Tip na článok
Ján Richter:  „Otvorené zadefinovanie, že by mal niekto odísť, vo vedení strany nepadlo.“

Minister Richter: „Myslím si, že Robert Kaliňák je pre Smer stále prospešný a potrebný.“

„Cítim sa viac ministrom ako generálnym manažérom Smeru,“ hovorí šéf rezortu práce.

Galéria k článku (8 fotografií )
Ján Richter:  „Otvorené zadefinovanie, že by mal niekto odísť, vo vedení strany nepadlo.“
Ján Richter:  „Otvorené zadefinovanie, že by mal niekto odísť, vo vedení strany nepadlo.“
Ján Richter:  „Otvorené zadefinovanie, že by mal niekto odísť, vo vedení strany nepadlo.“

Hovorilo sa, že vo funkcii ministra práce by mal skončiť, lebo strana potrebuje v tejto chvíli silného manažéra. Ján Richter však tvrdí, že pohovory robia skôr na funkciu generálneho manažéra Smeru ako na jeho náhradu v rezorte. On sa ministrom cíti viac ako manažérom. Čo očakávať od snemu najmocnejšej strany na Slovensku? Je koalícia taká slabá, že z pohľadu vplyvu na život voliča ňou zatrasie taká banálna vec ako ich vlastné platy? Aké ústupky a komu plánuje minister práce v novele Zákonníka práce o nočných príplatkoch?

O dianí v Smere, v rezorte aj vo vláde sa s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny JÁNOM RICHTEROM (61) rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Cítite sa viac ako minister alebo manažér Smeru?

Asi je prirodzené, že po šiestich rokoch sa cítim viac ako minister. Moje úvahy, priority a rozmýšľanie idú smerom k tomuto rezortu, či hovoríme o oblasti politiky zamestnanosti, sociálnej oblasti, rodinnej, alebo dôchodkovej politiky.

Vyzerá to však tak, že strana potrebuje manažéra na plný úväzok. Rozprávali ste sa s predsedom strany Robertom Ficom o tom, ako ďalej?

V tejto chvíli by asi boli potrební dvaja Richterovia. Jeden na ministerstve a druhý by sa venoval strane. No to sa nedá. Prebiehajú rozhovory s ľuďmi, ktorí by mohli výkon manažérskej straníckej práce zabezpečovať alebo aspoň prevziať časť mojich povinností.

Podpredseda Maďarič povedal, že premiér ho už nepočúva. Vás premiér počúva?

Premiér má svoje videnie sveta a svoj názor. A má záujem povedať ho aj iným členom vedenia. Počúva však aj ich názor na veci. Nemyslím si, že by nepočúval názory Marka Maďariča, ale možno ďalší podpredseda má iný názor na vec. To je normálne. Nebol by som rád, keby Marek Maďarič odišiel z vedenia strany. Myslím si, že je pre stranu potrebný.

Premiér pred voľbami povedal, že ak by mal s koaličnými partnermi bojovať za jeden rezort, ktorý by Smer nepustil, je to rezort práce. Aký je váš vplyv na Roberta Fica?

Stupeň osobného poznania a blízkosti nás dvoch sa ráta desaťročia dozadu. Vieme si povedať aj nepríjemné veci. Veľmi veľa vecí, ktoré sa mi podarilo presadiť, by som nebol dokázal, keby som nemal absolútnu podporu pána premiéra.

Viete si predstaviť niekoho iného na pozícii predsedu strany?

V tejto chvíli, úprimne a otvorene, si to predstaviť neviem.

Smeru dokázateľne klesajú preferencie. Niekedy sa vraví, že stranám škodia práve predsedovia, keď 
sa to deje. Je to aj prípad Roberta Fica?

