Tip na článok
Prerazila napriek tomu: Speváčka Eva Máziková prezradila, čomu čelila na začiatku kariéry.

„#MeToo? Stalo sa mi to, ale nejdem do toho,“ reaguje známa speváčka, či sa zapojí do vlny obvinení z obťažovania

Na Slovensko sa vracia čoraz častejšie. Kvôli práci, najlepšej kamarátke, s ktorou sa radí, aj kvôli mame, ktorá sa presťahovala do penziónu pre seniorov. Sama chce byť však pochovaná v Bavorsku.

Galéria k článku (12 fotografií )
Prerazila napriek tomu: Speváčka Eva Máziková prezradila, čomu čelila na začiatku kariéry.
Nie je nad staršieho: Pri zajačikovi by sa Eva, na snímke s manželom Petrom, vraj cítila ako jeho mama.
V roku 1972: Eva vtedy vyhrala Bratislavskú lýru.

Už aj testament mám napísaný, som pripravená na všetko,“ prezrádza pragmatická EVA MÁZIKOVÁ (68), možno aj preto, že začiatok jej kariéry bol nepredvídateľný. Ju tiež postretli trampoty so sexuálnym obťažovaním zo strany vplyvných mužov. „Potom som si aj vypočula - tú pesničku nedostaneš,“ hovorí o následkoch svojho odmietnutia.

So známou speváčkou sa zhovárala KRISTÍNA DUGOVIČOVÁ.

Keď ste v Bratislave, vždy spíte v hoteli, v ktorom sme sa teraz stretli. Zvyk?

Cítim sa tu ako doma. V roku 1975 som sa v tomto hoteli vydávala. Keď som bola v šou Tvoja tvár znie povedome, žila som tu viac než štyri mesiace. Poznám všetky čísla izieb, ale stále vidím svoj apartmán, v ktorom som sa učila pesničky. Každému som sa ospravedlňovala, že musím naplno spievať. Ale oni radi počúvali, jeden hosť mi raz dokonca doniesol kvetinky. Milé. A dnes som tu zas. Na raňajky mi spravili tekvicu, ktorú milujem, a volské oko. Super, mám všetky vitamíny. Lebo potom celý deň jem už len ovocie. Vidíte, na cestu domov som si kúpila časopisy, aby som vedela, ako je to s tou Gregorovou.

Tak vás jej osud zaujíma?


Viete, s Hanou sa poznáme. Ale keď som ju videla s týmto mladíkom... Hovorila som si - No go (zlá cesta - pozn. red.), dievča. Mal niečo v tvári, čo mi bolo nesympatické.

Šípili ste problémy?

Áno, ale to nikdy neviete. Hana vyzerala fantasticky a keď ste zamilovaný, pozeráte sa na svet cez ružové okuliare. Toto jej neprajem, nezaslúžila si to. Lebo on je sviňa charakter.

Vám by sa to nestalo?

Asi nie, ja veľmi dávam na svoje dieťa. Keby mi syn povedal nie, porozmýšľala by som, lebo on ma vidí inými očami. A ja si dám povedať, viem uznať, že má pravdu. Píšem si zoznamy za a proti. Určite by som nešla za nejakými veštkyňami, lebo tým neverím. A keď ešte aj peniaze zoberú, tak je to naozaj len biznis.

Aj po vás idú zajačikovia? Alebo sa vás boja?

Kedysi, keď som bola mladá, sa ma všetci muži báli. Ale ja som z generácie, ktorá sa hneď vydávala a ženila.

Ale čo tí mladíci?


Kedysi sa báli, ale dnes je ich okolo mňa dosť. Včera som bola v Nových Zámkoch, pricestoval za mnou jeden mladý muž, ktorý kamkoľvek, kde spievam, mi príde vlasy robiť. Zajačikovia, k tým mám úplne iný vzťah. Obdivujem kočky ako Zdena alebo Zora, ktorým to s mladšími partnermi fantasticky funguje. Ale ja by som to nevedela, bola by som ako mamička. Som jednoducho stará škola. Milujem, keď ma manžel rozmaznáva. Keď ma ráno zobudí raňajkami a večer mi dá o pol jedenástej pusinku na dobrú noc. A pritom sme obidvaja Škorpióni.

A predsa spolu vychádzate.

