Šéf hnutia OĽaNO ju predstavil ako obyčajnú ženu z východu a hoci je jednotkou kandidátky, hovorí, že je naivná, neskúsená a má problém povedať o sebe, že je politička.

Mária Šofranko je útla pani učiteľka, ktorú Igor Matovič predáva ako „ťahúnku“ svojich Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Neprekáža jej, že hnutie, ktorému sa upísala, produkuje poslancov na jedno volebné obdobie? Zaujíma sa o to, ako strana narába s príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktorý dostala na svoj chod? Myslí to s politikou vážne a akú váhu v nej môže mať, sa MÁRIE ŠOFRANKO (49) pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Nabrífovali vás kolegovia z komunikačného na náš rozhovor

Nie.

Nedali vám žiadne odporúčania?

Nie, žiadnu prípravu som nemala. Viete, ja to nejako neriešim. Ak mám rozhovor, rozprávam od srdca. Samozrejme, nájdu sa otázky, na ktoré neviem odpovedať. Nechcem sa však hrať na niečo, čo nie som, a političkou ozaj nie som.

To ste viackrát spomenuli, ale nakoniec musíte priznať, že ste političkou. Na bilbordoch ste rovnako veľká ako Igor Matovič.

Povedala by som to takto: Som politický kandidát bez politických skúseností.

Kedy ste si uvedomili, že už nemôžete hovoriť, že nie ste politička?

Uvedomila som si to na tlačovej konferencii, kde som vystúpila ako obyčajná neznáma žena z východu. Keď som vtedy videla toľko novinárov, precitla som a povedala som si: Ejha, vstúpila som do veľkého politického sveta.

Čím vás to zaväzuje?

Obrovskou zodpovednosťou.

Čím konkrétne? Čo sa zmenilo? Začala sa u vás nejaká autocenzúra?

Som človek, ktorý každú svoju prácu vykonáva na sto percent, a teda som si teraz uvedomila, koľko vecí si ešte musím naštudovať, s koľkými sa musím oboznámiť. Jednoducho, zatiaľ cítim, že mám pred sebou ešte dlhú cestu, nie som stopercentná, ale chcem byť.

Je energia, česť, dobré srdce a pokoj, ktorý niekto vyžaruje, predpokladom dobrej političky?

Myslím si to. Som tiež presvedčená, že práve preto si ma v OĽaNO vybrali za jednotku. Nedávno som čítala, čo som vtedy povedala. Pokiaľ viem, mali na výber aj iné osobnosti, aj iné ženy. Prečo vybrali práve mňa, to by asi bola otázka pre predsedníctvo. Ale, aby som odpovedala priamo na vašu otázku, nie. Určite nestačia len tieto štyri veci, aby som sa stala dobrou političkou. Dôležité je aj vzdelanie, profesionalita, skúsenosti, rozhľad...

Čo teda robí politika politikom?

Cítim, že političkou sa stanem vtedy, keď budem doma vo viacerých oblastiach, keď budem mať väčší rozhľad. Momentálne som doma v oblasti školstva. Myslím si, že ak budem vedieť odpovedať na otázky zo strany novinárov, mohla by som sa priblížiť k povolaniu političky. Samozrejme, pri jeho výkone sú dôležité roky práce, roky skúseností. Politikom sa nestanete zo dňa na deň.

Prečo ste Igorovi Matovičovi povedali áno, keď sa cítite taká nepripravená?

Pretože som zástupcom obyčajných ľudí. Mojou úlohou je motivovať týchto obyčajných ľudí. Je veľa takých, ktorí nemajú záujem o politiku, ktorí buď len nadávajú, alebo len pridávajú nepekné statusy na Facebook. Chcem oslovovať ľudí, aby sa začali viac zaujímať o dianie na Slovensku. Som obyčajná žena z východu a chcem ľudí motivovať, aby prišli voliť. Vôbec nemusia voliť naše politické hnutie, môžu voliť iné strany, ktoré sú nám hodnotovo blízke, lebo aj v iných sú dobrí, čestní ľudia, odborníci.

Čo vás na práci poslankyne láka? Každému napadne aj plat, ktorý nie je zanedbateľný.

Či veríte, alebo nie, to mi vôbec nenapadlo. Niekto mi po ohlásení kandidatúry pripomenul, aký môžem mať plat. Následne som sa opýtala, aké sú tam vlastne platy. Lebo som to, úprimne, nevedela. To nie je vec, ktorá mi napadne ako prvá. Mne napadlo skôr to, čím môžem prispieť a v akej oblasti môžem pomôcť.