Určite nie! Treba posúdiť viacero objektívnych dôvodov. Keď sme vládli sami a získali najlepšie volebné skóre, bola to súhra okolností, predchádzajúceho vládnutia Ivety Radičovej, vtedajšieho zoskupenia opozičných síl. To sa mení, mení sa aj pohľad na tradičné politické strany, nielen u nás, ale aj v Európe. Preto majú „protestné strany“ možno lepšiu východiskovú pozíciu. Pre nás je však dôležité zachovať si aj v tejto koalícii ľavicový, teda sociálnodemokratický charakter, a zlepšiť priamu komunikáciu s ľuďmi aj s vlastnými štruktúrami.

Čo teda treba zmeniť, aby krivka stúpla?

Máme vyše tisíc starostov a hoci sme stratili troch županov, stále máme najviac krajských poslancov. Máme záujem posilniť komunikáciu s nimi. Musíme jednoducho stále prichádzať s novými nápadmi, ktoré voliča zaujmú, a lepšie ich komunikovať v regiónoch.

Čo konkrétne to znamená?

My nie sme len predvolebná strana, ale štandardná a stabilná sociálna demokracia. Pôsobíme počas celého obdobia a na všetkých úrovniach. Župné voľby boli istým varovným prstom a my naň reagujeme. Bol to väčšinový volebný systém a viac ako o stranu išlo 
o voľbu osobností. Je prirodzené, že po tých rokoch môžu byť niektoré tváre okukané. Je preto prirodzená aj potreba personálnej obmeny, ale nie tak, že prídu noví a starší odrazu úplne skončia. Tak sa neomladzuje žiaden fungujúci tím, ani vo futbale. Dôležité je, že máme dostatok mladších odborníkov, ktorí sú pripravení postupne zaujať miesta v štruktúrach strany.

Podarí sa to?

Som presvedčený, že je šanca, aby sme v najbližších parlamentných voľbách zopakovali dobrý výsledok. Každopádne si myslím, že budeme stále najúspešnejšia politická strana. Slovensko naďalej potrebuje silnú ľavicovú stranu.

Aký je váš vzťah s pánom Rašim?

Aj osobne veľmi dobrý. Richard Raši je stále veľmi perspektívna osoba v strane Smer aj z hľadiska budúcnosti. Možno aj pre vládne pozície. Je schopný manažér, čo dokázal pri riadení druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Má tvár a vie komunikovať s ľuďmi. Možno v župných voľbách doplatil na nedohodu v koalícii v Košickom samosprávnom kraji. Treba však bližšie analyzovať, prečo získal nižšiu podporu v meste Košice, kde je primátor.

Spomína sa ako váš možný nástupca. Bol by dobrý minister práce?

K tomu sa nebudem vyjadrovať, lebo o tom na žiadnom relevantnom orgáne strany Smer nebola reč.

Želajú si podpredsedovia odchod pána Kaliňáka?

Každý problém, ktorý vzíde z pôsobenia ktoréhokoľvek ministra a má vplyv na verejnú mienku, je prirodzenou súčasťou diskusií v strane. Otvorené definovanie, že by mal niekto odísť, vo vedení strany nepadlo. Vždy je to skôr otázka, čo ideš alebo budeš robiť, ak máš nejaký problém. To je prirodzené a netýka sa to len ministra Kaliňáka, ale každého z nás.

Aká je atmosféra v strane v súvislosti s touto otázkou?

Som presvedčený, že vo vedení strany nie je záujem dívať sa cez ružové okuliare na problémy, ktoré život prináša. Skôr ide o hľadanie riešení a pri tom sa vždy očakáva odpoveď konkrétneho ministra na otázku, čo ide robiť, aby problémy už neboli.

Z vašej odpovede som pochopila, že strana rieši, že minister Kaliňák vo svojej funkcii na vnútre je pre imidž Smeru problém.

Otázka je skôr to, čo bolo objektívne pravdivé a čo bola hra opozície a niektorých médií. On svoje pozície obhájil. V tejto chvíli necítim potrebu straníckych záverov. Myslím si, že Robert Kaliňák je pre Smer stále prospešný a potrebný. Je dobrý minister vnútra.