Prvých dvadsaťpäť rokov to bolo ťažké. Ale potom stiahol chvostík. (Smiech.) Veľa rozprávam, ale nikto nevie, aká som. Keď sa mi niečo stane, idem do kútika a poplačem si. Nenávidím spovedať sa druhým. Porozprávam sa len s manželom, lebo my sme rovnaké duše, ja som tá „hrrr“ a on je „kľuďas“.

Čím sa v Mníchove zaoberáte?

Dvadsaťpäť rokov som mala vlastnú kozmetickú prax, ale nie na botox alebo kyselinu hylaurónovú. Pracovali sme s pacientmi s rakovinou, ktorým sme robili lymfodrenáž, aby sa im uľavilo od bolesti. Vždy keď žene amputujú prsník alebo ruku, prestáva fungovať lymfa, telo puchne a energia neprúdi. Prenajala som si veľký dom, mala som desať zamestnankýň a spolupracovala s viacerými nemocnicami. Bolo to veľmi pekné obdobie, ale potom som to už psychicky nezvládala.

Na to treba mať silné nervy.

Presne, to nie je len o tom, že telo príde. Kože spálenej od ožarovania sa ani chytiť nemôžete. Ak nepostupujete dobre, môžete pacientovi vyvolať migrénu. Tak, ako teraz veľa rozprávam, pri lymfe musíte byť absolútne ticho. Viete, čo je najhoršie? Každý povie - bude to lepšie. Ale to sa neodvážite povedať, lebo viete, že to lepšie nebude. Ku koncu som robila už len administratívu a potom som to predala.

Vašimi rukami prešiel aj Patrick Swayze.

Mala som veľa známych ľudí z Hollywoodu, v Nemecku je totiž najlepšia klinika na sprevádzanie rakovinových pacientov. Patrick bol v poslednom štádiu rakoviny pankreasu, na ktorú zomrel aj môj ocko. U Patricka to trvalo dosť dlho. Bral najsilnejšie lieky proti bolesti, navyše fajčil a všetko. Priletel aj so svojou lekárkou privátnym lietadlom. Bol u nás dvakrát na štyridsaťminútovej masáži a ja som musela podpísať zmluvu o mlčanlivosti, ktorá trvala tri roky.

Vyzeral, že svoj boj vzdal?

To nebol ten Patrik, to už nebol Hriešny tanec. Jeho žena bola veľmi silná. Teraz o nej čítate všeličo, ale keď vidíte, ako sprevádzala človeka, ktorého ľúbila a ktorý umieral, jednoducho viete, že to bola jej najväčšia životná láska. Nemyslím si, že to hrala. Bolo to naozaj z hĺbky jej duše.

Mnohí sa z rakoviny vyliečili.


Samozrejme, napríklad moja kamarátka, moderátorka Sylvie Meis. Keď som v roku 2010 tancovala v Let’s Dance na Markíze, ona súťažila v nemeckej verzii na RTL. Takisto ako ja obsadila druhé miesto. Aj s kratučkými vlasmi. Pre obe to bola výhra. Ona dokázala poraziť rakovinu a ja som ľuďom dodávala silu, že v šesťdesiatke sa život nekončí. A teraz naposledy som sledovala Evelyn. Nepáčilo sa mi, keď niekto poukázal na jej postavu. Veď každý je iný. Jeden vysoký, druhý nízky, chudý aj tučný.

Už len tvrdením, že búra predsudky, sa na inakosť upozorňuje.

Je to azda v nejakom kódexe, že žena musí byť štíhla? Veď muž sa do nej zaľúbi pre jej charakter, krásne oči, vôňu, myslenie.

To je odpoveď na otázku, prečo si chlap niekedy nájde po krásavici úplne obyčajnú babu.

Moja kamarátka mala šťastie, zobrala si jedného dobrého zubára a pritom ani nie je taká pekná, ale má niečo v sebe. A teraz má hrad a je grófka! Haló, kde som bola ja?! (Smiech.) Ide o moment, keď jeden druhému zavonia a zmení mu to život. Ja môžem svojho manžela stále voňať. Samozrejme, niekedy by som ho zabila. Potom zmiznem do Bratislavy a hneď ho zasa ľúbim. To je normálne, lebo sme ľudia.