Prečo kandidujete do parlamentu a nie neskôr napríklad za poslankyňu mesta či kraja? Prečo je práca v NR SR pre vás príťažlivá?

Kandidujem hlavne preto, aby som mohla niečo zmeniť. Aby som prispela napríklad v oblasti školstva, lebo si myslím, že v parlamente je priestor veci meniť.

Máte nejaký konkrétny návrh v školstve alebo v problematike regiónov, ktorý by ste chceli presadiť? Stačí nápad, nemusíte tu narýchlo vymyslieť návrh zákona.

Učila som bežné triedy, rómske triedy, málotriedky. Viem, že deťúrence zo sociálne slabších rodín a skupín prichádzajú do školy nepripravené. Presadzovala by som predškolskú výchovu pre detičky, hlavne z rómskej komunity. Bolo by treba začať už od troch rokov. Tieto deti musíme zaškoliť, lebo je veľmi ťažké, keď príde dieťatko do školy, má šesť rokov a neovláda jazyk. Otvoríte šlabikár a ono nepozná obrázky, nevie, čo na nich je. Je to veľmi ťažké, štartovacia dráha nie je rovnaká. Verím, že keby mali zaškoľovanie od troch rokov, do školy by prišli podstatne pripravenejšie a potom môžeme v prvom ročníku rozprávať o inklúzii.

Už existuje nultý ročník, povinná škôlka od piatich rokov a materské školy majú osnovy, čo musia deti naučiť. V čom by bol váš návrh iný?

Áno, ale to, čo navrhujem ja, by sa začínalo už od troch rokov a išlo by o zaškoľovanie detí hlavne zo sociálne znevýhodneného pro­stredia. Určite by bolo treba zatiahnuť do toho rodičov a venovať sa deťom z viacerých stránok. Napríklad sa môžu zdokonaliť v slovenčine, učiť sa spievať, maľovať, cvičiť… Rozdiel medzi piatym rokom a učením od troch rokov je v tom, že v piatom roku života to nestačí.

NAIVNÁ Mária Šofranko má problém povedať, že je politička a sama o sebe hovorí, že je ešte naivná a neskúsená.
NAIVNÁ Mária Šofranko má problém povedať, že je politička a sama o sebe hovorí, že je ešte naivná a neskúsená.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Nejdete si do politiky tak trochu oddýchnuť? Od školy alebo od zdravotných problémov s chrbticou?

Pousmievam sa nad touto otázkou, lebo si myslím, že v politike sa oddychovať nedá. Milujem školstvo a učenie, možno sa k nemu ešte vrátim, ale oddychovať nepotrebujem. A choroba? Hoci moja rekonvalescencia stále nie je ukončená, o oddychu nemôže byť reč.

Prečo, veď niektorí až toľko nepracujú. Viete, koľko dní vlani poslanci rokovali?

Nie.

Tipnite si…

Neviem, asi menej ako bežný človek v práci, 150?

Nie, len 69. Koľko poslancov zo 150 poznáte ako volička? Desať? Tridsať? Všetkých 150? Koľkých vnímate ako aktívnych?

Nejakých dvadsiatich?

Nebojíte sa, že aj vy budete po štyroch rokoch v parlamente neznáma? Že si ľudia nespomenú, že aj vy tam sedíte?

To by bolo celkom smutné. Urobila som tento odvážny krok a kandidujem. Práve preto by som chcela dôveru, ak ju získam, uchopiť do rúk zodpovedne a byť aktívnou poslankyňou.

Aký potenciál v politike máte, keď o sebe hovoríte, že politike nerozumiete? Politika, to sú aj vzťahy, procedúry, kontakty, vyjednávanie so zväzmi, s odbormi, s kolegami zo strán, z vlády…

Viete, som síce jednotka našej kandidátky, ale som aj volebný líder. Som tu na to, aby som spájala našich volebných kandidátov, aby som spájala ľudí, aby som chodila medzi nich. Moja pridaná hodnota je skôr v tom, že som lídrom viac zvnútra a nie navonok. Lebo je dôležité, aby sa ľudia stretávali, aby sa oboznamovali s činnosťou hnutia. Budem sa snažiť do toho všetkého postupne preraziť.

Ako vyzerá vaša kampaň? Pýtam sa aj preto, že ste boli nedávno hospitalizovaná a avizovali ste novú operáciu tesne pred voľbami.

Práve sme s ňou začali. Stretneme sa so všetkými politickými kandidátmi za OĽaNO v krajoch, kde s nimi rozoberieme celú našu stratégiu. Chcem chodiť medzi ľudí, takže ak budem stíhať a zdravie mi to dovolí, budem s nimi - s ľuďmi na uliciach, či už s kandidátmi, alebo s obyčajnými ľuďmi.

