizme a sociológ Michal Vašečka povedal, že premiér má mentálny obzor človeka z malého mesta. Nie ste na Matoviča pritvrdý?

Mne je jedno, čo nám ľudia vyčítajú, som konzervatívec. Aj mňa sa často pýtajú, prečo kritizujem Matoviča viac ako Fica. Po prvé si nemyslím, že ho kritizujem viac, a po druhé, keby to tak aj bolo, asi je to preto, že som mal od neho väčšie očakávania ako od Fica. Od Fica som nečakal nič. Asi ani voliči, ktorí volili Fica, od neho nič neočakávali, ale očakávali niečo od novej koalície, a teda od Matoviča.

Boli ste k novej vláde Igora Matoviča vždy skeptický?

Keď som videl jej zostavenie a amatérov v nej, spočiatku áno. Keď som videl, že Matovič zachraňuje covid a na všetko ostatné kašle, tiež. Ináč sa to ani nedá. Odsťahoval som sa z Bratislavy, žijem na juhu stredného Slovenska. Vidím, ako tu živnostníci jeden po druhom krachujú. Môj spolužiak, kamarát zo základnej školy má rakovinu pľúc a pre covid mu odložili operáciu o mesiac. Viete, čo to je odložiť pri rakovine operáciu o mesiac?! To je fatálne. Mám ešte osobnejšiu skúsenosť, ako tieto ich opatrenia na ľudí doliehali. Svoju manželku, onkologickú pacientku, som mal problém umiestniť do nemocnice.

Zažili ste beznádej, keď ju konečne prijali a vás k nej už potom nepustili?

Áno, preto som aj taký kritický a už dva mesiace verejne vyzývam túto vládu, nech zverejní údaje aj o tom, koľko ľudských obetí nám priniesli reštrikcie, ktoré prijali. Ale oni to neurobia. Pritom sa to dá veľmi ľahko vyrátať. Keď to vedeli vyrátať Američania a vo Washington Post to prifarili Trumpovi, tak to iste vieme urobiť aj my.

Opisovali ste svoj vnútorný boj s Bohom po tejto smutnej skúsenosti. Už sa vám váš vzťah podarilo vyriešiť?

Stále to nemám vyriešené. Žijem v úplne novej realite. Potrebujem čas a znova si zodpovedať niektoré otázky. Takéto spytovanie je náročné. Prináša nový pohľad na vieru, nové otázky, kto vlastne sme a prečo tu sme. Hľadanie odpovedí na ne nikdy nie je jednoduché a myslím, že sa tým budem zaoberať do konca života.

Ste stále veriaci?

Veriacim zostávam. K viere som sa nedopracoval tým, že to do mňa niekto natĺkol, ale práve otázkami a hľadaním odpovedí na ne. Ľudia často riešia v živote otázky začínajúce sa slovom ako. Pre mňa je najdôležitejšie prečo. Tú nevedia zodpovedať filozofi, prírodovedci, astronómovia, fyzici... „Prečo je niečo a nie je nič.“ To je v podstate existenciálna otázka pre všetky vedné odbory a zatiaľ ju nezodpovedal žiadny veľký odborník tak, aby to bolo uveriteľné a jednoznačné. Mňa to napríklad priviedlo k viere, ale to hľadanie by bolo na iný, veľmi veľký článok.

Ako vás vaša viera ovplyvňuje v práci? Okrem toho, že máte skôr konzervatívne názory.

Myslím, že ma moja viera v práci neovplyvňuje. Inštinktívne tomu nepodlieham, som povahou racionálny človek. Čo sa politiky týka, som skôr presvedčený, že aj v politike a v našom sociálno-ekonomickom priestore platia tie isté zákony ako v prírode. Napríklad teória chaosu. Tá platí v meteorológii aj vo sfére vied o človeku. Takže skôr hľadám paralely a snažím sa ich aplikovať na celú antroposféru.

Hovoríte o nekompetentnosti vlády pri riešení ekonomickej krízy. Všetci v nej však asi nie sú neschopní. Kto sa vám javí najlepší?