Čo si myslíte o tom, že v niektorých časopisoch majú zákaz písať o ľuďoch starších než päťdesiat rokov?

Tak z čoho sa skladá svet? Ľudia sa dožívajú viac rokov, rodí sa málo detí, je čoraz viac starších. V práci, keď ťa vyhodia v päťdesiatke, už si nové miesto nenájdeš.

Aj v Nemecku?

Aj tam je to veľký problém. Teraz sa to možno mení. Môj manžel má šesťdesiatdeväť, ježišmária, aký je starý, a začal robiť pre jednu americkú IT firmu. Tri dni v týždni. Hovorí, že to prospieva jemu aj firme. Má know-how, kontakty, vie komunikovať. Moja najlepšia kamarátka, ktorá býva v Bratislave a je o desať rokov staršia než ja, mi predtým vravela - Evička, dávaj si pozor, teba stále volajú na Slovensko, si žiadaná, ale čo keď tvoj manžel bude na teba žiarliť...

Muži nezvládajú, keď sa ženám viac darí.

Presne tak. Môj manžel je na mňa veľmi hrdý. Ale až teraz vidím, ako ho práca zmenila. Vstáva o šiestej (čo je pre mňa hrozné, lebo ja spím do pol desiatej), spraví mi raňajky, odíde a o pol jednej je späť. Vidím, ako veľmi je spokojný.

Muži nezvládajú ani to, keď žena donesie do domu viac peňazí.

U nás to problém nie je. My máme manželskú zmluvu, on má svoje, ja mám svoje. Keď sme ju podpisovali, otec vravel, že som hlúpa. Ale ja som povedala - s čím som prišla, s tým aj odídem.

Manžel na tom trval?


Nie. Zmluvu sme uzavreli dávno po svadbe, lebo v Nemecku to bolo bežné. Nakoniec sa vďaka tomu viac rešpektujeme. Nikdy som sa neocitla v situácii, že by ma manžel dotoval.

Potom nemáte ani prehľad, koľko zarába?

To mám, ale... No, zarába, my sme už obaja v penzii. Každý máme svoje a vážime si seba navzájom. Všade rozprávam, že mužov potrebujeme, lebo niekto musí zaplatiť dovolenku. Ale to len zo žartu. Teraz bude mať manžel sedemdesiat, chcem ho pozvať na cestu do Karibiku, ktorú zaplatím. Dokonca aj testament mám už napísaný. Ja som pripravená na všetko. (Smiech.)

Celkom by ma zaujímalo, čo v ňom je.
Už keď som išla do jednej reality šou, napísala som predtestament. Dom mal zdediť náš syn a manžel v ňom mohol zostať žiť až do smrti. Ale ak by si tam priviedol nejakú štíhlu blondínku, v tom momente by musel z domu.

Tmavovlásku by mohol?

Vedela som, že brunety nemá rád. Teraz má ten papier zarámovaný vo svojej pracovni.

Vravíte, že najlepšiu kamarátku máte v Bratislave. Prečo nie v Mníchove?

To je zaujímavé. Bývam v kráľovskom Bavorsku, čo je najkrajšia časť Nemecka. Chcú sa oddeliť, čo sa určite nestane, ale u nás aj hodiny idú ináč. Bavori sú povahovo bližší Slovákom. Hneď vám tykajú a podajú pivečko, majú veľa krásnej prírody. Luigi (Ľudovít II. - pozn. red.) bol náš kráľ. Vtedy keď žil, si mysleli, že je šibnutý, ale z toho, čo zanechal, žije dnes celé Bavorsko. Práve môj syn býva na Chimsee, kde stojí jeden z jeho zámkov. Inak ma všade pozývajú, Oktoberfest ma nestojí ani euro, ale už to nemám rada, dosť sa bojím teroru. Našťastie, tento rok sa nič nestalo.

Aj bavorské priateľky sú iné?

Sú, ale vo všeobecnosti sa veľmi málo zdôverujem, neotváram sa až tak. Mám tam šesť fantastických kamarátok, všetky sú mladšie než ja. Napríklad herečku Ninu Proxovú zbožňujem. To je baba ako „ďábel“. Teraz dala vyhlásenie #MeToo. Tak som rozmýšľala, či k tomu tiež niečo napíšem…

Na to všetci čakáme.

Ale nejdem do toho.