Priznali ste, že máte možno naivné predstavy o politike. Čo to znamená?

Myslela som tým, že som presvedčená, že všetci politici idú do politiky s dobrým úmyslom pomôcť ľuďom, ktorí sú nespokojní, nešťastní, ktorí majú problémy. Aspoň ja som taký človek, že by som do toho nešla preto, aby som obhajovala len svoje ciele alebo som mala z toho nejaké výhody. Vnímam však, že politici - niektorí, nie všetci - myslia len na obohatenie samého seba a na svoje vlastné priority.

Už ste za tie mesiace od ohlásenia vašej kandidátúry zažili aj nejaké prvé sklamanie? Stalo sa niečo, čo vám už stihlo ubrať z ilúzií?

Zatiaľ nie.

Ani v pozorovaní politiky vnútri strany alebo v reakciách ľudí?

Nie.

Už ste sa stihli zorientovať v zákonoch, aby ste vedeli komentovať, ktoré boli prospešné a ktoré nie?

Zatiaľ sa oboznamujem.

Takže ak sa vás opýtam na nejaký zákon, ktorý by ste vyzdvihli alebo zatratili, nebudete odpovedať?

Zatiaľ nie. Som hlavne za záchranu ľudského života. Na Slovensku máme veľmi veľa párov, ktoré si chcú adoptovať deti, preto som za to, aby dieťatko prežilo a aby si ho potom pár mohol adoptovať. Ale ak sa ma pýtate na sprísnenie interrupcií, myslím, že zákon by mohol zostať taký, aký je.

Mali by sme prijímať neočkované deti do škôlok?

Teraz je o tom veľká debata aj pre mňa osobne, keďže mám malého vnúčika. Rozprávali sme sa, či ho očkovať a v akých mesiacoch. Viete, ak neočkované dieťa neohrozí zdravie ostatných detí, tak si myslím, že by nebol problém prijať aj nezaočkované deti. Podobný názor ako ja má mnoho mamičiek, ale nemusí byť správny. Odborníci hovoria o kolektívnej imunite, to znamená, že zdravé deti, ktoré sa nechajú zaočkovať, ochránia tie, ktoré sa zaočkovať nemôžu. Asi by sme mali počúvať odborníkov.

ZNÁMI Šofranko sa pozná s Matovičovcami vďaka aktivitám v obci, odkiaľ pochádza Pavlína Matovičová.
ZNÁMI Šofranko sa pozná s Matovičovcami vďaka aktivitám v obci, odkiaľ pochádza Pavlína Matovičová.
Zdroj: TASR

V OĽaNO je množstvo ľudí veľmi konzervatívnych, nábožensky založených. Nepozerajú na vás krivo za to, že ste rozvedená?

Zatiaľ som sa s tým nestretla a poviem vám, že množstvo manželstiev je navonok šťastných, no nevychádzajú tak dobre so svojím manželom či partnerom ako ja.

Čo vám chýba v rodinnej politike?

Napriek tomu, že som rozvedená, rodina je nadovšetko. Problém je, že veľa otcov musí odchádzať pracovať do zahraničia. Rodiny nemôžu byť spolu, otcovia nepoznajú vlastné deti, lebo chodia domov len na víkendy. Rodiny sú rozbité a ľudia sa odcudzujú.

Prevrátite oči, keď počujete spojenie tradičná rodina? Alebo ste jej zástankyňou?

Hovorím, že keď sa dieťatko narodí, má dve rúčky. Jednu pre mamku, druhú pre otecka. Som za to.

Ste nejako nábožensky založená?

Som veriaca.

Máte priateľa po svojom boku?

Nie.

V jednom rozhovore ste povedali, že by ste sa možno venovali aj vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. Už ste si vyjasnili, k čomu viac inklinujete, či je to toto alebo školstvo?

Najbližšie mám ku školstvu. Žijem však na Spiši, kde je veľmi veľa rómskeho obyvateľstva, tak by som sa chcela venovať rómskemu školstvu.

Aké sú najvypuklejšie problémy východu, regiónu, odkiaľ pochádzate?

Bieda.

Čo konkrétne to znamená?

Ľudia nemajú prácu, odchádzajú za ňou, žijú z veľmi mála peňazí. Máme tiež zanedbané cesty. A potom problémy celého Slovenska - školstvo a zdravotníctvo. Myslím si, že veľkou výzvou je aj množstvo rómskeho obyvateľstva, to treba riešiť, pretože deti musia chodiť do škôlky, školy a ich rodičia musia pracovať. V Bratislave sa s tým až tak často nestretávame.