Určite Richard Sulík. Aj keď nie som nijaký jeho veľký fanúšik, je to liberál a má za ušami dohadzovanie generálneho prokurátora, stretnutia s Kočnerom. Z toho zúfalstva a úbohosti, ktoré máme vo vláde, mi však on vychádza ako najschopnejší.

Vaše slová opozíciu potešia. Myslíte, že bude zo súčasnej situácie profitovať Ficov Smer alebo Hlas Petra Pellegriniho?

Súčasné dianie môže, samozrejme, pridať Pellegrinimu, ale vidíme, že vyťažiť z toho môže aj strana Za ľudí a SaS. Sme totiž svedkami veľkého paradoxu. V rámci koalície nám tu vznikli akési dve subkoalície. Na jednej strane OĽaNO so Sme rodina a na druhej SaS so stranou Za ľudí. Nespomínam si, že by sa nám takéto niečo tak rýchlo vyjavilo v inej koalícii. SaS a Za ľudí zrejme rátajú s tým, že na zlyhaniach či problémoch svojho náprotivku v koalícii môžu získavať. Ibaže teraz je Gröhlingova diplomovka problémom SaS.

Keď som sa pýtala na najschopnejšieho politika vlády, opýtam sa vás aj na najsilnejšieho hráča. Vychádza vám, že ním je Boris Kollár?

Opticky to tak vyzerá. Keď bol problém s Kollárovou diplomovkou, ostro proti nemu vystúpil Juraj Šeliga zo strany Za ľudí. Teraz je problém s Gröhlingovou. Úder pritom nevracia Kollár, ale Matovič. Prečo reaguje v zastúpení Kollára Matovič? Veľmi by ma zaujímalo, čo tam je za vzťah. Zdá sa mi to tak, akoby si Matovič „krivdu“, ktorú utrpel Kollár, zobral za svoju. Ich vzťah mi je nejasný. Matovič ako veľký bojovník za transparentnosť, čistotu, proti mafiánom nechá zvoliť za predsedu parlamentu človeka, ktorý mafiánovi nosil tašku. To stojí za zamyslenie.

Zaujímavé je, že v tej malej subkoalícii, ako nazývate blízkosť OĽaNO s kollárovcami, sú obe strany trochu neštandardné. Ako sa pozeráte na stranu Sme rodina?

Sme rodina je určite štandardnejšia strana. Z formálneho hľadiska sa nedá kritizovať. OĽaNO by som stranou ani nenazval, to je účelové zoskupenie, ktoré sa dalo zaregistrovať na ministerstve vnútra pod hlavičkou politické hnutie.

Ján Baránek
Ján Baránek
Zdroj: MARTIN DOMOK

Kollárova strana možno vyzerá štandardne, ale má v nej brata, niekoľko bývalých partneriek, štyroch členov rodiny Pčolinských vo funkciách...

Áno, dá sa k tomu povedať len to, že praxou do bodky napĺňajú podstatu svojho názvu. Možno to bol ich zámer, len my sme s tým úplne nerátali. Ústava to však nezakazuje, hoci otázky to vyvolávať môže.

Kde okrem pomoci so sanáciou ekonomických dôsledkov pandémie ešte vidíte diery v konaní vlády?

Mohli by byť aktívnejší na medzinárodnej scéne. Ako je možné, že Spojené kráľovstvo nás zaradilo na zoznam rizikových krajín, keď máme najlepšie čísla v Európe. Netvrdím, že ide o zlyhanie na strane ministerstva zahraničných vecí. Myslím, že je to zlyhanie vedenia štátu. Veď koľko máme ľudí, ktorí pracujú v Británii a teraz sú doma na Slovensku. Budú sa však chcieť vrátiť do práce tam. Vidíme, že koronakríza sa presúva aj do politického ringu. Briti to urobili recipročne. Nejde o to, že by sme nemali dobrú mieru chorobnosti, ale o to, že aj my sme ich na taký zoznam zaradili. Je to dôkaz, že naša diplomacia zlyhala. Načo sa pechoríme za výbornými výsledkami, čo sa nákazy týka, ak z toho nie je pre našich občanov žiadny úžitok? Prijali sme tvrdé opatrenia, tak asi ľudia aj očakávali istú pozitívnu odplatu za svoju disciplínu. Tá neprišla.