Škoda.

Už je toho veľa. Mne sa to stalo veľakrát. Nepoviem meno, ale veľakrát. To sa predsa každej jednej žene stalo...

Vám v období, keď ste začínali?

Keď som začínala. Keď si známa, muž má strach, že mu odpovieš. A ja som vždy odpovedala. Stačil náznak. Teraz s tým zrazu všetky vychádzajú. Teraz sú všetky silné, ale vtedy neboli. A pritom sa mali ozvať vtedy. Ja som sa ozvala, ale potom som si aj vypočula: „Tú pesničku nedostaneš.“ Nechcem prezradiť, o koho išlo, tí ľudia už pomreli. Silní zostanú.

Čo teda v takýchto situáciách povedať, aby sa to neminulo účinkom?

Akým právom ťa niekto začne obchytkávať alebo volať do postele? Akým právom?! Som otvorený človek.

Ktorá speváčka tú pesničku dostala?

To by ste sa veľmi čudovali, keby som to povedala nahlas.

Ale to asi nie je nič nové.

Vezmite si, čo sa dialo už v Pompejach. Dnes je znova veľmi otvorený svet, úroveň morálky sa zosunula a teraz sa čudujeme. Zrazu známe osobnosti vyjdú s pravdou von. Všetci poľujú na herca Kevina Spaceyho, zároveň sa „vyautoval“, že je gay. Čo je na Slovensku stále tabu. Pritom ja si s gaymi veľmi rozumiem. Teraz som veľmi šťastná, že v Nemecku prijali nový zákon a môžu sa brať.

Stihli ste už gay svadbu?

Stihla.

A?

Krásne. Dvaja muži, ale takí dobrí. Jeden z nich je známy architekt, obaja ovládajú reči. Som s nimi veľmi rada a hlavne viem, že ma nebudú otravovať. Dobre voňajú a vedia poradiť. Ja mám len dobré skúsenosti. Možno, že sú aj iní. Ale každý si hľadá podobné typy ľudí, ako je on sám. Prečo sa stáva, že manžel sa rozvedie so ženou a zoberie si jej kamarátku? Lebo keď máš kamarátku, má podobný charakter ako ty a vie o tebe všetko. No ja som múdra… Ale je to tak!

Mohli by ste viesť manželskú poradňu.

Viete, čo je najhoršie? Keď muž dostane krízu stredného veku, deti sú z domu, ženy, ktoré nechali svoju profesiu, zrazu nevedia, s čím začať. To sa mne nikdy nestane. Vždy začnem pri sebe. Ešte mám „to do zoznam“, teda zoznam všetkého, čo chcem vidieť a čo všetko chcem zažiť. Teraz som mestová. Znova by som chcela ísť do Barcelony a na Korziku. S manželom sa chystáme na Valentína IC vlakom do Paríža. V apríli odchádzame z Hamburgu do Anglicka do Southamptonu a potom pokračujeme do Holandska. A teraz vo štvrtok sme sa vrátili z Ríma, kde sme do Fontány di Trevi hodili mince. Želali sme si ešte jedno vnúča. Ale nie, syn s nevestou sa rozhodli, že budú mať len jedno dieťa.

Prečo? Veď koľko ste čakali na to prvé, celý národ to s vami prežíval.

No veď to, aj darčeky som v predstihu dostávala. A keď sa Lily narodila, celý svet sa pre mňa zmenil. Zrazu človek vie, prečo žije. Teraz by nevesta chcela ísť už pracovať a malú dať na tri hodiny denne do jasieľ. A to dieťa má jeden rok a tri mesiace! Nebola som s tým spokojná, ale nevesta hovorí, že dieťa potrebuje sociálne kontakty.

Možno na tom niečo je.

Je. Ale podobne to bolo aj s krstinami, na ktorých mi záležalo. Nevesta najprv hovorila, že ona je evanje-lička a môj syn katolík, tak nech si ich dieťa samo vyberie. A ja hovorím, v Bavorsku sú všetci katolíci a keď ty si za sociálne kontakty, tak pôjde do školy a nebude môcť chodiť na náboženstvo s ostatnými. Rozmýšľaj trochu. Tak som ju jej vlastným argumentom zničila. Mimochodom, môjho syna, ktorý bude mať na budúci rok štyridsať, krstil kardinál Ratzinger. A keď ho zvolili za pápeža, my sme plakali. Aj som potom bola u neho vo Vatikáne na audiencii, ale jasné, že ma už nepoznal.