S čím, ak môžete povedať príklad

Konkrétnejšie? Práve minulý týždeň som išla po chodníku u nás v Spišskej Novej Vsi a zacítila som, že tašku, ktorú som mala, má v rukách aj niekto iný. Bol to mladý chlapec, otočila som a opýtala sa, čo to robí. Rozprávala som sa potom s ním, že sa to nepatrí a že to nie je správne. Povedal mi, že to robí preto, lebo nemá doma peniaze a nemajú z čoho žiť.

Ktoré problémy sa dajú riešiť za najbližšie  volebné obdobie a ako?

Na to ťažko odpovedať jednoznačne, lebo či je to školstvo, zdravotníctvo, alebo doprava, treba najskôr celú situáciu zvážiť a nastaviť priority a až potom ponúknuť riešenia. Neviem, či je to možné urobiť počas jedného volebného obdobia, lebo v každej oblasti je veľa problémov. Hnutie OĽaNO však pripravilo pre jednotlivé oblasti konkrétne riešenia.

Čítala som pomerne desivý príbeh vášho pôrodu. Čo sa stalo, že dcéra skoro zomrela a vám zlomili stavce?

Bola som zdravá mamička, ktorá prišla porodiť. Ibaže sa stalo to, že pán primár sa rozhodol, že mi vyvolá pôrod. Mala som vtedy 26 rokov, prosila som ho, aby to nerobil. On si však nedal povedať, dokonca si spomínam, že povedal takú vetu: Neprídem kvôli vám v sobotu do práce, keď to na vás príde. Bola som mladá, povedala som, vy ste odborník. Som proti tomu, povedala som, no on tvrdil, že to zvládneme, že to bude rýchle. Prišlo k chybe personálu. Bolo to síce rýchle, ale tragické, bojovali sme o život ja aj moja dcérka. Zobudila som sa druhý či tretí deň v noci, pán primár sedel pri mne. Opýtala som sa ho, čo tu robí. On vraví: Pozerám sa na vás a prosím vás, aby ste nezomreli. Vravím mu, ja som vás prosila, aby ste mi ten pôrod nevyvolali a vy ste to urobili.

Máte problémy s chrbticou. Veríte lekárom?

Nie všetci lekári sú rovnakí, je tu veľa odborníkov. Môj pôrod mal pokračovanie. Dcér­ke dávali šancu na prežitie len 15 percent. Po roku by mala teda zomrieť. Mne zlámali stavce, 23 rokov som mala bolesti. Už ich ani ne­vnímam, lebo sú súčasťou môjho života. Pred pol rokom som však už nemala ani platničku a bolo nutné riešiť to operačne. Stretla som sa s lekárom vo vojenskej nemocnici v Ružomberku a bol neuveriteľne profesionálny. Tento pán doktor mi to operoval tak, že môžem fungovať. Verím, že na druhú operáciu vo februári už nebudem musieť ísť. Takže verím niektorým lekárom, nebudem ich všetkých hádzať do jedného vreca.

Takže od pôrodu ste mali skôr pozitívne skúsenosti?

To nevravím, preto uvediem príklad spred Vianoc. Bola som si dať aplikovať infúziu. V jednej ruke infúzia, v druhej 10 eur na zaplatenie poplatku za úkon, ktorý odo mňa pýtali deň predtým a ktorý som napokon nezaplatila. Ďalší deň som potrebovala rovnaký úkon a povedali mi, aby som si to vyriešila inak, že mi to neurobia. Sadla som teda do auta, šla do iného mesta, kde s tým nebol problém. Takže podľa mňa je všetko o ľuďoch a ich prístupe.

Keď ste sa v Harichovciach stretávali s Matovičovcami, ako často prišla reč na politiku?

Práveže politika veľmi témou nebola. Poznáme sa asi päť rokov. Keď sme sa spoznali, v Harichovciach sme mali cirkevné centrum voľného času. Venovali sme sa deťom, mládeži, dospelým a robili sme aj tábory. V jednom z nich boli aj ich deti. S pánom Matovičom a jeho manželkou sme v tom čase neboli kamaráti. Ani som si s ním netykala, keď mi zavolal. Prišli, pozdravili sme sa, občas som sa ho opýtala, ako ide politika, pán Matovič, sledujem vás, držím vám palce. Vždy sa mi páčilo, čo robí, ako sa nebojí a ako bojuje. Nikdy sme však nejako zvlášť politiku nerozoberali a viac sme sa bavili o deťoch. Veď bol v čase svojho voľna.