Zdá sa, že sčasti už vláda myslí na iné veci a chce sa venovať svojmu programu, ako mala v pláne. Predstavili sociálny balíček, hoci tie smerácke v minulosti kritizovali. Vyrobia tak ešte väčšiu sekeru, ako im nechal Smer?

To, že táto vláda odovzdá tej ďalšej väčšiu sekeru, je isté. V tomto prípade by som to však vôbec nekritizoval. Vôbec nevieme, čo príde po tejto kríze, ako sa preformátuje celý svet, čo bude s európskou ekonomikou, ako bude na tom Nemecko, čo bude s bankami. Takže by som sekeru nejako striktne nesledoval, lebo mám obavu, že aj tak to bude jedno.

Hádam nečakáte, že príde koniec sveta.

Ktovie, ale myslím si, že globálne vzťahy sa tak preformátujú, že sa možno začnú odpisovať niektoré dlhy, sanovať banky, takže namiesto striktného sledovania deficitu by som sa skôr pozeral na to, kam tie sociálne balíčky bude vláda smerovať. Treba, aby pomohli tým, o ktorých sme hovorili. Obávam sa však, že pre mnohých živnostníkov a podnikateľov to už bude neskoro.

Ako sa vy ako kresťan a konzervatívec pozeráte na to, že parlament sa zaoberal štyrmi návrhmi zákonov o interrupciách?

Na politické diania, ale aj na dianie v spoločnosti sa vždy musíte pozerať cez optiku aktuálnosti. Žiaľ, tie akútne veci, o ktorých sa stále rozprávame, sú nadradené novele interrupčného zákona. Hoci považujem túto otázku za veľmi dôležitú, určite by mali najskôr riešiť helikoptérové peniaze. Už pred mesiacom nebol čas na mnohostranové formuláre a systémové veci. Veď Babiš doslova rozdáva živnostníkom každý deň zo 500 korún. Zmeny v interrupčnom zákone nie sú akútny problém a isto by vydržali dovtedy, kým sa vyrieši ekonomická pomoc.

Mám pocit, že sa nielen pre túto iniciatívu, ale aj pre videá s ministrom Krajčím o náboženstve rozpráva viac ako hocikedy predtým. Je v poriadku, ak sa viera stáva štátnou vecou?

Videá s ministrom majú nejaké tie roky, filmovali ho, zverejnili. Mimochodom, situáciu okolo neho nepokladám úplne za fér. Tieto spoločenstvá tak fungujú. On nie je katolík, myslím, že je baptista. Jedna vec je však jeho prejav a prejav kazateľov a iná jeho politická činnosť.

Práveže problém bol, že on aj vyhlásil, že do politiky majú ísť kresťania. Ich morálka je vraj vyššia ako morálka nekresťanov. To je zvláštna diskriminačná logika.

Nebudem ho obhajovať preto, že aj ja som kresťan. Nemyslím si, že ľudia robia dobre len zato, že sú kresťania alebo že by len kresťania robili dobré veci. To má robiť každý, agnostik, žid, ateista. To, že má kresťan robiť dobré veci, vyplýva z jeho viery, ale nezabiješ, nepokradneš predsa platí pre každého. Neznamená to, že ideme do politiky implementovať katechizmus. Tie všeobecné „dobrá“ sú predsa rovnaké pre každého. Ak to myslel len ako výzvu pre kresťanov, aby sa viac angažovali v politike, je to v poriadku. Zatiaľ sa mi však nezdá, že by násilne vnášal prvky zo svojej viery do legislatívy. Nie sme štát, ktorý sa riadi nejakou vierou.

Možno nepresadzuje prvky viery, ale minimálne presadzuje svojich kamarátov zo spolkov kresťanov na posty v inštitúciách a v nemocniciach.