Je koalícia taká slabá, že otázka zmrazovania ich vlastných platov vyvolala búrku v parlamente?

To určite nie, ale myslím si, že ten problém sa mal riešiť už pred pár rokmi alebo aspoň na začiatku tohto roka. Skôr ako každoročné zmrazovanie sa mala hľadať cesta, ako zabezpečiť štandardnú valorizáciu platov poslancov, respektíve ústavných činiteľov, lebo platy na mnohých ďalších pozíciách sa odvíjajú od tých, ktoré majú poslanci. Treba jednoducho vypracovať štandardný a transparentný systém.

Ste teda za zvyšovanie vašich platov, ktoré stoja na rovnakej úrovni od roku 2011?

Som za pravidelnú valorizáciu, tak ako v každom inom pracovnom pomere, kde sa zvyšovanie platov dohaduje kolektívnym vyjednávaním.

Treba si uvedomiť, že do parlamentu prichádzajú aj ľudia, ktorí predtým pracovali na lepšie platených pozíciách. Je záujem veci meniť. Štandardným zákonom, ktorý vopred určí nejaký valorizačný mechanizmus. Lebo teraz je na stole možnosť zmraziť alebo skočiť o tisícku.

Preto dnes už je len riešenie zmraziť...

V akej výške by mali platy rásť, ak teda nesúhlasíte so skokom od januára o tisícku?

Teraz sme menili zákon o valorizácii dôchodkov, každoročne minimálne o dve percentá. Podobne by som uvažoval v súvislosti s platmi ústavných činiteľov. Ak priemerný plat rastie na Slovensku o 30-40 eur ročne, podobne by mali byť valorizované aj platy ústavných činiteľov. Môj názor je taký, že spätné riešenie by sa nemalo uskutočniť, ale riešiť systém do budúcnosti.

Vy ste spokojný so svojím platom?

Najlepšie by bolo opýtať sa mojej manželky. (Smiech.) Zo svojho platu určite môžem slušne žiť - aj moja rodina. Bodaj by sa takýmto spôsobom darilo aj ostatným ľuďom práce. Nie všetci majú zárobok primeraný tomu, čo robia. Preto je záujem zvyšovať minimálnu mzdu, dávať príplatky za nočnú, sviatky. Platy na Slovensku by mali vzhľadom na výkon ekonomiky rásť rýchlejšie a my tomu musíme naďalej pomáhať.

Naznačilo hlasovanie poslancov v otázke ich platov, že premiér medzi svojimi stráca vplyv?

Nie. Ja by som to navyše nevidel len z pohľadu premiéra. Koaličná rada na úrovni predsedov strán sa dohodla, že platy zmrazia. Nehodnotím, či to bolo dobré, alebo zlé riešenie. Bola to dohoda a mala sa adekvátne premietnuť do poslaneckých klubov SNS, Mosta-Híd i do klubu Smeru. Niečo zaškrípalo, to si treba vysvetliť. Poslanci v NR SR nemôžu byť len niečia výkonná zložka, musíme s nimi komunikovať. To sa už stalo a veci sa vykonzultovali. Ak bol problém, tak len komunikačný. Nemalo by sa stávať, že vládny návrh, ktorý jednohlasne podporili jej členovia a koaličná rada, následne v parlamente neprejde.

Nič vážnejšie? Prvýkrát sme videli, že poslanci za Smer otvorene vyjadrili slovom aj hlasovaním nesúhlas s pohľadom Roberta Fica.

Nie je to otázka vypovedania disciplíny, ale prirodzená reakcia, lebo sa ich to bezprostredne dotýka. Preto je nevyhnutné nájsť systémové a primerané opatrenie a spôsob manažovania práce poslaneckých klubov vrátane posunu informácií.