Dali ste si prihlášku najskôr do strany Za ľudí? Ako to bolo?

Poviem vám, ako to bolo. Pretože mám veľké dieťa, dcéru, ktorá bude mať 24 rokov, mám dostatok voľného času. Celý život mám potrebu pomáhať, bojovať stále za čosi, byť spravodlivá. Všimla som si, že strana Za ľudí volala ľudí, aby vstúpili do strany. Cítila som, že prišiel čas, aby som sa aj ja aktívne zapojila do diania, aby som bola v niečom nápomocná. Tak som si tú prihlášku podala. Nestretla som sa však s nikým zo strany Za ľudí, len cez telefón mi koordinátor poslal prihlášku. Vôbec som nerozmýšľala, že by som bola na kandidátke. No a potom prišla ponuka od pána Matoviča, ktorá ma zaskočila. Nikdy v živote by som si nepomyslela, že budem na kandidátke, a už vôbec nie, že budem jednotkou. Pomyslela som si, mohol osloviť hocikoho, sú možno tisícky šikovnejších žien. Hneď som stiahla prihlášku do Za ľudí, volala som tam. Najskôr som ukončila jedno, kým som prijala druhé. Nehľadajte, prosím, za tým vypočítavosť.

Znamená to, že ste zvažovali voliť stranu Za ľudí?

V minulých voľbách som volila OĽaNO. Do strany Za ľudí som chcela ísť, lebo boli noví, nemala som odvahu zavolať pánovi Matovičovi, že chcem byť aktívna u nich. Myslela som si, že by ma ani nechceli, lebo už dlho dobre fungujú. Úprimne sa mi páči, ako OĽaNO bojuje za pravdu a logicky mu dám hlas aj teraz.

Čím vás presvedčil, aby ste vyšli s kožou na trh?

Keby mi išlo o slávu, o moc, o spomínané peniaze, tak by som do toho nešla. Možno je to uveriteľné, možno nie, ale ja som sa rozhodla vstúpiť do politiky s presvedčením, že môžem niekomu pomôcť. Nepozerala som ani tak na seba a stratu súkromia neriešim, patrí to k tomu. Ani sa k tomu nevyjadrujem, nemala som zatiaľ zlú skúsenosť. Či už pomôžem z parlamentu, alebo z iného miesta, vždy si vravím, že to stojí za to.

Na fotke: Mária Šofranko strana Oľano.
Na fotke: Mária Šofranko strana Oľano.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Pýtal sa vás Igor Matovič, či mu neodídete?

Nie, nepýtal sa.

Asi ste si všimli, že mu ľudia odchádzajú.  Keďže systém je taký, že OĽaNO produkuje často politikov na jedno volebné obdobie. Nebojí sa, že aj vy mu odídete? Rátate s tým, že ak vás zvolia, bude to len na štyri roky a dosť?

Možné je všetko, ako sa hovorí. Ale nepýtal sa ma. Vedela by som odísť, iba ak by sa niečo závažné stalo, s čím by som vnútorne nesúhlasila.

Hovoríte, že ho beriete, aký je, s kladmi aj so zápormi. Čo to znamená?

Stále vravím, že ho nepoznám dostatočne dobre. Je to môj šéf, stále sa iba spoznávame a musím povedať, že sa správa ku mne veľmi slušne. Nerozprávame sa spolu až tak často, lebo je kampaň a času veľa nie je. Pri našom prvom stretnutí som mu úprimne povedala, že forma jeho vystupovania by mohla byť niekedy aj iná. Na druhej strane, Igor Matovič iný nebude a ak si odmyslím jeho správanie, čo sa formy, nie obsahu týka, tak to, čo rozpráva, má zmysel. Beriem ho takého, aký je. Aj on sám si občas uvedomí, keď prestrelí, a premýšľa o sebe kriticky.

Čo ste za tie mesiace zistili o fungovaní hnutia? Vládne tam demokracia? Máte v ňom nejaké slovo?

Áno, určite tam vládne demokracia. Stále vidím chlapcov, ako sedia pokope a rozprávajú sa. Je tam veľmi veľa ľudí, stále sa to mení. To je zatiaľ môj postreh.

Ukázali vám účtovníctvo hnutia, ako míňajú príspevok od štátu?

Zatiaľ nie, myslím, že to ani nie je potrebné.

Budete sa pýtať na financovanie strany?

Určite áno, časom. Teraz neviem, čo skôr.

Dostávate nejaký plat zo strany? Čo vás aktuálne živí?

Momentálne som zamestnankyňou OĽaNO, konkrétne od 1. januára.

S platom od strany?

Áno.