Pozrite, je lepšie, ak si tam dá kamarátov zo spolkov a spoločenstiev, ako keby si tam dal kamarátov z firiem a budeme zas svedkami zmanipulovaných verejných obstarávaní. Ak budú jeho kamaráti fungovať transparentne a odborne, nemôžeme proti tomu namietať. Ak budú podliehať korupcii, ako sme to zvykli vidieť, o to horšie aj pre kresťanov. To by bol silný signál, že aj kresťania sú skorumpovaní.

Andrej Danko dal v priestoroch parlamentu zrekonštruovať kaplnku, poslanci majú v miestnosti, kde sa konajú výbory, modliaci spolok. Patrí podľa vás toto do parlamentu?

Patrí to tam asi tak ako modlitebne poslancov islamského náboženstva.

Takže to na parlamentnú pôdu nepatrí?

Ak máme v ústave zakotvenú slobodu vyznania, tak to, že sa na jej praktizovanie vyčlení nejaký priestor aj v parlamente, nekritizujem, či ide o kresťanov, alebo moslimov. Nikdy som nepovedal - nepostavme mešitu na Slovensku. Ak sa veľká skupina poslancov zhodne, že také niečo chce mať, nech to majú.

Nepatrí náboženstvo do súkromnej sféry?

Na debatách o viere, náboženstvách, hodnotovo-etických otázkach nevidím nič zlé. Aj fanúšikovia futbalových klubov sa môžu rozprávať o futbale v parlamente a lobovať za peniaze do nich. V Spojených štátoch prezident stále prisahá na Bibliu

Sú však štáty, ako napríklad Francúzsko, kde sa viera drží striktne v súkromí.

Áno, záleží na konkrétnej krajine. V Poľsku je náboženstvo súčasťou politiky silnejšie ako na Slovensku a sú krajiny so štátnym náboženstvom, ako napríklad Anglicko, Dánsko, Fínsko, Izrael.

V parlamente je množstvo nových poslancov. Na jednej strane je obmena fajn, na druhej máte pocit, že namiesto aby robili, len sa učia, ako veci fungujú. Lebo ono nie je ľahké poznať postupy práce poslanca, výborov, všetky svoje možnosti, povinnosti a využívať ich pre dobro občanov. Nie je brzdou demo­kracie, že poslancom môže byť u nás každý?

Je to veľká brzda. A, žiaľ, OĽaNO v tejto veci zohralo veľmi negatívnu úlohu. Zvyšuje mieru chaosu v systéme. Sú na to dve riešenia. Treba zmeniť politický systém. To OĽaNO neurobí, lebo ak by sme mali mať napríklad 16 volebných obvodov namiesto jedného, museli by začať budovať regionálne štruktúry. Ďalej treba začať poriadnu debatu o využívaní pasívneho volebného práva. Aktívne právo je, že idete voliť, pasívne, že môžete byť volený. Obmedzil by som ho. Lebo ak ho obmedzené nemáte, môže sa stať teoreticky, že budeme mať v parlamente 20 analfabetov.

Prečo Peter Pellegrini založil tak rýchlo po voľbách svoju stranu? Chystá sa na predčasné voľby?

Myslím, že oni s predčasnými voľbami rátajú. V zákulisí sa šušká, že je snaha o povalenie tejto koalície do konca roka. Možno ste to aj vy zachytili. Pellegrini chce byť pripravený. Nedôvera v túto koalíciu je dosť vysoká, možno nie u občanov, ale u politikov.

Ján Baránek
Ján Baránek
Zdroj: MARTIN DOMOK

Je 20 percent, ktoré ukazujú Hlasu prieskumy, realistických alebo optimistických?

Také prieskumy som robil aj ja, tých 20, to je potenciál, ktorý strana skoro nikdy reálne nedosiahne. Je to matematická operácia, ktorá sleduje štatistické maximum a minimum. Ide o druhú voľbu voliča, ak by nemal svoju stranu, potom by volil Pellegriniho. V prieskumoch má možno deväť percent.