Vyzerá to tak, že humbug o vašich platoch prebil zákon o príplatkoch za sviatky a nočné zmeny. Keď ich zvýšenie leží premiérovi na srdci tak, že išiel sám odskúšať prácu cez noc, prečo neprišla s návrhom vláda, ale poslanci?

Najprv k premiérovej nočnej šichte. Neviem si predstaviť silnejšie gesto spolupatričnosti s občanmi, najmä od premiéra krajiny, v ktorej je počet ľudí pracujúcich v noci najvyšší v celej Európskej únii (EÚ). Čo je najmä z pohľadu súladu s rodinným životom mimoriadne náročné. Malichernej a silenej kritike opozície som sa preto len zasmial.

Prečo je zákon poslanecký a nie vládny?

Sociálny balíček je balíčkom celej koalície. To znamená, že ambíciou každého z jej politických subjektov bolo, aby strany prezentovali priority, ktoré sú ich vkladom do sociálneho balíčka. Preto už máme schválenú časť, ktorá prišla z iniciatívy Mosta-Híd, aby si dôchodcovia mohli do dvesto eur privyrobiť bez odvodov. Schválilo sa to tiež cez pozmeňovací návrh poslancov. Podobne predstavil predseda Danko úvahy o tom, ako by mal vyzerať 13. a 14. plat. Z tohto titulu aj strana Smer pristúpila na to, aby sa otázka príplatkov riešila cez poslancov. Rezort práce vrátane premiéra však vedie sociálny dialóg so všetkými partnermi.

Je to teda váš zákon?

Samozrejme, že sme spolu úzko komunikovali, lebo z hľadiska gestorstva to patrí pod môj rezort a ja sa k tomu hlásim a podporujem to.

Kto rokoval so zamestnávateľmi?

Uvedomujem si, že pre zamestnávateľov je to citlivá téma. Uistil som ich, že napriek tomu, že je to poslanecký návrh, na tripartite o ňom budeme rokovať. Len sme hľadali vhodný termín. Nevylučujem, že návrh zákona, ktorý je striktne postavený, môže obsahovať aj nejaké úľavy. V sobotu na Hospodárskej a sociálnej rade sme o tom opäť podrobne hovorili a dohodli sme sa na možných kompromisoch.

Aké zvažujete?

Rozumiem napríklad hlasu pekárov. Ak niekto musí robiť len v noci z objektívnych príčin, treba sa nad tým zamyslieť. Uvedomme si však jednu vec - doteraz mali pekári nárok na 20-percentné príplatky, takže sa bavíme len o zvýšení od 20 do 50 percent. Zároveň pri prijatí na ministerstve pekári tvrdili, že im chýbajú celé stovky ľudí pre nízke mzdy, tak-že ako inak ich majú získať, ak ich odmietnu finančne motivovať? Sú to spojené nádoby. Diskusia je otvorená.

Prečo neznížiť daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov, ako by to chceli zamestnávatelia?

Je skreslené hovoriť o tom, koľko cez odvody berie štát. Čo sú odvody? Zdravotné majú svoje presné zameranie a nejdú štátu. Idú do poisťovní, nehovoriac o tom, že aj do súkromných. Sú to prostriedky, ktoré sa majú do zdravotníctva vrátiť. Sociálne, to sú „moje“. Tie si človek sporí na svoj dôchodok, má z neho vyššiu materskú, péenku či podporu v nezamestnanosti, prípadne invalidný dôchodok. Pri súčasnej výške minimálnej mzdy 435 eur ide iba 2,4 percenta z celkovej ceny práce cez podielové dane do vyšších územných celkov či do samospráv.

Takže nejde odľahčiť odvody?

Ak odvody zrušíme, musel by ich pokryť štát. Keď som preberal pred šiestimi rokmi ministerstvo, deficit Sociálnej poisťovne bol skoro 1,7 miliardy eur, to znamená z rozpočtu sa toľko sanovalo. Tento rok sa sanuje zo štátneho rozpočtu už iba 320 miliónov eur. Samozrejme, hlavne preto, že dnes o štvrť milióna ľudí viac pracuje, a teda odvádza peniaze. V roku 2020 by mala mať Sociálna poisťovňa vyrovnaný rozpočet. Myslím si, že ak zamestnanci odvádzajú profit zo svojej práce zamestnávateľovi, ten by mal hradiť náklady s tým spojené.

Takže žiadne zníženie daňovo-odvodového zaťaženia sa nechystá?

Nie som proti, môžeme sa o tom baviť, ale zmysluplne a selektívne. Musíme mať však odpovede na otázky, čo so zdravotníctvom a čo so sociálnymi službami. Musíme mať jasne definované, odkiaľ budeme mať prostriedky na pokrytie poplatkov na celú verejnú službu. Tá je široká - rodinná politika, dôchodky, sociálni pracovníci, opatrovateľky z Rakúska, ktoré sa chcú vrátiť, učitelia žiadajú vyššie platy.

Nebojíte sa, že zamestnávatelia budú mať nižšie zisky a to sa premietne ďalej do menšieho rozvoja podnikov, a teda nižšieho zamestnávania?

Často sa porovnávame so západnými krajinami, čo je v poriadku, lebo máme cieľ raz byť aj z hľadiska príjmov tam, kde sú ony. Na Slovensku ide oproti západu väčší príjem pre zamestnávateľa z hľadiska zisku z podnikania. Asi 36 percent prostriedkov dáva na mzdy, 51 percent ide na zisk podnikateľa. Vývoj v celej západnej Európe je opačný, skoro 50 percent ide na mzdy a menší balík, okolo 36 percent, je zisk podnikateľa. Všetci vidíme, že od likvidácie našej konkurencieschopnosti sme veľmi ďaleko.

Viete, aký to má dosah. Na západe zamestnávajú radšej vyslaných, lacnejších pracovníkov od nás alebo realokujú celé firmy.

Do istej miery áno, rozdiel je v tom, že u nich majú diametrálne iné platy ako u nás. Preto k nám chodia zahraniční investori, lebo je tu stále pre nich „lacná pracovná sila“ a pritom vysoká kvalita. My sme tomu radi, investorov potrebujeme. Ak celkové zvýšenie príplatkov za nočné a sviatky predstavuje napríklad pre priemysel 0,2 percenta celkových nákladov, to nemôže byť pre nich problém.

Keď by to nemal byť problém pre zamestnávateľov, zrejme by si s tým mal vedieť poradiť aj štát. Máte na stole zvyšovanie miezd zamestnancov v štátnej a vo verejnej službe? Zaslúžia si viac?

Absolútne. Som na strane odborárov, osobne si myslím, že stav, ktorý je teraz, je sčasti diskriminačný. Moji ľudia sa ma pýtajú, kedy mzdy dorovnáme. Veď veľa z nich robí v ťažkej sociálnej oblasti za relatívne nízke mzdy. Otázka doplácania do minimálnej mzdy je, samozrejme, aj dnes realita, na to je zákon. Na systémovejšie riešenie sa vytvorila komisia, kde sú odborári aj odborníci. Nie je to u mňa, gestorom je Úrad vlády. Viem však, že v marci chcú predložiť legislatívny návrh, ktorý by prešiel legislatívnym procesom a od 1. 1. 2019 by mala už platiť nová úprava.

Bude nezamestnanosť ešte klesať? Je už na úrovni okolo šesť percent, ale súčasne máme čoraz viac cudzincov, ktorí si u nás nachádzajú prácu.

Áno, sú všetky objektívne predpoklady, aby nezamestnanosť ešte klesala. Samozrejme, už nie tak rýchlo ako doteraz. S prevažujúcimi dlhodobo nezamestnanými bez kvalifikácie je to náročnejšie. Zároveň je nevyhnutné, ak sa nám nepodarí zabezpečiť z domácich zdrojov kvalitnú pracovnú silu pre potreby trhu práce, aby sme sa dohodli, ako doviezť pracovnú silu z takzvaných tretích krajín, teda z krajín mimo EÚ. Ale kvalitnú a regulovanú.

Nepodcenili sme sociálny damping u nás?

Práve naopak. Oproti okolitým krajinám sme oveľa prísnejší. Preto napríklad agentúry dočasného zamestnávania obchádzajú slovenský trh a vytvoria filiálky v Česku, v Maďarsku a inde a potom k nám posielajú ľudí. Nechceme, aby sem chodili pracovať ľudia za nižšie mzdy, ako majú Slováci. Ak na rovnakom stroji robí Slovák 
či Srb, musia mať rovnakú mzdu.

Ako sa teda proti tomu Slovensko bráni?

Meníme zákon, ktorý bude charakterizovať nedostatkové profesie z hľadiska pracovného trhu aj z pohľadu evidencie na úrade práce - vodič MHD, mechatronik, možno ich bude niekde 10-20. V nich budeme chcieť zjednodušiť administratívny proces, aby mohli čím skôr nastúpiť. V súvislosti so sociálnym dumpingom zároveň zvyšujeme kontroly inšpekcie práce, máme špeciálnu jednotku COBRA, riešime podnety. Aj zamestnávatelia to vítajú, lebo ani oni nechcú mať konkurenciu, ktorá porušuje zákon.

Demografická krivka Slovenska klesá, odborníci to okrem trendu pripisujú zlej rodinnej politike. Čo robiť, aby fungovala?

Najlepšia rodinná politika je dať ľuďom prácu, ak o ňu stoja. Tým získajú ľudia a ich rodiny lepší sociálny status. Dnes mladí majú túto šancu, situácia na pracovnom trhu je neporovnateľne lepšia, ako bola pred desiatimi rokmi. To je politika zamestnanosti, ale súčasne rodinná 
politika.

Chystáte nové zvyšovanie príspevkov rodičom?

Dvakrát som zvyšoval materskú a dnes sme na špičke rebríčka EÚ vo výške sto percent čistej mzdy aj v dĺžke. Zvýšili sme rodičovský príspevok a netajím sa tým, že v tomto trende chceme pokračovať, rapídnejšie zvýšiť rodičovský príspevok ešte do konca volebného obdobia.

Bude mať generácia tridsiatnikov dôchodok?

Áno. Zmeny, ktoré sme robili v dôchodkovej reforme, sa týkali všetkých troch pilierov. Prijali sme opatrenia, aby sa nemohlo stať, že niekto vytuneluje hlavne druhý dôchodkový pilier. Z hľadiska dlhodobej budúcnosti by mal každý mladý človek myslieť na dôchodkové pripoistenie. Ale dôchodky tu sú a budú.

Dokedy?

V dlhodobom horizonte to bude závisieť od množstva premenných, od prístupu mladých ľudí k rodičovstvu, produktivity práce, úrovne zamestnanosti a miezd až po vývoj globálnej ekonomiky. Dnešné nastavenie dôchodkov vieme garantovať minimálne do roku 2035 - 2040, dokedy sú prognózy ľahko čitateľné. Dovtedy nám budú dokonca náklady na dôchodkový systém voči HDP aj vďaka našim opatreniam klesať.

A potom?

Potom budú musieť opäť všetci trochu analyzovať vývoj a popremýšľať, čo ďalej. Prvý pilier bude však vždy aktuálny, veď doň ľudia odvádzajú počas celej aktívnej kariéry. U nás je zároveň dobre rozvinutý druhý pilier a máme záujem posilňovať aj tretí, dobrovoľný. Na tom teraz staviame nový preddôchodok pre tých, ktorí fyzicky nevydržia do dôchodkového veku alebo ako starší už majú problém pracovne sa uplatniť.

VIDEO Plus 7 Dní