Tlačíte na ďalšie vnúča? 
Netlačím, povedia mi, že aj ja som mala len jedno dieťa. Viete, nemôžem ničím argumentovať! Ale Pán Boh to rieši, on to zariadi.

V Mníchove sa zrejme stretávate aj s ďalšími Slovákmi. Poznali ste Sylviu Volzovú, ktorá sa odtiaľ vrátila na Slovensko, aby založila s Pavlom Ruskom Markízu?
Tú vôbec. Viem, že tu žil Richard Sulík, ktorého rodičia emigrovali. Iba mi hovorila kamarátka, že máme politika, ktorý hovorí veľmi dobre po nemecky, ale so slovenským prízvukom. Veľmi som vyvalená, že bratislavským županom sa stal Juraj Droba. A teraz som zvedavá, čo spraví. Informovaná som o všetkom, zaujímam sa. Väčšinu života som síce žila vonku, ale viete, koľko emigrantov sa vrátilo na dôchodok domov. Lebo na Slovensku je život lacnejší.

Nechceli ste aj vy v Bratislave kúpiť niečo stabilné?

Rozmýšľam nad dvojizbovým bytom, dnes som mala mať obhliadku. Mamička, ktorá má deväťdesiatjeden, žije teraz v penzióne. Hlava jej funguje a vyzerá naozaj výborne. Už si nechala biele vlásky, takže je ako rozprávková babička. Ale už nevládze chodiť.

Nechcela ísť za vami do Nemecka?

V Mníchove sme v poschodovom dome a ona už neprejde. V penzióne ju veľmi ľúbia, tak sa z toho teším.

Takže sa vraciate častejšie?


To mi duša nedá. Keď sa to tak zoberie, každé dva týždne som tu. Ale niekedy sedím vo vlaku, som ešte v Salzburgu a môj manažér volá - Zlatko, zajtra prídeš zase. Je to len päť hodín cesty. Dnes mám však zlé svedomie. Nestihla som ísť ockovi na hrob, ale nemám kedy. Kým sa dostanem do Slávičieho údolia, dlho to trvá. Rozmýšľam, že hrobku si kúpim v Nemecku. Syn by sem asi nechodil. V Garmischi, čo je len hodina a pol cesty, sú už pochovaní manželovi rodičia.

Myslíte naozaj na všetko.

S manželom sme sa dokonca dohodli, že ak budem veľmi chorá, pôjdeme do Švajčiarska. U nás je to zakázané, ale tam dostaneš tabletku a zaspíš. Som typ, ktorý by asi nedokázal ležať s veľkými bolesťami, všetkých okolo by som tyranizovala. To už si iný človek. Ako keď si opitý. Vtedy povieš aj to, čo inak dusíš v sebe. Ja si dám dva poháriky, prvý a posledný. Čo je medzi tým, už nehovorím. Ale s tým problém nemám. Tak sme sa s manželom dohodli, uvidíme, kto to vydrží dlhšie. My by sme chceli odísť spoločne, ale nikdy nevieš.

Stále však máte veľa energie.

Ani si neuvedomujem, že ju mám. Často si vyjdem do lesa, zakričím si a keď ma nikto nepočuje, aj všetky tri slovenské slová poviem. A potom prídem veľmi pokojná domov. Mnohí emócie dusia v sebe, ale raz to vyjde von. V tomto mám svoju silu. Pamätám sa, keď bol David Copperfield v Mníchove, veľmi sme ho chceli s kamarátkami vidieť, tak sme sa pekne obliekli a sadli si do prvého radu. Bum, chcel niekoho hypnotizovať a ukázal na mňa. Dvaja asistenti ma zobrali na pódium a ako som sa k nemu blížila, vraví - Ty nie si moja múza, ty máš veľa energie. Tak spravil čáry-máry fuk, vytiahol mi kvetinku z výstrihu, poďakoval sa a poslal ma preč. Lebo cítil, že ma nedokáže ovládať. Ja už som tam išla s tým, že - to sa ti nepodarí, ty kocúrisko zlatý!

VIDEO Plus 7 Dní