Medzi Smerom a Hlasom vidíte v budúcnosti spoluprácu alebo súperenie?

Ak by to mala byť spolupráca, tak vynútená okolnosťami. Aspoň tak to vidím dnes.

Koho sa má báť viac súčasná koalícia, Smeru alebo Hlasu?

Pellegriniho sa nemusia báť, lebo s ním si vedia predstaviť spoluprácu. Ak sa však bavíme o vyťahovaní hlasov, to je iná vec, vtedy sa môžu báť všetci. Pellegrini môže odobrať hlasy každému.

Ako si počína Smer v opozícii?

Fico má teraz iné starosti, ako robiť čo najlepšiu opozičnú politiku. Musí zachraňovať Smer. Kotlebovci sú tiež ako súčasť opozície nevýrazní. Akoby im chýbala dynamika. Momentálne má Matovič a jeho vláda z tohto uhla pohľadu dosť pohodlné vládnutie.

Môže sa teda skôr báť sám seba.

Áno, a teda ešte možno svojich koaličných partnerov, ktorých som nazval subkoalíciou.

Aké máte vlastne vzťahy s politikmi ako maji­teľ agentúry na prieskumy a analytik diania?

Korektné a pracovné.

Kamarátov medzi nimi nemáte?

Nie, ani si s nimi netykám. Je to aj zámer z mojej strany. Ak si s niekým tykáte, môže sa to preklápať do inej roviny. Nepociťujem potrebu stretávať sa s nimi inak ako pracovne.

Stretli ste sa niekedy zo strany ľudí s nejakým pohŕdaním preto, že ste politický analytik, že komentujete politiku v médiách? Povolanie politológa nie je v spoločnosti veľmi valorizované.

Ja nie som politológ, som doktor prírodných vied. Robím svoju robotu, to, čo som vyštudoval. Prieskumy verejnej mienky sú súčasťou štatistiky, na geografii sme sa ich učili robiť. To, že som politický analytik, priniesol život. Začali ma oslovovať novinári, ako ste ma oslovili aj vy. Ak ma niekto nazve politológom, uráža ma to. V mojom veku by to znamenalo, že som vyštudoval marxisticko-leninskú filozofiu. To mne nehrozilo. Ja som chodil na výsluchy pre domnelú protištátnu činnosť.

Keď si Igor Matovič prečíta, že ste o ňom povedali, ako jeho vláda fatálne zlyhala, zavolá vám?

To fakt neviem, uvidíme.

Volajú vám politici pre vaše komentáre na ich adresu?

Jasné, volajú mi. Ak mi aj politici zavolajú, nie je to kritika. Ja môžem robiť to, čo robím, oni tiež, takže je to v poriadku.

S agentúrou Polis však robíte prieskumy aj pre politické strany. Neodháňate si komentovaním politiky a politikov ich ako klientov?

Mám takú obavu. Jedných môže zvádzať, že ak si u mňa objednajú prieskum, budem k nim zhovievavejší. Ale tak to vôbec nefunguje. Moje názory sú konzistentné roky a nemajú nič spoločné s analytickou prácou a jej metódami pri realizácii prieskumov a ich vyhodnotením. V 90. rokoch som mal napríklad veľký konflikt s Mečiarom, ale aj tak ku mne prišiel ako za profesionálom so zadaním prieskumu.

Myslíte, že šancu zapísať sa do dejín má aj súčasný premiér Igor Matovič?

Samozrejme, že má šancu a ešte sa môže rozhodovať, ako sa zapíše. Zatiaľ sa podľa mňa zapisuje negatívne.

Matovič si zakladá na tom, že zostal autentický, že sa nezmenil. Aspoň to mu kvitujete?

Ale on je dnes premiérom, má na starosti riadenie štátu. Nemá sa správať rovnako. Nechcem mať premiéra aktivistu, ktorý loví trofeje a fotografuje šuplíky predchádzajúceho premiéra.

Mohlo by vás zaujímať: